Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241145
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112241145.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti
G. a to E., nar. XX. XX. XXXX a A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako opatrovníkom, deti rodičov matky: Q. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom
trvale F., ul. A. F. L. č. XX, prechodné F., D. R. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom
ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Vojtecha Tvrdého č. 790/13, IČO: 47
245 841 a otca: D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale F., ul. A. F. L. č. XX, prechodné R., U. L. č.
XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Jaroslavou Starinskou, advokátkou, so sídlom Q.,

ul. U. č. XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca detí proti
rozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.9P/383/2012-302zodňa19.septembra2014vspojenísopravným
uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 9P/383/2012-325 zo dňa 19. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch o výživnom a nedoplatku na
výživnom na maloleté deti G., a to E., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky Q. G., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a vo výroku, ktorým sa rodičia dohodli na tom, že
nepožiadajú súd, aby upravil styk otca s maloletými deťmi zostáva rozsudok okresného súdu n e d

o t k n u t ý.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 9P/383/2012-302 zo dňa 19. 09. 2014 v spojení s opravným
uznesením č. k. 9P/383/2012-325 zo dňa 19. 11. 2014 maloleté deti E. G., nar. XX. XX. XXXX a A. G.,
nar. XX. XX. XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky Q. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok. Otca D. G., nar. XX. XX. XXXX, zaviazal prispievať na výživu mal.
E. G. sumou 165 eur mesačne od 01. 11. 2012, od 01. 09. 2014 sumou 185 eur mesačne, mal. A. G.
sumou 145 eur mesačne od 01. 11. 2012, od 01. 09. 2014 sumou 165 eur mesačne, vždy do 15.-teho

dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Nedoplatok na výživnom pre mal. E. G. za obdobie
od 01. 11. 2012 do 31. 08. 2014 vo výške 1.730 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po
60 eur, mal. A. G. za obdobie od 01. 11. 2012 do 31. 08. 2014 vo výške 1.400 eur povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 50 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí
pod následkom straty výhody splátok. Rodičia sa dohodli na tom, že nepožiadajú súd, aby upravil styk
otca s maloletými deťmi.Súd mal preukázané, že rodičia maloletých detí sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Otec
detí odišiel zo spoločnej domácnosti v januári 2012. Od tejto doby sa matka stará o maloleté deti sama.
Otecdetíbývausvojichrodičov,matkabývasdeťmiasosvojimdruhom.MaloletýA.nastúpilvseptembri

2012 do 1. ročníka základnej školy, maloletá E. v septembri 2012 do 6. ročníka základnej školy. Matka
v rozhodnom období pracovala v riadnom pracovnom pomere s príjmom cca 390 eur mesačne, ktorý
pracovný pomer rozviazala, nakoľko sa potrebovala osobne starať o maloleté deti. Príjem z podnikania
má 300 až 400 eur mesačne. Otec dieťaťa je živnostník, podniká na Slovensku, ale najmä v zahraničí
(dlhodobo) a to v oblasti stavebníctva. Vo výpovedi, keď ešte nebol právne zastúpený uviedol, že jeho

čistý príjem (teda bez výdavkov spojených s podnikaním) sa pohyboval v rozhodnom období od 1.000
eur do 3.000 eur. Podľa jeho vyjadrenia sa mu príjem v Belgicku od roku 2008 vo výške 1.200 eur
v čistom zdal „slabý“. Preto začal podnikať inde. Z tejto výpovede logicky vyplýva, že keď sa otcovi
zdal príjem 1.200 eur „slabý“, začal podnikať inde, samozrejme s vyšším príjmom. Je neprirodzené,
aby človek zmenil miesto podnikania s úmyslom ešte znížiť svoj príjem. Súd preto ustálil, že príjem
otca, ktorý dosahuje z podnikania, je minimálne 1.200 eur mesačne. Samozrejme súdu neuniklo, že

otec po tom, ako sa dal právne zastúpiť, vyjadrenia o príjme korigoval smerom nadol. Tejto následnej
„korekcii“ príjmov neuveril a bral do úvahy prvotnú výpoveď. Len výdavky otec vyčíslil na sumu cca
170 eur (bez výživného a splátky hypotekárneho úveru). V ďalšej časti konania otec písomne zvýšil
výdavky na sumu 702 eur (vrátane hypotekárneho úveru vo výške 325 eur). Súd ustálil, že výdavky otca
(bez hypotekárneho úveru) môžu byť reálne v sume 400 eur. V tejto súvislosti poznamenal aj to, že u

živnostníkov dochádza k prelínaniu využívania vecí na súkromné účely a na podnikanie, a teda mnohé
výdavky si môžu samostatne zárobkovo činné osoby odpísať z daňového základu (napr. telefón). Naviac
povinnosťou každého rodiča je korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona.

Súd pri určení výšky výživného vychádzal z týchto relevantných skutočností: - z nákladov na výchovu

a výživu pre maloleté deti tak, ako to uviedla matka, čo otec zásadne nespochybnil, - maloleté deti
mali právo podieľať sa na životnej úrovni otca, - matka si plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej
starostlivosti o maloleté deti, - plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred platením hypotekárneho
úveru, pričom matka maloletých detí chce rozostavaný dom predať, čo otec odmieta.

Vychádzajúc z príjmu otca minimálne 1.200 eur mesačne, jeho výdavkov 400 eur ( okrem splátky

hypotekárneho úveru) preukázaných oprávnených potrieb maloletých detí, súd určil výživné od 01. 11.
2012(keďžematkapodalanávrhnasúddňa23.11.2012)tak,žeod01.11.2012otcazaviazalprispievať
na výživu maloletej E. sumou 165 eur mesačne a od 01. 09. 2014, kedy nastúpila do 7. ročníka základnej
školy sumou 185 eur mesačne. Súd zaviazal prispievať na výživu maloletého A. od 01. 11. 2012 sumou
145eurmesačneaod01.09.2014,kedynastúpildo3.ročníkazákladnejškolysumou165eurmesačne.

Otec detí zaplatil celkovo výživné za obdobie od 01. 11. 2012 do 31. 08. 2014 pre maloletého A. v sume
1.790 eur, pričom podľa rozhodnutia súd mal zaplatiť sumu 3.190 eur, nedoplatok predstavuje sumu
1.400 eur a pre maloletú E. zaplatil sumu 1.900 eur, mal zaplatiť sumu podľa rozhodnutia súdu sumu
3.630 eur, nedoplatok predstavuje sumu 1.730 eur. Otcovi súd povolil nedoplatok platiť v mesačných
splátkach po 60 eur mesačne a 50 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky pod

následkom straty výhody splátok.

Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) o trovách konania
nerozhodolosobitnýmvýrokomtak,žežiadenzúčastníkovkonanianemáprávonanáhradutrovkonania
podľa jeho výsledku, pretože ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, súčasne žiaden z
účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.

Proti tomuto rozsudku a to do výroku o výživnom a nedoplatku na výživnom podal odvolanie otec detí
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. V napadnutej časti žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby odvolací súd
odvolaniu vyhovel a vo veci sám rozhodol.

Podľa otca detí súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z toho dôvodu aj nesprávne vyvodil

právny záver. Počas celého dokazovania nebral do úvahy skutočné jeho príjmy i príjmy matky detí.
Rodičia maloletých detí od januára 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Považoval za nepravdivé
odôvodnenie súdu, že si zvolil právnu zástupkyňu a potom korigoval príjmy nadol. Už v konaní bolopreukázané,žeodprvejvýpovediuviedolpríjmy,aleakosamostatnezárobkováčinnáosobaneodpočítal
výdavky.Rovnakojenepravdivéajtvrdenie,žesamupríjemvBelgickuzdalslabý,apretozačalpodnikať
inde. Tu mal podstatne nižší príjem. Dôvodom, prečo musel zmeniť štát, v ktorom podnikal, bolo trestné

stíhanie a následné vyhostenie. Naopak matka detí sústavne navyšovala najmä svoje potreby a tiež aj
maloletých detí. Sama sa nepričinila o úpravu hospodárenia alebo príjmu. Taktiež kolízna opatrovníčka
detí požadovala bezdôvodne neprimerane vysoké výživné.

Ďalej uviedol, že tak on, ako aj starí rodičia sa o deti sústavne zaujímajú, starajú sa o ne a deti sú takmer
každý víkend u nich. Matka detí uvádzala samé polopravdy. Súd tieto skutočnosti nebral do úvahy a

zaviazal ho výživným, ktoré by ho doviedlo do väzenia.

Matkadetívpísomnomvyjadreníkodvolaniuprostredníctvomsvojhosplnomocnenéhozástupcužiadala
vo výrokoch napadnutých odvolaním rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť. S tvrdeniami otca detí
v odvolaní nesúhlasila a považovala ich za účelové.

Uviedla, že v konaní boli vypočutí obaja a vypovedali o svojich zárobkoch a nákladoch na živobytie.
Otec detí sa jednoznačne vyjadril, že jeho príjem je mesačne viac ako 1.000 eur. Dodatočné tvrdenie

právnej zástupkyne, že sa pomýlil a neodpočítal výdavky, je účelové a zavádzajúce. Otec detí dlhodobo
pracuje v zahraničí, kde jeho zárobok v čase, kým manželia žili spolu, bol mesačne cca 1.500 až 2.000
eur. Potom ako odišiel zo spoločnej domácnosti bývať k rodičom, ona jeho príjmy nepozná, avšak vie, že
otec detí stále pracuje v zahraničí. Už to, že otec detí vyčíslil výdavky na vlastné živobytie v sume viac
ako 700 eur svedčí o jeho skutočnom príjme. Pokiaľ otec detí neustále zdôrazňuje, že platí hypotéku

na rozostavaný dom, ktorý nie je obývateľný ani sa nepoužíva, uviedla, že ho viackrát žiadala, aby dom
predali, s čím otec detí nesúhlasil. Splátka hypotéky predstavuje sumu takmer 300 eur. Výživné na deti
má jednoznačne prednosť pred ostatnými výdavkami a v tomto prípade má prednosť aj pred splátkami
hypotéky. Ak má otec detí dostatok finančných prostriedkov na svoje výdavky v sume až 400 eur a
300 eur dokáže z príjmu platiť hypotéku na rozostavanú a chátrajúcu stavbu, jednoznačne je v jeho

možnostiach platiť napadnutým rozsudkom určené výživné na maloleté deti. Otec detí ako odišiel zo
spoločnej domácnosti sa o deti nezaujíma, celá starostlivosť o ne a zabezpečenie ich potrieb ostala
na jej pleciach. Až potom ako súd predbežným opatrením rozhodol o výživnom na deti, otec detí začal
pravidelne platiť výživné, aj to len vo výške určenej súdom, hoci mu muselo byť zrejmé, že výživné v
sume 90 eur na obidve deti je naozaj nepostačujúce. Matka detí považovala tvrdenie otca, že deti sú

takmer každý víkend u neho za nepravdivé, maloletý syn odmieta chodiť k otcovi a jeho rodičom. Dcéra,
ktorá naopak záujem na stretávaní s otcom má, si stretnutia musí u otca doslova vynútiť, pretože ten
radšej vždy uprednostní priateľov a dcére povie, že nemá čas alebo sa jej ani vôbec neozve.

Ďalej uviedla, že sa vždy snažila zarobiť peniaze, aby jej deti mali zabezpečené dôstojné živobytie
a mohli si dovoliť aj viac, ako len nevyhnutné potreby. Pracovala preto ako zamestnanec, aj ako

samostatne zárobkovo činná osoba. Keďže ale otec detí sa o deti osobne nikdy nestaral, v tomto
smere jej nikdy nepomohol, bola nútená zamestnanie opustiť, pretože bolo treba sa venovať deťom a
vychovávať ich. Preto je nepravdivé tvrdenie otca detí, že sa nepričinila o úpravu hospodárenia alebo
príjmu.

Matka dieťaťa tiež uviedla, že výdavky na deti sú ovplyvnené ich vekom, zdravotným stavom,

vzdelávaním a tieto sa neustále zvyšujú. Jej súčasný zdravotný stav je nepriaznivý. Keďže ako
živnostníčke jej vznikla povinnosť platiť sociálne poistenie až od 01. 07. 2014, nemá nárok na
nemocenské dávky. Zvládnuť túto situáciu jej pomáhajú preto príbuzní.

Opatrovník detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu
bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté
odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného

súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu
(ust. § 219 ods. 2 O. s. p.). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných

skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o
veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podobne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi
sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd naviac dodáva:

Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia

neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti.

Z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane
oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak

potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného
stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby
nepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavky,ktorénapríkladsúvisiasozdravotným
stavomoprávneného(akosúnapr.liečebnénáklady).Súdnanemusípriurčovanívýživnéhoprihliadnuť.
Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a

počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet
nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči
týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o
dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické

príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práve. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorý sa navonok prezentuje.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a

dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav ohľadom
odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré sú spojené s vekom (v r. 2012 - 10 a 6 rokov a v r. 2014 - 12
a 8 rokov), návštevou základnej školy (v r. 2012 - 5. ročník a 1. ročník - v r. 2014 - 7. ročník a 3. ročník),

zdravotným stavom, školskými a mimoškolskými aktivitami, ktoré prispievajú k rozvoju ich osobnosti.
Následne aj správne rozdielne posúdil rozsah výživného a jeho počiatok. Určené výživné považoval za
primerané zákonným kritériám. Z príjmu, z ktorého vychádzal okresný súd (najmenej 1.200 eur) je v
možnostiach otca detí prispievať určeným výživným. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že ide
o čistý mesačný príjem otca detí. Vyplýva to z jeho výpovede ako účastníka konania na pojednávaní dňa

23.10.2013.RovnakotakajhodnotenieslabéhopríjmuvBelgickupokiaľideosumu1.200eurmesačne.
Tvrdenie, že dôvodom zmeny štátu, v ktorom podnikal bolo trestné stíhanie a následné vyhostenie, otec
detí v konaní pred okresným súdom neuvádzal a napokon ani v odvolaní ničím nepreukázal. V tejto
súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na to, že otec detí je živnostníkom v oblasti stavebníctva, ktorú
prácu vykonáva v zahraničí a to dlhodobo. O tom, že príjem uvádzaný okresným súdom je opodstatnený

svedčia pre porovnanie aj ročné príjmy v daňových priznaniach a to za obdobie od r. 2011 do r. 2013
(príjmy r. 2011 - 8.468,14 eur, r. 2012 - 16.328,77 eur, r. 2013 - 12.220,83 eur). Na tomto mieste odvolací
súd poukazuje na to, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností
rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť
životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto, ak má otec detí vďaka svojim schopnostiam možnosť

dosahovať vyšší štandard premieta sa to aj do odôvodnených potrieb detí. Tvrdenie otca v odvolaní, že
sú maloleté deti takmer každý víkend u starých rodičov, nemalo vplyv na výšku výživného.Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie otca detí za dôvodné a rozsudok okresného súdu
v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

V ostatnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

Podľa ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti
o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd preto
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijatého hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.