Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/1068/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213011
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812213011.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V. B. P. s.r.o. so sídlom Q., U. 5, I.: XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou A. B. s.r.o., so sídlom Q., U. 5, proti odporkyni V. Q., bytom R.
nad M. XXX, zastúpenej JUDr. J. K., advokátom so sídlom C., J. B. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa W., I.: XX XXX XXX, M. legionárov 5, U., zastúpeného T..
J. K., advokátom so sídlom C., Ul. J. B. X/A, o zaplatenie 3.836,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. augusta 2013, č.k. 11C/289/2012-113
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 3836,69 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru. O náhrade trov

konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyni trovy konania vo výške 652,89 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa,
spoločnosťou GE Money a.s. ako veriteľom V. Q., odporkyňou bola uzavretá Zmluva o úvere a ďalších
úverových produktoch dňa 23.01.2008. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol odporkyni úver vo výške
110.000 Sk, ktorý sa zaviazala splácať v splátkach mesačne po 2.304 Sk. Odporkyňa splácala úver po

splátkach, uhrádzala ho nepravidelne a po uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávok na navrhovateľa,
t. j. od 28.05.2010 splácala dlh mesačne po 70 eur. Splátky uhrádzala aj po uzavretí Dohody o uznaní
záväzku a splátkovom kalendári. Z článku 7., bod 3. jednoznačne vyplynulo, že veriteľ mohol realizovať
úkon vo vzťahu k odporkyni, ktorá riadne a včas nesplácala dlh, a úver zosplatnil, čo vyplýva z platobnej
histórie dňa 21.06.2009, čo v konaní sporné nebolo. V platobnej histórii je uvedené „Zrieknutie
sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, čo znamená zosplatnenie úveru. Vedľajší účastník vzniesol

námietku premlčania. Súd prvého stupňa sa touto námietkou zo zákona musel zaoberať a dospel k
záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný, nakoľko zosplatnenie úveru nastalo dňom 21.06.2009
a návrh na súd bol podaný dňa 23.07.2012, teda po trojročnej premlčacej dobe. Súd sa v ďalšom
zaoberal aj platnosťou Zmluvy o úvere, ktorú neplatnosť namietal vedľajší účastník. Z obsahu Zmluvy o
úvere vyplýva, že nie je v nej uvedená splatnosť úveru a ročná úroková sadzba, ktorá je uvedená v OP
a v Sadzobníku poplatkov. V zmluva je podľa názoru súdu prvého stupňa nesprávne uvedená RPMN

vo výške 15,65 %, nakoľko v nich nie sú uvedené všetky náklady spotrebiteľa, odporkyne spojené s
úverom, lebo z platobnej histórie okrem iného vyplýva, že odporkyni bol stiahnutý poplatok vo výške
5.040 Sk, dňom pripísania úveru na jej účet. Keďže Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
zmluvy o úvere v § 4 ods.3 posledná veta z. č. 258/2001 Z. z., súd považoval zmluvu za zmluvu bez
úroku a bez poplatkov. Tiež v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť, čo si vyžaduje § 4 odst.2 z. č.
258/2001 Z. z.. Vo vzťahu k navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokute súd pri rozhodovaní skúmal

platnosť dojednania OP a Sadzobníka vo výške 20 % za omeškanie s platením úveru. Podľa názoru
súdu, táto zmluvná pokuta vo výške 20 % za omeškanie so splatením úveru pre rozpor s dobrýmimravmi (§ 39 OZ), ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 odst.4 písm. k/ OZ), absolútne neplatná. Súd je toho
názoru, že aj úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky, čo predstavuje 36,5 % ročne,
je neprimerane vysoký, a rovnako v rozpore s dobrými mravmi, ako aj pre neprijateľnosť, súd považuje

toto dojednanie za neplatné. Súd dospel na základe vyššie vyvodených skutočností k právnemu záveru,
s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 odst.2 OZ), že Zmluva o úvere a ďalších
úverových produktoch zo dňa 23.1.2008, o ktoré odvodzuje uplatnený nárok navrhovateľ, dosahuje
značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľných podmienok, a preto ju považuje za absolútne
neplatnú. Súd sa ďalej zaoberal aj platnosťou Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku zo dňa 15.5.2010. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku súd prvého stupňa
považoval za neplatný úkon podľa § 3 odst.1 Občianskeho zákona, § 37 a § 39 cit. zákona, lebo
ide o právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, tiež je neplatný právny úkon aj podľa § 4 odst.8, § 8
odst.4 z. č. 250/2007 Z. z. - o ochrane spotrebiteľa. K námietke premlčania, ktorú podľa navrhovateľa
nemohol vzniesť vedľajší účastník súd uvádza, že vedľajší účastník môže v občianskoprávnom konaní
urobiť procesné vyhlásenie, písomné, ústne, ktoré majú oporu v hmotnom práve a preto mohol vedľajší

účastník vniesť aj námietku premlčania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, že jeho
návrhu bude vyhovené. Uplatnil si náhradu trov konania vo výške 178,68 eur. Zastával názor, že
odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním

pohľadávky. K trovám právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc v súdnom konaní, pričom
združenie má možnosť podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto
smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012. Citoval z dôvodovej
správy k zák. č. 384/2008 Z.z., z ktorej vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú

ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav
a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich
sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co

141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 91/2012. V zmysle uvedeného zastával názor, že
trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, čo vyvodil o. i. z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa

možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje. Nevidel význam v
právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a zastával názor, že dochádza k nadbytočnému navyšovaniu
trov konania a nehospodárnosti konania. Poukázal na iné rozhodnutia Krajských súdov v Bratislave, v
Banskej Bystrici, v Košiciach, v Nitre, v Žiline.

Odporkyňa a vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania, ktorú špecifikoval. Uviedol, že navrhovateľom predložená Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára o uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa,
pričom spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Takto predformulovaná
Dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania

dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi
kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári Dohody absolútne
neplatné. Uzatvorenie Dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní Dohody neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie

premlčacej doby. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky predĺženia premlčacej doby formou uznania dlhu
odôvodnil vedľajší účastník tým, že predĺženie premlčacej doby umožňuje navrhovateľovi účelové
kapitalizovanie pohľadávky nárastom príslušenstva v dôsledku plynutia času a následnú kvantifikáciu
príslušenstva pohľadávky, ktorú už vo svojej žalobe označuje navrhovateľ ako súčasť uplatnenej istiny,
čo prináša možnosť podstatného zvýšenia trov takéhoto súdneho konania. Spôsobuje, že drvivá väčšina

priemerných spotrebiteľov už v čase uplatnenia pohľadávky na súde nedisponuje prvotnými dokumentmio uplatnenej pohľadávke a stráca tak teoreticky možnosť brániť sa napr. preukázaním splnenia resp.
čiastočného splnenia dlhu, resp. poukazovaním na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné
praktiky dodávateľa. Predĺženie premlčacej doby navrhovateľ odvodzuje od ust. § 558 Občianskeho

zákonníka, čím chce získať výhodu právnej domnienky existencie dlhu v čase uznania a uľahčiť si tak
pozíciu v súdnom spore tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. Návrh na
uzatvorenie formulára Dohody o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku nikdy nevychádza
od spotrebiteľa napriek tomu, že navrhovateľ sa snaží tvrdiť opak. Konanie žalovaného spotrebiteľa
je vždy iba reakciou na predchádzajúcu aktivitu zo strany inkasnej spoločnosti navrhovateľa, ktorá

pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára so spotrebiteľom predkladá spotrebiteľovi dohodu o
uznaní a splácaní dlhu, ktorej významu a zamýšľaným právnym dôsledkom oslovené osoby nerozumejú.
Ochota prevažnej väčšiny dlžníkov podpisovať pracovníkom inkasných spoločností prakticky akékoľvek
predložené listiny, vyplýva primárne zo záujmu dlžníkov uhradiť si svoje záväzky, často aj napriek ich
objektívnej neschopnosti. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je kombináciou
jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo

spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ má tendenciu prezentovať formulárovú Dohodu ako legitímny
spôsob uznania dlhu a predĺženia premlčacej doby poukazujúc na inštitúty klasickej civilistiky uznania
práva dlžníkom podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka resp. poukazujúc na uznanie
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Predĺženie premlčacej doby so spotrebiteľmi navrhovateľ
nesporne dojednáva podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, čo zodpovedá obsahu dojednania

podľa formulára „Dohody“. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
a uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka sú však dva odlišné právne inštitúty, ktoré sú
síce navonok podobné avšak svojím obsahom nie sú totožné. Poukázal na to, že navrhovateľ pri
uzatváraní formulárovej dohody zjavne ignoruje a porušuje predpisy spotrebiteľského práva a pokiaľ
sa aj pokúša za každú cenu dať svojmu protiprávnemu konaniu pláštik vo forme uznania práva

resp. dohody o uznaní dlhu, je to iba snaha o zahmlievanie skutočnej podstaty, pretože pod týmto
pláštikom sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Preukázateľná
kumulácia nekalých obchodných praktík zo strany navrhovateľa (§ 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa,
§ 8 ods. 1, 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka), súčasne s neurčitosťou Dohody je podľa vedľajšieho účastníka dôvodom

na posúdenie uznania ako neplatného právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho sa navrhovateľ v predmetnej veci nemôže dovolávať platnosti
predloženej formulárovej Dohody a teda ani právnych účinkov s tým spojených a to ani s poukazom na
princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v
neprospech žalovaného spotrebiteľa, pretože vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov

realite praktického života odporuje požiadavka na podrobnú znalosť právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa. K argumentácii navrhovateľa týkajúcej sa dôvodnosti priznanej náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi uviedol, že súd pri priznaní náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi postupoval v
súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou
úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. O dôvodnosti priznania náhrady

trov odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 OSP, ktoré bolo
s účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi. V zmysle citovanej novely § 137 OSP trovami konania sú najmä hotové
výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky,

náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu,
odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie ak je zástupcom
advokát. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z. z. navrhovaná právna úprava má dopadať aj
na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na
kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo

sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon
č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou,
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47
ods. 2 Ústavy SR. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom

spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR II ÚS 31/04, II ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II ÚS 122/09.
V súvislosti s trovami vedľajšieho účastníka poukázali na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, Žiline,
Banskej Bystrici, Košiciach a v Prešove, ktorými chcel podporiť svoj názor týkajúci sa trov odporkyne
a vedľajšieho účastníka.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
je treba zrušiť z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy
3836,69 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd prvého stupňa v danej veci vydal platobný
rozkaz dňa 26.10.2012, č. k. 11Ro/236/2012-25, ktorý doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa a
odporkyni. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu -
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa W., so sídlom v U., F. XX, písomným oznámením doručeným
súdu prvého stupňa dňa 11.10.2012 a požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Súd

prvého stupňa návrh na začatie konanie s prílohami a platobný rozkaz doručil vedľajšiemu účastníkovi
dňa 09.11.2012, a zároveň oznámil navrhovateľovi a odporkyni vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Následne dňa 16.11.2012 bol súdu prvého stupňa doručený odpor proti platobnému rozkazu podaný
vedľajším účastníkom. Súd prvého stupňa mal za to, že v dôsledku podaného odporu došlo k zrušeniu
platobného rozkazu, preto vec prejednal na pojednávaní a rozhodol napadnutým rozsudkom.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je /§ 93 ods. 1 O.s.p./. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práva podľa
osobitného predpisu /§ 93 ods. 2 O.s.p./. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník konania. Koná však iba za seba. Aj jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností /§ 93 ods. 4 O.s.p./.

Podľa § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Otázka, či vedľajší účastník je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, už bola vyriešená

vo viacerých rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - napr. uznesenia z 21. októbra 2013, sp. zn.7 Cdo
135/2013, z 30. októbra 2013, sp. zn. 6 Cdo 357/2012, z 28. januára 2014, sp. zn. 4 Cdo209/2013 a z 9.
júna 2014, sp. zn. 3 Cdo 314/2013, z 01.08.2014, sp. zn. 3MCdo/6/2014, a v zmysle nich sa
ustálila aj súdna prax tak, že odpor proti platobnému rozkazu je riadny opravný prostriedok sui generis
proti meritórnemu výroku platobného rozkazu, pričom na jeho podanie je z povahy veci subjektívne

legitimovaný len odporca. Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. nemožno extenzívne vykladať v tom zmysle,
že ak odporca nepodá odpor v zákonom stanovenej lehote, môže ho podať vedľajší účastník. Ani
prípadný včasný súhlas odporcu na podanie odporu vedľajším účastníkom, nemôže preklenúť dikciu
ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je na podanie odporu subjektívne legitimovaný výlučne
len odporca, teda nie vedľajší účastník. V danej veci vedľajší účastník podal odpor len sám za seba,

nakoľko v čase podania odporu, odporkyňu nezastupoval.

Odvolací súd v preskúmavanej veci uzatvára, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa W., so
sídlom v U., nebolo v danom prípade oprávnené podať odpor proti platobnému rozkazu, a to v zmysle
vyššieuvedených právnych záveroch.

Keďže odporkyňa v danej veci odpor proti platobnému rozkazu nepodala a k zrušeniu platobného

rozkazu mohlo dôjsť len vtedy, ak by odporkyňa podala včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď odporu podanému vedľajším účastníkom priznal účinky
zrušenia platobného rozkazu a následne vec prejednal a rozhodol. Správne mal súd prvého stupňa
postupovať tak, že odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom mal odmietnuť ako
odpor podaný neoprávnenou osobou podľa § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p..Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď v dôsledku podaného odporu
vedľajším účastníkom vydal napadnutý rozsudok, pre vydanie ktorého neexistovali dôvody, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.