Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217987
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712217987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
žalobcu TRIDO Slovakia, s. r. o., so sídlom Neresnícka cesta 12, 960 01 Zvolen, IČO:36 171 034, zast.
AK In Media Res, s. r. o. so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava proti žalovanému R. U., nar. XX. X.
XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Y., štátne občianstvo SR, zast. advokátom JUDr. Danielom Šintajom so
sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 16.638,68 eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/23/2012-419 zo
dňa 9. januára 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/23/2012-419 zo dňa 9. januára 2014 potvrdzuje.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 595,18 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 14Cb/23/2012-419 zo dňa 9. januára 2014 zamietol žalobu o
zaplatenie 16.638,68 eur s príslušenstvom, uplatnenú titulom náhrady škody. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca sa domáhal podanou žalobou zaplatenia uvedenej sumy s tým, že žalovaný je
bývalým jeho konateľom. Spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 11. 2. 1997, pričom
žalovaný bol dňa 5. 10. 99 vymenovaný valným zhromaždením do funkcie konateľa. Na základe

spoločenskej zmluvy konkrétne čl. VIII. konateľ spoločnosti vo všetkých veciach zastupuje spoločnosť
samostatne. Obmedzenia právomoci, či oprávnenia konateľa konať v jeho mene (§ 133 ods. 3 Obch.
zák.) však jednoznačne a určito upravené v čl. IX. spoločenskej zmluvy týkajúceho sa pôsobnosti
valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti sa vyhradzuje rozhodovanie vo veciach
bližšie špecifikovaných práve v čl. IX. ods. 1 spoločenskej zmluvy. V zmysle čl. IX. ods. 1 písm. k/
spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti, do ktorého pôsobnosti
patrí predaj nákup alebo zaťažovanie (movitého majetku spoločnosti), ktorého hodnota presahuje

200.000,--Sk (6.638,78 eur) keď v zmysle toho istého článku ods. 1 písm. n/ spoločenskej zmluvy valné
zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti, do ktorého pôsobnosti patrí uzavretie zmlúv o nájme,
prenájme a leasing. Žalovaný bol pri vymenovaní do funkcie jeho konateľa riadne oboznámený s celým
obsahom spoločenskej zmluvy a teda so všetkými pre neho vyplývajúcimi právami a povinnosťami.
Podľa názoru žalobcu napriek uvedenému v rozhodnom období žalovaný ako bývalý konateľ bez
predchádzajúceho preukázateľného súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti vedome uzavrel dňa
19. 9. 2008 v jeho mene a na jeho ťarchu kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX formou leasingu k osobnému

motorovému vozidlu zn. O. G. za dohodnutú kúpnu cenu s DPH 10.953,99 eur, čo znamená, že vedome
a úmyselne konal v závažnom rozpore s čl. IX. ods. 1 písm. kn/ spoločenskej zmluvy. Žalovaného
k podpisu predmetnej leasingovej zmluvy žiadnym spôsobom neoprávňovala spoločenská zmluva,
pričom je objektívne zrejmou i tá skutočnosť, že žalovaný si bol v rozhodnom čase plne vedomísvojho obmedzenia spoločenskou zmluvou voči samotnej spoločnosti konať v jeho mene pri vyššie
spomínanom kroku. Škoda teda vynaložené náklady, ktoré týmto neoprávneným konaním zo strany
žalovaného vznikli na jeho úkor tvorí suma 13.344,34 eur a pozostáva zo zaplatenej akontácie vo

výške 3.286,19 eur a zo sumy uhradených leasingových splátok počas konania leasingového vzťahu
vo výške 9.998,40 eur a odkúpnej ceny po ukončení leasingu vo výške 59,75 eur. Ďalej podľa názoru
žalobcu žalovaný s takto neoprávnene zaobstaraným vozidlom ďalej na svoje náklady používala opäť
za jeho finančné prostriedky dcéra žalovaného S. U. na súkromné účely. Súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v rozhodnom období jediným konateľom žalobcu bol

žalovaný. Tento bol teda jediným štatutárnym orgánom žalobcu keď bol oprávnený konať v mene
spoločnosti samostatne. Žalovaný ešte ako konateľ žalobcu dňa 19. 9. 2008 uzavrel kúpnu zmluvu č.
XXXXXXXX formou leasingu ohľadom osobného motorového vozidla zn. O. G., predmetom ktorého
bolo poskytnutie finančného leasingu žalobcovi ako leasingovému nájomcovi od spoločnosti Tatra -
leasing. s. r. o. Bratislava ako leasingového prenajímateľa. Medzi účastníkmi konania bol spor, či
žalovaný ako konateľ žalobcu pri uzavretí predmetnej zmluvy porušil spoločenskú zmluvu platnú v

danom období, ktorá spoločenská zmluva to bola, resp. z ktorého dňa, či žalovaný bol oboznámený
s uvedenou spoločenskou zmluvou a vedel alebo nevedel o obnovení svojho oprávnenia po uzavretí
tejto zmluvy. Žalobca v žalobe dokladá spoločenskú zmluvu zo dňa 30. 1. 2013 v priebehu súdneho
konania, ďalej spoločenskú zmluvu zo dňa 11. 2. 2012. Po oboznámení s so spoločenskou zmluvou
súd prvého stupňa žalovaný pri uzavretí kúpnej zmluvy formou leasingu dňa 19. 9. 2008 ohľadom

motorového vozidla O. G., ktorú uzavrel v mene a na účet žalobcu ako vtedajší konateľ žalobcu
jednoznačne porušil povinnosť vyplývajúcu zo spoločenskej zmluvy zo dňa 11. 2. 2002 konkrétne z jej
článku IX. bod 1 písm. kn/ keď pred týmto právnym úkonom nemal vopred rozhodnutie iného spoločníka
o udelení súhlasu k tomuto právnemu úkonu. Žalobca v súdnom konaní preukázal prvý predpoklad
vznikuzodpovednostižalovanéhoakokonateľazaškodu,porušeniepovinnostižalovanéhoakokonateľa

spoločnosti vyplývajúcej z čl. IX. bod 1 písm. kn/ spoločenskej zmluvy zo dňa 11. 2. 2002. Pokiaľ
medzi účastníkmi konania bol spor, ktoré znenie spoločenskej zmluvy žalobcu platilo v rozhodnom
období, teda ku dňu 19. 9. 2008 súd mal za preukázané, že to bolo v znení spoločenskej zmluvy
zo dňa 11. 2. 2002, ktorá bola zapísaná do príslušnej registrovej zložky žalobcu vedenej registrovým
súdom žalobcu. Ďalej uviedol, že sa nepreukázalo v súdnom konaní tvrdenie žalovaného, že obsah

spoločenskej zmluvy zo dňa 11. 2. 2002 nepoznal a teda, že nemal vedomosť o obmedzení svojho
oprávnenia vyplývajúceho pre neho z čl. IX. bod 1. písm. kn/ spoločenskej zmluvy. Podľa záveru
súdu prvého stupňa žalobca bol v súdnom konaní povinný preukázať ďalšie dva základné predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovaného ako konateľa za škodu, teda okrem porušenia povinností, a to vznik
škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Tieto dva zvyšujúce základné

predpoklady vzniku zodpovednosti konateľa za škodu však žalobca nepreukázal. Žalobca neuniesol
dôkaznébremenoanepreukázalvznikškodyapríčinnúsúvislosťmedziporušenímpovinnostiavznikom
škody. Bolo nepochybné, že po uzavretí kúpnej zmluvy formou leasingu dňa 19. 9. 2008 motorové
vozidlo O. G. bol zaradený do majetku žalobcu dňa 30. 9. 2008 v čiastke 9.392,92 eur, čo je uvedené
pod zápisom č. XXXX zoznamu zápisov za obdobie od 1. 9. 2008 do 30. 9. 2008. Ďalej z účtovníctva

žalobcu za obdobie 09/2008 do 11/2011 v každom mesiaci sú zaevidované odpisy týkajúce sa tohto
motorového vozidla v sume 195,71 eur mesačne, čo nepochybne v konečnom dôsledku znamenalo
zníženie daňového základu žalobcu pri konečnom daňovom zúčtovaní. Ďalej tu boli zaradené náklady
na pohonné hmoty pre toto motorové vozidlo každomesačne, to tiež malo vplyv v konečnom dôsledku na
zníženie daňového základu žalobcu pri konečnom daňovom zúčtovaní. Motorové vozidlo sa po ukončení

leasingu stalo majetkom žalobcu a finančné prostriedky zaplatené ako leasingové splátky kúpnej ceny
tohto motorového vozidla zo strany žalobcu boli zhmotnené do tohto motorového vozidla, to nemožno
odhliadnuť od toho, že žalobca po nadobudnutí vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu jeho
odkúpením získal výnos v podobe kúpnej ceny toho vozidla. Motorové vozidlo po uzavretí kúpnej
zmluvy formou leasingu bolo využívané pre potreby spoločnosti, ktorá skutočnosť vyplýva z výpovede

svedkov P. H., R. U. a S. U.. V danom prípade súd dospel k záveru, že škoda príčinnej súvislosti s
porušením povinnosti žalovaného ako konateľa žalobcu vyplývajúcej zo spoločenskej zmluvy nevznikla.
Nakoľko nevznikla škoda žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinností žalovaného ako konateľa spoločnosti vyplývajúcej zo spoločenskej zmluvy pri uzatvorení
kúpnej zmluvy formou leasingu ohľadom motorového vozidla O. G.. Na podporu tohto záveru súdu

svedčiaajvýsledkyvyšetrovaciakonaniaohľadomtrestnéhooznámenia,ktoréžalobcapodalvsúvislosti
s týmto konaním žalovaného ako konateľa spoločnosti keď vec podozrenie pre zločin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu bola odmietnutá i v tejto časti uznesením Okresnéhoriaditeľstvapolicajnéhozboru,odborukriminálnejpolície voZvolenesp.zn.ČVS:ORP-51/OEK-ZV-2012
zo dňa 31. 1. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 3. 2012, ďalej súd prvého stupňa uviedol,
že žalovaný bol jediným konateľom spoločnosti žalobcu od 16. 12. 1999 nepochybne pozná potreby

spoločnosti žalobcu, keď navyše jediný spoločník žalobcu od 16. 12. 1999 spoločnosť žalobcu, pričom
do dcérskej spoločnosti na územie SR prichádzal v poslednom období sporadicky, komunikácia medzi
spoločníkom spoločnosti Z.. J. F. a žalovaným ako konateľom spoločnosti prebiehala na diaľku, pretože
spoločník pracoval v U., do firmy vo M. tento chodieval veľmi zriedka. Žalovaný pri uzavretí predmetnej
zmluvy postupoval s obvyklou formou tak ako postupoval pri nadobudnutí do majetku žalobcu iných

motorovýchvozidielvminulosti N.J.,T.A.,T.K.,N.X..Jehokonanieprinadobudnutímotorovéhovozidla
O. G. do majetku spoločnosti žalobcu nevybočovalo z týchto obchodných zvyklostí žalobcu. V danom
prípade nešlo o neúmerne nákladné motorové vozidlo, ale o bežné motorové vozidlo pomerne „lacný
typ“. teda ani v tomto ohľade žalovaný nepostupoval v rozpore so záujmom spoločnosti v tom ohľade,
že by obstaral neúmerne nákladné motorové vozidlo. Čo sa týka uplatnenia ďalšieho nároku žalobcom
na náhradu škody v sume 3.339,34 eur, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným konaním zo strany

žalovaného spočívajúce v tom, že žalovaný v súvislosti s motorovým vozidlom O. G. rovnako vedome
zneužil finančné prostriedky v tejto výške patriace jemu tým spôsobom, že neoprávnene zaobstarané
vozidlo na jeho náklady používala opäť za jeho finančné prostriedky výlučne dcéra žalovaného S. U.
na súkromné účely. V konaní nebolo preukázané, že by S. U. toto motorové vozidlo využívala či už na
súkromné alebo na služobné účely, keďže ako vyplynulo z dokazovania vodičské oprávnenie na vedenie

motorového vozidla získala až koncom decembra 2008. Pokiaľ žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody spočívajúci vo vynaložení svojich finančných prostriedkov na pohonné hmoty pre toto motorové
vozidlo za obdobie september 2008 až december 2008 už z toho dôvodu je jeho nárok na náhradu
škody nedôvodný. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcu v
súdnom konaní nevyplýva, že by porušil povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a

účtovníctva, a to aj ohľadom motorového vozidla O. G.. Kniha jázd ohľadne tohto motorového vozidla
bola u žalobcu vedená v písomnej podobe, o čom vypovedala svedkyňa S. U. a potvrdil to i svedok
R. U.. Táto sa odovzdáva na spracovanie do počítačovej podoby hlavnej účtovníčke firmy W. U., keď
počítačovápodobatejtoknihyjázdbolažalobcomdosúdnehokonaniaidoložená.Tátospĺňapredpoklad
riadneho zaúčtovania do účtovníctva žalobcu čo napokon našlo odraz v evidencii nákladov na pohonné

hmoty ohľadom tohto motorového vozidla v účtovných dokladoch žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žiadne
iné dôkazy než tie, ktoré súd v konaní vykonal a účastníci konania na preukázanie svojich tvrdení
nenavrhli, potom súd na základe dôkazom ako i vyššie konštatované dospel k záveru, že žalobca podal
voči žalovaného ako bývalému konateľovi žalobu o náhradu škody bezdôvodne, a preto túto žalobu
zamietol.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 504 ods. 1 O. s p. odvolanie Žalobca
v odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pričom poukázal na čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ďalej uviedol, že účastníci konania neboli objektívne a
riadne poučení a oboznámení v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. o doterajších výsledkoch konania.

Uviedol, že žalobca v súdnom konaní preukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného
ako konateľa za škodu, a to porušením povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti vyplývajúcej
z čl. IX. bod 1 písm. kn/ spoločenskej zmluvy zo dňa 11. 2. 2002. Žalovaný si bol v rozhodnom
čase plne vedomý svojho obmedzenia spoločenskou zmluvou voči samotnej spoločnosti konať v mene
žalobcu. V danom prípade teda možno hovoriť o úmyselnom konaní zo strany žalovaného. Žalovaný

vedome a neúmyselne postupoval v rozpore tak so zákonom ako i spoločenskou zmluvou, čo má
za následok naplnenie základného predpokladu protiprávneho konania preukázateľný vznik škody v
závislosti od tohto označenia konania zrejmú príčinnú súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním
a vznikom škody. Zdôraznil, že neoprávnene zaobstarané vozidlo na náklady žalobcu, za finančné
prostriedky žalobcu použila dcéra žalovaného S. U. na súkromné účely. Z kompletnej knihy jázd vyplýva,

že absentujú základné údaje pri jej vedení, najmä akékoľvek záznamy týkajúce využívania tohto
vozidla v obdobiach marec 2009 až december 2009, resp. marec 2010 až november 2010. Poukázal
na výpoveď svedka R. U., z ktorej vyplýva, že S. U. využívala vozidlo O. G. na pravidelné cesty zo
svojho bydliska do zamestnania. Súkromné využívanie tohto vozidla dcérou žalovaného sa dialo po
celý čas s jeho úplným vedomím žalovaného a súhlasom čo zakladá jeho spoluzodpovednosť za takéto

protiprávne konanie. Ďalej uviedol, že predmetné motorové vozidlo bolo žalovaným vedome a úmyselne
zaobstarané a následne s jeho súhlasom a na jeho zodpovednosť vedome používané pre jeho osobné
a súkromné účely ako i jeho dcéry S. U., a to na úkor finančných prostriedkov spoločnosť Slovakia, s. r.
o. vynakladaných v rozhodnom období na PHM tohto vozidla, čím porušil právnu povinnosť zakotvenú vust. § 135a ods. 1 Obch. zák., keď svojim konaním kontinuálne zmenšoval majetok spoločnosti žalobcu,
čím nepochybne tejto spoločnosti spôsobil škodu príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním.
Žalovaný ako vyplýva z obsahu tejto žaloby v žiadnom prípade nekonal s odbornou starostlivosťou,

nemal súhlas valného zhromaždenia spoločnosti, v ktorej tak ako najvyšší orgán spoločnosti obišiel
nehovoriac o konaní v dobrej viere, žiadna lojalita voči spoločnosti či spoločníkom. Podľa ods. 2 prvej
vety ust. § 135a ods. 1 Obch. zákonníka je daná zodpovednosť konateľov za škodu v prípade akékoľvek
porušenia povinností, ktoré je zverené do ich pôsobnosti, t. j. bez ohľadu na to, či sa jedná o porušenie
povinností uvedených v ust. § 135a ods. 2 písm. a/, b/ Obch. zák., alebo či sa jedná o porušenie iných

povinností zverených do pôsobnosti konateľov. Žalovaný opakovane neoprávnene koná, a to vedome a
úmyselne, sú kumulatívne naplnené všetky znaky porušenie povinnosti vo forme protiprávneho konania
a príčinná súvislosť medzi týmto konaním a vznikom škody rovná sa samotná vyčíslená škoda, čím
spôsobilžalobcovipreukázateľnúškodunamajetkuanesietakzodpovednosťza jejnáhraduvcelkovom
rozsahu. Ďalej konštatoval, že žalovaný vedome a úmyselne použil finančné prostriedky žalobcu v
rozhodnom období na to, aby v rozpore so záujmami žalobcu uprednostnil svoje záujmy a záujmy tretích

osôb, na základe čoho neoprávnene čerpal zo spoločnosti peňažné prostriedky patriace spoločnosti
žalobcu, čím znížil v spoločnosti jej zisk a kontinuálne spôsoboval v tejto spoločnosti stále narastajúcu
škodu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorú žalobca v konečnom dôsledku ustálil na sumu 12.843,68 eur. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie.

Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca si v konaní uplatňoval dva
rôzne nároky na náhradu škody, pričom druhým nárokom bola údajná škoda za porušenie povinnosti
žalovaného ako konateľa spoločnosti tým, že zakúpil na účet spoločnosti vozidlo O. G.. Súd síce
skonštatoval, že z dokazovania nebolo preukázané, že na nákup vozidla mal žalovaný súhlas valného

zhromaždenia, teda došlo k porušeniu spoločenskej zmluvy, avšak správne zistil, že pre posúdenie
nároku na náhradu škody je potrebné preukázať všetky atribúty zodpovednosti za škodu, a to nielen
porušenie povinnosti, ale aj príčinnú súvislosť a škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Motorové
vozidlo sa však stalo majetkom žalobcu, za finančné prostriedky žalobca nadobudol inú majetkovú
hodnotu, a toto predmetné motorové vozidlo. Ak uvedené motorové vozidlo patrilo žalobcovi, čo je

zrejmé, nemožno hovoriť o znížení majetku spoločnosti žalobcu. Súd správne poukázal na fakt, že
vozidlo bolo účtované v účtovníctve spoločnosti a platby splátok na kúpnu cenu sa zhmotnili do
tohto motorového vozidla. V neposlednom rade v konaní bolo preukázané, že žalovaný ako konateľ
spoločnosti vozidlo odovzdal na užívanie ako vozidlo služobné, pričom v konaní sa nepreukázali tvrdenia
žalobcu, že vozidlo sa v žiadnom prípade nevyužívalo pre potreby spoločnosti. Žalovaný postupoval pri

nákupe vozidla s odbornou starostlivosťou tým, že kúpil vozidlo nepopierateľne do majetku spoločnosti,
odovzdal ho do užívania zamestnankyni spoločnosti ako vozidlo služobné, jednalo sa o vozidlo kúpené
za pomerne nízku cenu a využil pre spoločnosť výhodný spôsob splácania leasing. Čiže je zrejmé, že
ak aj žalovaný porušil ustanovenia spoločenskej zmluvy, bolo v konaní preukázané, že konal s odbornou
starostlivosťou v a v záujme spoločnosti. Ďalej bolo v konaní zistené, že S. U. pracovala v spoločnosti,

prevzala vozidlo ako služobné a takto jej ho aj žalovaný odovzdal. Samotné užívanie vozidla S. U. je pre
posúdenie zodpovednosti za škodu uplatňovanú vo výške nákupnej ceny motorového vozidla v tomto
prípade irelevantné, napriek tomu v konaní bolo preukázané, že vozidlo sa užívalo ako služobné. Čo
sa týka druhého nároku tzv. prevádzkových nákladov vozidla za obdobie 9/2008 - 11/2011 súd dospel
k správnemu právnemu záveru. Žalobca tvrdil, že konateľ porušil povinnosť v tom, že riadne neviedol

účtovníctvo. Z platnej judikatúry vyplýva, že konateľ si splní svoju povinnosť, viesť účtovníctvo tým, že
poverí spôsobilú osobu k tejto činnosti, čo v tomto prípade vo veci účtovníctva bola W. U. ako ekonómka
spoločnosti. Ďalej náklady vozidla boli riadne účtované a zahrnuté do nákladov spoločnosti a v konaní
žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by vozidlo nebolo služobným vozidlom. Okrem toho, že ak
žalobca uplatňoval nárok vo výške prevádzkových nákladov za obdobie roku 2008 - 2011 musel by

preukázať, že všetky jednotlivé cesty tak ako boli uplatnené neboli vykonané pre potreby spoločnosti,
čo však preukázané nebolo. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s p. bez

nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s .p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods.
1 O. s p. ako vecne správne potvrdil.Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu uplatnenú
titulom náhrady škody vo výške 16.683,68 eur s príslušenstvom.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu si zistil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 16.638,68 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že bývalý
konateľ žalobcu zakúpil pre spoločnosť bez oprávnenia konať v mene spoločnosti motorové vozidlo
O. G. a využíval ho na súkromné účely. Po riadne vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa uzavrel,
že neboli naplnené základné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, a preto žalobu ako

neopodstatnenú zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v danej veci nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď vyhodnotil, že žalobca nepreukázal v
konaní základné predpoklady pre priznanie náhrady škody, a to vznik škody a príčinnú súvislosť

medzi konaním žalobcu, žalovaného a vznikom škody. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti odvolací súd
neakceptoval dôvody odvolania uvádzané žalovaným, že vo veci nebolo vykonané riadne dokazovanie
ako aj nemožnosť doplniť dokazovanie s poukazom na nesprávne poučenie v zmysle ust. § 118 ods.
2 O. s. p. súdom prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvého
stupňa pri vykonaní dokazovania, ktoré je zaznamenané v príslušných zápisniciach z pojednávania, v

tomto konaní napadnuté rozhodnutie ako vec správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania podľa ust. § 224 ods. 1 O. s p. v náväznosti na
ust. § 142 ods. 1 O. s p. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného právneho úkonu vo výške
287,14 eur plus 8,04 eur režijný paušál, úhrnne trovy odvolacieho konania uplatnené v zmysle vyhl. č.

655/2004 Z. z. predstavujú sumu 595,18 eur.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.