Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228368
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114228368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľa : C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. T. D. XXX proti odporkyni : I. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX/XX, XXX XX C. H., o určenie manželského výživného,

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným tunajšiemu dňa 27.08.2014 domáhal, aby súd uložil odporkyni
povinnosť prispievať navrhovateľovi na výživu čiastku 20, - eur mesačne odo dňa podania návrhu na
začatie konania teda odo dňa 27.08.2014.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel manželstvo dňa 07.07.2007. Od marca 2013
nežijú s odporkyňou v spoločnej domácnosti. V súčasnosti je zamestnaný na čiastočný úväzok, jeho

čistý príjem činí 167,34 Eur. Má vyživovaciu povinnosť voči dcére Kristíne a zároveň mu zverené do
osobnej starostlivosti dve mal. deti D. a C..

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť, poukázala na svoje výdavky,
spochybnila príjem navrhovateľa.

Na nariadené pojednávanie sa dostavil navrhovateľ. Odporkyňa mala predvolanie na pojednávanie
doručené, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania
z vážneho dôvodu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými
v spise.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu a návrh bol nútený podať preto, aby
mu nezanikol nárok na dávky v hmotnej núdzi.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/100/2014 - 77 zo dňa 08.09.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25.09.2014 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené.Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáhal určenia manželského výživného, ktoré možno priznať len odo dňa
začatia súdneho konania, tak toto by bolo možné pri splnení zákonných podmienok iba za obdobie od
27.08.2014 do 25.09.2014, teda do času kým účastníci konania boli manželia teda za obdobie necelého

jedného kalendárneho mesiaca.

Podľa § 71 ods. 1 a 2 Zákona o rodine) , manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza

vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi upravená v § 71 Zákona o rodine je rozvinutím všeobecnej
zásady ustanovenej v čl. 4 zákona o rodine o povinnosti členov rodiny vzájomne si pomáhať a úzko
nadväzuje aj na základne práva a povinnosti manželov upravené v § 18 Zákona o rodine, najmä na

povinnosť vzájomnej pomoci. Jej základom je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne oboch manželov,
a to zásadne po celý čas právnej existencie manželstva, pričom platí, že výživné nemožno priznať, ak
by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§75 ods. 2 Zákona o rodine).

Na základe zisteného skutkového stavu a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporkyňa má taký

príjem, z ktorého by mu mohla platiť manželské výživné. Vzhľadom k tomu, že predmetné konanie
je konaním návrhovým, bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
oprávnenosť jeho žaloby. Navrhovateľ nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie svojich
tvrdení. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 OSP).

Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre
účastníka,ktorýtzv.dôkaznébremenoneuniesol.Súdvychádzapredovšetkýmzvýsledkovdokazovania
navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy má možnosť v sporovom konaní
vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade to však nie je jeho povinnosťou.
Navrhovateľ tým, že si nesplnil dôkaznú povinnosť, neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadom

nároku na určenie výživného na manžela a predovšetkým ohľadne tvrdenia, že odporkyňa je schopná
poskytovať navrhovateľovi výživné.

Tiež navrhovateľ uviedol, že skutočným dôvodom, pre ktorý podal návrh na začatie konania bolo, aby
nebol povinný vrátiť vyplatené dávky v hmotnej núdzi.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobu zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, plne úspešným účastníkom v konaní je odporkyňa, ktorá
by mala voči navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov konania. Keďže si odporkyňa počas konania
žiadne trovy neuplatnila, súd odporkyni náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiestosamosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.