Uznesenie Judgement was issued on Friday, April 10, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8Cpr/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115204058
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115204058.1

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Q. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/
X, A. A., v konaní zastúpenom P. K. Q.. Z. B., B.. T.. Y.., so sídlom B. XX, A. A., IČO: XX XXX XXX,
proti odporcovi B.. X.. B.. - B. X. B. B.. T.. Y.., so sídlom N. W. X, A. A., IČO: XX XXX XXX, v konaní
zastúpenom L. &. W. B.. T.. Y.., advokátska kancelária so sídlom B. XX, A. A., IČO: XX XXX XXX, o
určenie, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, o námietke odporcu o nedostatku právomoci
Okresného súdu Banská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

Súd námietku právomoci Okresného súdu Banská Bystrica vznesenú odporcom z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02. 03. 2015 domáhal určenia, že skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14. 09. 2011 dohodou o
skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 02. 2013, je neplatné. Zároveň sa domáhal aj náhrady mzdy
titulom neplatného skončenia pracovného pomeru v sume jeho priemerného zárobku vo výške 377,99
Eur mesačne odo dňa 02. 02. 2015 do času, keď mu bude umožnené pokračovať v práci. V návrhu
uviedol, že s odporcom uzavrel pracovnú zmluvu dňa 14. 09. 2011, na základe ktorej vznikol pracovný
pomer na dobu neurčitú s dňom nástupu 16. 09. 2011. Pracovná zmluva bola zmenená dodatkom č. 1
(upravené boli všeobecné povinnosti pri výkone strážnej služby) a dodatkom č. 2 (zmenená bola výška
mzdy). Pracovnou zmluvou zo dňa 31. 01. 2012 bola nahradená predchádzajúca pracovná zmluva a
pracovný pomer bol zmenený na dobu určitú do 31. 01. 2013. Keďže k ukončeniu pracovného pomeru
nedošlo, z obsahu tejto listiny možno usudzovať, že ide o dodatok k pracovnej zmluve - dodatok č. 3.
Táto listina však neobsahuje podpis navrhovateľa a nevie s určitosťou uviesť, či ju podpísal alebo nie.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2012 sa menili niektoré pracovné podmienky a
dodatkom zo dňa 24. 01. 2013 sa zmenil pracovný pomer na dobu neurčitú (dodatok č. 4) a dohodou
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27. 03. 2013 sa menilo miesto výkonu práce. Dňa 30. 01.
2015 doručil odporca na pracovisku listinu nazvanú „Ukončenie pracovného pomeru“, kde ako spôsob
ukončenia pracovného pomeru uviedol odporca dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 02.
2013. Podľa názoru navrhovateľa takáto listina nie je spôsobila ukončiť pracovný pomer. O dohode o
skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 02. 2013 nemá navrhovateľ vedomosť a žiadnu dohodu
o ukončení pracovného pomeru dňa 04. 02. 2013 ani iný deň neuzatvoril. Navrhovateľ tvrdí, že jeho
pracovný pomer naďalej trvá.

Odporca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24. 03. 2015 uviedol, že návrh považuje za nedôvodný,
pretože došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru, a preto navrhol, aby súd návrh zamietol.
Zároveň však vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu konať a rozhodovať spor o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, pretože bola uzavretá rozhodcovská doložka. Preto
navrhol, aby súd konanie zastavil a postúpil vec rozhodcovskému súdu na prejednanie postupom podľa §
106 ods. 1 O. s. p. Uplatnenie rozhodcovskej doložky nevylučuje ani ustanovenie § 14 Zákonníka práce,

inak by znenie tohto ustanovenia rovno vylúčilo možnosť rozhodcovskej žaloby, čo sa však nestalo. Ani
navrhovateľ nevzniesol v tomto smere žiadne námietky.

Podľa § 7 ods. 1 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 106 ods. 1 O. s. p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo
veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec
ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú,
ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie
10b) alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej
zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.

Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z
pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv,
je neplatný.

Podľa § 42 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ustanovenia týkajúce sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania vylúčiť.

Ustanovenie § 106 ods. 1 O. s. p. rieši možný stret právomoci súdu a iných neštátnych orgánov
(rozhodcov). Predpokladom možnej konkurencie právomocí je zmluva účastníkov vzťahu o prejednaní
veci v rozhodcovskom konaní. Sama existencia takejto zmluvy však ešte nezakladá nedostatok
právomoci súdu. Nedostatok právomoci súdu vec prejednať je daný iba v prípade, ak odporca vznesie
v tomto smere námietku. Námietka je však účinná, iba ak ju odporca vzniesol pri svojom prvom
úkone vo veci samej. K neskôr vznesenej námietke súd nemôže prihliadnuť, ale bez toho, aby vydával
rozhodnutie, pokračuje ďalej v konaní. Pokračovanie v konaní a vydanie rozhodnutia vo veci samej
však nebráni odporcovi, aby prípadne neskôr v odvolaní namietal nedostatok právomoci súdu na
prejednanie a rozhodnutie veci. Dispozitívnym úkonom môžu účastníci vylúčiť zastavenie konania, ak
zhodne vyhlásia, že netrvajú na zmluve, podľa ktorej sa vec mala prejednať v rozhodcovskom konaní.
Vyhlásenie však musí byť adresované súdu a musí byť urobené najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
a v prípade, ak nedošlo k jeho vyhláseniu, len čo bolo doručené hoci len jednému z účastníkov. Ako
predbežnú otázku si súd vyrieši aj existenciu dôvodov uvedených v druhej vete ustanovenia § 106 ods.
1 O. s. p. Zachovanie právnych účinkov podania pôvodného návrhu je viazané na podanie nového
návrhu na začatie rozhodcovského konania v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení
konania. Na rozdiel od postupu podľa § 104 ods. 1 O. s. p. pri zastavení konania podľa § 106 ods. 1 O.
s. p. súd vec nepostupuje rozhodcovskému súdu.

Súd z vlastnej iniciatívy nezisťuje, či vec má byť prejednaná v rozhodcovskom konaní. Urobí tak,
až v prípade príslušnej námietky odporcu. Pokiaľ súd skutočne zistí, že vec má byť prejednaná v
konaní pred rozhodcom, potom konanie zastaví. To neplatí, ak: účastníci prehlásia, že na rozhodcovskej
zmluve netrvajú, ak sa jedná o vec, ktorá nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskému konaniu, pokiaľ je rozhodcovská zmluva neplatná, pokiaľ prejednanie veci v konaní
pred rozhodcom presahuje rámec právomoci priznanej rozhodcovskou zmluvou, rozhodcovský súd
sa odmietol vecou zaoberať. Súd vo veci rozhoduje uznesením, nedôvodnú či oneskorenú námietku
odporcu, či námietku neoprávneného účastníka súd zamietne (Svoboda, K., Smolík, P., Levý, J.,
Šínová, R. a kol: Občanský soudní řád. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 369). Pokiaľ
uplatní námietku neoprávnený účastník, námietka je nedôvodná, alebo je uplatnená oneskorene, súd
uznesením takúto námietku zamietne. Proti vyhovujúcemu i zamietavému rozhodnutiu súdu o námietke
je prípustné odvolanie (Drápal, L., Bureš, J. a kol.: Občanský soudní řád I, II Komentář. 1. vydání. Praha :
C. H. Beck, 2009, s. 714).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd skúmal, či má alebo nemá právomoc na konanie o určenie, že
skončenie pracovného pomeru dohodou je neplatné. Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 31.

01. 2012 bolo zistené, že podľa čl. VI. bodu 4 pracovnej zmluvy sa účastníci dohodli, že práva a
povinnosti upravené pracovnou zmluvou sa budú spravovať dohodnutou rozhodcovskou doložkou,
podľa ktorej (okrem iného) bude spory z pracovnej zmluvy výlučne rozhodovať Stredoslovenský
rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou E., B.. T.. Y.., so sídlom S. XXX, S., IČO: XX XXX XXX,
ďalej sa strany v zmysle § 42 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dohodli na
vylúčení zrušenia rozhodnutia Stredoslovenského rozhodcovského súdu v rámci obnovy konania podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež súhlasili so skrátením úložných dôb
zásielok na pošte na tri dni. Pracovnoprávne vzťahy sú vo svojej podstate majetkovým vzťahom (obe
zmluvné strany uzatvárajú zmluvu za účelom majetkového prospechu - zamestnávateľ za účelom
zisku generovaného zamestnancom a zamestnanec s cieľom získať mzdu alebo odmenu). Nie sú
uvedené v negatívnom výpočte sporov, ktoré nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods.
3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Pod neurčité slovo „súdy“ (§ 14 Zákonníka
práce) by tiež mohol patriť každý orgán uskutočňujúci nezávislý výkon súdnictva. Napriek tomu je
potrebné upozorniť, že aplikovanie zákona o rozhodcovskom konaní aj na pracovnoprávne vzťah je
vylúčené, pretože žiadny právny predpis explicitne neumožňuje riešenie sporov z pracovnoprávnych
vzťahov pred rozhodcovskými súdmi. Okrem toho sa rozhodcovské konanie vyvinulo pre potreby
podnikateľov. V rámci obchodných vzťahov sa vychádza z predpokladu, že zmluvné strany sú formálne v
rovnom postavení a majú odborné predpoklady dohodnúť si zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej
doložky. Naopak, zamestnávateľ a zamestnanec nie sú v rovnocennom postavení, a zamestnanec,
ako slabšia strana, môže byť podstatne znevýhodnená. Práve na faktickú a ekonomickú nerovnosť
účastníkov zmluvných vzťahov v zamestnaneckých vzťahoch reaguje pracovné právo a poskytuje
súdnu ochranu porušených alebo ohrozených práv výlučne prostredníctvom všeobecných súdov. Zákon
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní uvádza, že v rozhodcovskom konaní možno prejednať
„spory z obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov“, čo v podmienkach Slovenskej republiky
vylučuje, aby bolo možné v rozhodcovskom konaní prejednať niektoré typy pracovnoprávnych sporov,
majetkových sporov z rodinných vzťahov, či majetkových sporov z hospodárskych vzťahov (porovnaj so
znením § 7 ods. 1 O. s. p., v ktorom pracovné vzťahy nie sú totožné s občianskoprávnymi vzťahmi).
Súčasná právna úprava 27)vylučuje, aby sa rozhodcovskému konaniu podriadili pracovnoprávne vzťahy,
vrátane niektorých typov sporov z pracovných vzťahov majetkového charakteru (napr. spory o zaplatenie
nevyplatenej mzdy, spory o zaplatenie odstupného, o náhradu škody z pracovného pomeru, o vydanie
veci zverenej zamestnávateľom zamestnancovi za účelom výkonu práce, o zaplatenie peňažných
nárokov z hmotnej zodpovednosti). Obdobný prístup je uplatnený aj v ďalšej oblasti civilného práva
(občianskoprávnych vzťahov), v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Tiež súd poznamenáva, že rozhodcovská doložka v zmysle čl. VI. bodu 4 pracovnej zmluvy zo dňa 31.
01. 2012 má síce písomnú formu, avšak jej obsah smeruje k tomu, aby sa navrhovateľ ako zamestnanec
vopred vzdal svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 Zákonníka práce. Navrhovateľ
sa vzdal na prejednanie pracovnoprávneho sporu pred iným ako Stredoslovenským rozhodcovským
súdom, v dôsledku čoho mohlo byť porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože je daná pochybnosť o rovnosti účastníkov konania. Aj napriek explicitnému
zákonnému zákazu (§ 42 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) - nemožnosti vylúčenia
zrušenia rozhodcovského rozsudku, je v rozhodcovskej doložke v zmysle čl. VI. bodu 4 pracovnej zmluvy
uvedené, že účastníci pracovnej zmluvy takúto možnosť vylúčili. Ani vopred daný súhlas so skrátením
úložných lehôt na pošte nie je v súlade so zákonom. Navrhovateľ sa prípadným podpisom takéhoto
právneho úkonu vopred vzdal svojich práv, dôsledkom čoho je však v zmysle § 17 ods. 1 Zákonníka
práce neplatnosť právneho úkonu.

Nakoľko rozhodcovská doložka sa týka pracovnoprávneho vzťahu, ktorý podľa názoru súdu nie je možné
prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, a tiež sa navrhovateľ ako zamestnanec vopred vzdal
svojich práv, je táto neplatná a súd podľa § 106 ods. 1 O. s. p. námietku právomoci Okresného súdu
Banská Bystrica vznesenú odporcom ako nedôvodnú zamietol.

Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd pokračovať v konaní o podanom návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd. (§ 374 ods. 4 O. s. p.)

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 10. 04. 2015