Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 13, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1562/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614208292
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614208292.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 155 113, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi Z. G., nar. X. X.
XXXX, bytom W., M. I 21XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum č. 2, IČO: 42 326 923, právne zastúpeného

Mgr.PetromMasarovičom,advokátom,AdvokátskakanceláriaKošice,ParkAngelinumč.2,ozaplatenie
370,65 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
13C/102/2014-115 zo dňa 25. 9. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy konania vo výške 59,24 EUR na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka,
p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho
konania vo výške 18,83 EUR k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Mgr. Petra Masaroviča,
Košice, Park Angelium č. 2, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrhu navrhovateľa v časti, ktorou sa voči odporcovi domáhal

zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (vo výške 121,70 EUR s príslušenstvom),
vyhovel. Vo zvyšku (nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 EUR s
príslušenstvom) okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, vystupujúcemu sa strane v prevažnej miere úspešného
účastníka, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby a režijný paušál v celkovej sume 59,24 EUR. Odporcovi, ktorý návrh na priznanie náhrady trov

konania nepodal, okresný súd z tohto dôvodu náhradu trov konania nepriznal.

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
59,24 EUR, napadol v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP) odvolaním
navrhovateľ. Poukázal na to, že vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú
neúčelné, nakoľko vedľajší účastník je v tomto prípade združením založeným za účelom ochrany

spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za
účelom ktorého bolo založené a z tohto dôvodu by združenie malo disponovať takým personálnymsubstrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti
spotrebiteľského práva. Odvolateľ nespochybnil ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na
právnu pomoc, avšak spochybnil účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu

odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného
subjektu. Zdôraznil, že sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, ale
táto bola poskytnutá prostredníctvom advokáta. Navyše vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden
prínos a nepoukázal na iné skutočnosti, ako na tie, na ktoré súdy majú povinnosť prihliadať z úradnej
povinnosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka

do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Na
základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy konania neprizná a tohto zaviaže nahradiť navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania.

Vedľajší účastník k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku

má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Tým pádom má právo nechať sa v konaní
zastupovať advokátom (čl. 47 Ústavy SR), čo súvisí aj s princípom rovnosti zbraní, a v prípade úspechu
v spore, aj právo na náhradu trov konania. Trovy, ktoré boli vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu priznané, bezprostredne súviseli s konaním a úkony,
ktoré vedľajší účastník uskutočnil, znamenali zamietnutie návrhu navrhovateľa pokiaľ ide o uplatňovanú

zmluvnú pokutu. Je absurdné, že navrhovateľ vyčíta vedľajšiemu účastníkovi hromadný vstup do konaní
a zastúpenie advokátom, keď je to práve navrhovateľ, čo si hromadne voči spotrebiteľom uplatňuje
neprijateľnézmluvnépodmienkyajesámzastúpenýsilnouadvokátskoukanceláriou,navyšepersonálne
napojenou na samotného navrhovateľa. Osobitne zdôraznil, že pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní
žiadalprihliadnuťnafinančnéprostriedky,ktorésúvedľajšímúčastníkomposkytovanézostranyorgánov

verejnej moci, vedľajšiemu účastníkovi žiadna takáto podpora priznaná nebola. Na základe uvedeného
vedľajší účastník navrhol napadnutý výrok rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne
správny potvrdiť a navrhovateľa zaviazať nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
odvolacieho konania vo výške 18,83 EUR.

Kvyjadreniuvedľajšiehoúčastníkazaslalsvojestanoviskonavrhovateľ.Opätovnezopakovalneúčelnosť

vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako aj neúčelnosť úkonov, ktoré vedľajší účastník vykonal, a
rovnako i potrebu súhlasu spotrebiteľa so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane.
V závere svojho podania zdôraznil vplyv novely Občianskeho súdneho poriadku účinnej od 1. 1. 2015
na postavenie vedľajšieho účastník v konaní, teda aj na jeho právo na náhradu trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola uložená povinnosť
navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania podľa ust. § 219 ods.
1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým okresný súd návrhu
navrhovateľa čiastočne vyhovel, výrok, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a výrok,

ktorýmokresnýsúdrozhodol,žeodporcovináhradutrovkonanianepriznáva)zostalrozsudokokresného
súdu nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu má, bezpochyby, Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum č. 2, IČO: 42 326 923 oprávnenie vystupovať v tomto
konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny

záujem na výsledku konania“, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s.
p. v znení účinnom do 31. 12. 2014. V tomto prípade sa vedľajší účastník stáva nositeľom svojich
procesných práv a povinnosti doručením svojho oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov do konania vstupuje

(k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 33/2006, sp. zn. 5 Cdo 201/2004, sp. zn.
3 Cdo 319/2009, sp. zn. 1 Cdo 234/2004 a pod.). Zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014 nevyplýva, že by sa pre účinný vstup vedľajšieho účastníka
do konania vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania tak, ako na to poukazoval
odvolateľ, keď zjavne nesprávnym spôsobom vykladá uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s . p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo

je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov

právneho zastúpenia) len v prípade, ak trovy konania boli vynaložené účelne.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené považujú. Trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj
keď účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý

úkon alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom
konania ( i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom
konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo
procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že k zamietnutiu
návrhu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany, poskytnutej

odporcovi prostredníctvom vedľajšieho účastníka, ktorý po oboznámení sa s návrhom zaslal súdu
vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dna 8. 9. 2014. V tomto písomnom podaní vedľajší účastník
kvalifikoval navrhovateľom uplatňovanú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu
jej neurčitosti, neprimeranosť a navyše poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta rovnakého významu
bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú viacerými súdnymi rozhodnutiami, čo pre navrhovateľa

predstavuje zákonný zákaz jej ďalšieho uplatňovania. Uvedená argumentácia pritom bola jedným z
dôvodov pre zamietnutie návrhu navrhovateľa. Okolnosť, že na absolútnu neplatnosť neprijateľnej
zmluvnej podmienky musí prihliadať súd ex offo nie je pre posúdenie dôvodnosti a účinnosti obrany
vedľajšieho účastníka na strane odporcu relevantná, a to už len z dôvodu, že v prejednávanom prípade
nedošlo k posudzovaniu prijateľnosti navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokuty (s následným

zamietnutím návrhu navrhovateľa v tejto časti) z úradnej povinnosti, ale práve na návrh vedľajšieho
účastníka, ktorý neprijateľnosť zmluvného dojednania, od ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok,
v rámci ochrany práv spotrebiteľa uplatňoval.

Pokiaľ potom navrhovateľ v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské
združenie musí byť zo svojej podstaty schopný samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych

konaniach, je potrebné zdôrazniť nasledovné. Podľa článku 29 Ústavy SR sa právo združovať sa
zaručuje každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom,
ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych
združeniach (s výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb.

o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto
napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad
výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce
ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených

osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi
z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality
výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi
poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo
samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany

spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o
sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí
tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú
právnické vzdelanie.

Možno teda uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony

nevyhnutné pre prevažný úspech vedľajšieho účastníka (i odporcu) vo veci, t. j. poskytol právne služby,ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami navrhovateľa
o neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka. Rovnako neboli dôvodné ani námietky odvolateľa, že na
vstup vedľajšieho účastníka do konania sa vyžadoval súhlas odporcu a že skutočnosť, že vedľajším

účastníkom je združenie na ochranu spotrebiteľa, vylučuje potrebu (a tým aj účelnosť) jeho právneho
zastúpenia advokátom.

Záverom je potrebné uviesť, že pokiaľ odvolateľ podmienky prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka a
následne i jeho nároku na náhradu trov konania odvodzoval od novely Občianskeho súdneho poriadku
uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 1. 2015, a ktorá sa dotkla

aj postavenia vedľajších účastníkov podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v konaní, uvedená argumentácia je pre
prejednávaný prípad irelevantná. K definujúcim znakom právneho štátu totiž patrí zákaz retroaktivity
právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty. Preto platí,
že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non agit) a právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa
musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Pokiaľ teda z obsahu súdneho spisu vyplýva,
že vedľajší účastník doručil svoje oznámenie o vstupe do konania do 31. 12. 2014, zároveň je zrejmé,

že účinky tohto vstupu nastali už uvedeným okamihom jeho doručenia okresnému súdu (k uvedenému
pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 33/2006, sp. zn. 5 Cdo 201/2004, R 57/2009, sp. zn. 3
Cdo 188/2012, sp. zn. 3 Cdo 384/2012, sp. zn. 7 Cdo 67/2013, sp. zn. 3 Cdo 319/2009, sp. zn. 1 Cdo
234/2004apod.)aúkony,ktorévedľajšíúčastníkvkonanívykonal,bolitiežuskutočnenédo31.12.2014,
odvolací súd pri neexistencii prechodných ustanovení k zmene právnej úpravy od 1. 1. 2015 nevidel

žiaden priestor pre aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
1. 1. 2015, a to osobitne s poukazom na skutočnosť, že citovaná novela Občianskeho súdneho poriadku
sa nijako nedotkla otázky posudzovania účelnosti jednotlivých úkonov, ktoré vedľajší účastník v konaní
vykonal.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.

1 O. s. p.) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p., keď výška priznaných trov právneho zastúpenia a ani
miera úspechu jednotlivých účastníkov v konaní nebola zo strany navrhovateľa namietaná, preto sa
nestala predmetom skúmania odvolacieho súdu.

V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým okresný súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel,

výrok, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a výrok, ktorým okresný súd rozhodol, že
odporcovi náhradu trov konania nepriznáva) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods.
2 O. s. p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1,
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ, hoci si trovy odvolacieho konania uplatnil, nebol v

odvolacom konaní úspešný. Preto navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo.
Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil riadne a
včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe uvedeného odvolací súd zaviazal
navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy odvolacieho konania v celkovej sume 18,83 EUR za jeden úkon právnej služby a to

podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa spolu s paušálnou náhradou výdavkov (režijný
paušál) za uvedený úkon právnej služby. Z tarifnej hodnoty veci (suma 370,65 EUR) predstavuje tarifná
odmena za jeden úkon právnej služby 14,11 EUR (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty
sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 13a ods. 2 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v

znení zmien a doplnkov, ďalej aj "Vyhláška"), režijný paušál 8,04 EUR (§ 16 ods. 3 Vyhlášky), spolu
22,15 EUR. Nakoľko si však vedľajší účastník na strane odporcu uplatnil trovy odvolacieho konania len v
sume 18,83 EUR a súd bol týmto jeho návrhom viazaný, odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu priznal náhradu trov odvolacieho konania v uplatnenej sume 18,83 EUR.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.