Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/109/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111212526
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111212526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej,v právnej veci navrhovateľa P. X. Y., s. r. o., so sídlom U., C. 5, IČO
35 724 803 zast. W. X., s. r. o., so sídlom U., C. 5, IČO 36 613 843 proti odporkyni U. J., bytom D.
nad T., R. XXX/XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa F., so sídlom R., T. XX, IČO 42 176 778 zast. JUDr. G. J., advokátom so sídlom Y., Q.. Y.
7, o zaplatenie 945,33 € s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 17. apríla 2012, č. k. 27C/183/2011-100, v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 2. januára 2013, č. k. 27C/183/2011-172, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov vo výške 70,90 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. apríla 2012, č. k. 27C/183/2011-100, v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. januára 2013, č. k. 27C/183/2011-172, bolo
rozhodnuté tak, že návrh sa zamieta, odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva a navrhovateľ je
povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov 141,79 eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta 1/.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od
odporkyne zaplatenia faktúry č. 806000072246, splatnej 18.07.2005, na sumu 146,07 eur, faktúry č.
129000034873, splatnej 18.08.2005, na sumu 321,14, faktúry č. 134000079601, splatnej 18.09.2005, na
sumu 320,40 eur, faktúry č. 134000120774, splatnej 18.10.2005, na sumu 151,09 eur, zmluvnej pokuty
vo výške 6,64 eur, ako i úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne z nezaplatených faktúr odo dňa po
ich splatnosti, to všetko titulom poskytnutia telekomunikačných služieb na základe Zmluvy o pripojení zo
dňa 08.06.2005, č. 9900405893. Vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že splatnosť pohľadávok, ktorých zaplatenia

sa navrhovateľ domáha od odporkyne za poskytnuté telekomunikačné služby, nastala postupne
18.07.2007, 18.08.2005, 18.09.2005 a 18.10.2005. Vzhľadom na vedľajším účastníkom na straneodporkyne vznesenú námietku premlčania bolo potrebné v konaní sa vysporiadať najskôr s touto
otázkou.

Okresný súd poukázal na znenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov

vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že splatnosť poslednej faktúry nastala 18.10.2005.
Navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 30.05.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej doby. Okresnému súdu teda nezostávalo iné, ako konštatovať, že právo navrhovateľa na
zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (ako i jeho právo na zmluvnú pokutu a úrok z
omeškania) je premlčané a nemožno ho s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka na strane

odporkyne priznať s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Skutočnosť, že vedľajší účastník má právo v konaní vzniesť námietku premlčania, podľa názoru
okresného súdu vyplýva z rozsudku NS ČR zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25Cdo/539/2008, podľa ktorého
vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície s konaním
a s jeho predmetom), ku ktorým je oprávnený hlavný účastník a tieto úkony činí práve v prospech
(a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu

je procesným právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p.
i vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič
nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti návrhu sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z
hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka premlčania), pretože procesné právo tieto námietky
uplatniťvkonanínemožnozamieňaťstým,čimajúpôvodvhmotnomalebovprocesnompráve.Rovnaký

názor je vyslovený i v rozsudku NS ČR sp. zn. 21Cdo/2313/2004.

Okresný súd ďalej uviedol, že na uvedenom závere nemohlo nič zmeniť ani uznanie dlhu zo strany
odporkyne učinené dňa 18.03.2009. Ako vyplýva z tejto listiny, v bode 2 odporkyňa výslovne uviedla, že
"...uznáva, čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej
s pôvodným veriteľom Y. W., a.s., číslo zmluvy / číslo zákazníka 1160257701. Dlžná suma pozostáva z

istiny vo výške 938,69 eur...". Dátum zmluvy, na ktorú sa veriteľ odvoláva, nie je v uznaní dlhu vyplnený.
V uznaní dlhu taktiež nie je uvedené, dlh z ktorého obdobia odporkyňa uznáva. Voči veriteľovi totiž má
odporkyňa viacero dlhov, a to konkrétne ako dlh za fakturačné obdobie od 01.06.2005 do 30.06.2005,
dlh za fakturačné obdobie od 01.07.2005 do 31.07.2005, dlh za fakturačné obdobie od 01.08.2005 do
31.08.2005 a dlh za fakturačné obdobie od 01.09.2005 do 30.09.2005. Žiaden z týchto dlhov odporkyňa

voči veriteľovi výslovne neuznala. Z odbornej literatúry vyplýva, že výška uznaného dlhu musí byť
vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. Nestačí, ak dlžník a veriteľ vedia, o aký dlh a v akej výške sa
jedná, ale vzhľadom k obligatórnej písomnej forme úkonu musia byť tieto údaje obsiahnuté v písomnom
prejave. Ak uznáva dlžník viacero dlhov, musí nepochybne určiť, ktoré jednotlivé dlhy, čo do dôvodu
a výšky uznáva a sľubuje zaplatiť (rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Odo/ 376/2003). Ak nie je určitosť

prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky a prísľub dlh zaplatiť daný obsahom listiny, na ktorej je
zaznamenaný, nejde o platné uznanie dlhu (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo/779/2002).

Z vyššie uvedenej listiny zo dňa 18.03.2009 označenej ako uznanie dlhu nie je podľa záverov okresného
súdu zrejmé, ktorý konkrétny dlh odporkyňa uznala. Navyše, podľa úvahy súdu uvedené uznanie
dlhu nešpecifikuje žiaden dlh. Zmluva, na ktorú sa veriteľ v uznaní odvoláva je zrejme zmluvou o

pripojení. Z tejto zmluvy však nevyplýva, že by odporkyňa mala voči veriteľovi nejaký dlh. Samotný dlh
voči navrhovateľovi totiž nevznikol len na základe uvedenej zmluvy o pripojení, ale na základe ďalšej
kumulatívnejpodmienky,atoposkytnutiatelekomunikačnýchslužiebodporkyni.Pretovuznanídlhubolo
nevyhnutnosťou poukázať práve na služby, ktoré veriteľ odporkyni poskytol a tieto riadne vyšpecifikovať,
napr. s odkazom na faktúry, ktoré boli odporkyni za poskytnuté telekomunikačné služby vystavené. Tak

by bolo zrejmé, ktorý konkrétny dlh odporkyňa uznáva. Ako bolo totiž vyššie uvedené, odporkyňa má
voči navrhovateľovi viacero dlhov (za jednotlivé fakturačné obdobia). Preto okresný súd vyhodnotil, že
uvedené uznanie dlhu je neurčité, a preto neplatné.

V súvislosti s výrokmi o náhrade trov konania okresný súd uviedol, že odporkyňa, ktorá mala vo veci
plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporkyni v

konaní žiadne trovy nevznikli, okresný súd jej náhradu trov konania nepriznal.Vedľajší účastník na strane odporkyne mal rovnako ako odporkyňa v konaní úspech, preto mu v zmysle §
142 ods. 1 O.s.p. taktiež voči neúspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Tieto
sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, vyjadrenie zo

dňa 28.03.2012) po 51,45 eur, 2 x 7,63 eur zvýšenými o 20 % DPH vo výške 23,63 eur. Vedľajší účastník
na strane odporkyne bol v konaní zastúpený dvoma advokátmi, pričom v zmysle § 149 ods. 3 O.s.p.
neurčil, ktorému z nich má súd priznať náhradu trov konania. Okresný súd teda vybral jeho advokáta 1/.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na znenie § 110 ods.
1, § 558 Občianskeho zákonníka a na to, že odporkyňa podpísala Dohodu o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku. Podľa názoru navrhovateľa v danom prípade došlo k nespochybniteľnému
uznaniu dlhu, čo v danom prípade nemôže spochybňovať ani súd. Dohoda má písomnú formu, vyplýva
z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Preto nemožno
mať pochybnosti o platnosti Dohody. V opačnom prípade rozhodnutím súdu dochádza k popretiu a
nerešpektovaniu základných zákonných ustanovení a poškodzovaniu práv veriteľa. V prípade, ak by

si odporca nebol vedomý podlžnosti, bolo by nelogické, aby predmetnú Dohodu podpísal. Navrhovateľ
zastáva názor, že v danom prípade odporca nijakým spôsobom nespochybnil, že nevedel, k akému
záväzku sa predmetná dohoda viaže, preto nemožno spochybňovať nedostatok určitosti Dohody. Podľa
názoru navrhovateľa tým, že odporca podpísal Dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť. Odporca
mal možnosť Dohodu si v pokoji prečítať a odmietnuť ju podpísať, pri podpísaní konal dobrovoľne. V

súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania navrhovateľ poukázal na znenie § 100 ods. 1 OZ. Podľa
jeho názoru s poukazom na odbornú literatúru vedľajší účastník nie je oprávnený uplatniť námietku
premlčania v mene odporcu, pretože nejde o procesný úkon, ale ide o úkon hmotného práva. Zo
samotného ustanovenia § 100 ods. 1 OZ je zrejmé, že námietku premlčania môže účinne podať len
dlžník. Navrhovateľ ďalej namietal správnosť výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol zaviazaný k

náhrade trov vedľajšieho účastníka. Podľa názoru navrhovateľa v prejednávanom prípade sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., keďže vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy vstúpil
do konania na strane odporcu za účelom ochrany práv odporcu. Preto nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/26/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

13Co/105/2012. S poukazom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že návrhu vyhovie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie. V prípade, že by odvolací súd nevyhovel petitu odvolania, navrhovateľ navrhol, aby
odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, keďže ide o otázku zásadného významu.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho

zástupcu.Voviacstranovomvyjadrenívedľajšíúčastníkpoukazovalvsúladesozávermiokresnéhosúdu
v odôvodnení napadnutého uznesenia na to, že Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku je
potrebné považovať za formulárovú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná dohoda
je podľa jeho názoru neurčitá tak, ako na to poukázal okresný súd. Vedľajší účastní sa tiež stotožnil
s argumentáciou okresného súdu, podľa ktorej vedľajší účastník má právo účinne vzniesť námietku

premlčania v prospech účastníka, na strane ktorého vystupuje v konaní. Pokiaľ ide o okresným súdom
priznanú náhradu trov konania, vedľajší účastník považuje výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov
konaniazasprávnyavsúladesprávomajvedľajšiehoúčastníkanaprávnezastúpenievsúdnomkonaní.
Za podanie tohto vyjadrenia vedľajší účastník uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní v celkovej výške 118,70 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny za podanie vyjadrenia

vo výške 91,29 eur, z režijného paušálu vo výške 7,63 eur a z DPH.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v

rozsahupotrebnomprerozhodnutievoveci,dospelksprávnymskutkovýmzáverom,ktorémajúoporuvovykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje
s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219
ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody navrhovateľ prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne
poukázal na rozhodné skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o neplatnosti Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Okresný súd podľa názoru odvolacieho

súdu správne vyvodil záver o neurčitosti Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
ktorý záver je aj v súlade s výkladovým pravidlom podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Keďže závery okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania
a sú v súlade aj s uvedeným výkladovým pravidlom, odvolací súd z hľadiska posúdenia správnosti

napadnutého rozsudku vo veci samej nepovažoval za rozhodujúcu argumentáciu navrhovateľa v
odvolaní, podľa ktorej argumentácie mal okresný súd podklady pre iné skutkové posúdenie veci,
odôvodňujúce iné právne posúdenie veci.

Hoci dôvody napadnutého rozsudku sú samé osebe postačujúce pre vyvodenie záveru o správnosti
výroku napadnutého rozsudku vo veci samej, odvolací súd podvažuje za potrebné dodať, že jeho

pozornosti neušiel podstatný rozdiel v podpisoch odporkyne na zmluvách o pripojení (markantne ľavo
pravý sklon písma - č. l. 5-7) a na Dohode (markantne pravo ľavý sklon písma - č. l. 88), o ktorých
podpisoch navrhovateľ tvrdí, že by mali patriť odporkyni. Navrhovateľ pritom v konaní § 120 ods.
1 O.s.p. nepreukázal, že by išlo o podpisy tej istej osoby napriek tomu, že si musel byť vedomý
tohto markantného rozdielu už pri podávaní návrhu a napriek tomu bez vysvetlenia tejto zmeny alebo

navrhnutia dokazovania v tomto smere takéto dôkazy predložil v súdnom konaní.

Pokiaľ ide o navrhovateľom napadnutý výrok o náhrade trov konania, vychádzajúc z čl. 37 ods. 2
ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy, a
to od začiatku konania, (viď aj čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p)., podľa

názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti
ako účastníka konania (§ 93 ods. 3 O.s.p.) má právnym poriadkom zaručenú možnosť právnej pomoci
v súdnom konaní prostredníctvom advokáta. Keďže trovami konania aj vedľajšieho účastníka je v
zmysle § 137 ods. 1 O.s.p. tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, nie je možné
považovať odmenu advokáta vedľajšieho účastníka (občianskych združení na ochranu spotrebiteľa) v

spotrebiteľských vzťahoch vo všeobecnosti za neúčelnú.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
a Ústavy Slovenskej
republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne,

právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto
základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od pravidla úspechu účastníka v konaní, musí vychádzať
zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu
dotknutého účastníka, nakoľko rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti v odôvodnení
svojho rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004, sp.
zn. II. ÚS 31/04 ) uviedol: Pri
tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad
náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva

zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavyavčl.1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred
všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo

účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( čl.
46 ods. 4 a
čl.51ods.1

ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených
podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa §
150 O.s.p..

Pri riešení otázky, ktoré trovy konania možno považovať za účelné, je potrebné uviesť,
že účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia
trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.

2 ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť v súvislosti s procesnými právami a povinnosťami
účastníka, teda ktoré sa musia vynaložiť najmä na procesné úkony nariadené súdom, trovy potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému
dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a

napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Z uvedených dôvodov nie je možné považovať trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom za neúčelné len preto, že vedľajší účastník mal
hájiť práva odporcu sám a nie prostredníctvom splnomocneného advokáta. Preto sa odvolací súd v
prejednávanom prípade stotožnil s právnymi závermi okresného súdu o práve vedľajšieho účastníka na
náhradu trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne
správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že by v
prejednávanom prípade išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a preto nezistil dôvod

pre vyslovenie výroku o prípustnosti dovolania proti svojmu rozhodnutiu v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Keďže úspešnej odporkyni v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací
súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka odvolací súd s poukazom na vyššie

uvedené závery a na výsledok odvolacieho konania dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo
právo aj na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v
celkovej výške 118,70 eur, ktoré by mali pozostávať z odmeny za podanie vyjadrenia vo výške 91,29 eur,
z režijného paušálu vo výške 7,63 eur a DPH. Na základe preskúmania uplatneného nároku odvolací
súd dospel k záveru, že uplatnený nárok na odmenu nie je v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období. V predmetnej veci je tarifnou hodnotou suma
945,33 eur, ktorá v zmysle uvedeného ustanovenia zakladá nárok na tarifnú odmenu vo výške 51,45
eur (viď aj odôvodnenie napadnutého rozsudku). Z uvedených dôvodov odvolací súd pri akceptovaní
správnosti uplatneného režijného paušálu a nároku na DPH priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov právneho zastúpenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .