Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/318/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410200717
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6410200717.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa
TENISOVÝ KLUB SMEČ Nová Baňa, občianske združenie, so sídlom Nábrežná 17, 968 01 Nová Baňa,
IČO: 35673281, zastúpený Špireková & Partners, s. r. o., Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad
Hronom, IČO: 47232811, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Barbara Špireková, usadený euroadvokát,
proti odporcovi ETD Services s. r. o., so sídlom Sandrická 1062/29 966 81 Žarnovica, IČO: 45940860,
zastúpený JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou so sídlom Bystrická 1029/101, 966 81 Žarnovica, v konaní
o určenie vlastníckeho práva o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.

k. 6C/25/2010-161 z 25. 09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností a
to športového ihriska postaveného na CKN parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1197 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. R. D., športového ihriska (tréningovej plochy s
betónovou stenou) a cesty postavených na geometrickým plánom X.. S. I. č. 10935479-140/13 z 18.
09. 2013, overeného Správou katastra U. dňa 24. 09. 2013 pod č. 257/2013 vytvorenej CKN parcele č.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 611 m2 v pomere 1/1.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v poradí druhým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a určil „že navrhovateľ je

vlastníkom nehnuteľnosti a to športového ihriska postaveného na CKN parcele č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1197 m2 športového ihriska /tréningová plocha s betónovou stenou/
postaveného na novovytvorenej CKN parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
611 m2, cesty /prístupovej komunikácie/ postavenej na novovytvorenej CKN parcele č. XXXX/X -
zastavanáplochaanádvorieovýmere611m2,všetkynehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXXkatastrálne
územie R. D., identifikované geometrickým plánom č. 10935479 - 140/13 zo dňa 17.09.2013, úradne
overený Správou katastra U. zo dňa 24.09.2013“. Rozhodnutie o trovách konania vyhradil právoplatnosti

rozsudku vo veci samej.
V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol ako znel pôvodný návrh na začatie konania, kedy a
akým spôsobom zmenil navrhovateľ pôvodný návrh a ako vymedzil navrhovateľ predmet konania po
poslednej úprave návrhu na pojednávaní dňa 25. 09. 2013, kedy bola poloha stavieb na pozemkových
nehnuteľnostiach identifikovaná geometrickým plánom. Po poslednej zmene návrhu, ktorú súd pripustil
uznesením z 25. 09. 2013 vyhlásenom na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov, sa navrhovateľ
domáhal určenia vlastníckeho práva k športovému ihrisku nachádzajúcom sa na parcele CKN XXXX/X -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1197 m2 a k športovému ihrisku (tréningovej ploche s betónovou
stenou) a k ceste (prístupovej komunikácii) obe postavené na novovytvorenej parcele č. XXXX/X -
zastavaná plocha o výmere 611 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 10935479 - 140/13
zo 17. 09. 2013 overeného Správou katastra U. dňa 24. 09. 2013. Prvostupňový súd už vychádzajúcaj z názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení z 15. 08. 2012 sp. zn. 17Co/122/2012, ktorým
bol zrušený skorší zamietajúci rozsudok okresného súdu č. k. 6C/25/2010-83 z 31. 01. 2012, v
prvom rade riešil otázku, či nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha navrhovateľ určenia vlastníckeho

práva, sú vecami v právnom slova zmysle podľa Občianskeho zákonníka. Stavby za nehnuteľnosti
kvalifikoval znalec ustanovený súdom v konaní, ktorý športové ihrisko na parcele CKN XXXX/X, na
parcele CKN XXXX/X, i cestu na parcele CKN XXXX/X označil za stavby pevne spojené so zemou,
teda za nehnuteľnosti spĺňajúce požiadavky samostatnej stavby podľa stavebno-právnych predpisov.
Obe športové ihriská aj účelová komunikácia sú podľa § 43a ods. 3 písm. a/, o/ stavebného zákona

považované za (inžinierske) stavby. Ak účelová komunikácia môže byť podľa zákona o pozemných
komunikáciách vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb, aj prístupová
komunikácia je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Všetky tri stavby môžu byť podľa
názoru okresného súdu predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“). Za druhú významnú otázku považoval okresný súd, kto stavby, ku ktorým sa
navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva, vystaval a s akým úmyslom. Z vykonaných dôkazov

považovalokresnýsúdzajednoznačnepreukázané,žepredmetnénehnuteľnostivybudovalnavrhovateľ
z vlastných prostriedkov s úmyslom mať ich pre seba. Medzi stavebníkom a vlastníkom pozemkov v
čase výstavby nehnuteľností neexistovala žiadna dohoda o tom, že by právny predchodca odporcu
Nemocnica s poliklinikou v Novej Bani sa mala stať spoluvlastníkom týchto stavieb. Vypočutí svedkovia a
štatutárny zástupcovia Nemocnice s poliklinikou v Novej Bani, ktorej pozemky vlastnícky patrili, potvrdili,

že pozemky pod stavbami neboli odpredané navrhovateľovi len z dôvodu legislatívnych obmedzení.
Stavby mali slúžiť hlavne na hranie a trénovanie tenisu vrátane vybudovania prístupovej cesty k týmto
športovým ihriskám. Sekundárnym účelom stavieb bolo vybudovať plochu na pristávanie vrtuľníka pri
nemocnici. Znenie nájomnej zmluvy o prenájme pozemku CKN XXXX/X svedčí o úmysle navrhovateľa
vyporiadať si pozemky pod stavbami. K parcele CKN XXXX/X, na ktorej je postavená tréningová plocha

a prístupová cesta, nebola uzatvorená nájomná zmluva, ale výstavbe ihriska a cesty vlastník pozemku
nebránil.
Právnypredchodcaodporcuanisúčasnýodporcaneposkytlinavrhovateľovisúčinnosťprizápise stavieb
do katastra nehnuteľností a bez súhlasného stanoviska odporcu ako vlastníka pozemku navrhovateľ
takýto zápis dosiahnuť nemohol. Navrhovateľ sa dôvodne žalobou na určenie vlastníckeho práva

domáhal v súdnom konaní vydania rozhodnutia o vlastníctve stavieb. Okresný súd zdôraznil, že
navrhovateľ investoval do výstavby stavieb značné finančné prostriedky. Stavby boli realizované so
súhlasom právneho predchodcu odporcu, ktorý porušil dohodnuté predkupné právo. Neposkytnúť
ochranu právam navrhovateľa, ktorý konal v dobrej viere a prejavil úmysel vyporiadať tieto pozemky pod
stavbami, by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Geometrický plán predložený navrhovateľom vyhotovený za účelom identifikácie presnej polohy
tréningovej plochy a prístupovej cesty označil za súčasť rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca. Za nesprávny označil postup navrhovateľa,
ktorý požiadal o pripustenie zmeny účastníka na strane odporcu po tom, ako kúpnou zmluvou zo dňa

29. 03. 2012 pôvodný odporca INTERNATIONAL RESCUE SYSTEM s. r. o., so sídlom v Bratislave
previedol vlastnícke právo k pozemkom CKN parcela XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1197 m2 a CKN parcele XXXX/X - ostatné plochy o výmere 18170 m2, obe vedené na LV č. XXXX
pre kat. úz. R. D. na spoločnosť ETD Services s. r. o., so sídlom v Žarnovici. Súčasný odporca ETD
Services s. r. o., so sídlom v Žarnovici kúpnou zmluvou z 29. 03. 2012 nadobudol pozemky,

okrem iných aj CKN parcely XXXX/X a XXXX/X a niektoré stavby zapísané v katastri nehnuteľností,
ale stavby, ku ktorým sa navrhovateľ v tomto konaní domáha určenia vlastníckeho práva, zostali vo
vlastníctve pôvodného odporcu. Navrhovateľom označený odporca nie je v tomto spore vecne pasívne
legitimovaný. V kúpnej zmluve z 29. 03. 2012 boli presne identifikované stavby, ktoré sa stali predmetom
prevodu. Z tejto zmluvy nevyplýva, že by predmetom prevodu mali byť akékoľvek iné nehnuteľnosti, a

to ani tie, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva alebo tie, ktoré by mohli byť nazvané príslušenstvom
hlavnej veci. Navrhovateľ sa v priebehu celého konania snažil preukázať, že tenisové kurty ako aj
príjazdová komunikácia a tréningová plocha sú samostatnou vecou a to vecou nehnuteľnou, ktorá môže
byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Navrhovateľ nielenže sa neoboznámil so znením kúpnej
zmluvy, ale sa neopýtal ani pôvodného odporcu, či bolo jeho úmyslom previesť na nového odporcu

aj stavby nezapísané na liste vlastníctva. Navrhovateľ nekontaktoval ani nadobúdateľa pozemkov za
účelom zistenia, či na neho prešlo vlastníctvo stavieb, ktoré sú predmetom konania a či tieto stavby
by nebol ochotný vydať navrhovateľovi. Odporca pri rokovaniach o predmete kúpnej zmluvy z listu
vlastníctva zistil, že ohľadne stavieb vybudovaných na pozemkoch, ktoré sú predmetom kúpy, prebiehasúdne konanie. Keďže odporca má iný zámer s predmetnými pozemkami, nebolo jeho záujmom stavby
kúpiť. V čase rokovaní nebol súdny spor ukončený, preto sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli, že v
prípade, ak budú stavby uznané za vlastníctvo pôvodného odporcu, tento na vlastné náklady stavby

odstráni, nakoľko sa jedná o stavby postavené po roku 1976 bez stavebného povolenia. Pre prípad,
že pôvodný odporca nebude vlastníkom stavieb, bude vecou kupujúceho, aby sa dohodol s vlastníkom
na odstránení stavieb. Prvostupňový súd nesprávne rozhodol o vlastníctve navrhovateľa k stavbám na
parcelách CKN XXXX/X a XXXX/X z dôvodu, že účastníkom konania bol niekto, kto ním nemal byť.
Odporca za nesporné považuje, že na pozemkoch v jeho vlastníctve zapísaných na LV č. XXXX pre kat.

úz. R. D. sa nachádzajú stavby a to: športové ihrisko postavené na CKN parcele č. XXXX/X zastavané
plochyanádvoriaovýmere1197m2,športovéihrisko-tréningováplochasbetónovoustenoupostavené
na novovytvorenej CKN parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2 , cesta
- prístupová komunikácia postavená na novovytvorenej CKN parcele č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 611 m2. Právny názor, že uvedené stavby sú samostatnými vecami, zastáva Okresný
súd v Žiari nad Hronom aj Krajský súd v Banskej Bystrici. Tieto stavby však nie sú vlastníctvom odporcu

a odporca nikdy sám seba za vlastníka nevyhlasoval, ani nebránil navrhovateľovi v užívaní stavieb v
jeho vlastníctve. Preto absentuje naliehavý právny záujem na tom, aby súd proti odporcovi rozhodol o
vlastníctvestaviebvybudovanýchnapozemkoch,ktoréodporcakúpilažnásledne,keďstavbyexistovali.
Akvkonanínebolozisťované,čistavbykúpnouzmluvouprešlinaodporcu,súdnezistilsprávneskutkový
stav a vo veci nesprávne rozhodol. Odporca sa na pojednávaní bál akokoľvek vyjadriť z dôvodu, že

nemal právneho zástupcu a problematike sám nerozumel. Jeho obava spočívala najmä v tom, že bude
zaviazanýkpovinnostinanáhradutrovpredchádzajúcehokonaniaatoajzapredchádzajúcehoodporcu.
Navrhovateľ užíval pozemok CKN parcelu č. XXXX/X, na ktorom zriadil stavbu športové ihrisko na
základe nájomnej zmluvy z 05. 11. 1999 a ďalšej zmluvy z 29. 10. 2004 len do 31. 10. 2009. Pozemok
CKN parcelu č. XXXX/X, na ktorom navrhovateľ zriadil ďalšie športové ihrisko (tréningovú plochu

s betónovou stenou) a cestu (prístupovú komunikáciu) navrhovateľ nikdy nebol oprávnený užívať.
Pokiaľ mal navrhovateľ právo užívať parcelu CKN XXXX/X len na dobu určitú, dočasne a parcelu
č. XXXX/X nebol oprávnený užívať nikdy, je povinnosťou navrhovateľa stavbu zriadenú na cudzom
pozemku odstrániť. Odporca ako vlastník pozemku sa domáha ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a podáva vzájomný návrh na odstránenie stavieb v zmysle § 97 Občianskeho súdneho

poriadku proti navrhovateľovi, ktorým sa v zmysle § 135c OZ domáha uloženia povinnosti navrhovateľovi
odstrániť stavby a to športové ihrisko postavené na CKN parcele č. XXXX/X a športové ihrisko a cestu
postavené na parcele č. XXXX/X.

Navrhovateľ označil rozsudok okresného súdu za vecne správny. Tvrdil, že v tomto konaní boli

splnené podmienky pasívnej legitimácie na strane odporcu z dôvodu, že odporca, resp. jeho právny
predchodca bránil navrhovateľovi v užívaní predmetnej nehnuteľnosti a pri osobných stretnutiach priamo
spochybňoval vlastnícke právo navrhovateľa. K vzájomnému návrhu odporcu sa nevyjadroval z dôvodu
jeho neprípustnosti v odvolacom konaní. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil
a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.

Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu podal aj vzájomný návrh na odstránenie stavieb.

Odporcamôžepodľa§97ods.1O.s.p.zakonaniauplatniťsvojeprávaprotinavrhovateľoviivzájomným
návrhom. Vzájomný návrh v odvolacom konaní však vylučuje ustanovenie § 216 ods. 1 O. s. p., podľa

ktorého ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a § 98 pre odvolacie konanie neplatia. Ustanovenie § 216
ods. 1 v tomto znení platí od účinnosti zákona č. 353/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov od 01. 09. 2003. Dôvodová
správa k zákonu č. 353/2003 Z. z. v osobitnej časti k bodu 93 (§ 216) uvádza: „Pre odvolacie konanie
podľa tohto ustanovenia neplatilo pristúpenie ďalšieho účastníka ani jeho zámena (§ 92 ods. 1, 4).

Doplnením tohto ustanovenia nová právna úprava sleduje cieľ nepredlžovať súdne konanie možnosťou
uplatniť v odvolacom konaní vzájomný návrh a započítanie ako formu obrany. Opäť je to zdôraznenie
koncentrácie väčšiny úkonov účastníkov do prvostupňového konania a nepredlžovania tohto konania
novými skutočnosťami a návrhmi v odvolacom konaní“. Ustanovenie § 216 ods. 1 O. s. p. vylučuje
v odvolacom konaní uplatnenie vzájomného návrhu odporcom, ale nerieši dôsledky nerešpektovania

tohto ustanovenia účastníkom, ktorý napriek zneniu § 216 ods. 1 O. s. p. vzájomný návrh v odvolacom
konaní podá. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Obdo 9/2011 z 01. 05. 2013 (uverejnené v časopise Zo súdnej praxe v č. vydania 3, ročník 2013, na
str. 128 pod por. č. 25/2013), v ktorom najvyšší súd vyslovil, že dodržanie dvojinštančnosti občianskehosúdneho konania predpokladá, že odvolací súd je povinný rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu
vrátiť na nové konanie pokiaľ odporca v odvolacom konaní vznesie voči navrhovateľovi vzájomný návrh,
pretože vzájomný návrh možno podať od začatia konania až do jeho skončenia (rozhodnutia vo veci

samej) a konaním o vzájomnom návrhu odporcu alebo zamietnutím takéhoto návrhu odvolacím súdom
by došlo k naplneniu vady konania uvedenej pod písmenom f/ §-u 237 Občianskeho súdneho poriadku,
ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 04. 04. 2013 sp. zn. II. ÚS 207/2013, ktorým
ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo 9/2011 z 26. 10. 2011, napriek tomu odvolací
súd dospel k názoru, že odporcom podaný vzájomný návrh na odstránenie stavieb nebráni vecnému
prejednaniu jeho odvolania proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/25/2010-161 z 25.
09. 2013 a nie je potrebné len v dôsledku podaného vzájomného návrhu odporcu rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zhodne s navrhovateľom, ktorý vo vyjadrení

k odvolaniu odporcu, obsahom ktorého bol vzájomný návrh, upozornil na rozhodnutie Mestského súdu
Praha z 10. 01. 1968 sp. zn. 6Co/676/67 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov
SR vo zv. 8, ročník 1968 na str. 474 pod por. č. 76/1968 uvádza, že aj pred novelou ustanovenia § 216
ods. 1 O. s. p. všeobecne platil názor, že vzájomný návrh je možné podať len pred súdom prvého stupňa
a je pojmovo vylúčené, aby odporca uplatňoval svoje nároky v odvolacom konaní vzájomným návrhom

výnimkou kompenzácie. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5Obdo 9/2011 tiež konštatuje, že odvolací súd
podľa § 216 O. s. p. o vzájomnom návrhu v odvolacom konaní rozhodovať nemôže a postup odvolacieho
súdu, ktorý za tejto situácie zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie,neodňalúčastníkovikonaniamožnosťkonaťpredsúdom,naopak,konanímotomtoprotinávrhu
by došlo k naplneniu vady konania uvedenej pod § 237 písm. f/ O. s. p. Ústavný súd Slovenskej

republiky v uznesení II. ÚS 207/2013 zo 04. 04. 2013 výslovne uviedol, že ústavný súd nie je oprávnený
posudzovať zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému bola podaná sťažnosť, jeho úlohou je zistenie, či
napadnutým rozhodnutím bolo porušené základné právo sťažovateľky zaručené v článku 46 ods. 1
ústavy. Ústavný súd preto považoval za potrebné zaoberať sa nie zákonnou právnou argumentáciou,
ktorou bola odôvodnená opodstatnenosť sťažnosti, ale iba jej ústavnoprávnymi aspektmi. Ústavný

súd sa v tomto uznesení k názoru najvyššieho súdu, že odvolací súd musí vždy zrušiť rozhodnutie
prvostupňového súdu, ak odporca v odvolacom konaní podá vzájomný návrh, nevyjadril.
Prípustnosť vzájomného návrhu v odvolacom konaní vylučuje aj Najvyšší súd Českej republiky v
rozsudku z 27. 07. 2005 sp. zn. 29Odo 171/2003 uverejnený v Zbierke soudních rozhodnutí a stanovisek
č. 4/2006 pod Rc 33/2006 s odôvodnením, že v odvolacom konaní nie je možné uplatniť nový nárok

z dôvodu, že by odvolací súd rozhodoval v jednej inštancii. Rovnako Veľký komentár autorov Drápal,
Bureš a kolektív: Občanský soudní řád I, II, 1. vydání, C. H. Beck, s. 1738 uvádza, že odporca nemôže
v odvolacom konaní uplatniť svoje práva vzájomným návrhom. Keby predsa taký návrh podal, nemôže
mať právne následky a odvolací súd naň neprihliadne. Odlišná právna úprava v Občianskom súdnom
poriadku platnom na území Českej republiky, ktorý v § 41a ods. 3 ustanovuje, že k úkonu účastníka,

ktorý nie je za konania prípustný, sa neprihliada, nebráni názorovej zhode súdov v Českej a Slovenskej
republike o výklade ustanovenia § 216 ods. 1 O. s. p., ktorého znenie je totožné (ustanovenie § 97 pre
odvolacie konanie neplatí). Ak slovenská právna úprava nerieši tak ako česká v § 41a ods. 3 O. s. p.,
akým spôsobom má súd naložiť so vzájomným návrhom podaným v odvolacom konaní a ustanovenie
§ 216 ods. 1 O. s. p. výslovne vylučuje prejednanie takéhoto návrhu v odvolacom konaní, odvolací súd

dospel k názoru, že je potrebné vecne prejednať odvolanie odporcu proti rozsudku okresného súdu,
aby bol naplnený zmysel a účel ustanovenia § 216 ods. 1 O. s. p. nepredlžovať odvolacie konanie
akýmkoľvek vzájomným návrhom účastníka a o vzájomnom návrhu na odstránenie stavieb po vyriešení
vlastníckeho práva k stavbám, ktorých odstránenie sa žiada, môže konať súd prvého stupňa aj po
právoplatnom skončení konania o určení vlastníckeho práva k stavbe (po jeho vylúčení na samostatné

konanie).

Odvolací súd vychádzajúc z týchto úvah prejednal v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania vec v rozsahu odvolania odporcu proti rozsudku okresného súdu a rozsudok
okresnéhosúduibaformálnezdôvodupotrebyupresneniavýrokupodľa§220O.s.p.zmenil.Obsahovo

ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.

Okresný súd po opätovnom prejednaní veci a doplnení dokazovania zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav a dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ je vlastníkom stavieb športového ihriskapostaveného na CKN parcele č. XXXX/X a aj ďalších dvoch stavieb tréningovej plochy s betónovou
stenouacestypostavenýchnanovovytvorenejparceleč.XXXX/X.Charaktertýchtostaviebbolpopísaný
znalcom X.. S. D. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebné konštrukcie, odhad

nehnuteľností, projektovanie v stavebníctve v znaleckých posudkoch č. 21/2010 a 11/2011, v ktorých
znalec jednoznačne konštatoval, že všetky tri stavby sú spojené so zemou pevným základom. Odvolací
súd už v uznesení sp. zn. 17Co/122/2012 uviedol, aké skutočnosti je potrebné zisťovať pre správne
posúdenie, či je stavba len typovou premenou najvrchnejšej časti zemského povrchu (súčasť pozemku)
alebo stavbou spojenou so zemou pevným základom a v zmysle § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťou.

Zo spôsobu technického riešenia výstavby oboch ihrísk aj príjazdovej cesty bolo možné dospieť k
jednoznačnému záveru, že obe športové ihriská aj príjazdová cesta sú nehnuteľnými stavbami a
ako také samostatnými predmetmi občianskoprávnym vzťahov. Stavba, ako výsledok určitej stavebnej
činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2
OZ súčasťou pozemku. Pokiaľ ide o pozemnú komunikáciu (príjazdovú cestu), ide tiež o samostatný
predmet právnych vzťahov, ktorého právna úprava sa nachádza v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách (cestný zákon). V priebehu dokazovania došlo k vykryštalizovaniu názorov účastníkov a
súdu a podstata námietok pôvodného odporcu INTERNATIONAL RESCUE SYSTEM s. r. o., so sídlom
v Bratislave sa týkala otázky, pre koho staval navrhovateľ a súčasný odporca ETD Services s. r. o.,
so sídlom v Žarnovici sa v priebehu konania k predmetu sporu vôbec nevyjadroval, iba v odvolacom
konaní tvrdí nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v spore. V odvolaní už odporca uznáva, že na jeho

pozemkoch, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou z 29. 03. 2012, sú postavené stavby, ktorých odstránenia
sa domáha vzájomným návrhom. Nepopiera ani prevoditeľnosť týchto stavieb, keď tvrdí, že kúpnou
zmluvou vlastnícke právo k týmto stavbám na odporcu z pôvodného „vlastníka“ na odporcu neprešlo
a zostali vo vlastníctve pôvodného odporcu INTERNATIONAL RESCUE SYSTEM s. r. o., Bratislava.
Odporca popiera existenciu naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe s tvrdením, že

on seba nikdy za vlastníka stavieb nevyhlasoval, ani nebránil navrhovateľovi v užívaní stavieb „v jeho
vlastníctve“. Už len zo skutočnosti, že odporca na jednej strane tvrdí, že stavby zostali vo vlastníctve
pôvodného odporcu, vzápätí na to, že nikdy nebránil navrhovateľovi, aby stavby v jeho vlastníctve užíval
a proti navrhovateľovi podal návrh na odstránenie stavieb, je zrejmé, že naliehavý právny záujem na
určení, kto je vlastníkom dvoch športových ihrísk a príjazdovej cesty existuje, pretože rozhodnutie súdu

napevno ustáli, kto je vlastníkom týchto stavieb.

Okresnýsúdexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmunaurčovacejžalobevzmysle§80písm.c/O.s.p.
videl v postoji právneho predchodcu odporcu, resp. súčasného odporcu, ktorí neposkytli navrhovateľovi
súčinnosť pri riešení vlastníckeho práva k stavbám, hoci k legalizácii stavieb a ich zápisu do katastra

nehnuteľností navrhovateľ potrebuje súhlasné stanovisko vlastníka pozemku.

Nie každá stavba sa podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zapisuje do katastra nehnuteľností. V katastri sa
podľa § 6 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona evidujú stavby spojené so zemou pevným základom,

ktoré sú: 1. označené súpisným číslom, 2. nie sú označené súpisným číslom, 3. sú rozostavanými
stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, 4. sú podzemnými stavbami
a to v medziach ich prienikov so zemským povrchom, 5. sú nadzemnými stavbami a to prienikom
ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský
povrch. Spôsob zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností upravuje § 4 katastrálneho zákona

tak, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam a záznamom
práv k nehnuteľnostiam. Zo žiadneho ustanovenia katastrálneho zákona nie je možné vyvodiť, že k
zápisu stavby do katastra nehnuteľností je potrebná súčinnosť vlastníka pozemku. Nie každá stavba sa
zapisujedokatastranehnuteľností.Vkatastrisaspravidlanezapisujúinžinierskestavbyadrobnéstavby.
Tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba

postavená alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania
pozemku. Existencia niektorých druhov stavieb teda vyplýva len z označenia spôsobu využitia pozemku
označeného v liste vlastníctva v stĺpci druh pozemku ako zastavané plochy a nádvoria. Spôsob
využívania pozemku sa označuje kódom v zmysle prílohy 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (napr. kód 22 pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová
komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, kód 23 pozemok, na
ktorom je postavená inžinierska stavba - vzletová, pristávacia a rolovacia dráha letiska a jej súčasti,kód 30 pozemok, na ktorom je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, auto kemp, pamätník a
iné). Stavby, ku ktorým sa domáha navrhovateľ určenia vlastníckeho práva, neboli evidované v katastri
nehnuteľností ani v čase začatia súdneho sporu, čo je zistiteľné z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX

vyhotoveného 07. 04. 2010, ktorý je súčasťou znaleckého posudku X.. S. D. č. 21/2010 a neboli
evidované v katastri nehnuteľností ani v čase rozhodovania prvostupňového súdu, o čom svedčí výpis
listu vlastníctva č. XXXX na č. l. XXX spisu z 25. 09. 2013, v ktorom je ako vlastník pozemkov CKN
parciel XXXX/X a XXXX/X zapísaný odporca ETD Services s. r. o., so sídlom v Žarnovici (poznámka
odvolacieho súdu - práve v tom spočíva nejasnosť výroku rozsudku okresného súdu, ktorý uviedol, že

všetky nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. R. D.).

Pôvodný odporca na pojednávaní dňa 08. 04. 2010 tvrdil, že ak stavby budú považované za súčasť
pozemku, tak ich pôvodný odporca nadobudol súčasne s pozemkom. Pokiaľ však súd dospeje k názoru,
že stavby sú samostatnými nehnuteľnými vecami, žiadal zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku vecne
pasívnej legitimácie „pretože odporca by v danom prípade nebol vlastníkom tejto veci, bol by vlastníkom

len pozemku“. Z uvedeného je zrejmé, že ak súd ustálil, že stavby dvoch ihrísk a príjazdovej cesty
sú samostatnými nehnuteľnými vecami, pôvodný odporca sa ich vlastníkom necíti a žaloba o určenie
vlastníckeho práva k týmto stavbám mohla smerovať len proti vlastníkovi pozemku, na ktorom sú tieto
stavby postavené. Bez ohľadu na to, či budú tieto stavby zapísané v katastri nehnuteľností alebo nie,
vždy sa právo k stavbe bude dotýkať práva k pozemkom, na ktorom sú postavené a tak to pociťuje aj

odporca, ktorý v odvolacom konaní podal návrh na odstránenie stavieb zo svojho pozemku. Námietka
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu nebola dôvodne vznesená.

Podľa§132ods.1Občianskehozákonníkavlastníctvovecimožnonadobudnúť kúpou,darovacoualebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.

Pred prvostupňovým súdom vypočutí svedkovia štatutárny zástupca navrhovateľa C. U., štatutárni
zástupcovia Nemocnice s poliklinikou Nová Baňa n. o., ktorí nájomné zmluvy s navrhovateľom o nájme
pozemkov pod stavbami podpisovali, svedok K. W. - člen navrhovateľa aj svedok K.. A. H., ktorý bol

riaditeľom Nemocnice s poliklinikou v Novej Bani v čase začatia výstavby športových ihrísk, potvrdili, že
stavby uskutočnil výlučne navrhovateľ zo svojich finančných prostriedkov s úmyslom stavať ich pre seba
na základe ústnej dohody s vtedajším vlastníkom pozemku a medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom
neexistovala žiadna dohoda o podielovom spoluvlastníctve stavby. Z týchto dôkazov vyvodil okresný
súd správny právny záver, že nehnuteľnosti - stavby spojené so zemou pevným základom nadobudol

do svojho výlučného vlastníctva navrhovateľ v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka originárne -
vytvorením novej veci. Tento právny názor okresný súd podrobne a priliehavo zdôvodnil, odvolací súd sa
s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v plnom rozsahu stotožňuje a podrobnostiach na dôvody
rozhodnutia okresného súdu odkazuje. Ak by nebolo potrebné upresniť výrok rozhodnutia okresného
súdu, odvolací súd by v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. iba skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého

rozhodnutia.

Na pojednávaní dňa 25. 09. 2013 doručil navrhovateľ súdu geometrický plán č. 10935479-140/13 zo 17.
09. 2013 X.. S. I., vyhotovený za účelom zamerania športového ihriska označovaného účastníkmi ako
tréningová plocha s betónovou stenou a príjazdovej cesty. V geometrickom pláne zakreslil vyhotoviteľ

plánu tieto stavby ako ležiace na novovytvorenej parcele CKN XXXX/X, ktorá vznikla odčlenením 611 m2
z parcely CKN XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX v prospech odporcu. V dôvodoch rozhodnutia okresný
súd uviedol, že tento geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou jeho rozsudku, ale v skutočnosti
ho za súčasť svojho rozsudku neučinil, keď ho nespojil pevne s týmto rozsudkom. Znalecký plán
majúci náležitosti geometrického plánu musí byť súčasťou rozsudku v prípadoch, keď v dôsledku

súdneho rozhodnutia vzniká medzi pozemkami nová hranica, ktorá doteraz nie je evidenčne v mapových
podkladoch zachytená. Súčasťou rozsudku okresného súdu nemusel byť geometrický plán z dôvodu,
že okresný súd neurčoval vlastnícke právo k pozemkom, nevytváral nové hranice pozemkov doteraz
neevidovaných v katastri nehnuteľností, navrhovateľom predložený geometrický plán má slúžiť len na
identifikáciu polohy športového ihriska - tréningovej plochy s betónovou stenou a príjazdovej cesty

(účelovej komunikácie), ktoré boli postavené na rozľahlom pozemku CKN parcele č, XXXX/X o výmere
18170 m2 . Tento geometrický plán vytvára novú parcelu CKN XXXX/X, ale rozsudok okresného súdu
nie je právnym titulom na zápis vlastníckych práv k tejto parcele do katastra nehnuteľností práve z
dôvodu, že vlastnícke právo k nej súd neurčoval. Sám vyhotoviteľ geometrického plánu v poznámkepod výkazom výmer uviedol: novonavrhovanú parcelu č. XXXX/X možno do KN zapísať iba na základe
doloženia žiadosti o vykonanie zmeny druhu pozemku. Na základe tohto geometrického plánu môže
len vlastník parcely CKN XXXX/X (odporca) dosiahnuť zápis novovytvorenej parcely č. XXXX/X do

katastra nehnuteľností a na svoj list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. R. D.. Geometrickým plánom
vytváraná parcela XXXX/X nie je doteraz evidovaná v katastri nehnuteľností a na liste vlastníctva
nie sú zapísané ani stavby, ku ktorým sa domáha navrhovateľ určenia vlastníckeho práva, ako by
to vyplývalo z výroku rozsudku okresného súdu. Formulácia výroku: „Súd určuje, že navrhovateľ je
vlastníkom nehnuteľnosti ... všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. R. D. ...“ navodzuje,

ževšetkynehnuteľnosti,kuktorýmurčilokresnýsúdvlastníckeprávonavrhovateľasúzapísanévkatastri
nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. R. D. alebo by mohol byť tento výrok mylne vysvetľovaný, že
sa navrhovateľ stal vlastníkom aj parciel CKN XXXX/X a geometrickým plánom oddelenej parcely CKN
XXXX/X. Odvolací súd len v záujme vylúčenia akýchkoľvek pochybností, ku ktorým nehnuteľnostiam
určil okresný súd vlastnícke právo navrhovateľa napadnutým rozsudkom, formálne v zmysle § 220 O. s.
p. zmenil rozsudok okresného súdu v prvom výroku tak, že presne špecifikoval nehnuteľnosti, vo vzťahu

ku ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. Podľa § 224 ods. 4 O. s. p., ak odvolací
súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania
z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Navrhovateľ sa označoval obchodným menom rozdielnym od zapísaného obchodného mena v registri
organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky. Odvolací súd navrhovateľa označil v súlade s
verejným registrom organizácií. Identifikačné číslo organizácie pridelené navrhovateľovi dostatočným
spôsobom, bez možnosti zámeny identifikuje navrhovateľa. Tento identifikátor a verejne prístupný
register Štatistického úradu Slovenskej republiky bol dostatočným podkladom pre správne označenie

navrhovateľa v súlade so zapísaným obchodným menom.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.