Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114213298
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114213298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členov

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľky: X. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom E., E. XXX, proti odporcovi: P. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o výživné
na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/104/2014-17
zo dňa 30. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 220,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky

s účinnosťou od 15.05.2014, vo zvyšku návrh zamietol. Zameškané výživné za čas od 15.05.2014 do
30.10.2014 vo výške 1.320,- eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s
bežným výživným pod stratou výhody splátok, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 62 ods. 1 a 3 zákona o rodine. Vecne
odôvodnil rozhodnutie vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom. Dospel k záveru, že
sú splnené podmienky pre priznanie výživného. Navrhovateľka navštevuje vysokú školu, odporca je
jej otcom a má zákonnú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke. Zistil zárobky rodičov navrhovateľky:
odporca dosahuje zárobok 1.023,- eur mesačne, matka navrhovateľky dosahuje netto zárobok 580,-

eur. V záujme zachovania rovnakej životnej úrovne a úhrady potrieb navrhovateľky považoval návrh za
dôvodný sčasti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Rozhodnutie
považuje za nesprávne, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. V konaní nebolo riadne preukázané, či vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke v

čase rozhodovania súdu trvá. Navrhovateľka nepreukázala výšku všetkých svojich pravidelných
a nepravidelných mesačných výdavkov. Súdom zistený skutkový stav je nepostačujúci, vykonané
dokazovanie nevytvára podklad na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Suma 2.000,- eur, poukázaná
matkou navrhovateľky na účet navrhovateľky, predstavuje sumu vyplatenej životnej poistky, ktorú
matka navrhovateľky našetrila počas manželstva z prostriedkov patriacich do BSM. K výške zročného
výživnéhonamietal,žesúdnesprávnezapočítalzameškanévýživnézamesiacmáj2014zacelýmesiac,
hoci výživné prislúcha navrhovateľke odo dňa podania návrhu, teda od 15.05.2014. Navrhovateľkasa správala k odporcovi v rozpore s dobrými mravmi, odporcovi sa nepodarilo s ňou po jej odchode
zo spoločnej domácnosti skontaktovať. Odporca namietal, že napadnutý rozsudok je nedostatočne
zdôvodnený, odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal odporcu
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,- eur mesačne.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že k návrhu na začatie konania predložila
potvrdenie o návšteve školy, opätovne predložila potvrdenie k vyjadreniu k odvolaniu. Uznala, že
vyčíslenie mesačných výdavkov bolo nedostatočne, výdavky upresnila. Nie je správne zohľadniť v tomto

konaní skutočnosť, že brat zarobí iba 360,- eur a partner jej matky zarobí viac. K otcovi sa nespráva
odmietavo, má z neho strach. Žiadala, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas účastníkom konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento
opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (§
212 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát
odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0(§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Odvolacísúdvovecirozhodolpodľa§214ods.2O.s.p.beznariadeniaodvolaciehopojednávaniatak,že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa §

115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o
konanievoveciachporušeniazásadyrovnakéhozaobchádzania,anariadeniepojednávanianevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej
povinnosti poskytovať výživu. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúce bežné
potreby dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu
vyživovacej povinnosti je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom

slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka.

Základnými pravidlami, ktorými sa pri určovaní výšky výživného riadi súd, sú jednak odôvodnené potreby
oprávneného, jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie,

ale sú dané širšie: potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad tie, ktoré súvisia
so zdravotným stavom oprávneného a podobne. Súd na ne musí prihliadnuť pri určovaní bežného
výživného.Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda na faktické príjmy, ktoré dosahuje v
čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne
zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,

odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Skúma taktiež
majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, ako
aj počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností povinného, zárobkové možnosti podľa
príjmov a pod.

V preskúmavanom prípade dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne

zistil skutkový stav. Zistil zárobky rodičov navrhovateľky, odôvodnené potreby navrhovateľky ako
oprávnenej. Pri určovaní výšky výživného je dôvodné vychádza z príjmov povinného a odôvodnených
potrieb navrhovateľky. Predmetom tohto konania nie je úprava výšky vyživovacej povinnosti matky
navrhovateľky voči navrhovateľke.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie
neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.