Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/169/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712211753
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8712211753.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa:

M.. M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O., A. XX, proti odporkyni: M.. G. P., nar. X.XX.XXXX, bytom O., A.
XX, pr. zast.: JUDr. Daniela Urdová, advokátka AK Poprad, 1. mája 10, o náhradu škody s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal náhrady škody, ktorú mu mala odporkyňa spôsobiť dňa
30.8.2010, kedy spolu s M.. T. P. a T.. W. U. vošli do obydlia, ktoré navrhovateľ v tom čase užíval, a
spôsobili mu škodu na majetku patriacom do BSM a škodu na potravinách, a to tým, že ich preložili z
funkčnejchladničkydochladničkynezapojenejdoelektrickejsiete,čímdošlokichznehodnoteniuaďalej

mu odcudzili finančnú hotovosť a prenosný počítač vo vlastníctve Klubu chovateľov čiváv a papillónov
v Poprade.

Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že v čase vzniku škody bol na dovolenke vo Švajčiarsku
a okrem odporkyne a syna M.. T. P. nikto iný nemal do domu prístup, a navyše v dôsledku aktivácie
bezpečnostného alarmu privolaná policajná hliadka na mieste samom legitimovala a identifikovala
odporkyňu, M.. T. P. a T.. W. U., avšak v rámci trestného konania nebolo konštatované porušenie
trestného predpisu.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila, podľa vyjadrení jej zástupcu s podaným
návrhom nesúhlasila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov O. a U. a listinnými dôkazmi
založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody, ktorú mu mala odporkyňa spôsobiť dňa 30.8.2010, kedy spolu
s M.. T. P. a T.. W. U. vošli do obydlia, ktoré navrhovateľ v tom čase užíval, a spôsobili mu škodu na
majetku patriacom do BSM a škodu na potravinách, a to tým, že ich preložili z funkčnej chladničky do
chladničky nezapojenej do elektrickej siete, čím došlo k ich znehodnoteniu a ďalej mu odcudzili finančnú
hotovosť a prenosný počítač vo vlastníctve Klubu chovateľov čiváv a papillónov v Poprade.V čase vzniku škody bol navrhovateľ na dovolenke vo Švajčiarsku a okrem odporkyne a syna Mgr.
T. P. nikto iný nemal do domu prístup. Navrhovateľ uviedol, že z prvého poschodia domu došlo k
vniknutiu na prízemie, rozmontovaním zábradlia, čím sa mohol páchateľ dostať na prízemie. Došlo k

aktivácii elektronického zabezpečovacieho zariadenia. Toto je nainštalované v prízemí a v suteréne. Na
základe toho bola privolaná hliadka polície. Privolaná policajná hliadka na mieste samom legitimovala
a identifikovala odporkyňu, M.. T. P. a T.. W. U.. V priebehu výsluchu navrhovateľ uviedol, že okrem
navrhovateľa disponuje kľúčmi od zámkov dverí vstupu do suterénu a ambulancie, teda miest odkiaľ
mali byť veci odcudzené, odporkyňa, teda od vchodu na 1. poschodí z južnej strany domu a jeden kľúč

má 91-ročná matka navrhovateľa. Tento kľúč pasuje aj do garážových dverí, nikto iný kľúče nemá.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila, podľa vyjadrení jej zástupcu s podaným
návrhom nesúhlasila. Splnomocnený zástupca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ bol právoplatne
odsúdený za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu podľa § 218 Tr. zákona, a to z toho
dôvodu, že odporkyni dlhé roky bráni v užívaní domu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že malo dôjsť
k odcudzeniu veci zo suterénu domu, kde však nikto z označených nebol. Z predmetného vyšetrovania

nevyplynulo, že by odporkyňa veci odcudzila, navyše navrhovateľ v trestnom konaní neuviedol, že jeho
matka má k dispozícii náhradný kľúč od domu.

Z výsluchu svedka Ing. W. U. súd zistil, že si presne nepamätá deň, ale bol som s odporkyňou a M..
T. P. v dome účastníkov vo Veľkej. M.. T. P. svedka poprosil aby mu pomohol s nejakými vecami. Brali
nejakú chladničku a osobné veci odporkyne, je možné, že odviezli aj umývačku riadu, nie však komodu.

Do domu vošli cez balkónové dvere. V dome sme sa pohybovali na 1. poschodí. Veci naložili do auta
M.. T. P.. Chladničku sme najprv odviezli k svedkovi a neskôr si ju M.. T. P. odviezol. Zvyšné veci svedok
nevedel kam odviezli. Notebook ani hotovosť nevzali. Veci, ktoré boli v chladničke preložili do druhej
chladničky, ktorá bola zapnutá. Boli v tom dome raz, odišli spolu. V suteréne sa nepohybovali, veci
označené navrhovateľom nevzali a žiadne zábrany inštalované navrhovateľom neodstraňovali.

Z výsluchu svedka O.. O. O., švagra navrhovateľa, súd zistil, že v čase vzniku škody býval vo Svite v
dcérinom dome a pracoval v Matejovciach v lekárni. Cestu mal okolo domu účastníkov, občas tam zašiel
len tak sa porozprávať. S navrhovateľom mal dohodu, že občas obíde dom počas jeho neprítomnosti,
kľúč od domu nemal. V čase vzniku škody videl pri dome osoby a pravdepodobne navrhovateľovi
telefonoval. Viac pre odstup času svedok uviesť nevedel.

Z listinných dôkazov súd zistil, že W. A. poisťovňa, a. s. k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX odmietla
poskytnúťpoistnéplnenie,nakoľkovtrestnomkonaníbolokonštatované,žeskutokniejetrestnýmčinom
a nie je dôvod na postúpenie veci. V ďalšom prípise poisťovňa konštatovala, že poistením sú kryté škody
vzniknuté odcudzením veci, pri ktorom páchateľ prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace vec pred
odcudzením.Nakoľkouvedenépodmienkysplnenéneboli,poisťovňakonštatovala,žekpoistnejudalosti

fakticky nedošlo. Navrhovateľ tiež doložil doklad o nákupe notebooku zn. ASUS dňa 2.12.2012. Táto
skutočnosť v konaní nebola sporná a existenciu notebooku, ako aj držbu notebooku žiaden z účastníkov
nespochybňoval.

Odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu predložila komplexný posudok ÚPSVaR Poprad zo
dňa 15.1.2010, podľa ktorého nie je síce z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na

sprievodcu, avšak v oblasti mobility a orientácie má obmedzenú schopnosť pohybu, je odkázaná na
individuálnu prepravu a jej chôdza je výrazne obmedzená a pohybuje sa za pomoci vychádzkovej palice.
Zo zdravotného posudku zo dňa 22.4.2014 ďalej vyplýva, že je po obojstrannej totálne endoprotéze
kolien a daný stav závažným spôsobom obmedzuje jej celkovú pohyblivosť a v značnej a podstatnej
miere obmedzuje jej schopnosť chodiť po schodoch a do kopca. Vzhľadom na konštatované skutočnosti

je zrejmé, že odporkyňa fyzicky nebola schopná zísť po schodoch do suterénu, prekonávať zábrany
brániace vstupu do priestorov suterénu, či v jej stave vynášať zo suterénu po schodoch predmety.

Z obsahu pripojeného spisu Obvodného úradu Poprad č. U.-PP-U.-XXXX/XXXXX súd zistil, že
preverovanie veci označenej ako priestupok bolo odložené. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu
Obvodného oddelenia PZ Poprad ČVS: U.-XXXX/PP-PP-XXXX súd zistil, že uznesením vyšetrovateľazo dňa XX.X.XXXX bolo preverovanie konania odporkyne, ktorého sa mala dopostiť dňa 31.8.2010
prerušené, nakoľko neboli zistené skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. XPv/XXX/XX-XX zo dňa 2.4.2012 bola

sťažnosť poškodeného navrhovateľa zamietnutá ako nedôvodná. Je zrejmé, že ani v priestupkovom
ani v trestnom konaní nebolo konštatované, že by sa odporkyňa dopustila protiprávneho skutku, či už
vo forme trestného činu alebo priestupku a naopak z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. XT/
XX/XXXX vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu do práva k
domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený

peňažný trest vo výmere 300,-- eur. Dôvodom trestného stíhania bolo bránenie navrhovateľa vo výkone
užívacieho práva odporkyne v dome v Poprade na ulici A. XXX/XX.

Podľa § 415 obč. zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 obč. zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 obč. zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 obč. zákonníka je
protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej
existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá,
avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka sa škodca môže zodpovednosti zbaviť.

Porušením právnej povinnosti je chápaný objektívne vzniklý rozpor medzi tým, ako právnická (fyzická)
osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby spĺňala povinnosť
ukladanú jej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou.

Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom ako

následkom týchto príčin.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti teda možno uplatniť, ak sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu:

a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),

b) vznik škody ako majetkovej ujmy,

c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané zavinenie).

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 zákonníka je úkon
- prejav vôle, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej

povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.),povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho
vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď
konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti

podľa § 415 zákonníka teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie
právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona.

Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická
(právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila
povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí

byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi
porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto
príčin.

Na to, aby sa ich úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti,
ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych
predpisov, iných noriem, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností.

Okrem porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť
každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných
hodnotách, a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo
nie. Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti. Aj v tomto prípade musí byť
protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny

nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako
následkom týchto príčin.

Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Ušlým ziskom
sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k

rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. V tomto
smere je nepochybné, že navrhovatelia žiadny relevantným spôsobom existenciu škody ani jej výšku
nepreukazovali a nepreukázali.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, v právnej
teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden

jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym
konaním škodcu a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je

rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti.

V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčin a súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,

pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Zavinenie je v právnej teórii i praxi chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré

sa prieči objektívnemu právu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Oslobodenie zo
zavinenia v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka potom znamená, že škodca pri splnení
predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil (vyvinenie alebo
exkulpácia), t.j. musí preukázať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať o tom, že škode
vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoréna ňom bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať
(uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 144/2008). Dôkaz o neexistencii zavinenia spočíva teda na škodcovi,
pričom exkulpácia je možná, len ak škoda nebola spôsobená ani pri najľahšej forme nedbanlivosti (culpa

levissima).

Súd konštatuje, že domáhať sa náhrady škody môže predovšetkým vlastník poškodenej či odcudzenej
veci. V tomto smere má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal výlučný vlastnícky titul k veciam, ktorých
náhrady sa podaným návrhom domáha. Pokiaľ došlo k odvozu chladničky jedným z bezpodielových
spoluvlastníkov z domu účastníkov v čase, kedy nebolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov - účastníkov, nemožno jednoznačne konštatovať vznik škody, nakoľko v rámci konania o
vyporiadanie BSM je možné hodnotu odvezenej veci započítať na podiel toho-ktorého účastníka.
Rovnaké skutočnosti súd konštatuje pri komode a umývačke riadu, pričom je nevyhnutné konštatovať
pochybnosti o ich skutočnom odvoze v deň označený navrhovateľom jedným vozidlom naraz.

Čo sa týka notebooku, v tomto smere súd konštatuje nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa,
nakoľko je pravdepodobné, že kúpil notebook, o ktorom tvrdí, že je fakticky vlastníctvom Klubu

chovateľov čiváv a papillónov v Poprade, ale bol zakúpený navrhovateľ, nakoľko pôvodný notebook bol
odporkyňouodcudzený.KlubchovateľovčivávapapillónovvPopradesivočiodporkynineuplatnilžiaden
nárok, a to ani v čase, kedy ešte nový notebook kúpený nebol a navyše súčasný štatutárny zástupca
odmieta v konaní potvrdiť tvrdenia navrhovateľa.

Čo sa týka hotovosti, v tomto smere nebol v konaní navrhovateľom označený a produkovaný jediný

dôkaz o jej existencii. Súd má za to, že navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno podľa § 101 ods.
1 O.s.p., nakoľko pre svoje tvrdenia o škode, nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

Obdobne v prípade pokazených potravín nebola preukázaná ich existencia, hodnota ani čas vzniku
škody na nich, teda na základe uvedených právnych záverov súd má za to, že neboli preukázané v
konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporkyne za škodu, preto návrh v celom rozsahu ako

nedôvodný zamietol.

V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému

súdu Prešov v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvéhostupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.