Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Peter Šamo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221024
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113221024.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha
a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: R. F., bývajúci v R. č. XX, zastúpený JUDr. Zdeňkou
Vokálovou, advokátkou advokátskej kancelárie v Prešove, ul. Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31690904, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12 C 185/2013-126 zo
dňa 16.1.2014, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania,
vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a vo výroku o trovách konania.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 3C 38/2012 do
právoplatnosti rozsudku vo veci samej tak, že návrh zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právnej zástupkyne vo
výške 69,91 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania zo dňa 23.10.2013,
zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, zo dňa 19.1.2012 pod
spisovou značkou 3C 38/2012, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 pod spisovou značkou 3C 38/2012 do právoplatnosti
rozsudku vo veci samej a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania titulom právneho
zastúpenia vo výške 273,55 eur
na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch tohto
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 3C 38/2012 zo dňa 19.1.2012 a tiež odkladu jeho vykonateľnosti
s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach.
Žalobca poukázal na to, že uzatvoril ako poistený poistnú zmluvu so žalovaným ako poistiteľom
a v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ v súlade s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný ako poistiteľ mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle
ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z postavenia kontrahentov poistnej zmluvy možno bez
akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že táto je v zmysle § 52 ods. 1 OZ zmluvou spotrebiteľskou.
Ďalejžalobcapoukázalnato,žezostranyžalovanéhomubolo doručenéoznámenie zodňa26.10.2010
o ukončení zmluvného poistného vzťahu ku dňu 27.11.2010 s tým, že zostatok 18,89 eur titulom
nespotrebovaného poistného mu bude vrátený do štrnástich dní od zániku poistenia. Vzhľadom nato
považoval žalobca svoje povinnosti vo vzťahu k žalovanému vyplývajúce z poistnej zmluvy za splnené,keďže o existencii pohľadávok voči nemu ho žalovaný nikdy neinformoval. Až dňa 19.6.2013 bol
žalobcovi doručený zo strany Arbitrážneho súdu Košice rozhodcovský rozsudok, podľa ktorého mu bola
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 179,92 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur.
Žalovaný v podanej žalobe uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou
doložkou, uvedenou v časti XV. Poistných podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie
všetkých sporov arbitrážny súd. Žalobca nemal možnosť sa vyjadriť v konaní pred rozhodcovským
súdom, na základe ktorého rokovacieho poriadku mal len 5 dňovú lehotu odo dňa doručenia rozsudku.
Poukázal na to, že nie je možné od neho očakávať, aby sa dokázal kvalifikovane brániť a že v
takejto krátkej lehote dokáže zabezpečiť pre seba advokáta. Ako vyplynulo z rozhodcovského rozsudku,
rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení žalovaného.
Žalobca uviedol, že takto mu bolo odňaté právo konať pred súdom a v ďalšom poukázal aj na
rozhodnutie ÚS ČR s poukazom, že ak ide o rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov,
musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré
by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou. Poukázal
na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky,
ktorá má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Žalobca mal za to, že
rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná a preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu.
Súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil a podaním doručeným súdu dňa 24.10.2013 požiadal prerušiť konanie
podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012 rozhodol v procesnej forme odmietnutím dovolania a napriek tomu
vyslovil v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania závery meritórnej povahy nemajúce žiaden
vzťah k dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. ÚS 402/2008 zo dňa 1.4.2009 "ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne
vecou nezaoberal a dovolanie odmietol. potom ani nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov".
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2003 Ústavný súd
prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou za namieta porušenie základného práva na súdnu
ochranu. Vzhľadom na tieto okolnosti žalovaný mal za to, že sa zjavne rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol, aby súd konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia konania
o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012, vedeného pred Ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS
382/2013.
V tejto súvislosti súd mal za to, že okolnosť, že sa žalovaný obrátil na Ústavný súd Slovenskej
republiky s ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej veci. Uviedol, že
nemožno urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie
uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie tohto
uznesenia Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu ku ktorému týmto ústavným orgánom
zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Za týchto
okolnosti mal súd za to, že nie sú dané podmienky pre prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p. v predmetnej právnej veci.
Pokiaľ ide o vec samú, súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého
žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 26.5.2008 poistnú zmluvu č. 4437300056, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo 27.11.2010 na základe listu žalovaného zo dňa 26.10.2010, ktorým bola
predmetná poistná zmluva zo strany žalovaného na žiadosť žalobcu, zrušená. Následne si žalovaný
návrhom na začatie konania o zaplatenie 179,92 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012
podanom na Arbitrážnom súde Košice, so sídlom na Alžbetinej ulici 41, uplatnil osobitnú pohľadávku
vo výške 179,92 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na
uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za
sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp.
zn. 3C 38/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 179,92
eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Rozsudok mu bol doručený dňa 19.6.2013.
Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV.
Všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžadovala od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil
výlučnevrozhodcovskomkonaní,akoajspoukazomnaosobitnézmluvnédojednaniač.01/2007tvoriacisúčasť všeobecných poistných podmienok, obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom
vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti Všeobecných poistných podmienok s tým, že
obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku. Žalobca vo výpovedi poukázal
na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky mu neboli riadne vysvetlené, nevedel o uzatvorení
rozhodcovskej doložky, tento inštitút mu vôbec nie je známy, a teda nebola individuálne dojednaná tak,
ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník. Sprostredkovateľkou mu bolo dokonca oznámené,
že po dvoch rokoch nič nebráni tomu, aby poistná zmluva bola zrušená a finančné prostriedky mu budú
vrátené. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá a preto je platná.
Súd ďalej citoval ustanovenie § 52 ods. 1 až 3 OZ, ustanovenie § 53 ods. 1 až 3 OZ, ďalej ustanovenie
§ 1 ods. 2, ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) až j), ustanovenie § 40 ods. 2, ustanovenie § 43 ods.
1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V dôvodoch konštatoval, že poistná zmluva, ktorá
bola uzatvorená medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu
svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu
ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení
účastníkov nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti.
Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že ide o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci,
pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive. Vo veci ide o
spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok
mu bol doručený 19.6.2013 a žaloba bola podaná 16.7.2013. Súd prvého stupňa v dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol,
je formulovaná vo Všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou
neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami
uvedenými vo Všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka tak znemožňuje poistenému -spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti
ho v prípade sporu, alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu
odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukázal na prílohu smernice ES/93/13/EHS uvedenú pod písm. q)
bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od
spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo
ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi,
malo spočívať inej zmluvnej strane. Podľa tohto je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo
dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná
podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky
spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený
a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a
je absolútne neplatná. V súvislosti so znením článku XV. Všeobecných poistných podmienok, najmä
pokiaľ ide o vytvorenie rozhodcovského súdu, v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa poukázal
aj nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 562/2012. Totiž v článku XV. Všeobecných poistných
podmienok, bodu 2 bolo uvedené, že pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením
alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský
súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Z obsahu tohto dojednania vyplýva, že výber
rozhodcovského súdu alebo rozhodcov mal v moci jedine žalovaný. Ústavný súd Českej republiky vo
svojom náleze poukázal na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá v tomto obdobnom znení, napĺňa
znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvoláva nerovné postavenie medzi účastníkmi konania a
táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá je vo svojom dôsledku spôsobila viesťk značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania. Súd mal zato, že rozhodcovská doložka
nachádzajúca sa v poistnej zmluve, uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom ako spotrebiteľom v časti
Všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV. nebola žalobcom osobitne dojednaná, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok.
Praktickým dôsledkom je potom skutočnosť, že spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so Všeobecnými poistnými
podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu
ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa
s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na
tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie
predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach. Okrem iného, dojednaná
rozhodcovská doložka v článku XV. Všeobecných poistných podmienok spôsobovala nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho nútila k rozhodcovskému
konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa
na jeho kreovaní. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp.
zn. II. ÚS 2164/2010 vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe
rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky
ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania
garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu
slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý
proces. Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského
súdu určeného žalovaným, tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňali. Na základe
uvedeného súd v zmysle ustanovenia § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh
žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odklade jeho vykonateľnosti, a to
až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi tieto priznal, pričom
pozostávali z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby v celkovej výške 273,55 eur. O
odmene za právne služby súd rozhodol v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Proti rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V dôvodoch zdôraznil, že ustanovenie uvedené v texte v článku XV. Všeobecných
poistných podmienok je v súlade s platným slovenským zákonom a súd prvého stupňa sa z hľadiska
posudzovania rozhodcovskej doložky obmedzil iba na všeobecné tvrdenie, že rozhodcovské doložky
v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, prípadne, že znamenajú výrazný zásah práv do práv a povinností. Zdôraznil v tejto súvislosti
najmä existenciu záznamu o potrebách klienta, kde tento jednoznačne potvrdil, že mu boli vysvetlené
veľmi jasne, zrozumiteľne a úplne všetky skutočnosti vo Všeobecných poistných podmienkach a ďalších
náležitostiachpoistnejzmluvy,akoiospôsobemimosúdnehoriešeniasporovformoupopísanouvčlánku
XV. Všeobecných poistných podmienok podľa zákona číslo 244/2002 Z. z., a kde sám rozhodol o tom,
kedy chce uzavrieť poistnú zmluvu a či vôbec túto poistnú zmluvu chce uzavrieť. Súd v rozpore s §
39 ods. 2 Občianskeho zákonníka tento deklaratórny písomný prejav vôle, ktorý žalobca urobil pred
uzavretím poistnej zmluvy, radšej kompletne pri svojom odôvodňovaní rozsudku vynechal, resp. ho
bagatelizoval. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, keď úplne opomenul, že k samotnému
podpísaniu poistnej zmluvy predchádzalo predzmluvné jednanie medzi sprostredkovateľom
poistenia a
žalobcom, ktoré rezultovalo do záznamu o potrebách klienta vyhotovenému spoločne
sprostredkovateľom poistenia a žalobcom ako budúcim klientom žalovaného v súlade so zákonom
340/2005 Z. z.. Uvedený zákon jednoznačne normuje činnosť sprostredkovateľa poistenia v rámci
sprostredkovania poistenia, vrátane povinnosti splniť si voči spotrebiteľovi informačné povinnosti.
Predzmluvné jednanie v súlade s predmetným zákonom malo zabezpečiť a je treba bona fide
akceptovať, že aj zabezpečilo ochranu spotrebiteľa pri uzatváraní poistnej zmluvy, pretože samotný
zákon je rezultátom implementácie smernice Európskej únie slúžiaci na zabezpečenie právnej ochrany
spotrebiteľa pri uzatváraní poistenia. Ak by súd prvého stupňa správne zistil skutočný stav veci,
tak by bol nepochybne správne posúdil odkaz v osobitných zmluvných dojednaniach na text včasti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorý logicky nerobí osobitné zmluvné dojednanie
súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ale naopak, text uvedeného článku Všeobecných
poistných podmienok sa stáva súčasťou osobitných zmluvných dojednaní. Súd prvého stupňa na takto
nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav aplikoval čiastočne nesprávne právnu normu (OZ
ustanovenia § 52 ods. 3 s opomenutím aplikovať ustanovenie § 53 ods. 10), neaplikoval správnu právnu
normu na predzmluvné jednanie medzi sprostredkovateľom poistenia a žalobcom, a to v dôsledku
neúplne zisteného skutkového stavu pri aplikácii právnych noriem na zistený skutkový stav opomenul
konať eurokomformne, konal procesne tak, že narušil právo žalovaného na právnu istotu a prepäto
formalistickým prístupom mu zamedzil prístup ku skutočnej spravodlivosti účelovým prístupom, kedy
svoju ex offo povinnosť konať eurokomformne uplatňoval iba vtedy, kedy to bolo zdanlivo v prospech
žalobcu, narúšal na strane žalovaného právo na rovnosť účastníkov, porušil právo účastníka na priamosť
konania. Mimo iného procesne opomenul v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. oboznámiť účastníkov s tým,
ktoré dôkazy pokladá za nesporné a ktoré za sporné a tým neumožnil žalovanému produkovať dôkazy
a podpornú právnu argumentáciu na potvrdenie jeho stanoviska.
Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur. Žalobca
uviedol, že nevidí dôvod na odklon od judikatúry, ktorá rozhodcovskú doložku, na základe ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012, tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Cdo 41/2012, v ktorej veci vystupoval aj žalovaný
ako oprávnený proti povinnému. V tomto rozhodnutí bola vyhodnocovaná rozhodcovská doložka ako
taká, ktorá spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Vo vzťahu k tvrdeniu o osobitnom vyjednaní rozhodcovskej doložky žalobca poukázal na
konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Mcdo/9/2012, podľa ktorého
rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne
znamená. Kvalifikačným kritériom pre záver, že neide o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec, v medziach ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné len čiastočne. Odvolací súd vo veci
rozhodol vo veci v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. s tým, že na úradnej
tabuli súdu bolo v zákonom stanovenej lehote oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, ak z dôvodu
ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský
rozsudok zrušil. V konaní totiž bolo nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako
bola uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve 4437300056, je
neplatná, pretože nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Z osobitného zmluvného dojednania číslo
01/2007 k poistnej zmluve číslo 4437300056 vyplýva, že toto je súčasťou Všeobecných poistných
podmienok a práve toto osobitné dojednanie odkazuje na časť XV. Všeobecných poistných podmienok,
v ktorej časti je upravené rozhodcovské konanie. Z uvedeného je evidentné, že žalobca sa nemohol
podieľať na tvorbe rozhodcovskej doložky, pretože celá zmluvná situácia bola postavená kategoricky
na závere, že je to pre spotrebiteľa len jediná možnosť, ako celkom a bezvýhradne akceptovať návrh
na uzavretie rozhodcovskej doložky. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za
dôležité reagovať práve na tie, ktoré obhajujú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod
uvedený v § 40 ods. 1 písm. c) zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý
viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu
možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej zmluvy, či doložky podieľať sa určitým spôsobom na
tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu
spotrebiteľa. V skutočnosti sa totiž jednalo o podnikateľom vopred nastavené kritériá voči spotrebiteľovi,
a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolu podieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej
zmluvy, či doložky. Čo do dôsledkov by sa teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným
formulárovým zmluvám. Súd v takejto situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské
doložky nie sú neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Odvolací súd zdôrazňuje, že vrámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je napríklad
aj dojednanie rozhodcovskej doložky bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej
obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou Všeobecných poistných podmienok. Nič na tom nemení ani
tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom sprostredkovateľa bol žalobca poučený o svojich právach v
zázname o potrebách klienta. Odvolací súd poukazuje na tento Záznam o požiadavkách a potrebách
klienta k poistnej zmluve číslo 4437300056 podpísaný 26.5.2008, z ktorého vôbec nevyplýva tvrdenie
žalovaného, že žalobcovi boli vysvetlené veľmi jasne, zrozumiteľne a úplne všetky skutočnosti vo
Všeobecných poistných podmienkach a ďalších náležitostiach poistnej zmluvy, ako aj o spôsobe
mimosúdneho riešenia sporov formou popísanou v článku XV. Všeobecných poistných podmienok podľa
zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a kde sám rozhodol o tom, kedy chce uzavrieť
poistnú zmluvu a či vôbec túto poistnú zmluvu chce uzavrieť. Práve odkazy v takýchto listinách, či
už v zázname o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, alebo v Osobitných zmluvných
dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve číslo 4437300056 na článok XV. Všeobecných poistných
podmienok, kde je upravené rozhodcovské konanie, robí takúto dohodu o rozhodcovskej zmluve pre
spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín a
na niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách, značne sťažujú orientáciu v zmluvných
dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Z tohto hľadiska potom takéto dojednania treba považovať za
neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Rovnako
odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil aj rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, a to aj vzhľadom na rozhodnutie o veci samej a tiež aj vo výroku o
trovách konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhláškou
číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolací
súd však zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 3C 38/2012 do
právoplatnosti rozsudku vo veci samej tak, že návrh zamietol, pretože ak odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku, potom už niet dôvodu rozhodovať
o odklade vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku (§ 220 O.s.p.).
Odvolací súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v zmysle § 142 ods. 1
a § 224 ods. 1 vo výške 69,91 eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, tarifná
odmena 61,87 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. a k tomu režijný paušál vo
výške 8,04 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.