Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202751
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813202751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľky: M. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX Z. G. E., zastúpená Mgr. Tomášom Saladiakom, advokátom, AK, M.
R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, proti odporcovi: V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX
J. XX, zastúpený JUDr. Janka Vasiľová, advokátkou, AK, Kudlovská 1, 066 01 Humenné, o príspevok
pre rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 4C/118/2013 - 109 zo dňa 29.04.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou ( ďalej len „prvostupňový súd“ ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodil tým, že skutkovo mal za preukázané, že účastníci konania
nie sú manželia. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 9P/198/2012 zo dňa XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.

Dôvodom rozvodu manželstva boli povahové nezhody medzi oboma manželmi a z toho prameniace
hádky a rozpory, čo viedlo k odcudzeniu oboch manželov a k rozvratu manželstva. Nevera zo strany
navrhovateľky alebo odporcu v rozvodom konaní nebola preukázaná.

Ďalej vychádzal zo zistení, podľa ktorého je navrhovateľka poberateľkou invalidného dôchodku vo výške
133,20 Eur mesačne. Ďalej má príjem vo výške 348,77 Eur z pracovnoprávneho vzťahu. Odporca
bol zamestnaný do 31.01.2014 a jeho pracovnoprávny vzťah bol ukončený z dôvodu nadbytočnosti.

Jeho mesačný čistý príjem - mzda bola vo výške 582,60 Eur. Ďalej vychádzal zo zistení, že odporca
bol od 01.02.2014 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a bola mu priznaná dávka v
nezamestnanosti od 01.02.2014 na obdobie 6 mesiacov. Ďalej zistil, že navrhovateľka odkúpila rodinný
dom spolu s dalšími nehnuteľnosťami v kat. ú. Y. za kúpnu cenu 28 000 Eur. Mal za preukázané výdaje
navrhovateľky, ako aj odporcu v súvislosti s ich výživou a zabezpečovaním základných potrieb.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého navrhovateľka nespĺňa jedno zo

základných kritérií pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky pretože je schopná sama
sa živiť, čomu nasvedčuje jej príjem u zamestnávateľa, ako aj invalidný dôchodok. Pri jej preukázanom
celkovom mesačnom príjme je možné mať za to, že je schopná sa sama živiť. S prihliadnutím na príjmy
a výdaje odporcu prijal záver, že nie sú u neho splnené podmienky pre zaviazanie povinnosti prispievaťnavrhovateľke na jej primeranú výživu. Poukázal tiež na to, že sa stará o mal. dcéru, ktorá je študentkou
a výživné, ktorým na jej výživu prispieva navrhovateľka vo výške 50 Eur v žiadnom prípade nemôže
postačiť na zabezpečenie jej výživy. Odporca teda má rovnako vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére.

Okolnosť, že navrhovateľka má vyššie výdavky oproti svojim príjmom, nie je dôvodom na priznanie
príspevkunavýživurozvedenejmanželky,pretožetátopriúvaheokúperodinnéhodomuvtakejhodnote,
ako bola uvedená v zmluve mala vychádzať zo svojich reálnych majetkových pomerov.

Poukázal na ustanovenia § 72 Zákona o rodine.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. Pre nepriznanie náhrady trov
úspešnému odporcovi ako dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosti, že navrhovateľka a
odporcasúbývalýmimanželmi,majúspolumaloletúdcéru,navýchovektorejsamajúpodieľaťspoločne,
pričom poukázal na ich majetkové pomery.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní ďalej uviedla, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku
uvedeného vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že bola nútená riešiť po rozvode svoju

bytovú otázku niekoľkými nájmami bytov, čo znamenalo pre ňu neistotu a stres neustáleho sťahovania
sa. Preto bola nútená pristúpiť k vyriešeniu bytovej otázky a to kúpou starej nehnuteľnosti, ktorá však
vyžadovala nevyhnutnú rekonštrukciu. Neprihliadol súd na skutočnosť, že nehnuteľnosť nemá výraznú
hodnotu a už vôbec nie v porovnaní s bývaním, ktorým disponuje odporca.

Ďalej uviedla, že neprihliadol na jej nevyhnutné náklady ako sú lieky, strava, ošatenie a náklady na
domácnosť. Vychádzal z tvrdenia odporcu, že žije v spoločnej domácnosti spolu so synom, čo však nie
je pravdou, pretože žije sama. Syn žije spoločne so svojou priateľkou, a teda sa na úhrade nákladov
vzniknutých v súvislosti s chodom domácnosti nepodieľa. Vzhľadom na vek a nepriaznivý zdravotný stav
niejevsúčasnostivjejmožnostiachaschopnostiachzabezpečiťsidostatokprostriedkovnauspokojenie

nevyhnutných životných potrieb.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) preskúmal odvolaním napadnutých prvostupňového

súdu z dôvodov uvedených v odvolaní ( § 212 ods. 1 O.s.p. ) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p. )
a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil ( § 156
ods. 3 O.s.p. ).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci ako aj správne
právne vec posúdil ( § 153 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku ( § 219 ods. 2

O.s.p. ).

Navrhovateľka v podanom odvolaní namieta nesprávnosť skutkových zistení a v dôsledku toho
nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Jeho hodnotenie vykonaných dôkazných

prostriedkov je správne a je v súlade s ustanovením § 132 až 135 O.s.p. Prvostupňový súd dôkazy
vyhodnotil správne a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania.
Hodnoteniu dokazovania nemožno vytknúť žiadne nedostatky. O hodnotení dôkazov prvostupňovým
súdom odvolací súd nemá pochybnosti.

Odvolateľka namieta, že prvostupňový súd neprihliadol správne a nevyhodnotil okolnosti týkajúce sa jej
zdravotného stavu. Je potrebné uviesť, že prvostupňový súd prihliadal na všetky okolnosti dôležité pre
rozhodovanie o oprávnenosti uplatneného nároku - príspevku na výživu rozvedeného manžela. V súlades ustanovením § 72 ods. 2 Zákona o rodine sa vyžaduje, aby pre vznik vyživovacej povinnosti podľa §
72 ods. 1 Zákona o rodine boli splnené dve podmienky: 1) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám
sa živiť a 2) bývalý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný mu

poskytovať príspevok. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o vzniku tejto zákonnej vyživovacej povinnosti
prihliadol a skúmal, či sú tieto zákonné podmienky splnené. Skutočnosť, že navrhovateľka poberá
invalidný dôchodok sama o sebe ešte nestačí na to, že je schopná sama sa živiť, avšak je potrebné
poukázať na správny záver prvostupňového súdu, že navrhovateľka je zamestnaná a aj práve vďaka
zamestnaniu je schopná uhradiť si nevyhnutné náklady súvisiace s jej výživou.

Odporca teda vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je schopný jej
poskytovať tento príspevok.

Aj s prihliadnutím na vek navrhovateľky a na jej zdravotný stav je možno prijať záver, že je schopná
zárobkovej činnosti. Za danej situácie tak možno skonštatovať, že neboli splnené podmienky pre

priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Prvostupňový súd si zadovážil spoľahlivý podklad
pre posúdenie otázky, či a v akom rozsahu je navrhovateľka schopná zo svojho zárobku uspokojiť svoje
potreby, pričom prihliadol aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu.

Správnyjezáverprvostupňovéhosúdupokiaľpriprihliadnutínaschopnostiamožnostiodporcupoukázal

aj na okolnosť, že zabezpečuje osobnú starostlivosť pre maloletú dcéru, ktorá je študentkou strednej
školy a že stanovené výživné vo výške 50 Eur mesačne, ktoré plní navrhovateľka nepostačuje na
zabezpečenie a uspokojenie všetkých potrieb súvisiacich s výživou maloletej dcéry. Okrem faktickej
osobnej starostlivosti plní odporca ako povinný rodič vyživovaciu povinnosť aj poskytovaním finančných
prostriedkov.

Odvolací súd ďalej udáva, že prvostupňový súd správne vyhodnotil aj dôvody rozpadu manželstva
účastníkov konania. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine pri posudzovaní oprávnenosti nároku sa
prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi. Ako však vyplýva zo záverov
rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, je možné skonštatovať, že manželstvo

účastníkov konania bolo rozvedené pre dôvody, na ktoré poukazuje prvostupňový súd. Súd v konaní
o príspevku na výživu rozvedeného manžela je viazaný dôvodmi, pre ktoré rozviedol rozvodový súd
manželstvo účastníkov konania a nemôže ich hodnotiť inak. Prvostupňový súd v súlade s praxou
všeobecných súdov si vyžiadal kompletný súdny spis rozvodového súdu a správne zistil príčiny rozvratu
manželstva.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody tak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny
vrátane výroku o trovách konania (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p. a § 150 ods.1 O.s.p.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu
vo veci vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,
kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by
mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi,

ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má
hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k
interpretácií a aplikácií § 150 O.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto
požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody
hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R34/1982).

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, čiúčastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý
mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejme, že ide o procesný inštitút, ktorý nie
taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani
nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný

ako na strane toho komu má byť náhrada trov priznaná tak aj na strane účastníka ktorý by bol ináč
povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada
predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti
podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj
zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka
z titulu práva na náhradu trov konania.

Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak
nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa
musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako

aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012).

K záveru o nepriznaní trov odvolacieho konania dospel odvolací súd po preskúmaní všetkých okolností
konkrétnej veci, po zistení osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníkov konania. S
prihliadnutím tiež na okolnosti prejednávanej veci , vzťahy medzi účastníkmi konania dospel k
záveru , že sú splnené dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. Obaja účastníci konania sú

osobami s nízkymi mesačnými príjmami , ktoré im slúžia na uspokojovanie základných potrieb a plnenie
zákonných vyživovacích povinností. Práve nepriaznivá sociálna situácia účastníkov je relevantná pre
účely aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p.

Za tohto stavu odvolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.