Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225184
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112225184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Bratislava, IČO: 31 575 951, zast. Advokátskou kanceláriou Antovszká,
s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanej: P. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, F., o zaplatenie 589,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/147/2013-73 zo dňa 13.12.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 299,16 Eur s
9,25 % úrokom z omeškania ročne od 28.06.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 261 ods. 3; 708 ods. 2; 709 ods. 1, 2; 710; 711 ods. 1, 2;
715 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, §§ 39; 48 ods. 1, 2; 54 ods. 1; 457 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 19.01.2006
uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v predmete rastového
osobného účtu s uvedením spôsobu poplatkovania: balíka Dexia konto a sekvencie výpisov štvrťročne,

vrátane návrhu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Maestro s uvedením
denného limitu 10.000,- Sk s tým, že žalovaná odmietla zmluvu o poskytovaní služby povoleného
prečerpania na osobnom účte.

Zároveň mal súd prvého stupňa za preukázané uzatvorenie dodatku k zmluve o účte zo dňa 31.07.2010,
ktorou sa žalobca zaviazal v prospech žalovanej ako majiteľky účtu poskytnúť 50 % zľavu z mesačnéhopoplatku za balík a 100 % zľavu z poplatku pri vzájomných prevodoch medzi účtami blízkych osôb a dňa
29.01.2008 uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb povoleného prečerpania na osobnom účte.

Žalobcadňa09.04.2010upozornilžalovanúnavzniknepovolenéhodebetnéhozostatkuvovýške325,64

Eur s uvedením, aby v lehote 20 kalendárnych dní od vystavenia uvedenej výzvy doplnila zostatok na
svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšenú o sankčný poplatok.

Podaním zo dňa 15.06.2011 žalobca upozornil žalovanú na aktuálnu výšku debetného zostatku k
27.02.2010 vo výške 471,32 Eur s tým, že od predmetnej zmluvy o uvedenom účte, ako aj od všetkých
ďalších zmlúv o poskytovaní produktov viažucich sa výlučne k zrušenému účtu odstupuje s účinnosťou
podľa výpisu z účtu za obdobie od 01.04.2011 do 27.06.2011 k 27.06.2011 s uvedením nepovoleného

debetného zostatku vo výške 478,13 Eur.

Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie sankčného úroku vo výške 20 % ročne
za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do podania návrhu vo výške 111,16 Eur.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku, a tým zanikajú práva a
povinností zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinností z porušenia

práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už
vykonané plnenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovenia Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie a akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu

popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje.

Inými slovami povedané, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi
konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

V danom prípade nároky žalobcu vyplývajú zo zmluvy o bežnom účte uzatvorenej v zmysle ust. § 708

a nasl. Obchodného zákonníka a zo všeobecných obchodných podmienok bodu 18, 19 a 23, z ktorých
vyplýva nárok žalobcu na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku, pozostávajúcich z peňažných
prostriedkov čerpaných žalovanou platobnou kartou nad sumu krytú vlastnými peňažnými prostriedkami
na účte a tomu zodpovedajúci nárok žalobcu uplatňovať si úročenie nepovoleného debetu vrátane jeho
zúčtovania na ťarchu účtu.

Súd prvého stupňa nepoprel, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodom a nepoprel
ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka, ale prednosť majú osobitné ustanovenia právneho
poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ust. §
52 až 54 Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluva o bežnom účte je spotrebiteľskou zmluvou neboli žiadne pochybnosti a v konečnom

dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Prvostupňový súd v danom prípade odkázal aj na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove pod sp. zn. 20Co35/2011, z ktorého vyplýva, že spotrebitelia môžu právom očakávať, že
zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo

svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave Občianskeho zákonníka. Ide o jednostrannúkogentnosť ustanovenia Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových
zmlúv (pozn. Kristian Csach, Štandardné zmluvy, vydavatelství Aleš Čeněk).

Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý zmluvu naformuloval ako štandardnú typovú

zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty
súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia tak, ako je to
upravené aj v ust. § 715 Obchodného zákonníka výpoveďou zo zmluvy o bežnom účte.

Pokiaľ ustanovenia zmluvy o bežnom účte vrátane všeobecných obchodných podmienok napriek
odstúpeniu od zmluvy zachovávajú práva dodávateľa požadovať od spotrebiteľa sankčný úrok vo výške
20 % ročne, ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave v zmysle ust. § 48 v spojení s ust. § 457

Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu ide pre rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka o
neplatné zmluvné dojednanie s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného preto súd vyhovel žalobe iba v časti o zaplatenie 299,16 Eur vo výške
nepovoleného debetného zostatku a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku pozostávajúcich z úrokov,
poplatkov za vedenie účtu, poplatkov za platobnú kartu a za upomienky vyúčtovaných v zmysle výpisov

z účtu žalobcom za obdobie od 29.01.2010 do 27.06.2011 ako nedôvodnú zamietol (poplatky za vedenie
účtu 8 x 2,55 Eur a 9 x 2,20 Eur, poplatok za platobnú kartu Maestro 7 x 0,55 Eur, poplatky za upomienku
1 x 15,- Eur a 1 x 5,- Eur a úroky 114,92 Eur).

Zároveň súd vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie uplatneného úroku z omeškania vo výške 9,25 %
ročne určeného v súlade s ustanovením Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho od

účinnosti odstúpenia od zmluvy do zaplatenia zo sumy 299,16 Eur.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Konštatoval, že vzhľadom na cca 50 % úspešnosť účastníkov konania v spore náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách
konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca argumentoval tým, že na základe uzavretej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb, ktorej obsahom bolo zriadenie rastového osobného účtu zo dňa 19.01.2006, sa
žalobca zaviazal zriadiť pre žalovaného Rastový osobný účet. Žalovaná sa zaviazala a súhlasila s
podpisom tejto zmluvy, že bude dodržovať všetky podmienky zmluvy vrátane sankčných opatrení z
dôvodu porušenia tejto zmluvy. Navyše dňa 29.01.2008 podala žalovaná návrh na uzatvorenie zmluvy
o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte v súlade s § 43b ods. 1 zák. č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a §§ 497 a nasl. a 708 Obchodného zákonníka a vyššie
uvedenou Zmluvou. V čl. 3 návrhu sa majiteľ účtu zaväzuje splácať čerpané peňažné prostriedky spolu
s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa VOP.

V zmysle Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb je táto zmluva uzatvorená medzi
veriteľom a dlžníkom v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka, §

43b ods.1 Občianskeho zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky.Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb je absolútnym obchodným záväzkovým
vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na
povahu subjektov vzťahu. Podstatou zmluvy je, že veriteľ zriadi pre odporcu rastový osobný účet a v

súvislosti s ním poskytne odporcovi ďalšie služby. Podľa č. I. bodu 7 VOP za poskytovanie bankových
produktov/služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho
Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení.

Právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia
Občianskeho zákonníka nepoužijú (§ 1 ObZ, § 48 ods. 1 OZ). Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej

slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť
a zároveň dohodnúť si dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť. Podľa všeobecnej úpravy v §
48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku (ex tunc). Obchodný zákonník
nehovorí o zrušení zmluvy, ale o zániku zmluvy, čo je obsahovo totožné. Rozdielne je však stanovený
moment zániku (zrušenia) zmluvy, pretože zmluva zaniká, keď odstúpenie od zmluvy je doručené druhej
zmluvnej strane (ex nunc). Ustanovenie § 48 ods. 2 OZ nemôže byť interpretované tak, že na všetky

nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§§ 52 - 54 OZ, §§ 612 - 627 OZ)
sú jednostranne kogentné, to znamená aj voči Obchodnému zákonníku. To, že zákonodarca nepočítal
s kogentnosťou Občianskeho zákonníka pri všetkých spotrebiteľských zmluvách asi najviac logickým
výkladom dokazuje ust. § 369 ods. 1 ObZ (najmä posledná veta). V prípade, ak by zákonodarca

vychádzal z jednostrannej kogentnosti Občianskeho zákonníka en bloc, posledná veta citovaného
ustanovenia by strácala svoj význam, resp. zákonodarca by v tomto prípade duplicitne upravil to, čo
upravil v ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy a účinky s tým spojené
sa v tomto prípade riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 273 Obchodného
zákonníka obsahuje úpravu inštitútu všeobecných obchodných podmienok. Dikcia zákona v ust. § 273

ods. 1 stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Toto ustanovenie je kogentné
a nie je možné zmeniť ho dohodou zmluvných strán.

V tejto veci ide jednoznačne o tzv. „iné obchodné podmienky". Keďže tieto nemajú charakter všeobecne

známych obchodných podmienok, zákon vyžaduje, aby boli zmluvným stranám známe alebo k návrhu
priložené a zároveň, aby s nimi zmluvné strany vyjadrili súhlas. Po splnení zákonom stanovených
podmienok sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah
zmluvy.

Žalobca poukázal na čl. I. bod 2, bod 7, čl. III. bod 23, čl. III. bod 27 a čl. III. bod 37 VOP a uviedol,

že nakoľko žalovaná porušila Zmluvu a VOP, a to tým, že jej účet dosiahol debetný zostatok, ktorý
nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III. bodu 23 VOP, žalobca v súlade s čl. III.
bodu 37 VOP listom zo dňa 27.02.2010 odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu príslušného
debetného zostatku v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia
odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb viažuce sa k zrušenému účtu (napr.

povolené prečerpanie na účte, platobná karta, služby elektronického bankovníctva a iné) a žalobca
ukončil poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv.

Žalovaná na uvedenú výzvu navrhovateľa nereagovala a žalobcovi neuhradila príslušný debetný
zostatok.

Na základe tejto skutočnosti došlo k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku žalovanej

žalobcom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu žalovanej pod položkou „vyrovnanie zostatku zatv. účtu.",
ktoré bolo vo výške 478,13 Eur.

Z uvedeného titulu sa žalobca v tomto konaní domáha zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej
výške debetného zostatku vrátane sankčného poplatku (zmluvnej pokuty), ktorý je vyčíslený formousankčnej úrokovej sadzby v súlade s VOP a sadzobníkom poplatkov. Pokiaľ ide o vyrovnanie zostatku
zatvoreného účtu, ide o bankovú transakciu, ktorou sa účet vlastne dostane na 0, aby ho banka mohla
zatvoriť. Pri zatvorení účtu vznikajú pohľadávkové účty (istinový a úrokový), pričom ten zostatok je

následne preúčtovaný na pohľadávkový účet.

Podľa žalobcu súd prvého stupňa nesprávne skutkovo aj právne posúdil vec, keď mu priznal istinu
vo výške 299,16 Eur a nepriznal jeho nárok v celom rozsahu, t. j. aj v prevyšujúcej zamietnutej
časti nároku. Účet žalovanej dosiahol maximálnu výšku povoleného debetného limitu, čo nemusí
znamenať nemožnosť, aby prišlo k nepovolenému prečerpaniu prostriedkov vo vyššej miere v zmysle

nepovoleného debetu. Stalo sa tak na základe poplatkov za vedenie účtu podľa sadzobníku poplatkov,
čo je bežnou súčasťou bankovej praxe. Ak na akýkoľvek bežný účet, ktorý býva spravidla spoplatnený
každý mesiac, nie sú doplňované finančné prostriedky, pochopiteľne sa musí v určitom období dostať
do debetu (danom prípade do vyššieho debetu ako bol povolený). Keďže sa žalovaná dostala takýmto
spôsobom do debetného zostatku, bol jej účtovaný sankčný poplatok, resp. zmluvná pokuta (čl. III bod
23 VOP), ktorého výška je stanovená podľa príslušného sadzobníka poplatkov, ktorý žalobca zverejňuje

spôsobom uvedeným v čl. I bode 7 VOP.

Vzhľadom na to, že žalovaná bola od obdobia, kedy sa na jej účte prvý krát objavil debetný zostatok,
dlhodobo v debete, počas tohto obdobia jej boli naďalej účtované všetky poplatky v súvislosti z vedením
účtu plus vyššie uvedený sankčný poplatok. Všetky tieto bankové poplatky sú v súlade s uzatvorenou
zmluvou vrátane VOP a žalovaná bola povinná tieto poplatky uhradiť. Keďže tak nekonala, v súlade

s ustanoveniami zmluvy a VOP prišlo k uzatvoreniu jej účtu a k tzv. vyrovnaniu zostatku zatvoreného
účtu. Na základe toho vznikla predmetná pohľadávka žalobcu voči žalovanej a žalobca je oprávnený
dožadovať sa od žalovanej celej sumy 589,29 Eur vrátane príslušenstva. Uvedená suma vo výške
589,29 Eur vznikla kombináciou neuhradenej sumy vo výške 478,13 Eur, bankových poplatkov a
sankčného poplatku riadne dojednaných vo VOP, ktoré sú platnou súčasťou uzavretej zmluvy. Vyššie

spomenuté bankové poplatky tvoria rôzne položky, ako napríklad Balík sl. výhoda, úroky, mesačný
poplatok maestro, poplatok za upozornenie debet, poplatok za výzvu debet a sankčného poplatku
(zmluvnej pokuty). Výpočet sankčného poplatku: 20% ročne zo sumy 487,13 Eur od 28.06.2011 do
podania návrhu na začatie konania, t.j. 111,16 Eur.

Podľa žalobcu došlo k platnému dojednaniu povinnosti platiť bankové poplatky podľa sadzobníku

poplatkov a sankčný poplatok v prípade porušenia ustanovení zmluvy a Všeobecných obchodných
podmienok zo strany žalovanej a tvrdil, že tento spôsob dojednania bankových poplatkov a sankčného
poplatku vo Všeobecných obchodných podmienkach je v súlade so zaužívanou praxou v bankovom
sektore a žalovaná podpisom Zmluvy vyhlásila, že sa zaväzuje Zmluvu a rovnako aj Všeobecné
obchodné podmienky dodržiavať a je s nimi oboznámená.

Žalobca mal za to, že preukázal oprávnenosť svojho nároku voči žalovanej aj v napadnutej časti a
žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca so zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 55,47 Eur s
DPH.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 11.03.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s

dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu na doplnenie konštatuje:

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva

z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z
nich postavenie majiteľa účtu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 715 ods. 2 Obchodného zákonníka, banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku
koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa § 715 ods. 4 Obchodného zákonníka, banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu
majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak

nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 19.01.2006 zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej podľa článku I bodu 1 bola
zmluva o zriadení rastového osobného účtu s uvedením spôsobu poplatkovania: Dexia konto na menu

SKK.

Podľa článku I bodu 2 zmluvy bol prijatý návrh na vydanie platobnej karty Maestro s denným limitom
10.000,- Sk s tým, že podľa článku I bodu 4 zmluvy žalovaná odmietla službu povoleného prečerpania
na osobnom účte.

Dňa 31.07.2007 bol medzi účastníkmi konania uzatvorený dodatok k zmluve o účte, ktorým sa žalobca
zaviazal v prospech žalovanej ako majiteľky účtu k balíku služieb poskytnúť 50 % z mesačného poplatku

za balík a 100 % zľavu z poplatkov pri vzájomných prevodoch medzi účtami blízkych osôb a to dňom
splnenia podmienok kampane „Spolu sa to lepšie ťahá“.

Zároveň dňa 29.01.2008 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o poskytovaní služby
povoleného prečerpania na osobnom účte.

Podaním zo dňa 09.04.2010 žalobca oznámil žalovanej, že k 27.02.2010 evidujú na jej účte nepovolený

debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je 325,64 Eur a vyzval žalovanú, aby v lehote do 20
kalendárnych dní odo dňa vystavenia tejto výzvy doplnila zostatok na svojom účte minimálne o čiastku
nepovoleného debetného zostatku zvýšenú o sankčný poplatok.

Podaním zo dňa 15.06.2011 žalobca žalovanej oznámil, že vykazovaný debetný zostatok k 27.02.2010
je vo výške 471,32 Eur, a preto týmto žalobca odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte dňom

doručenia tohto oznámenia v súlade s príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok.
Zároveň dňom doručenia tohto odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov, ktoré sa
viažu výlučne k zrušenému účtu a ukončí sa poskytovanie týchto produktov podľa príslušných zmlúv.

Z výpisu z účtu za obdobie od 01.04.2011 do 27.06.2011 vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy došlo s
účinnosťou k 27.06.2011.

Na základe takto zisteného skutkového a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd
súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že účastníci konania uzavreli spotrebiteľskú zmluvu.
Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a žalovaná pri
uzatváraní a plnení zmluvy nejednala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo
v rámci samostatného výkonu povolania.

Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je síce absolútnym obchodom a je pravdou, že na
predmetný úver dopadajú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou
úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom,
ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typicky občianskoprávny vzťah.

Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku, a inak v Občianskom
zákonníku. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe
účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je

právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa
výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne
významné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvého stupňa správne aplikoval.

Je potrebné ďalej konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy,
tzn., či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje
zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej
zmluve.

Tieto právne predpisy zaručujú prednostnú aplikáciu tých právnych predpisov na spotrebiteľský vzťah,

ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného
postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu došlo s
účinnosťou k 27.06.2011.

Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany žalobcu dňa sa zmluva v súlade s občianskoprávnou

úpravou od začiatku zrušila a žalobca z takto zrušenej zmluvy nemôže voči žalovanej uplatňovať
sankčný úrok, dohodnuté zmluvné úroky, vrátane poplatkov za bežný účet.

Zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať sa voči žalovanej vydania bezdôvodného
obohatenia podľa zásad upravených v ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvého
stupňa správne aplikoval, a na ktoré zásady z neho vyplývajúce správne poukázal aj súd prvého stupňa.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a že svojim rozhodnutím zasiahol do základného práva
žalobcu na súdnu ochranu.

Tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa sa náležitým spôsobom
vyporiadal s právnym posúdením zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania, s dôvodmi, pre ktoré sa

má v danom prípade pre posúdenie úkonu žalobcu - odstúpenie od zmluvy - použiť občianskoprávna
úprava a tiež správne právne posúdil následky tohto odstúpenia, pričom správne konštatoval, že
momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody) a účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia
v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka.

Správny je i záver súdu prvého stupňa, že pokiaľ ustanovenia zmluvy o bežnom účte a VOP napriek
odstúpeniu od zmluvy zachovávajú práva dodávateľa požadovať od spotrebiteľa sankčný úrok vo výške
20 % ročne, ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave v zmysle ust. § 48 v spojení s ust. §
457 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu ide pre rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka o
neplatné zmluvné dojednanie s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Žalobca v žalobe špecifikoval, že žalovaná suma 589,29 Eur pozostáva z istiny vo výške 478,13 Eur a
zo sankčného úroku z omeškania vo výške 111,16 Eur.

Súd I. stupňa žalobu nad sumu 299,16 Eur (priznanú I. nenapadnutým výrokom) zamietol.

Ku dňu odstúpenia od zmluvy bola podľa Výpisu z účtu za obdobie od 01.04.2011 do 27.06.2011 (č. l.
9 spisu) výška debetného zostatku 478,13 Eur, zahŕňajúca úroky vo výške 7,51 Eur, Balík sl. Výhoda

2,56 Eur, úroky 7,93 Eur, Balík sl. Výhoda 2,55 Eur, úroky 6,81 Eur.Žalobcovi patrí suma 299,16 Eur, ktorú súd prvého stupňa vypočítal ako rozdiel medzi debetným
zostatkom vo výške 478,13 Eur a súčtov poplatkov podľa výpisov na č. l. 9 až 18 (označené ako Úroky
a Balík sl. výhoda), čo tvorí spolu sumu 178,97 Eur. Tento výpočet je vecne správny.

Priznanéplneniepredstavujesumu478,13Eur-178,97Eur=299,16Eur,ktorájesumoupredstavujúcou
výšku nepovoleného debetného zostatku.

Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného nároku
pozostávajúceho z úrokov, poplatkov za vedenie účtu, poplatkov za platobnú kartu a za upomienky
ako nedôvodnú zamietol vzhľadom na to, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobca nemá
právo na akékoľvek úroky a poplatky. Keďže zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania vrátane jej

dodatkov bola v dôsledku odstúpenia od začiatku zrušená, nie je možné priznať žalobcovi akékoľvek
plnenie vyplývajúce zo zmluvy, okrem zákonnej reštitučnej povinnosti, predstavujúcej sumu vo výške
nepovoleného debetného zostatku vo výške 299,16 Eur.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sám zvolil formu ukončenia zmluvného vzťahu, a to
odstúpenie od zmluvy, aj keď mu právny poriadok poskytuje ďalšie možnosti v podobe iných inštitútov

súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť.

Žalobca iné možnosti nevyužil, preto musí znášať následky takejto svojej voľby.

Žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie
rozsudku v jeho napadnutej časti.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o

trovách konania podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nepriznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.