Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201992
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513201992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej v právnej veci žalobkyne: H. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. XXX, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, AK, Garbiarska 20,
Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690
904, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Rastislavova
68, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/4/2013-130 zo dňa 19.02.2014 takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j e rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%
na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Mariána Gelenekyho v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia súdu prvého stupňa o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325
452 vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp.zn. 2C/2713/2012 zo dňa 19.1.2012 v právnej
veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904
proti žalovanej H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX o zaplatenie sumy 154,90 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 eur.“

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:
44 325 452 vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp.zn. 2C/2731/2012 zo dňa 19.1.2012 v
právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO:
31 690 904 proti žalovanej H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX o zaplatenie sumy 144,51
eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:

44 325 452 vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp.zn. 2C/2732/2012 zo dňa 19.1.2012 v
právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31
690 904 proti žalovanej H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX o zaplatenie sumy 144,51 eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100 % na účet právneho zástupcu
JUDr. Mariána Gelenekyho, advokáta AK v Starej Ľubovni, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že dospel k záveru o dôvodnosti návrhu
na začatie konania. Účastníci konania uzavreli poistné zmluvy, kde žalobkyňa vystupovala ako fyzická
osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva,

že poistné zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy a tieto
musia spĺňať aj požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu
spotrebiteľských zmlúv.

V rámci Všeobecných poistných podmienok boli okrem iného upravené aj rozhodcovské doložky, na
základe ktorých rozhodcovský súd rozhodoval a ktorých platnosť žalobkyňa namieta. Okrem podpisu

žalobkyne na konci VPP 1 a VPP 2 podpísala žalobkyňa aj osobitné zmluvné dojednania 01/2007, resp.
02/2008, v ktorých je vopred naformulovaný súhlas zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom
konaní v zmysle časti XV. VPP.

Rozhodcovské doložky sú upravené vo VPP 1 alebo VPP 2 a to v ich XV. časti - Rozhodcovské

konanie, pričom v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Obč. zák. všeobecné podmienky poistenia (poistné
podmienky) tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú
obligatórnou súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovské doložky sú vopred naformulované dodávateľom a neumožňujú spotrebiteľovi dosiahnuť

rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na
rozhodcovskom súde, z uvedených rozhodcovských doložiek nie je možné zistiť, ktorému súdu
by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 VPP 1, resp.
VPP 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo

výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály
rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia,
resp. určenia rozhodcovského súdu je podľa názoru prvostupňového súdu ukážkovým príkladom
neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako dodávateľom, resp. osobou
poverenou žalovaným, teda bola by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z takto

formulovaných rozhodcovských doložiek nakoniec ani nemôže prvostupňový súd vyvodiť iný záver
ako ten, že ide o rozhodcovské doložky šité priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane
zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktoré mu bude priznávať požadované nároky a na
druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa
rozhodcovských doložiek si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, pričom nevie ani nemôže

vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedených rozhodcovských doložiek podľa názoru prvostupňového súdu nič nemení
to, že v konečnom dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je
zriadený, teda nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť,

že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V
opačnom prípade by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť cieľ sledovaný aj smernicou
93/13/EHS,tedazabezpečiť,abyspotrebitelianeboliviazaníneprijateľnýmipodmienkami,keďžebybolo
ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou takisto ním použitou, že
rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Spôsob, akým boli zmluvy spotrebiteľovi - žalobkyni predložené, je skôr o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Prvostupňový súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať
v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS (na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovaného)
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje zaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhovanávopredaspotrebiteľpretonebolschopnýovplyvniťpodstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (č. 3 ods. 2). V tomto prípade
boli rozhodcovské doložky navrhnuté dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o čom svedčí aj to,

že jedinými údajmi, ktoré boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o
osobe poistníka, osobe konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistným zmluvám žiadnym spôsobom nemožno
vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovských doložkách a ich

prípadných následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti
s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade
sporov je možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP 1 a VPP 2 už nejde
o možnosť, ale de facto povinnosť).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prvostupňový súd konštatoval neprijateľnosť a tým aj

neplatnosť rozhodcovských doložiek z dôvodu, že neboli individuálne dojednané a že spôsobili
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Rozhodcovský súd
preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.

Poukázal na ustanovenie § 52 ods. 3, § 52 ods. 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 pís. r), § 53 ods. 5, § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 písm. c/ a j), § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní,
článok XV. bod 1, článok XV. bod 2, Všeobecných poistných podmienok, bod 2 osobitného zmluvného
dojednania č.1/ 2007.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného ako

neúspešného účastníka nahradiť trovy konania vo výške 100 % žalobkyni, ktorá bola v celom rozsahu
úspešná v konaní. Prvostupňový súd pritom rozhodol o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 7 O.s.p.
a namiesto určenia výšky trov priznal účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú percentom, t.j. priznal
žalobkyni trovy konania vo výške 100 %.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

V odvolaní ďalej uviedol, že postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, keď prvostupňový súd konštatoval, že kolízia pojednávaní nie je dôvodom na odročenie

pojednávania, a preto prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ako aj v
neprítomnosti žalovaného. Mal za to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej uviedol, že závery
prvostupňového súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemajú oporu v skutkovom stave a súd vec
nesprávne posúdil.

Poukázal na to, že tvrdenie prvostupňového súdu, že žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť
rozhodcovskú doložku, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvádza, že žalobkyňa mala na výber,
či rozhodcovskú doložku podpíše alebo nepodpíše, pričom jej nepodpísaním by nebol dotknutý zvyšok
poistného vzťahu. Podľa názoru žalovaného napadnutý rozsudok trpí vadou, ktorá spôsobuje jeho

nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.

Žalovaný v odvolaní uvádza, že prvostupňový súd vôbec nezohľadnil námietku žalovaného týkajúcu
sa nesprávneho prekladu a následne nesprávnej implementácie ustanovenia § 53 ods. 4 pís. r) OZ do
nášho právneho poriadku, čo má za následok úplne nesprávne právne závery prvostupňového súdu.

Poukázal na test primeranosti zmluvnej podmienky. Podľa tvrdenia žalovaného v dôsledku využitia
dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve došlo ku zníženiu predpokladaných tzv.
gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda ku získaniu materiálnej
výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti.

Žalovaný ďalej uvádza, že samotný žalobný návrh má vadu v petite. Žalobca formuloval petit žaloby
tak, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedol. Rovnako aj samotný prvostupňový súd vo
výroku, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.Žalovaný namietal, že prvostupňový súd pri rozhodovaní prihliadal na rozhodovaciu prax iných súdov
SR, ak ich výsledkom bolo konštatovanie neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom prvostupňový súd
opomenul konkretizovať, o ktoré rozhodnutia išlo.

Na záver z dôvodu hospodárnosti konania navrhol, aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. až do právoplatného ukončenia konania o uznesení
NajvyššiehosúduSR,sp.zn.6Cdo1/2012vedenéhopredÚstavnýmsúdomSR,sp.zn.II.ÚS382/2013,
Rvp 5052/2012 prerušil.

Vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný
a správny. Podľa jej názoru prvostupňový súd vykonal dokazovanie úplne a riadne a na jeho základe
aj správne rozhodol. Ďalej uvádza, že Záznam o požiadavkách a potrebách klienta absolútne nesvedčí
o poučení poisteného o význame a obsahu rozhodcovskej doložky, a teda preukázanie individuálneho
dojednania rozhodcovskej doložky na jeho základe je neprípustné. Uviedla, že rozhodcovská doložka

je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými
podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Rozhodcovská doložka znemožňuje
poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu. Uvedená rozhodcovská doložka bráni spotrebiteľovi uplatniť si akékoľvek
práva, a to z dôvodu, že vylučuje právomoc všeobecného sudu a spotrebiteľ nie je objektívne schopný

určiť, ktorý rozhodcovsky súd je príslušný na rozhodnutie sporu. Vo vyjadrení poukázala na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012 a 6Cdo/13/2013, ako aj rozhodnutia
Ústavného súdu ČR, sp. zn. II ÚS 2164/2010. Podľa jej názoru bol nárok žalovaného v čase podania
návrhu na rozhodcovský súd premlčaný. Na základe uvedených dôvodov žiadala odvolací súd, aby
napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ustanovenia § 212 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej

5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe správne
zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňu zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd udáva:

Odvolateľ namieta nesprávny skutkový a právny záver prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu.

V posudzovanej právnej veci je nesporné, že účastníci tohto konania uzavreli poistnú zmluvu číslo
4354900314 dňa 4.11.2008, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
žalobkyňa bola spotrebiteľom, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.

Spornou otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, ako aj na samostatnej listine (osobitné
dojednania č. 1/2007) a podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou a ak nie, či zakladá hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len o O.z.), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 O z, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O z, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta O z, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu
odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V posudzovanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach,

ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a taktiež nachádzajúcej sa v osobitných zmluvných dojednaniach č.
01/2007, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok pre dohodnuté poistenie.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2713/2012 zo dňa 19. 01.
2012 jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu žalovanému 154,90 Eur a trovy rozhodcovského konania

vo výške 276,- Eur. Tento rozsudok jej bol doručený 16. 4. 2013. Súd prvého stupňa zistil, že príslušnosť
rozhodcovskéhosúduboladanánazákladerozhodcovskejdoložkyuvedenejvčastiXV.VPPpodmienok
tak, aby všetky spory so žalovaným sa riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.
Na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 vydaný
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2713/2012.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.

k/bolaupravenáažnovelouvykonanouzákonomč.568/2007Z.z.súčinnosťouod1.1.2008,kýmhlavná
transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004).

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň
sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných

podmienok aj širšie ako odporúča smernica. ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“ (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim

súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné

zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.( porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn .16 Co 2/ 2014)

Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania pred prvostupňovým
súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné - osobitné zmluvné dojednania pod číslom
01/2007, ktoré v bode II.2 formuluje vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými

stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej
doložky. Ako správne konštatoval prvostupňový súd, ani takto formulovaná časť všeobecných
obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Odvolací súd
poukazuje na judikatúru NS SR Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013 a konštatuje, že časť záverečných ustanovení
všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená

ako osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007 nemajú charakter individuálne dojednanej
zmluvnejpodmienky.Osobitnézmluvnédojednaniasúsúčasťouvšeobecnýchpoistnýchpodmienokasú
súčasťouuzavretejpoistnejzmluvy,čovylučujeprijatýzáveroosobitnedojednanejzmluvnejpodmienke.

Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok

alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej
obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie
žalovaného, že ide o jej individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve

preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že žalobkyňa individuálne dojednala rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi
žalobkyňou a žalovaným.

Namargonámietkyžalovanéhotýkajúcejsaodňatiamožnostikonaťpredsúdomodvolacísúdpoukazuje
na to, že v danom prípade kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na

rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie naliehavého dôvodu na
odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Advokát, ktorý zistí, že v dvoch súdnych konaniach
dochádza v určitý deň ku kolízii nariadených súdnych pojednávaní, má vo všeobecnosti možnosť
osobne sa zúčastniť na jednom z pojednávaní a v prípade druhého kolidujúceho pojednávania „účelne
využiť všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi,

ktorého zastupuje" - do úvahy tu medziiným prichádza buď zastúpenie iným advokátom alebo podanie
žiadosti o odročenie pojednávania. V rámci organizovania svojej činnosti musí advokát pri výbere
najvhodnejšieho prostriedku alebo spôsobu poskytovania právnej služby nevyhnutne vziať na zreteľ
nielen osobitnosti každej prejednávanej veci, ale tiež to, akým spôsobom bola medzi ním a klientom
upravená otázka zastúpenia advokáta iným advokátom. Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom

vyplýva priamo zo zákona (viď § 25 ods. 3 O.s.p. a tiež § 16 ods. 1 zákona o advokácii) a advokát túto
zákonnú možnosť (oprávnenie) nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného
účastníka (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii). Pokiaľ je právny vzťah zastúpenia medzi advokátom a
účastníkmi dvoch súdnych konaní, v ktorých dochádza ku kolízii nariadených pojednávaní, z hľadiskamožnosti zastúpenia advokáta iným advokátom upravený v oboch kolidujúcich prípadoch zhodne (t.j.
buď sa v oboch toto zastúpenie vylučuje alebo naopak, pripúšťa), rozhoduje sa advokát medzi dvomi
možnosťami (záujmami), ktoré sú z uvedeného hľadiska rovnocenné. Odlišná je však situácia vtedy,

keď pri jednom z kolidujúcich pojednávaní zastúpenie iným advokátom nie je možné, lebo je tu zákonný
dôvod, ktorý ho nedovoľuje (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii), a v prípade druhého pojednávania
zastúpenie advokáta iným advokátom nie je podľa § 16 ods. 3 zákona o advokácii vylúčené. Podľa
právneho názoru dovolacieho súdu v takejto situácii môže advokát, ktorému v účasti na pojednávaní
nebráni iný dôležitý dôvod, v prípade pojednávania uvedeného na prvom mieste predísť prejednaniu a

rozhodnutiu veci v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.) len tým, že sa ho osobne zúčastní (t.j. dostaví
sa na súdne pojednávanie vo veci, v ktorej zastupuje účastníka, ktorý prejavil vôľu, aby ním zvolený
advokát nebol zastúpený iným advokátom); v prípade druhého (kolidujúceho) súdneho pojednávania
prichádza zo strany tohto advokáta do úvahy využitie iných zákonom pripustených prostriedkov a
spôsobov poskytovania právnej služby. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2011, sp.
zn. 1Cdo 100/2011)

Z uvedených dôvodov bol správny postup prvostupňového súdu, pokiaľ žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovel. Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom
konaníbolaúspešnážalobkyňa,ktorámaprávonanáhradutrovodvolaciehokonaniavočineúspešnému
žalovanému. Žalovaný je preto povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia v plnej výške 100 %, a to na účet jej právneho zástupcu JUDr. Mariána
Gelenekyho v lehote stanovenej rozhodnutím o konkrétnej výške trov konania.

Vpodanomodvolaní požiadalžalovanýoprerušeniekonaniavpredmetnejvecipodľa§109ods.2písm.
c) O.s.p.. až do právoplatného ukončenia konania o uznesení NS SR, sp. zn. 6Cdo 1/2012, vedeného
pred Ústavným súdom, sp. zn. II. ÚS 382/2013. Mal za to, že v konaní pred ústavným súdom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie, a preto navrhuje prerušenie konania.

Odvolací súd mal za to, že jeho návrh nie je dôvodný. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu prerušiť
konanie z dôvodu, že pred Ústavným súdom SR prebieha konanie, resp. sa má rozhodnúť o sťažnosti
proti uzneseniu NS SR. Pokiaľ poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 5/2012, ktoré bolo
nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 499/2012-47 zrušené, išlo o inú skutkovú situáciu ako v

prejednávanej veci.

V predmetnej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27. 01. 2014 odložil vykonateľnosť
rozhodcovskéhorozsudkuč.2C/2713/2012zodňa19.01.2012vydanéhorozhodcomJUDr.Bohumírom
Zaujecom, rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice do právoplatného

skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného pod sp. zn. 5C/4/2013. V
odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na návrh účastníka konania, pričom odklad vykonateľnosti má
preventívny charakter spočívajúci v snahe predísť vzniku škody, ako aj ďalším sporom medzi účastníkmi
konania. Pri rozhodovaní o odklade bral do úvahy to, že z úradnej činnosti je mu známe, že žalovaný

podáva návrhy na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných na základe
obsahovo totožnej rozhodcovskej doložky ako je tomu aj v tomto prípade, pričom žiadosti o udelenie
poverenia boli v mnohých prípadoch zamietnuté z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Takéto
rozhodnutia boli potvrdené tak odvolacími súdmi, ako aj dovolacím súdom a za takéhoto stavu tu
existuje reálna hrozba majetkovej ujmy žalobkyne ako fyzickej osoby v prípade vedenia exekúcie. Po

zohľadnení týchto skutočností súd prvého stupňa návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudkuvyhovel.Svojerozhodnutieprávnezdôvodnilust.§40ods.2,§41ods.1,2zákonač.244/2002
Z. z.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie žalovaný. Napadnuté

uznesenie navrhol zrušiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že odvolanie
žalovaného voči uvedenému uzneseniu nie je dôvodné.Súd prvého stupňa správne aplikoval ust.§ 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. a v záujme predídenia
škody na strane žalobkyne správne odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia

sa žalobkyňa v predmetnom konaní domáha. Odkladom vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
nedochádza k žiadnej ujme na strane žalovaného, keďže v prípade jeho úspechu v konaní o veci
samej sa žalovaný môže domôcť svojho práva priznaného mu rozhodcovským rozsudkom s časovým
odstupom, ktorá prípadná ujma by bola kompenzovaná úrokmi z omeškania.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil uznesenie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku v súlade s ust.§ 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne.

O trovách odvolacie konania bolo rozhodnuté v zmysle ust.§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 7 O. s. p., teda výšku trov priznal žalobkyni v percentuálnom vyjadrení, ako to urobil aj súd
prvého stupňa rozhodnutím, ktorým rozhodoval aj vo veci samej.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.