Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/297/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812211447
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812211447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C/348/2012-62 zo dňa 01.07.2014 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu 1.stupňa .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol, II. vyslovil, že žalovanej náhradu trov

konania nepriznáva.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2 a 4, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 44
ods. 8, § 240 ods. 1 až 4 a § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) ako aj s poukazom na článok 46 ods. 3 a článok 48 ods. 2 Ústavy SR a

dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

Žalobou doručenou Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal
od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou v špecifikovanej exekučnej veci
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle
ust.§ 44 ods.8 Exekučného poriadku. Podľa žalobcu išlo o nesprávny úradný postup odôvodňujúci nárok

majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavujúcej náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím
o ňom v celkovej výške 175,- Eur (za správu pohľadávky 70,- Eur, za správu informačného systému 40,-
Eur, za administráciu listín 50,- Eur a za spracovanie textov, urgencií, poštovné, telekomunikačné a iné
výdaje 15,- Eur). Zároveň bola uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Taktiež boli nezákonným zásahom vyvolané u členov
riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty anedôveryvprávoarovnosťvspoločnosti,ďalejbolspôsobenýzánikplánovanýchpodnikateľskýchaktivít
žalobcu, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní

ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal
z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej ak ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní,
je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sankcia 663,88 eur, čo predstavuje
alikvótnym pomerom sumu 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Pretože
v predmetnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 61 dní, uplatňuje si žalobca ako

primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 110,64 eur. Žalobca tiež uviedol, že v zmysle zákonného
postupu písomne požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., žalovaná na jeho žiadosť pozitívne nereagovala.

K vznesenej námietke premlčania žalovanou uviedol, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v tomto prípade

nie je premlčané - v exekučnom konaní 3Er/301/2005, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu bol doručený návrh na zmenu súdneho exekútora až po dni 23.04.2009 dňa 22.11.2010. Právo
žalobcu teda nie je premlčané.

Podľa názoru súdu prvého stupňa v zmysle § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej
je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu boli
žalovanej doručené dňa 23.04.2012. Žaloba bola doručená súdu dňa 27.09.2012. Žalobca podal žalobu

predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
aleboakpríslušnýorgánpísomneoznámipoškodenému,ženeupokojínároknanáhraduškody,môžesa
poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje
samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

Žalobca nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu.

V predmetnej veci vidí žalobca nesprávny úradný postup OS Vranov nad Topľou v tom, že rozhodol o
žiadosti o zmene exekútora oneskorene, keď súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 61 dní. Súd mal

preukázané, že žalobca nepodal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť na prieťahy v konaní.

Otázku,čivkonkrétnomprípadekonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR, ktorý ju preskúma vždy s
ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä z pohľadu troch základných kritérií:

zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR
na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. I keď súd v
predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamih spôsobenia škody, postupuje podľa znenia zákona
účinnéhodo31.12.2012zastávanázor,ževzmysle§9ods.1citovanéhozákona,jedôležitépriskúmaní

existencie nesprávneho úradného postupu a porušenia povinnosti urobiť určitý úkon v ustanovenej
lehote, pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej moci a skúmaní zbytočných prieťahov v konaní alebo
iného zásahu vychádzať z vyššie uvedených záverov, pretože i samotná súdna prax v tejto oblasti
vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy možnosť vychádzať v takýchto konaniach o náhradu
škodylenzvýsledkovvybaveniasťažnostinaprieťahykonaní,prípadnežiadostioprešetrenievybavenia

sťažnosti na prieťahy a pod. Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie príslušného orgánu
posudzovať prieťahy konaní, resp. porušenia ústavného práva, ale i z pohľadu splnenia si všeobecnej
preventívnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si navrhovateľ nepočínal tak, aby
nedošlo ku škode na majetku.

Žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody a škodu
vyčíslil paušálne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému,
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a za administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgenciíadresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Z exekučného spisu súd žiadne urgencie zo strany
žalobcu nezistil a ten tieto ani nijako nepreukázal. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú

skutočnou škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú oporu v predložených
či označených dôkazoch. Žalobca súdu dňa 24.2.2014 doručil znalecký posudok č. 1/2014, ktorým
bola vyčíslená majetková škoda žalobcovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Súd by chcel
v súvislosti s týmto znaleckým posudkom poukázať na posledný odsek na s. 4 tohto posudku,
podľa ktorého pri vypracovaní znaleckého posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené

z podkladov poskytnutých zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke. Vecná
stránka obsiahnutá v ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácií.
Ako vyplýva z tohto posudku, znalecký ústav sa v tomto posudku zaoberal len výškou škody, avšak
vôbec sa nezaoberal tou skutočnosťou, či žalobcovi táto škoda, majetková aj nemajetková, vznikla. Z
tohto dôvodu súd na tento znalecký posudok pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu
platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez
osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov
na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na
nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž

súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena účastníkom
konania. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z. je preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Žalobca uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,

ktoré mohol prijať. Žalobca však svoje tvrdenia nijakým spôsobom nekonkretizoval a ničím nepreukázal.
Súd nemôže žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe jeho abstraktných tvrdení, keď
nepreukázal a nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boli ovplyvnené. Nemajetková ujma
nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností jednotlivého
prípadu. K rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora potreboval súd súčinnosť pôvodného exekútora,

ktorého vyzval na vyčíslenie trov konania a zaslanie exekučného spisu. Nakoľko ani samotný exekútor
nedodržal lehotu na vyjadrenie a zaslanie súdneho spisu, nebolo objektívne možné, aby súd zákonnú
lehotu dodržal. Súd mal za to, že nedodržanie zákonnej lehoty preto na strane žalobcu nemohlo spôsobiť
neistotu, alebo vznik akejkoľvek škody či nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca
nijako nepreukázal ani vznik skutočnej škody ani nemajetkovej ujmy, je nepravdepodobné, že by za

dobu omeškania s rozhodnutím o návrhu na zmenu exekútora došlo k tak závažnej ujme, ako popisoval
žalobca.

Súd prvého stupňa mal ďalej za to, že žalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu
zodpovednosti štátu za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou.

Žalobca teda v konaní nepreukázal nielen vznik majetkovej škody, ako ani vznik nemajetkovej ujmy na
jeho strane, nepreukázal ani len to, že zo strany exekučného súdu v exekučnom konaní išlo o nesprávny
úradný postup spočívajúci v ním uvádzaných zbytočných prieťahoch, nepreukázal taktiež ani príčinnú

súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadne žalobcovi
vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal v tomto konaní ani
jednu z podmienok zakladajúcich v dotknutých prípadoch zodpovednosť žalovanej podľa zákona č.
514/2003 Z.z., preto súd prvého stupňa jeho žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého
účastník ktorý má úspech vo veci má právo na náhradu trov konania, žalovaná si náhradu trov konania
uplatnila avšak ich nevyčíslila z obsahu spisu nevyplýva aby jej nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil,
že jej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ust.§ 221 ods.1 O.s.p.
Namietal, že mu ako účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (ust.§
205 ods.2 písm.a/ O.s.p.), zároveň, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods.2
písm.a/ O.s.p.) a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutédôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm.c/ O.s.p.). Zároveň namietal,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
písm.f/ O.s.p.).

Žalobca namietal, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou právnou
úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v
spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku
právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré

sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k
založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej
interpretácii, dopustil sa postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Takéto
rozhodnutie musí byť preto zrušené.

S poukazom na článok 144 ods. 1 Ústavy SR a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd svojim

rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Kargumentuovyvrátenínárokužalobcuuviedol,žesúdnemôžezaložiťodôvodnenieozánikunárokuna
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Platné právo
nepozná zánik právneho nároku nedôveryhodnosťou údajov. Keďže žalobca nemá k dispozícii súdny

spis exekučného súdu, mohol niektoré skutočnosti len usudzovať. Navrhol preto ako dôkaz exekučný
spis so žiadosťou o použitie v ňom obsiahnutých listín. Ani samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže
zmeniť nič na tom, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu preto, že
rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote.

V ďalšom odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že tento nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však uvedené ignoroval a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý
je neakceptovateľný. Pritom právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie mohla byť odstránená len
rozhodnutím exekučného súdu.

K úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolateľ uviedol, že súdu neprináleží polemizovať o
vhodnosti limitácie dlžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy
delegeferendasúneprípustnýmsúdnymaktivizmom,ktorésvojemeritórnerozhodnutianemôženanich
založiť. Súd tak úplne neguje stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrassburgu.

Odvolateľ ďalej súdu vytýkal jeho nesústredenú činnosť, keď vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúvisia.

Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal,
že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal

za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.

K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/174/2014.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a
vrátil vec na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 03.03.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správnyprávnyzáver.Anivpriebehuodvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniach
nič nezmenilo.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu poukazujúcu na nemožnosť aplikácie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z.z. podrobne upravujúceho podmienky pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu s
touto je potrebné súhlasiť. Išlo by totiž o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Ustanovenie § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto právneho predpisu zákonom č. 412/2012 Z. z. s
účinnosťou od 1.1.2013 a preto je priamo aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy vzniknuté
od 1.1.2013.

To však neznamená, aby súd prvého stupňa nemohol ako príklad uviesť právne významné okolnosti
uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré súd musí
vykonať aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu vrátane prieťahov v konaní
pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom
v čase vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania.

V exekučnej veci vedenej Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp.zn. 3Er/301/2005 proti povinnej
I. H. nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo
k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR,
kedy by prieťahy v konaní boli konštatované. Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) musí súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
exekútora realizovať viaceré procesné úkony súvisiace s rozhodnutím o zmene exekútora.

Možno preto súhlasiť s názorom, že za daných okolností nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v
zákonomurčenejlehoteniejemožnébezvšetkéhopovažovaťzazbytočnéprieťahyvkonaní.Zadaného

stavu je možno vyvodiť, že uvedenú situáciu nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup súdu.
Rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora je totiž možné až po zrealizovaní riadnych procesných úkonov.

Súd prvého stupňa správne ustálil, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno
pri preukázaní predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, t. j. existenciu nesprávneho úradného

postupu, škodu - príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Neboli
preukázané tiež ani žiadne dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca v žalobe žiadal.
Žalobcom nebol preukázaný ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal existenciu zákonných podmienok na

priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Žalobca skutočne doručil súdu dňa 24.02.2014 znalecký posudok č. 1/2014, ktorým bola vyčíslená
majetková škoda žalobcovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu. I odvolací súd súhlasí so záverom
súdu prvého stupňa, že pri vypracovaní znaleckého posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli

zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke.
Vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom
informácií. Znalecký posudok sa zaoberal len výškou škody. Vôbec s však nezaoberal skutočnosťou,
či žalobcovi škoda, majetková a nemajetková ujma vznikla. Preto správne súd prvého stupňa na tento
znalecký posudok pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

Odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvého stupňa, že konanie o náhrade škody a
nemajetkovej ujmy podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. je súdnym konaním, v ktorom platí zásada
kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania. predpokladom na uplatnenie
nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie následkov, ktoré

vznikli poškodenému v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom
uplatnení. Záver súdu prvého stupňa, že žalobca svoje tvrdenia nijakým spôsobom nekonkretizoval a
ničím nepreukázal sú vecne správne.Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny postupom podľa ust. § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, táto
nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal,
ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania nemohol byť
priznaný. Keďže ide o návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám

nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.