Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/321/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307213531
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2307213531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Martina Valentová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci navrhovateľa: P. A., nar. X.XX.XXXX,
bytom O. Q. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Vojtech Zuzák, zo sídlom Galanta, Mierové námestie
4, proti odporcom: 1. I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Q. XXXX, 2. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Q.
XXX, 3. V. A., nar. X.XX.XXXX, bytom O. Q. XXX, 4. C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Q. XXX, 5. J. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom O. Q. XXX, 6. U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, odporcovia 1, 2, 4, 5 a
6 zastúpení advokátom: JUDr. Peter Mihalda, so sídlom Bratislava, Gogoľova 18, o určenie neplatnosti
právnych úkonov a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 6C/360/2007-330 zo dňa 18.9.2013, i na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 6C/360/2007-343 zo dňa 23.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1, 2, 4 a 6 náhradu trov odvolacieho konania vo výške
307,20 Eur na trovách právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu týchto odporcov, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcom 3 a 5 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa (ktorým sa domáhal určenia
zaopatrovacej zmluvy zo dňa 25.8.1999 a kúpnej zmluvy zo dňa 4.5.2000 za neplatné a zároveň, že

označené nehnuteľnosti prevedené týmito zmluvami patria do dedičstva po nebohej T. A.) v celom
rozsahu zamietol a v druhej výrokovej vete ustálil, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením. Rozhodnutie s použitím ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 38 ods. 1,
2, § 457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka odôvodnil v podstate tým, že základnou podmienkou
dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Prvostupňový súd s poukazom na stanovisko odvolacieho
súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uzavrel, že v danom prípade nie je daný naliehavý

právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti kúpnej ani zaopatrovacej zmluvy, keďže vyslovením
neplatnosti týchto právnych úkonov sa má riešiť len predbežná otázka k otázke, či tu právo je alebo
nie je, teda či nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej T. A.. Keďže potom navrhovateľ nemal napredmetnej žalobe o určenie neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem, súd v tejto časti
žalobu zamietol.

Pokiaľ išlo o určenie, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej T. A., prvostupňový

súd opätovne poukázal na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí s tým, že naliehavý právny záujem na určení obnoveného vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v dôsledku neplatnosti zmluvy o prevode je daný len vtedy, ak prevádzajúci sám
plnenie, ktoré z tejto zmluvy dostal (resp. jeho právny predchodca), vrátil nadobúdateľovi, prípadne
ak s touto žalobou na určenie podal zároveň žalobu na vypratanie nadobúdateľov z nehnuteľnosti

oproti vráteniu kúpnej ceny. Napriek tomu navrhovateľ neupravil petit žaloby. Podľa kúpnej zmluvy
pritom nadobúdatelia vyplatili neb. prevádkyni kúpnu cenu 65.565,- Sk. Hoci navrhovateľ tvrdí, že nie
je preukázané, že by kúpna cena bola vyplatená, súd nemal preukázaný opak. Rovnako v prípade
zaopatrovacej zmluvynadobúdateliavyhlásili,žeuvedenénehnuteľnostiprijímajúazaodplatuposkytnú
prevodkyni úplné zaopatrenie počas života, pričom výsluchom svedkov a účastníkov bolo preukázané,
že poskytovali nebohej starostlivosť. Následne vzhľadom na to, že v samotnej žalobe navrhovateľ

nevyjadril vzájomnú reštitučnú povinnosť a odporcovia v tomto smere vzájomný návrh nepodali, súd
žalobu navrhovateľa i o určenie, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej T. A. pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol.

K námietkam odporcov o nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa súd poukázal na to, že
v priebehu konania bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že rovnako závet, ktorým mala nebohá

T. A. previesť svoj majetok výlučne na navrhovateľa je neplatný z dôvodu, že v čase tohto úkonu trpela
duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon nespôsobilou. Za týchto okolností na strane zákonných
dedičov (navrhovateľa a odporcu 3) po nebohej T. A. ide o nerozlučné spoločenstvo. Pokiaľ odporca 3
nemal záujem vystupovať v konaní ako navrhovateľ, navrhovateľ tento nedostatok napravil tým, že ho
žaloval ako odporcu 3. Keďže už aj V. A. je účastníkom konania i keď na strane odporcu, je súd toho

názoru, že za danej situácie je navrhovateľ aktívne legitimovaný na podanej žalobe.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
navrhovateľ,ktorýmžiadalnapadnutýrozsudokpodľa§220O.s.p.zmeniťanávrhuourčenieneplatných
právnych úkonov vyhovieť a odporcov zaviazať k náhrade trov konania a právneho zastúpenia. Podľa
odvolateľa súd rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom a v rozpore so zákonom. Je bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, že nebohá matka T. A. v čase podpísania sporných zmlúv
trpela duševnou chorobou, ktorá ju robila nespôsobilou na právne úkony, čo je dôvodom absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorá nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči každému a súd na ňu
prihliada aj bez návrhu. Súd svojím rozhodnutím postupoval proti týmto zásadným princípom a prakticky
absolútne neplatné právne úkony zlegalizoval. K otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že

spornými právnymi úkonmi nielen bolo ohrozené právo navrhovateľa, ale bolo nimi zasiahnuté do jeho
vlastníckych práv. Navrhovateľovi a bratovi bola odňatá možnosť nehnuteľnosti dediť, pričom nie je
vôbec rozhodujúce v akom pomere. Kto už môže mať väčší naliehavý právny záujem ako osoby, ktoré
sa domáhajú neodňateľného práva na vlastníctvo. Keďže napadnutý rozsudok je v rozpore so zákonom
a so zisteným skutkovým stavom, považuje navrhovateľ odvolanie za dôvodné a žiada mu vyhovieť.

Žiaden z odporcov odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu predložili odporcovia v zastúpení
advokátom písomné vyjadrenie, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň
navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom 1, 2, 4 a 6 k rukám ich právneho zástupcu trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní v sume 307,20 Eur, podľa špecifikácie v písomnom vyjadrení. Tvrdenie
odvolateľa, že súd pochybil a rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom a v rozpore so zákonom

považujú za nedôvodné a ničím neopodstatnené, rozsudok považujú v celom rozsahu za vecne aj
formálne správny a riadne odôvodnený. Súd vyhodnotil, že otázka ne/platnosti právnych úkonov je len
prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie NS ČR 22Cdo/1031/2009, z ktorého vyplýva, že ak si súd môže otázku ne/
platnosti právneho úkonu posúdiť prejudiciálne, nemôže túto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia.

Preto i podľa ich názoru nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa v danom konaní na určení
neplatnosti právnych úkonov. Navrhovateľ rovnako nemal naliehavý právny záujem ani na určení, žepredmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej T. A.. Navrhovateľ domáhaním sa len určenia,
že patria do dedičstva účelovo obchádza ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré súčasne ukladá i
dedičom po nebohej povinnosť vrátiť plnenie prijaté nebohou na základe právnych úkonov, ktorých ne/

platnosť sa rieši v tomto konaní ako prejudiciálna otázka. Po prípadnom vyhovení návrhu o určenie,
že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej T. A. by na základe § 457 Občianskeho
zákonníka nasledovalo ďalšie súdne konanie medzi účastníkmi. o vyplatenie plnení prijatých T. A.. Preto
považujúzasprávnyzáversúduprvéhostupňa,ženavrhovateľnemáprávnyzáujemaninatomtourčení.

Odvolaním navrhovateľa napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania

tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcov 1, 2, 5 a 6
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.992,79 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň odporcovi 3 a 4 náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi
tiež uložil povinnosť na trovách štátu zaplatiť Okresnému súdu Galanta sumu 490,13 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a dotknutých ustanovení Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vychádzal z toho, že rozsudkom bolo vo veci rozhodnuté
tak, že návrh bol zamietnutý. Špecifikoval, že trovy právneho zastúpenia odporcov pozostávajú zo sumy
1.272,83 Eur za (1x právny úkon po 184,98 Eur za prevzatie veci 27.11.2008 plus 4x právny úkon po
188,86 Eur za účasť na pojednávaní dňa 29.4.2009, podanie odvolania 29.4.2009, podanie odvolania
voči uzneseniu zo dňa 7.5.2009 a podanie odvolania voči uzneseniu zo dňa 24.7.2009 plus 1x právny

úkonpo109,78Eurzaúčasťnapojednávanídňa15.11.2010plus2xprávnyúkonpo111,31Eurzaúčasť
na pojednávaniach dňa 12.6. a 18.9.2013 plus 56,93 Eur režijné paušály k jednotlivým úkonom plus
132,38 Eur ako cestovné náhrady advokáta odporcov z Bratislavy do Galanty a späť na pojednávania
súdu bližšie rozpísané v odôvodnení plus 198,52 Eur ako náhrada za stratu času pri cestách z Bratislavy
do Galanty a späť podľa rozpisu v odôvodnení plus 332,13 Eur ako 20% DPH zo sumy 1.660,66 Eur).

Pri hodnote právneho úkonu súd vychádzal z § 10 ods. 1 a § 13 ods. 2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
z hodnoty nehnuteľnosti z notárskych zápisníc zo dňa 24.3.2000 a z 23.7.1999 a z vyčíslených trov
právneho zástupcu odporcov znížených o 20% pri úkonoch v roku 2008 a 2009 a následne od roku
2010 znížených o 50%. V prípade odporcov 3 a 4 súd taktiež rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak
vzhľadom k tomu, že si žiadne trovy konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal. Keďže

uznesením Okresného súdu Galanta 6C/360/2007-146 zo dňa 5.3.2009, ako i uznesením 6C/360/2007
zo dňa 7.5.2009, bolo znalkyni MUDr. Ľubici Ondrisovej priznané znalečné, ktoré jej bolo vyplatené zo
štátnych prostriedkov, s použitím § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa neúspešného v konaní
na zaplatenie z tohto titulu trov štátu v sume 490,13 Eur.

Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu rovnako podal odvolanie

navrhovateľ, ktorým žiadal uznesenie zrušiť a v konečnom dôsledku odporcov 1, 2, 5 a 6 zaviazať k
náhrade trov konania a právneho zastúpenia. Poukázal na to, že predmetné rozhodnutie o trovách
je odvodené od rozsudku Okresného súdu Galanta 6C/360/2007 z 18.9.2013, ktorý ale navrhovateľ
považuje za nezákonný s tým, že súd rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Z tohto dôvodu
podal proti tomuto rozsudku odvolanie. Rozhodnutie o náhrade trov konania a právneho zastúpenia

budejednoznačneovplyvnenérozhodnutímodvolaciehosúduoodvolaní.Ztohtodôvodupovažujesvoje
odvolanie za dôvodné.

Ostatní účastníci odvolanie proti uzneseniu nepodali, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiam,

proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní proti rozsudku použil
podľa obsahu zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 d/ a f/ O.s.p.), preskúmal obe napadnuté
rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že obe rozhodnutia je nevyhnutné ako vo výrokoch vecne
správne s použitím § 219 O.s.p. potvrdiť.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatnených nárokov, keď prvostupňový
súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, jeho výsledky správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým zisteniam a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, keď súd na vec aplikoval náležité zákonné ustanovenia a
tieto i správnym spôsobom vo vzťahu k danej veci vyložil, pričom svoje závery podoprel i konštantnou

súdnou judikatúrou, odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. už len odkazuje na správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Prvostupňový súd správne s poukazom na konštantnú judikatúru, opierajúc sa tiež o závery odvolacieho
súdu vyslovené v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, uzavrel, že v danom prípade nie je daný

naliehavý právny záujem navrhovateľa v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na žalobou požadovanom určení
že predmetná kúpna a zaopatrovacia zmluva sú neplatné, zjednodušene povedané preto, že vyslovenie
neplatnosti týchto právnych úkonov je iba otázkou predbežnou - prejudiciálnou vo vzťahu k určeniu kto
je skutočným vlastníkom daných nehnuteľností a rovnako nebol naliehavý právny záujem daný ani na
určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej T. A., keďže tu zase absentovalo v

žalobe (prípadne vo vzájomnom návrhu) vyjadrenie synalagmatického záväzku vyplývajúceho z ust. §
457 Občianskeho zákonníka, keďže plnenia prijaté z predmetných zmlúv neboli vrátené.

S poukazom na odvolaciu argumentáciu sa žiada zdôrazniť, že súd preskúmavaným rozsudkom
v žiadnom prípade nevyslovil, že predmetné právne úkony sú platné, resp. že nie sú postihnuté
absolútnou neplatnosťou, ani že dotknuté nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po nebohej, ale uzavrel,

že žalobe tak, ako bola formulovaná nie je možné vyhovieť pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu navrhovateľa na požadovanom určení a to z dôvodov podrobne rozpísaných v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku. Ako súdy už uviedli, podmienkou úspešnosti žaloby o určenie, že vec
patrí do dedičstva, v dôsledku predchádzajúcej neplatnej odplatnej zmluvy je, aby v danom prípade
navrhovateľ a odporca 3 ako právny nástupcovia po nebohej preukázali, že sami vrátili plnenia, ktoré z

tejto zmluvy dostala ich právna predchodkyňa, prípadne aby preukázali, že so žalobou na určenie podali
zároveň žalobu na vypratanie nadobúdateľov z dotknutých nehnuteľností oproti vráteniu kúpnej ceny,
prípadne ďalšieho plnenia z neplatných zmlúv. Takýto postup ale v predmetnom konaní dodržaný nebol.
S poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že navrhovateľ nemá naliehavý
právny záujem na žiadnom zo žalobou požadovaných určení, v dôsledku čoho bolo nevyhnutným jeho

návrh zamietnuť. Odvolací súd preto vo výroku vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa s použitím
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V nadväznosti na potvrdenie napadnutého prvostupňového rozsudku bolo potom nevyhnutným potvrdiť
i odvolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie o náhrade trov predmetného konania. Z obsahu
odvolania je totiž zrejmé, že uznesenie bolo napadnuté len ako rozhodnutie závislé od rozsudku, ktorý

navrhovateľ rovnako napadol odvolaním. V odvolaní proti uzneseniu navrhovateľ nenamieta výšku
priznanej náhrady trov odporcom 1, 2, 5 a 6, nenamieta žiadnu z priznaných položiek trov právneho
zastúpenia a to ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, ani čo do počtu. Obdobne nenamieta ani výrok,
ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu z iných dôvodov než že napadol rozsudok,
od ktorého spôsobu rozhodnutia je závislé rozhodnutie o náhrade trov účastníkov i štátu.

Keďže s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej bol
odvolacím súdom potvrdený, bolo potom dôvodným potvrdiť i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
s použitím § 219 O.s.p.I v odvolacom konaní boli plne úspešní odporcovia a preto im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému
navrhovateľovi.Náhradutrovodvolaciehokonaniasiuplatniliodporcovia1,2,4a6zastúpeníadvokátom

za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 8.1.2014. Predmetom konania sú fakticky tri
spojené veci za dve veci o neplatnosť právnych úkonov prislúcha odmena v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
vo výške 1/13 výpočtového základu, čo v roku 2014 činilo 61,87 Eur a za určenie vlastníctva prislúcha
odmena podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky vychádzajúc z hodnoty nehnuteľností 2.177,36 Eur v

rozsahu 91,29 Eur. S poukazom na § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky je potom potrebné k tarifnej hodnote
veci s najvyššou hodnotou, teda k sume 91,29 Eur prirátať tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny vo
veciach s nižšou hodnotou, teda sumu 20,62 Eur. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby potom
predstavuje sumu 111,91 Eur. Keďže ale v danom prípade advokát zastupoval viacerých odporcov v
zmysle § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky je potrebné túto základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť o 50%,
teda na sumu 55,96 Eur. K tejto odmene je potrebné v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky pripočítať

tzv. režijný paušál, ktorý v rozsahu 1/100 výpočtového základu v roku 2014 činil 8,04 Eur, suma je potom
64,- Eur, k čomu je potrebné v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky pripočítať 20% DPH, teda sumu
12,08 Eur. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v danom prípade potom činí 76,80 Eur, pri
zastupovaní štyroch osôb potom 307,20 Eur.

Keďže potom právny zástupca odporcov si účtoval odmenu za právne zastúpenie odporcov 1, 2, 4 a 6 v

odvolacom konaní v správnom rozsahu, odvolací súd navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom 1, 2, 4 a
6 náhradu trov odvolacieho konania vo výške 307,20 Eur, k rukám právneho zástupcu týchto odporcov
(§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Odporcom 3 a 5 náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ju návrhom v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p. neuplatnili.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.