Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211745
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112211745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov

senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag für
Personenenzyklopädien AG, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarsko, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, IČO: 36 799 688, konajúcou
Martinom Škamlom, advokátom a konateľom spoločnosti, proti žalovanému: J.. P.. Q. K., W. G. S. XX,
XXX XX W., J.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, Masarykova
13, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.859,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov 18Cb/18/2013 - 55 zo dňa 22.4.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária
Škamla, s.r.o. trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 99,33 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.859,18
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne od 23.6.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 467,70 eur právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že podľa objednávky zo dňa 13.5.2009 (v ktorej je žalovaný označený ako
podnikateľ, s uvedením jeho sídla ako aj identifikačného čísla, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú

Všeobecné obchodné podmienky) žalovaný si u žalobcu záväzne objednal encyklopédiu Who is who
v Slovenskej republike, 6. vydanie 1 ks pravá koža s trojstranným zlatým rezom za cenu 675,83 eur
a 3 ks v plátennej väzbe za cenu 3 x 339,41 eur a poskytnutie služby - jednorazové uverejnenie
portrétnej fotografie za cenu 145,39 eur spolu v celkovej sume 1.909,99 eur a žalobca sa zaviazal
žalobcovi za dohodnutých podmienok dodať objednanú encyklopédiu a poskytnúť objednanú službu.
Z objednávky vyplýva, že žalovaný si z dvoch ponúkaných spôsobov platby zvolil alternatívu „zvláštna
cena pri predplatení a platbe vopred za podmienky predchádzajúceho poskytnutia interview“. Voľba

tohto spôsobu platby sama o sebe, ako aj v spojení s bodom 6 Všeobecných obchodných podmienok
znamená, že žalobca mal právo faktúru vystaviť a zaslať žalovanému po obdŕžaní objednávky a
žalovanému vznikla povinnosť ju uhradiť v lehote jej splatnosti, t. j. pred vydaním encyklopédie. Žalovaný
si tento spôsob platby zvolil a spolu s ním využil aj výhodu výrazne nižšej ceny. Súčasne spolu s výberom
tejto alternatívy platby poskytol žalovaný žalobcovi svoje životopisné údaje za účelom ich zverejnenia.
Podľabodu5Všeobecnýchobchodnýchpodmienokvprípadeomeškaniaplatbyjeobjednávateľpovinný
zaplatiť predávajúcemu úroky z omeškania vo výške 18 % ročne ( p.a.). Žalobca v súlade sobjednávkou zaslal žalovanému na adresu v nej uvedenej doporučene faktúru č. SK2009 - 6987 zo
dňa 8.6.2009 na sumu 1.859,18 eur, s dátumom splatnosti 22.6.2009, spolu s korektúrovým listom, čo
dokladoval kópiou hromadného poštového podacieho hárku zo dňa 9.6.2009, v ktorom je ako jeden

z adresátov uvedený žalovaný. Zároveň opakovane zaslal predmetnú faktúru žalovanému ako prílohu
výzvy právneho zástupcu, čo dokladoval kópiou doručenky do vlastných rúk. Z predloženej faktúry
vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá zľava ( rabat ) vo výške 3 % z hodnoty objednaných kníh,
preto nie je zhodná suma na objednávke so sumou na faktúre. Žalobca svoje povinnosti vyplývajúce
zo záväznej objednávky si riadne splnil a objednané encyklopédie pre žalovaného vyhotovil. Bez

zbytočného odkladu po zaplatení dlžnej sumy je pripravený ich žalovanému dodať.

Po citácii ust. § 269 ods. 2, § 414 ods. 2, § 265, § 365, § 369 ods.1 Obch. zák., § 39 Obč.
zák. prvostupňový súd konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy predstavujúcej
nepomenovaný zmluvný typ, vykazujúci znaky kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo, v zmysle ktorej
žalobca vyhotovil pre žalovaného za dohodnutých podmienok objednanú encyklopédiu. Jej dodanie
bolo na základe dohody medzi účastníkmi vyplývajúcej z podpísanej objednávky viazané na zaplatenie

vystavenej faktúry, teda na platbe vopred, vzhľadom na voľbu alternatívy zo strany žalovaného
(„zvláštnacenapripredplateníaplatbevopredzapodmienkypredchádzajúcehoposkytnutiainterview").
Podľa oznámenia žalobcu je objednaná encyklopédia po vykonaní úhrady pripravená na jej dodanie
žalovanému. Žalobca postupoval v súlade s uzavretou zmluvou, keď najprv vystavil žalovanému splatnú
faktúru na platbu vopred, ktorú žalovaný v lehote jej splatnosti ani doposiaľ nezaplatil. Žalovaný svojím

súhlasom, potvrdeným podpisom na uzavretej zmluve, prevzal na seba záväzok
splniť dohodnuté podmienky dodania encyklopédie, ktoré nesplnil. Preto súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie ceny objednanej encyklopédie, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalovaný
ako to vyplýva z uzavretej zmluvy, ako aj z vyhlásenia žalobcu má následne právo domáhať sa dodania
encyklopédie.

Obranu žalovaného súd posúdil ako nedôvodnú. Žalobca už k podanej žalobe pripojil preložený a
osvedčený výpis z obchodného registra žalobcu registrovaného v kantóne Zug vo Švajčiarsku, čím
preukázal svoju právnu subjektivitu. K námietke žalovaného, že žalobcovi zrejme doposiaľ nevzniklo
oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky súd uvádza, že táto skutočnosť v zmysle § 3 ods.
1 OBZ nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, preto je bez ďalšieho skúmania táto námietka

irelevantná. Súd taktiež neakceptoval ako dôvodnú námietku nesprávneho poučenia, pretože právne
vzťahy sa posudzujú podľa svojho obsahu, a teda odkaz na ustanovenia občianskeho práva nemá za
následok, že riadny obchodný vzťah, medzi dvoma podnikateľmi, ktorý vznikol podpisom objednávky, sa
bude spravovať ustanoveniami občianskeho práva. Zjavná nesprávnosť v označení zákona č. 108/2000
Z. z o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji rovnako nemá žiaden vplyv

na platnosť objednávky. Na vzťah, ktorý medzi účastníkmi vznikol podpisom objednávky, súčasne
nemožno aplikovať ustanovenia tohto zákona, pretože tento zákon sa neuplatňuje na vzťahy medzi
dvomi podnikateľmi. Vyhoveniu žaloby nebránili ani odkazy na zásady poctivého obchodného styku,
ktoré sú významnou konkretizáciou všeobecnejších morálnych zásad, či noriem, vyjadrených v pojme
dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk

kvalifikujeakopoctivý.Vobchodnomvzťahujeprávnaúpravaprísnejšiaazákonodarcatakrobívzáujme
zachovania právnej istoty v obchodných vzťahoch. V danom prípade si obaja účastníci zmluvného
vzťahu, uzavretého v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, dohodli konkrétne podmienky na
plnenie, ktoré je viazané na vyplatenie odplaty, ako aj sankcie za prípadné omeškania. Žalovaný
teda od začiatku zmluvného vzťahu vedel, že v prípade nesplnenia záväzku riadne a včas dostane

sa do omeškania so splnením peňažného záväzku aj s následným zmluvným postihom. Napriek
tomu sám riadnym a včasným nesplnením záväzku porušil jednu zo základných zásad poctivého
obchodného styku. Preto v zmysle ust. § 265 Obch. zák. by prijatie záveru o takomto výkone práva
nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom výrazne narúšajúcim právnu istotu
účastníkov obchodnoprávnych vzťahov, a preto ochrana nemôže byť poskytnutá tomu, kto sám porušil

uzatvorenú zmluvu, nakoľko nárok na zaplatenie vystavenej faktúry vyplýva z uzavretej a podpismi
potvrdenej zmluvy (objednávky). Nebolo možné prijať ani záver, že namietaný právny úkon je neplatný
z dôvodu, že by svojím obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo sa priečil
dobrým mravom.Žalovaný nezaplatením vystavenej faktúry v lehote jej splatnosti dostal sa do omeškania so splnením
svojho peňažného záväzku. V bode 5 Všeobecných obchodných podmienok v prípade omeškania platby
si účastníci dohodli úroky z omeškania vo výške 18%

ročne. Nakoľko bola úroková sadzba medzi účastníkmi dohodnutá je žalovaný, ktorý sa dostal do
omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. povinný zaplatiť
žalobcoviokremdlžnejistinyajdohodnutýúrokzomeškaniaododňanasledujúcehoposplatnostifaktúry
až do konečného zaplatenia

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď priznal žalobcovi
ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva

pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 111,50 eur a z trov právneho
zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 81,33 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie
žaloby, vyjadrenie k odporu, podanie vo veci - vyjadrenie zo dňa 9.8.2013), čo po prirátaní 2 x 7,63 eur
+ 2 x 7,81 eur - režijný paušál predstavuje spolu 356,20 eur.

2) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody

založené na tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zdôrazňuje, že neeviduje doručenie pošty zo Švajčiarska. Takýmto spôsobom zo Švajčiarska mu nebola
doručená žalobcom tvrdená faktúra. Predloženie podacieho hárku s miestom odoslania zásielky na
Pošte v Bratislave dňa 9.6.2009 nedokazuje, že mu faktúra bola doručená od švajčiarskej obchodnej

spoločnosti.Nemožnopreukázaťanito,žebymuboldoručovanýkorektúrnylistpodľačl.4Všeobecných
obchodných podmienok (ďalej len VOP). VOP neuvádzajú, že korektúrny list bude doručovaný spolu s
faktúrou. Žalobca nemal podnik ani organizačnú zložku na území SR, preto z Bratislavy mu nemohol
ani doručovať tieto listiny. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že mu adresoval 4 výzvy. Toto žalobca
v konaní nepreukázal a súd na toto neprihliadol. Ak mal žalobca na mysli výzvu z 20.7.2011, ktorej

prílohou bola predmetná faktúra, na ktorú on písomne reagoval, tak táto výzva bola s faktúrou doručená
až v júli 2011, teda už v čase, kedy on pre omeškanie žalobcu nemal záujem o encyklopédiu október
2009. Encyklopédia z roku 2009 pre neho už v roku 2011 nemala žiaden význam. Nie je spravodlivé,
aby od neho bolo požadované prijatie tejto encyklopédie. Žalobca je akciovou spoločnosťou založenou
podľa švajčiarskeho práva so sídlom vo Švajčiarsku. V čase podpísania objednávky žalobca nemal

podnik ani organizačnú zložku na území SR. Nemal preto ani oprávnenie na území SR podnikať. Ak
by mal oprávnenie na podnikanie na území SR, súd by nemal priznať ochranu jeho podnikaniu. Pre typ
objednávky, aký použil žalobca v predmetnej veci, nemožno použiť ani ust. § 414 Obch. zák. vzťahujúce
sa na kúpnu zmluvu. Vo veci nejde o kúpnu zmluvu, pretože podľa ust. § 410 Obch. zák. sa zmluva
o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, považuje za kúpnu zmluvu okrem prípadu, keď strana,

ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť veci, ktoré sú potrebné na
výrobu tovaru. Pritom bez zadania životopisných údajov by encyklopédia nikdy nevznikla. Objednávka,
ktorá by mala založiť zmluvný vzťah dvoch podnikateľov, teda vzťah obchodnoprávny, obsahuje celý rad
nesprávnych poučení. Pri možnostiach odstúpenia od zmluvy objednávateľa sa odkazuje na Zákon o
ochrane spotrebiteľa, ktorý však je pre vzťah dvoch podnikateľov nepoužiteľný. Nesprávnym poučením

odvolateľa o týchto právach sa v rozpore so skutočnosťou simuluje postavenie objednávateľa ako
postavenie spotrebiteľa, pričom tento omyl je vyvolaný v čase zakladania právneho vzťahu predložením
pretlače objednávky, a preto túto skutočnosť nemožno vyhodnotiť na ťarchu objednávateľa, ktorý tento
omyl nevyvolal a konal s vedomím poučenia, ktoré je nesprávne. Objednávka je uzatvorená i s poučením
o odvolaní, ktoré v tomto vzťahu nemožno použiť. Ide o nepoužiteľný odkaz na Zákon o ochrane

spotrebiteľa. Nie je možné tovar vrátiť bez udania dôvodu v lehote po dodaní tovaru. Poučenie o odvolaní
na objednávke nekorešponduje ani s bodom 14 VOP - storno poplatok. V zmysle tohto článku odvolateľ
namieta aj to, že využitie práva od zmluvy odstúpiť nemôže byť základom na vznik škody, pretože
škoda nemôže vzniknúť z využitia práva. Súd prvého stupňa skutočnosti z týchto listín vyplývajúce mal
vyhodnotiť správne tak, že s odkazom na ust. § 265 Obch. zák. nemal priznať právnu ochranu výkonu

práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Navrhuje preto,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alternatívne ho
zmenil a žalobu zamietol.Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo
jednoznačne, že faktúra žalovanému doručená bola. Doručenka do vlastných rúk je súčasťou spisu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo i to, že bola doručená faktúra spolu s korektúrovým listom. Z

poštového podacieho hárku jednoznačne vyplýva kto bol odosielateľom tejto zásielky. Táto zásielka
sa nikdy žalobcovi nevrátila ako nedoručená. Predmetom záväzkového vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným je povinnosť žalobcu vyhotoviť pre žalovaného objednaný tovar a uverejniť jeho portrétnu
fotografiuv6.vydaníencyklopédieWhoisWhovSlovenskejrepublike.Predmetomzáväzkovéhovzťahu
nebola povinnosť žalobcu uverejniť životopis žalovaného v tejto encyklopédii. Uverejnenie životopisu

je bezplatnou službou, ktorá nie je viazaná na objednanie si akejkoľvek inej služby alebo tovaru od
žalobcu. Doručenie korektúrového listu by preto nemohlo mať žiadny vplyv na platnosť záväzkového
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Riešenie situácie, ak by životopis obsahoval chyby, je uvedené v
bode č. 4 VOP. Splatnosť faktúry nebola viazaná na doručenie korektúrového listu. Oprávnenie žalobcu
podnikať na území SR nie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným. Táto námietka žalovaného
je preto irelevantná. Žalovaný vystupoval v záväzkovom vzťahu ako podnikateľ profesionál, ktorý vstúpil

do záväzkových vzťahov takmer každý deň, a preto sú na neho kladené oveľa vyššie požiadavky
pri vstupovaní do záväzkových vzťahov, ako aj pri dispozitívnych úkonoch, ktoré sa týchto vzťahov
týkajú. Žalovaný si sám z vlastných alternatív platby vybral alternatívu „zvláštna cena pri predplatení
a platbe vopred“, a tak využil výhodu výrazne nižšej ceny. Súd prvého stupňa správne postupoval,
ak neskúmal náležitosti faktúry ako daňového dokladu, pretože tieto skutočnosti nemôžu mať žiadny

vplyv na platnosť a záväznosť súkromnoprávneho vzťahu. Žalovaný sám aj v podanom odvolaní
doručenie faktúry potvrdzuje. Žalovaný nikdy neprejavil vôľu od zmluvy odstúpiť, a to ani z dôvodu
doručenia faktúry, nedodania korektúrového listu alebo akéhokoľvek iného dôvodu, preto jeho tvrdenia
o týchto skutočnostiach označuje žalobca za špekulatívne. Žalovaný žalobcu nikdy nekontaktoval vo
veci nedoručenia faktúry, prípadne korektúrového listu. Za špekulatívne žalobca označuje aj neustále

riešenie otázky o poučení o možnosti odstúpiť od zmluvy. Žalovaný od zmluvy nikdy neodstupoval a
nikdy to ani netvrdil. Žalovaný vystupuje v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ profesionál, ktorý sa
identifikoval nielen svojím IČO-m, ale aj číslom DIČ. Žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré pre neho
zo záväznej objednávky vyplývali. Encyklopédie vyhotovil a v súlade so žalovaným zvoleným spôsobom
platby je pripravený mu ich dodať bez zbytočného odkladu. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdiť a uplatňuje si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania za úkon právnej služby
vyjadrenie k podanému odvolaniu.

3)KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalpodanéodvolaniebeznariadenia
pojednávania(§214ods.2O.s.p.).Miestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiaodvolacísúdzverejnil
na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný
aj uplatnenými odvolacími dôvodmi, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu
prvého stupňa preskúmavať. Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvod na závažné pochybnosti.

V zmysle tohto ustanovenia skutkový základ rozhodnutia je určený skutkovým stavom, ktorý sa tvorí
v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Súd rozhoduje na základe

skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z
prednesov účastníkov.

V sporovom civilnom konaní je iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i dôkazov o
nich zásadne na účastníkoch konania, ktorým zákon ukladá povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), i
dôkaznú povinnosť (§ 120 ods. 1 O.s.p.).Z obsahu spisu je možné urobiť záver o tom, že účastníkom konania sa pred súdom prvého stupňa
dostalo poučenia o ich povinnosti tvrdenia i o dôkaznej povinnosti i o tom, že dôkazy a tvrdenia možno
produkovať do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Okrem iného súd prvého stupňa

doručil účastníkom konania uznesenie 18Cb/18/2013-24 z 11.6.2013, ktoré takéto poučenie obsahuje.
Toto uznesenie bolo doručené žalovanému (vtedy ešte nezastúpenému advokátom) do vlastných rúk.
Podľa procesnej iniciatívy účastníkov prvostupňový súd následne realizoval vo veci dokazovanie.
Žalovanýnapojednávanídňa1.4.2014prehlásil,ženemánávrhynadoplneniedokazovania.Súdprvého
stupňa za daného stavu mohol vyvodiť skutkové závery z dôkazov, ktoré boli realizované. Odvolací súd

nezistil, aby súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov pochybil a neriadil sa zásadami uvedenými v
ust. § 132 O.s.p.. Skutkový záver prijatý súdom prvého stupňa má oporu vo vykonanom dokazovaní
a zodpovedá aplikácii vyššie cit. ust. § 153 ods.1 O.s.p.. Žalovaný ako podnikateľský subjekt nepoprel,
že vstúpil do jednania so žalobcom ohľadom poskytnutia plnenia, za ktoré žalobca v konaní uplatňuje
zaplatenie ceny. Nenamieta, že dňa 13.5.2009 podpísal listinu, označenú ako objednávka (č.l. 5 spisu),
z ktorej obsahu vyplynuli práva i povinnosti zmluvných strán.

Obsah strany 447 žalobcom vydanej encyklopédie (č. l. 31 spisu) svedčí aj o tom, že žalobcovi boli
žalovaným poskytnuté údaje z jeho životopisu i jeho fotografia. Toto žalovaný v konaní ani nepopieral.
Žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa netvrdil, že by realizoval sám úkon smerujúci k zániku
uzavretej zmluvy, napr. odstúpením od zmluvy, pričom v podanom odvolaní poukazuje na úpravu
takéhoto spôsobu skončenia zmluvy vo VOP, či v ním podpísanej objednávke.

Samotný text písomnej objednávky podpísanej žalovaným (č. l. 5 spisu) obsahuje identifikačné údaje
o spoločnosti žalobcu, tak ako sú zaznamenané vo výpise z obchodného registra Kantónu Zug vo
Švajčiarsku (č. l. 11 - 12 spisu). Z výpisu z obchodného registra vyplýva okrem iného aj to, že osobou
oprávnenou konať za žalobcu bola aj riaditeľka P. B., s možnosťou samostatne podpisovať listiny. Niet
preto pochybností ani o tom, že táto osoba bola oprávnená v mene žalobcu parafovať i vystavenú faktúru

(č. l. 6 spisu). Podobne z výpisu z obchodného registra vyplýva oprávnenie konať a podpisovať úkony za
žalobcu prezidentom správnej rady T. S., ktorý podpisoval za žalobcu i listinu označenú ako objednávka.

Za takéhoto stavu odvolacie námietky proti oprávneniu uvedených osôb konať za žalobcu sú preto
zjavne neopodstatnené.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti záveru súdu prvého stupňa v tom, že žalobca

žalovanému doručil faktúru i korektúrový list. Zásielka od žalobcu bola podaná na Pošte v Bratislave pod
podacím č. XXXXXXXX dňa 9.6.2009. Námietky odvolateľa, že nemohlo ísť o zásielku od spoločnosti
žalobcu so sídlom vo Švajčiarsku, ktorá nemala pobočku, či prevádzku v SR (evidovanú v príslušných
registroch) pre účely preukázania doručovania týchto písomností nemožno vyhodnotiť za významné.
Poštový podací hárok (č. l. 31 pv) obsahuje údaj o odosielateľovi, ktorý je totožný s jeho označením na

objednávke, kde je uvedená i adresa zastúpenia pre SR: Trnavská cesta 50/A, 821 02 Bratislava. Pritom
zásielka bola adresovaná žalovanému objednávateľovi na adresu uvedenú v ním podpísanej listine.

Za takéhoto stavu nemohol byť vyhodnotený ako opodstatnený uplatnený odvolací dôvod o nesprávnych
skutkových zisteniach.

Je nepochybné z konania aj to, že žalobca je právnickou osobou so sídlom vo Švajčiarsku, ktorá

sa v súlade s § 21 ods. 1 Obch. zák. považuje za zahraničnú osobu, ktorá môže podnikať na
území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona
nevyplýva niečo iné. Právnu spôsobilosť, ktorú má iná, než fyzická zahraničná osoba podľa právneho
poriadku, podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho poriadku (§ 22 Obch.
zák.). Zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa podľa

Obchodného zákonníka (§ 23 Obch. zák.).Niet za takéhoto stavu pochybností o tom, že žalobca je osobou s právnou subjektivitou s tým, že aj
odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že v prípade nesplnenia podmienok pre oprávnenie
zahraničnej osoby podnikať na území SR v zmysle ust. § 21 ods. 4 Obch. zák., správne prvostupňový

súd poukázal na aplikáciu § 3 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá
tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

V zmluve zo dňa 13.5.2009 si účastníci tohto konania dohodli, že táto kúpna zmluva sa uzatvára a riadi
právom Slovenskej republiky a že na konanie o týchto nárokoch je daná príslušnosť súdov Slovenskej
republiky (čl. 12 Všeobecných obchodných podmienok - č. l. 5 pv spisu).

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je podľa svojho obsahu, ale aj podľa výslovného označenia v texte

VOP kúpnou zmluvou v zmysle § 409 a nasl. Obch. zák.. Nejedná sa o zmluvu o dielo, ktoré sa má
ešte len vyrobiť, pretože žalovaný sa zaviazal odovzdať žalobcovi len nepodstatnú časť náležitosti
potrebných na výrobu tovaru (fotografia). Takouto nevyhnutnou náležitosťou nebolo doplnenie, resp.
oprava korektúrového listu obsahujúceho spracovaný životopis žalovaného v zmysle čl. 4 VOP, ktorý
žalovaný mohol, no nemusel doplniť, resp. opraviť v dohodnutej lehote.

Pretože obaja účastníci sú podnikatelia, ktorí uzatvárali zmluvu pri svojej podnikateľskej činnosti,
vzťahujú sa na posúdenie právnych vzťahov medzi nimi vzniklých ustanovenia Obchodného zákonníka.
Pretoneprichádzadoúvahyanivznikprávažalovanéhonaodstúpenieodzmluvypodľazák.č.108/2002
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, tak ako je to uvedené v
písomnom texte objednávky.

Zdôrazniť však treba opätovne to, že zo strany žalovaného nebol podľa jeho tvrdení urobený ani
úkon smerujúci k zrušeniu uzavretej zmluvy. Ak žalovaný poukazuje v podanom odvolaní o uvedení
do omylu práve v súvislosti s takouto možnosťou zániku zmluvného vzťahu, malo by to význam len
vtedy, keby takýto pokus aj v zmysle obsahu objednávky bol realizoval. Opakované a žalovaným
zdôrazňované poukazy na riešenie otázky o poučení o možnosti odstúpiť od zmluvy sú preto pre

rozhodnutie v predmetnej veci bez právnej relevancie. Ak by sa aj stotožnil žalovaný s tým, že bol
v pozícii spotrebiteľa, čo však nikdy netvrdil, ani takéto oprávnenia, ktoré by vyplynuli z uzavretého
vzťahu s prípadným spotrebiteľom nerealizoval. Žalovaný každopádne vystupoval v právnom vzťahu
ako podnikateľ - profesionál, ktorý sa identifikoval aj príslušnými údajmi o jeho podnikateľských údajoch
vrátane identifikačného čísla. To, že objednávka obsahovala aj nepoužiteľný odkaz na Zákon o ochrane

spotrebiteľa, nemôže mať relevantný vplyv na uzavretie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, podľa
ktorého žalobca žalovanému plnil, ale žalovaný svoju povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu nesplnil.

Ani tieto uplatnené odvolacie dôvody nemohli byť preto vyhodnotené ako opodstatnené.

Podané odvolanie svojim obsahom neobsahuje výhrady voči prisúdeným úrokom z omeškania, a to ani
voči ich ročnej výške, ani o dátume, od ktorého sa toto príslušenstvo istiny prisudzuje.

Uplatnené odvolacie dôvody neobsahujú ani výhrady voči prisúdenej výške náhrady trov konania.
Žalobca však bol každopádne úspešný v konaní, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania (§
142 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na rozpor so zásadami poctivého obchodného styku
a dobrými mravmi, v tomto smere je rozhodnutie súdu prvého stupňa vo svojich dôvodoch tiež

presvedčivým a dáva správnu odpoveď aj na takto nastolenú otázku.

Pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správnym, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný. Žalobca úspešný v odvolacom konaní si uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
žalobcovi možno priznať nárok na náhradu trov konania, pričom mu vznikli výdavky súvisiace s právnym

zastúpením, a to s realizáciou písomného podania - vyjadrenia k odvolaniu, za ktoré podľa § 10 ods. 1 v
spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov prislúcha tarifná
odmena vo výške 91,29 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,04 eur. Preto žalobcovi
bola prisúdená aj náhrada trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške celkom 99,33 eur.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.