Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/97/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111225225
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111225225.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa G. U., bytom M. XXX, zastúpeného
opatrovníčkou G. U., bytom M. XXX proti odporcovi D. U., bytom M. 179, o zaplatenie 125 eur s
prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. októbra 2013, č. k.
21C/230/2011-35, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 125 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti konanie zastavil. Navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s ust. § 123 a § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že
účastníci sú okrem ďalších spoluvlastníkov spoluvlastníkmi domu súpisné č. 179 na parcele č. 782/1
a parcely č. 782/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2, navrhovateľ v podiele 1/16-ina a
odporca v podiele 11/16-in. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca zakazuje navrhovateľovi vstup
na pozemok a do domu od smrti ich matky, teda od 08.10.2009, ktoré tvrdenie navrhovateľa odporca
nepoprel, pretože navrhovateľ nemá umožnené užívanie uvedených nehnuteľností v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu a v tomto užívaní mu odporca bráni. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že
navrhovateľ má právo na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Uviedol, že
navrhovateľovi priznal 125 eur, ktorá suma zodpovedá náhrade 5 eur mesačne za obdobie 25 mesiacov,
ktorá doba od 08.10.2009 do rozhodnutia súdu uplynula, za to, že navrhovateľ nemôže užívať podiel
1/16-iny na dome a pozemku. Súd prvého stupňa konštatoval, že plnenie 5 eur mesačne považoval za
primerané, s tým, že k takémuto záveru dospel voľnou úvahou bez ďalšieho dokazovania v zmysle §
136 O.s.p.. Dôvodil, že zistenie primeranej náhrady by predpokladalo vykonať znalecké dokazovanie,
pričom ako zistil zo svojej činnosti, odmena znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku by mohla
predstavovať cca 200 eur až 250 eur, podľa počtu hodín venovaných spracovaniu znaleckého úkonu a
konkrétnych hotových výdavkov súvisiacich so znaleckou činnosťou. Takéto náklady vo vzťahu k výške
uplatneného nároku 125 eur považoval za neprimerané. Konštatoval, že pri posudzovaní uplatnenej
výšky náhrady vychádzal z toho, že v lokalite K. M. bol v inzercii v ponuke na prenájom byt 1 + 1 za cenu
prenájmu 40 eur + energie mesačne. Podiel 1/16-ina zo sumy 40 eur je 2,50 eur čo by zodpovedalo
náhrade za neužívanie podielu navrhovateľa na predmetnom dome a 2,50 eur sa mu javila byť primeraná
náhrada za neužívanie podielu navrhovateľa na pozemku. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ žiadal
platenie náhrady aj do budúcnosti a v tejto časti zobral návrh späť, súd konanie v zostávajúcej časti
s použitím § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak,

že úspešnému navrhovateľovi, ktorý by mal právo na náhradu trov konania, tieto nepriznal, nakoľko si
náhradu trov konania neuplatnil.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že navrhovateľ nepreukázal samotný základ svojho nároku ani
jeho výšku. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne zistenie skutkového stavu veci, keď vychádzal z
toho, že odporca dom užíva a v jeho užívaní navrhovateľovi bez dostatočného dôvodu a svojvoľne
bráni. Naopak, v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosť neužíva nikto a od smrti matky účastníkov
v roku 2011, ak je nehnuteľnosť uzamknutá, je to práve preto, aby sa zamedzilo jej poškodzovaniu
tretími osobami. Navrhovateľ potom, čo zomrel otec účastníkov, prišiel do uvedeného domu, začal
rozbíjať zariadenie, obrazy a nábytok, čo sa opakovalo aj po smrti matky účastníkov a toto bolo
zrejme spôsobené zdravotným stavom navrhovateľa, ktorý je z dôvodu dlhotrvajúcej duševnej poruchy
pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Ak odporca po týchto skúsenostiach obmedzil navrhovateľovi
prístup do nehnuteľnosti, bolo to spôsobené aj potrebou a povinnosťou chrániť ich spoločný majetok pred
znehodnotením a zničením. Odporca konal v oprávnenej obave, vedený starostlivosťou o svoj majetok.
Súdu prvého stupňa vytýkal, že nezobral do úvahy skutočnosť, že iba odporca je tou osobou ktorá sa o
nehnuteľnosť stará a túto udržuje. Opravy uskutočnil na vlastné náklady a navrhovateľ mu na ne odmietol
akýmkoľvek spôsobom prispieť. Odporca spoločnú nehnuteľnosť na svoje náklady zhodnotil, má teda
nárok na to, aby mu navrhovateľ nahradil to, o čo sa stavba zhodnotila. Súdu prvého stupňa vytýkal,
že nebral do úvahy vzájomný nárok odporcu. Pokiaľ chce navrhovateľ, ako spoluvlastník, predmet
vlastníctva užívať, mal by sa ako spoluvlastník podieľať na jeho údržbe a starostlivosti oň. V opačnom
prípade nemá morálne právo čohokoľvek sa domáhať. Zastával názor, že navrhovateľ nepreukázal
ani výšku svojho nároku. Žiadal platbu vo výške 5 eur mesačne, nenavrhol a ani nepredložil žiaden
dôkaz, ktorým by svoj nárok preukázal. Súd prvého stupňa pri dokazovaní išiel nad rámec dôkazných
návrhov účastníkov a vykonal dôkaz, ktorý žiaden z účastníkov nenavrhoval. Žiadnym spôsobom sa
tiež nevyporiadal so vzťahom medzi hodnotou nehnuteľnosti pričom jej značne nízka hodnota bola
zrejmá aj z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a výškou priznanej sumy, ktorá je s hodnotou
nehnuteľnosti v zjavnom nepomere. Nezobral do úvahy skutočnosť, že iba odporca je tou osobou, ktorá
sa o nehnuteľnosť stará a túto udržuje, pričom navrhovateľ akékoľvek podieľanie sa na starostlivosti
odmieta a dokonca starostlivosť o nehnuteľnosť odporcovi rôznymi neodôvodnenými udaniami sťažuje.
Zastával názor, že nárok navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi a súd aj z tohto dôvodu mal návrh
zamietnuť.

Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov v zmysle ustanovenia §
212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo
výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podľa § 219 ods. 1 O.s p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci
bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľom v podanom odvolaní vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom
preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom
prvého stupňa, dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu
si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.). V podanom odvolaní odvolateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by
mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia odvolací súd dodáva.

Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie
tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník, užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu.

V preskúmavanej veci bolo zistené, že odporca, ktorý je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v
podiele 11/16-in, si osvojuje užívanie nehnuteľností v období od 08.10.2009 aj k výške spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľa 1/16-iny, keď navrhovateľovi bráni v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu.
Odporcovi vznikla preto povinnosť náhrady voči navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi neužívajúcemu
vec v rozsahu jeho podielu. Odporca je tak povinný platiť navrhovateľovi náhradu za neužívanie
nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, t. j. 1/16-iny. Odporca má preto
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za obdobie od 08.10.2009 do rozhodnutia súdu prvého
stupňa t. j. za obdobie 25 mesiacov po 5 eur mesačne, a to 2,50 eur mesačne za neužívanie podielu
navrhovateľa na dome a 2,50 eur za neužívanie podielu navrhovateľa na pozemku. Takto stanovenú
výšku určil súd prvého stupňa podľa svojej voľnej úvahy v zmysle § 136 O.s.p..

Ust. § 136 O.s.p. umožňuje súdu určiť podľa svojej úvahy výšku nárokov, ktoré je možné zistiť len s
nepomernými ťažkosťami, alebo ak túto výšku nemožno zistiť vôbec. K samotnému stanoveniu konečnej
výšky finančného ekvivalentu odvolací súd uvádza, že sa úvahami prvostupňového súdu, ktoré ho viedli
k určenej finančnej čiastke, stotožnil. Suma 5 eur mesačne nie je výsledkom dokazovania znalcom. V
zmysle ust. § 136 O.s.p pri rešpektovaní zásady hospodárnosti, túto však možno akceptovať, nakoľko
zistenie finančných ekvivalentov s využitím znaleckého dokazovania by spor zbytočne predražilo. Aj
odvolací súd považoval za hospodárnejšie stanoviť konečnú výšku ekonomického ekvivalentu úvahou
súdu s porovnateľným ukazovateľom, z ktorého súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal,
a to inzercie, ponuky na prenájom v lokalite Obce M.. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v
zmysle citovaného ustanovenia O.s.p., pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysvetlil, akými
úvahami sa pri tomto postupe riadil, ktoré úvahy odvolací súd po preskúmaní tiež považoval za správne.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v odvolaní,
keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z jednoznačne ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR zo str. 6.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1,
2, O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju
neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .