Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/195/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216549
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814216549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: mBank SPÓLKA

AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, ktorá podniká na
území SR prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava,
IČO 36819638, zast. Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Bratislava, Plynárenská č. 7/A, IČO 35 929
049, proti odporcovi: Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. L., Q. č. XXX/X, o zaplatenie 732,97 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 342,72 eur z a s t a v u j e .

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 11.9.2014 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 732,97 eur so

zmluvným úrokom 25% ročne z jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia, s úrokom z omeškania
9% ročne z jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Uviedol,
že dňa 23.10.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžičky
č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej bol poskytnutý odporcovi hotovostný úver za
podmienok stanovených v zmluve. Zmluvná úroková sadzba bola 25 % ročne. Odporca sa dostal do
omeškania so splácaním úveru a ku dňu 14.6.2012 bol v omeškaní so zaplatením istiny 2195,37 eur,
pričom v období od 25.6.2012 bolo na účet poukázaných 24 platieb v sume 1462,40 eur, ktoré boli

pripísané na istinu. Istina preto predstavuje sumu 732,97 eur. Veriteľ v zmysle bodu 2.3.5 všeobecných
obchodných podmienok od zmluvy odstúpil. Istina pritom predstavuje sumu neuhradenej úverovej istiny
s pripočítaním úrokov, poplatkov v zmysle sadzobníka. V dôsledku odstúpenia sa stali všetky záväzky
splatnéaodporcajepovinnýzaplatiťcelýúversúrokom,poplatkamiainýmpríslušenstvomvyplývajúcim
zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ odstúpil od zmluvy 4.10. 2011. Zmluva o úvere je pritom absolútnym
obchodom podľa Obchodného zákonníka a aj odstúpenie sa spravuje Obchodným zákonníkom.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd prejednal a rozhodol
vec v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o poskytnutie hotovostného úveru
mPôžička, zmluvou, Všeobecnými obchodnými podmienkami mBank, Obchodnými podmienkami
poskytovania hotovostných úverov v mBank, Formulárom o zmluvných podmienkach, Harmonogramomsplátok, odstúpením od zmluvy, návrhom úhrad dlhu, doručenkou, výpisom z účtu - História operácii na
účte, písomným vyjadrením navrhovateľa z 2.3.2015, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

ŽiadosťouoposkytnutiehotovostnéhoúverumPôžičkazodňa23.10.2008odporcaakožiadateľpožiadal

o výšku úveru 995,82 - eur s dobou splatnosti 48 mesiacov v rovnakých mesačných splátkach. Zmluvou
o poskytnutí hotovostného úveru mPôžičky č. HMP011035814 zo dňa 23.10.2008 poskytol navrhovateľ
odporcovi úver na bežný účet dlžníka v sume 995,82,- eur na dobu 48 mesiacov, pričom konečná
splatnosť úveru je 23.10.2012. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov sú uvedené
v Harmonograme splátok, podľa ktorého mal odporca splácať úver v mesačnej splátke 33,02 eur,

pričom prvá splátka bola splatná 21.11.2011 a posledná 23.10.2012. RPMN bola uvedená vo výške
28,07%, celkové náklady spojené s úverom sú 59,16 eur. Priemerná hodnota RPMN je 61,36%, úver
je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá je v deň uzavretia zmluvy 25,00% ročne. Ďalej sa v
zmluve nachádzajú ustanovenia o poplatkov, výpočte úrokov, povinností dlžníka, omeškanie dlžníka,
odstúpenie od zmluvy, dohoda o zrážkach zo mzdy a iné. Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými
stranami 23.10.2008.

Z výpisu z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXX/XXXX z 10.7.2012 vyplýva, že odporcovi bol na jeho účet
uskutočnenývnútrobankovýprevodvsume2323,57eurpootvoreníúčtuanáslednesúnaúčteúčtované
poplatky,úrokyaprijatéplatbyododporcu.Konečnýzostatoknaúčtekudňu14.6.2012bol-2195,37eur.

Listom z 4.10.2011 navrhovateľ odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru z dôvodu, že
odporca bol v omeškaní s dvoma splátkami úveru s poukazom na § 506 Obchodného zákonníka a v

súlade s ustanovením 2.3.5. Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička v
mBank, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasne vyzýval navrhovateľ odporcu k úhrade zostatku celkového
dlhu 3394,74 eur v 24 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bude zaplatená najneskôr do
15.11.2011. Odstúpenie od zmluvy a výzvu k úhrade prevzal odporca do vlastných rúk 10.10.2011.

Navrhovateľ v priebehu konania v písomnom podaní z 2.3.2015 poukázal na nutnosť aplikácie

Obchodného zákonníka, ktorý je potrebné aplikovať nielen na vznik právnych vzťahov, ale aj na
posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy o úvere a v neposlednom rade aj na posúdenie premlčania.
Občiansky zákonník síce pôsobí vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako lex generalis ku lex specialis,
avšak úprava zmluvy o úvere je vrátane odstúpenia od zmluvy komplexne riešená v Obchodnom
zákonníku, je vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie

NS SR 6McDo 4/2012 z 27.3.2013. S poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je názoru, že na
spotrebiteľský vzťah nemožno aplikovať akékoľvek ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale len také,
ktoré bolo prijaté za účelom ochrany spotrebiteľa. Do pozornosti súdu dal aj rozsudok NS ČR sp. zn.
32Cdo 3337/2010 z 24.7.2012. Navrhovateľ zároveň zobral späť návrh aj v časti uskutočnených úhrad
odporcu v prospech účtu navrhovateľa, a to v dňoch od 14.8.2014 do 14.1.2015 v sume 6x 57,12 eur,

t.j. spolu 342,72 eur.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. súd akceptoval dispozíciu navrhovateľa s návrhom a konanie vo veci zaplatenia
časti istiny 342,72 eur v zmysle návrhu navrhovateľa zastavil.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi , vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi , aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 odst. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, s prihliadnutím
na zákonnú povinnosť súdu prihliadať na premlčanie práva navrhovateľa ako veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, považoval súd návrh navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho v celosti zamietol /
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z./. Predmetom konania bol nárok navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie
732,97 eur z titulu neuhradenej úverovej istiny zo zmluvy o mPôžičke, zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania. V konaní nebolo sporné, že predmetný úverový vzťah, i keď išlo o zmluvu uzavretú podľa
§ 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, je zároveň i spotrebiteľským úverom v zmysle § 2

písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporca mal úver splácať v mesačných
splátkach po 33,02 eur, v ktorých splácal úverovú istinu a zmluvný úrok tak ako vyplýva z Harmonogramu
splátok - mPôžička. Posledná splátka úveru bola splatná 23.10.2012, pričom odporca úver riadne
nesplácal riadne od začiatku, pretože prvú splátku mal uhradiť 21.11.2008 a túto uhradil až 12.1.2010,
čo vyplýva z výpisu z účtu predloženého navrhovateľom. Odporca potom následne uskutočňoval úhrady

na splácanie úveru avšak v nižšej sume 25,- eur mesačne. S prihliadnutím na uvedené, keďže odporca
neuhradil v dobe dohodnutej splatnosti riadne prvú, druhú, tretiu a následne i ďalšie splátky, dostal
sa do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, kedy navrhovateľovi začala plynúť od splatnosti
jednotlivých splátok od 23. dňa v mesiaci premlčacia doba. Navrhovateľ v premlčacej dobe svoje právo
z titulu neuhradených splátok pôvodne dojednaných podľa harmonogramu splátok na súde neuplatnil.

Listom z 4.10.2011 pristúpil k odstúpeniu od zmluvy podľa dojednania obsiahnutého v bode 2.3.5
Obchodných podmienok, podľa ktorých banka má právo odstúpiť od zmluvy o úvere s okamžitou
splatnosťou najmä v prípade ak dlžník nesplní ktorúkoľvek podmienku poskytnutia úveru alebo sa
jeho úverová schopnosť zníži po poskytnutí úveru. Vzhľadom k tomu a skutočnosti, že odporca úver
bezprostredne po jeho poskytnutí riadne nesplácal, keď podľa harmonogramu splátok neuhradil včas

prvú až štrnástu splátku, navrhovateľovi vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy už v dôsledku porušenia
týchto povinností. Aj právo na odstúpeniu od zmluvy podlieha premlčaniu, pretože niet dôvodu, prečo by
takétoprávodôsledkomplynutiačasunepodliehalo/viďR22/95/.Aktedamalnavrhovateľprávopristúpiť
kodstúpeniuodzmluvyužpriomeškanínajmenejstromasplátkamiuživmesiacifebruár2009/podobne
ako právo na zosplatnenie podľa § 53 odst. 9 Občianskeho zákonníka/, a toto právo neuvyžil, začína

mu plynúť premlčacia doba na plnenie celého zosplatneného dlhu v dôsledku prípadného odstúpenia odfebruára 2009, pričom vzhľadom na dátum podania návrhu na súd 11.9.2014, navrhovateľovi uplynula
trojročná premlčacia doba /§ 101 Občianskeho zákonníka /, ako i prípadná štvorročná premlčacia doba
podľa Obchodného zákonníka. Navrhovateľ však pristúpil k odstúpeniu od zmluvy až listom z 4.10.2011,

pričom účinky odstúpenia nastali dňom doručenia 10.10.2011. V tom čase bol odporca v omeškaní
podľa výzvy k úhrade so sumou 3.394,74 eur. Navrhovateľ ani po odstúpení od zmluvy bezprostredne
neuplatnil svoje právo na súde je zrejmé, že odporca úver postupnými splátkami uhrádzal, čo vyplýva
z úverového účtu, čo však na plynutie premlčacej doby podľa názoru súdu posudzujúc premlčanie
výlučne podľa Občianskeho zákonníka nemalo vplyv. Vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský úver,

súd zastáva názor, že na odstúpenie od zmluvy, ako i premlčanie je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V danej veci i keď išlo o absolútny obchod - zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.
ustanovení Obchodného zákonníka, svojou povahou išlo o vzťah medzi podnikateľom a fyzickou osobou
- spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na osobnú spotrebu. O tom, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
nie sú žiadne pochybnosti, pričom aj z definície spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka
vyplýva, že ide o každú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ. Na plynutie času a jeho dôsledky

vrátanepremlčaniavtakejtoobčianskoprávnejvecimádopadaťpredovšetkýmprávnaúpravaregulujúca
občianskoprávne vzťahy, teda Občiansky zákonník, a nie úprava medzi podnikateľmi v Obchodnom
zákonníku /viď I. ÚS 402/2013 z 16.3.2013 /. S poukazom na uvedené preto uplynula navrhovateľovi
zákonná trojročná premlčacia lehota /§ 101 Občianskeho zákonníka/ ohľadom omeškaných splátok
podľapôvodnéhoharmonogramusplátokodsplatnostitýchtosplátokanáslednepoodstúpeníodzmluvy

začala plynúť navrhovateľovi premlčacia doba len na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka a § 107 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ nastali účinky odstúpenia od zmluvy
10.10.2011, navrhovateľovi uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia dňom 10.10.2013, pričom návrh na súd podal až dňa 11.9.2014. Pokiaľ ide o posúdenie
účinkov odstúpenia od zmluvy , súd zastáva názor, že odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere

uzavretej medzi veriteľom a spotrebiteľom , sa spravuje výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Ako súd uviedol vyššie ide o vzťah, ktorý je svojou povahou občianskoprávnym vzťahom, pretože
upravuje vzťah medzi bankou a fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorá uspokojuje svoje osobné potreby
nesúvisiace s podnikaním, zamestnaním alebo povolaním. Nemožno nevidieť právnu úpravu regulujúcu
spotrebiteľské vzťahy, ktorá bola prijatá a dopadá aj na zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka /

§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka /, ktoré sú inak absolútnymi obchodmi. Keby spotrebiteľská právna
úprava nemala žiaden vplyv na obchodnozáväzkové vzťahy, muselo by to viesť len k záveru, že napr.
zmluvyoúveresúúplnevyňatéztejtoúpravy.Právetojerozdielmedzizmluvouoúvere,ktorájezároveň
i spotrebiteľským úverom a zmluvou o úvere uzavretou medzi veriteľom a nespotrebiteľom, ktorá sa riadi
výhradne Obchodným zákonníkom. Preto podľa právneho názoru súdu odstúpenie od zmluvy v danej

veci spôsobuje účinky predpokladané v § 48 Občianskeho zákonníka, a teda zmluva sa od začiatku
zrušuje a účastníci sú povinní si vrátiť navzájom len poskytnuté plnenie. I zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy v § 5 upravujúcom odstúpenie od
zmluvy veriteľom odkazuje výlučne len na § 48 Občianskeho zákonníka .Vzhľadom na doteraz vykonané
splátkyodporcujepritomzrejmé,žeodporcanavrhovateľoviúverovúistinuspočívajúcuvsumeskutočne

poskytnutých peňažných prostriedkov už vrátil. Okrem toho ako súd uviedol vyššie , právo navrhovateľa
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo s poukazom na uplynutie dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzané rozhodnutie NS ČR č. 32Cdo 3337/2010 z 24.7.2012,
súd konštatuje, že v uvedenom rozhodnutí sa riešila otázka posúdenia premlčania práva z

ručiteľského záväzku za použitia právnej úpravy platnej v ČR, a to predovšetkým § 262 ods. 4
a § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka platného v ČR, pričom predmetom tohto konania nebolo
posúdenie zabezpečovacieho prostriedku. Súd však zastáva názor vyslovený vyššie, že ustanovenia
o premlčaní upravené v našom duálnom systéme v Občianskom zákonníku ako i Obchodnom
zákonníku boli zavedené do právneho poriadku predovšetkým za účelom všeobecnej úpravy dôsledkov

plynutia času na právne vzťahy či už občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho charakteru.
Až následná právna úprava spotrebiteľského práva vyplývajúca z potreby aplikácie európskeho
práva na ochranu spotrebiteľa a predovšetkým Smernice Rady ES č. 93/13 EHS o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, priniesla nevyhnutnosť začleniť do právneho poriadku
osobitosti spotrebiteľských vzťahov s dôrazom na ochranu spotrebiteľa a v rámci toho i zavedenie

použitia občianskoprávnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku na všetky spotrebiteľské zmluvy
bez ohľadu na ich povahu.Pre úplnosť súd udáva, že právny názor, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy, ktorá je zmluvou o
úvere uzavretou podľa Obchodného zákonníka, a ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sa
spravuje § 48 Občianskeho zákonníka, vyslovil vo viacerých veciach aj Krajský súd v Trenčíne, napr.

v rozhodnutiach sp. zn. 6Co 773/2011 z 16.12.2014, 17Co 185/2014 z 17.12.2014, 6Co 949/2014 z
27.1.2015.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh v celom rozsahu.

Náhradu trov konania uplatnil navrhovateľ, tento však v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal /§ 142 ods. 1 O.s.p./. V konaní bol úspešný odporca, ktorý náhradu trov konania

neuplatnil, preto súd o jeho trovách nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.