Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Branislav Breza

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/347/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310213930
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8310213930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu F. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho
v Z. na ul. A. č. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Bartolomejom Kaščákom, advokátom so sídlom vo
Vranove nad Topoľu, na ulici M.R. Štefánika č. 171, proti žalovanému VIA PROFIT, s.r.o., so sídlom
v Snine, na ul. Kukučínovej č. 2043, právne zastúpenému JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom so
sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 29, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach účastníkov proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 17.6.2014 č.k. 15C 174/2010-580 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e

p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné
trovy konania vo výške 853,18 eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, že žalobca je v súčasnosti zapísaný ako
vlastník nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX, kat. úz. Z.. Ide o nehnuteľnosti, ku ktorým sa v konaní
domáhal určenia vlastníckeho práva.

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia neliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Tento právny záujem musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,
aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná
určitými aspektmi, a to, že žalovaným je popieraná existencia práva, či právneho pomeru žalobcu, teda
je to stav, že právo, resp. právny stav medzi účastníkmi konania je sporný, existuje ohrozenie práva,

či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len
určovacím výrokom a je tu potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho
vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k
zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či tu existuje naliehavý právny záujem na určení sa prihliadaz úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať
v ktoromkoľvek štádiu konania. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žalobyvzmysleustanovenia§80písm.c/O.s.p.musíbyťnaliehavý.Priskúmaníexistencienaliehavého

právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu pokiaľ

neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,
že je možná i iná žaloba.

V prejednávanej veci ako vlastník nehnuteľností tvoriacich predmet sporu je na LV č. XXXXX, kat.
úz. Z. zapísaný žalobca. Za takejto situácie nemôže mať v terajšej dobe naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Súd prvého stupňa preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 150 O.s.p..

Čo sa týka trov konania štátu o týchto sa rozhodlo v súlade s ustanovením § 147 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli
vznikli, ak ich spôsobili svojim zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodu, ktorá sa im prihodila.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obaja účastníci.

Žalobca navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne
požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v prejednávanej veci
údajne došlo k odstúpeniu od dvoch kúpnych zmlúv a na novom liste vlastníctva bol znovu zapísaný
žalobca, ako vlastník sporných nehnuteľností. Žalobcovi doposiaľ neboli oznámené odstúpenia od
zmlúv, ani ich dôvody. Ide o zákulisné jednanie zo strany žalovaného prípadne aj ďalších osôb, ktoré

takto chcú zmariť výrok súdu o určenie vlastníckeho práva žalobcu. Ani katastrálny odbor Okresného
úradu Snina a ani súd prvého stupňa nezaujali žiadne stanovisko k posúdeniu platnosti úkonu údajného
odstúpenia od zmluvy tak zo strany žalovaného ako aj predošlého kupujúceho M. N.. Samotné založenie
listu vlastníctva bez vedomia žalobcu nezakladá žiadnu právnu istotu, že išlo o zákonný postup,
keďže nie je naplnený znak platného odstúpenia od kúpnej zmluvy. Jedine výrok rozsudku o určení

vlastníctva žalobcu odstráni všetky pochybnosti o účelovosti konania žalovaného prípadne ďalších osôb
a bude základom pre zápis vlastníctva na list vlastníctva v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie
vlastníctva zo strany žalobcu bola podaná po tom, čo záložný veriteľ H. R. priamym predajom odpredal
založené nehnuteľnosti v prospech kupujúceho M. N. kúpnou zmluvou zo dňa 11.9.2008. Následne
M. N. kúpnou zmluvou zo dňa 13.1.2009 tie isté nehnuteľnosti previedol na žalovaného, kde jedinou

spoločníčkou a konateľkou je matka záložného veriteľa. Žalobca nič nevie o odstúpení od kúpnej zmluvy
zo dňa 11.9.2008 a ani o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 13.1.2009 a dokonca nebol účastníkom
katastrálneho konania, v ktorom sa pre neho založil nový list vlastníctva aj s ťarchou.

Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku napadol výrok o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
na účet Okresného súdu Humenné trovy konania vo výške 853,18 eur. Zdôraznil, že pre aplikáciu

ustanovenia § 147 ods. 1 O.s.p. dôvod nebol. Trovy znaleckého dokazovania totiž nevznikli z dôvodu
na strane žalovaného a už vôbec tieto trovy nevznikli v čase po odstúpení od zmluvy. K odstúpeniu od
zmluvy zo strany M. N. voči žalovanému došlo časovo neskôr ako bol vyhotovený znalecký posudok
č. 6/2012, ako aj jeho tri doplnenia. Nie je preto pravdou, že včasným neoznámením tejto skutočnosti
vznikli trovy štátu vo výške 853,18 eur.Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolania účastníkov nie sú opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 80
písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, čí

tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva.
V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú
určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši a len vedie k nárastu

počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia
právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa ustanovenia § 80
písm. b/ O.s.p., však neplatí vtedy ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení
určitého práva alebo právneho vzťahu. V takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za
procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý

v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práva a oprávnených záujmov. Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu
žalobu samu, ale o to čoho sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý
právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s riešením otázky, či sa žalobou
s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty

v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či
snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o
samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá ktorá

určovacia žalobca nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom vecí. Naliehavý právny záujem pritom musí exitovať nielen v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

V prejednávanej veci žalobca svoj nárok na určenie vlastníckeho práva odvádzal od toho, že jeho

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prešlo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.9.2008 na
M. N., ktorý následne kúpnou zmluvou zo dňa 13.1.2009 nehnuteľnosti previedol na žalovaného. V
priebehu konania došlo k odstúpeniu od oboch týchto zmlúv, čoho zákonným dôsledkom vyplývajúcim
z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ich zrušenie od začiatku, pričom žalobca bol
v katastri nehnuteľnosti opätovne zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností. Určením vlastníckeho

práva v prospech žalobcu by sa jeho právne postavenie vôbec nezmenilo nakoľko postavenie vlastníka
mu patrilo už v čase rozhodovania súdom prvého stupňa.

Keďže súd prvého stupňa správne zamietol žalobu žalobcu pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2
O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že vo veci samej úspešný žalovaný
náhradu trov tohto štádia konania nežiadal priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.