Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811203328
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5811203328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
OMOSS spol. s r. o., so sídlom Osadská 679/15, 028 01 Trstená, IČO: 36 390 151, zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom C. XXX/XX, XXX XX L., proti
žalovanému: Obec Vasiľov, 029 51 Vasiľov, IČO: 00 314 943, zastúpenému právnym zástupcom Mgr.
Ivanom Klempaiom, advokátom, so sídlom E. č. XXX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 99.512,98 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 2Cb/81/2011-120 zo dňa 03. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/81/2011-120 zo dňa 03. februára 2014 v napadnutej
časti výroku I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom zmluvnej pokuty sumu 24.640,- Eur do
30 dní od právoplatnosti rozsudku, v napadnutom výroku II/ o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku III/
vo vzťahu k trovám konania p o t v r d z u j e .

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
titulom zmluvnej pokuty sumu 24.640,- Eur a titulom úroku z omeškania (9 % ročne) sumu 8.952,11 Eur,

to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II/ vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III/
vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Poukázal na žalobu, doručenú súdu 16.06.2011, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému
nárok na zaplatenie sumy 99.315,41 Eur titulom zmluvnej pokuty a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 47.552,36 Eur od 04.04.2010 do 20.10.2010 vo výške 2345,05 Eur, úrok z omeškania vo výške
9%ročnezosumy29.076,32Eurod14.05.2010do20.10.2010vovýške1.147,12Eur,úrokzomeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 42.429,33 Eur od 14.06.2010 do 20.10.2010 vo výške 1.369,60 Eur, úrok

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 125.692,61 Eur od 05.07.2010 do 20.10.2010 vo výške
3.347,28Eur,úrokzomeškaniavovýške9%ročnezosumy57.580,73Eurod22.08.2010do20.10.2010
vo výške 851,88 Eur; tiež žiadal trovy konania. Podľa žaloby žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako
objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo č. 11/2009 zo dňa 17.07.2009 a jej Dodatku č. 1 k zmluve o
dielo č. 11/2009 (ďalej len „zmluva“). Podľa čl. 2 ods. 2.1 zmluvy sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal
vykonať pre žalovaného ako objednávateľa podľa cenovej ponuky „Rekonštrukciu obecného úradu a
kultúrneho domu“. Žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal zaplatiť za dielo dohodnutú cenu spôsobom

a za podmienok uvedených v zmluve s poukazom na čl. 4 ods. 4.8. Žalobca ako zhotoviteľ vykonal dielo
podľa predmetnej zmluvy riadne a včas, o čom bol spísaný a potvrdený podpismi žalobcu a žalovaného
„Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí stavby“ zo dňa 29.07.2010. Žalobca ako zhotoviteľ vystavil
žalovanému ako objednávateľovi nasledovné faktúry za dielo: - fa č. 20100085 zo dňa 04.03.2010 nasumu 47.552,36 Eur, splatná 03.04.2010, - fa č. 20100134 zo dňa 13.04.2010 na sumu 29.076,32 Eur,
splatná 13.05.2010, - fa č. 20100200 zo dňa 14.05.2010 na sumu 42.429,33,- Eur, splatná 13.06.2010,
fa č. 20100210 zo dňa 04.06.2010 na sumu 125.692,61 Eur, splatná 04.07.2010, - fa č. 20100304 zo

dňa 22.07.2010 na sumu 57.580,73 Eur, splatná 21.08.2010. Žalovaný neuhradil faktúry riadne a včas,
čím sa dostal do omeškania a z tohto dôvodu bol dňa 08.10.2010 vyzvaný prostredníctvom právneho
zástupcu žalobcu k úhrade jednotlivých faktúr a zmluvnej pokuty. Žalovaný na základe výzvy uhradil
žalobcovi predmetné faktúry až dňa 20.10.2010 bez zmluvnej pokuty. Podľa čl. 8 ods. 8.1 zmluvy sa
žalovaný ako objednávateľ zaviazal uhradiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela,

za každý aj začatý deň omeškania. Podľa žaloby fa č. 20100085 zo dňa 04.03.2010 na sumu 47.552,36
Eur, splatná 03.04.2010, bola uhradená 20.10.2010, čo predstavuje za 200 dní omeškania žalovaného
zmluvnú pokutu 30.233,- Eur, - fa č. 20100134 zo dňa 13.04.2010 na sumu 29.076,32 Eur, splatná
13.05.2010,bolauhradená20.10.2010,čopredstavujeza160dníomeškaniazmluvnúpokutu24.186,40
Eur, - fa č. 20100200 zo dňa 14.05.2010 na sumu 42.429,33 Eur, splatná 13.06.2010, bola uhradená
20.10.2010, čo predstavuje za 129 dní omeškania zmluvnú pokutu 19.500,29 Eur, - fa č. 20100210 zo

dňa04.06.2010nasumu125.692,61Eur,splatná04.07.2010,bolauhradená20.10.2010,čopredstavuje
za 108 dní omeškania zmluvnú pokutu 16.325,82 Eur, - fa č. 20100304 zo dňa 22.07.2010 na sumu
57.580,73 Eur, splatná 21.08.2010, bola uhradená 20.10.2010, čo predstavuje za 60 dní omeškania
zmluvnú pokutu 9.069,94 Eur. Zmluvná pokuta spolu tvorila podľa žalobcu sumu 99.315,41 Eur. Žalobca
vystavil faktúru č. 20101 zo dňa 22.10.2010 na sumu 108.356,27 Eur s dátumom splatnosti 05.11.2010,

v ktorej vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu 99.315,41 Eur a úroky z omeškania z jednotlivých
faktúr vo výške 9.040,86 Eur, ktoré žalovaný neuhradil.

S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav, vyvodené závery a za aplikácie
ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 37

ods. 1 OZ, § 40 ods. 2, 3 OZ, § 41 OZ, § 1 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„OBZ“),§266ods.1až4OBZ,§272ods.2OBZ,§300OBZ,§301OBZ,
§536ods.1OBZ,okresnýsúdkonštatovalčiastočnúopodstatnenosťžaloby.Uviedol,žedňa17.07.2009
bola uzavretá Zmluva o dielo č. 11/2009 zo dňa 17.07.2009 na: „Rekonštrukciu obecného úradu a
kultúrneho domu“ a dodatok č. 1 k tejto zmluve. Taktiež nebol rozpor v tom, že fakturácia diela zo strany

žalobcubolavykonanámesačnýmifaktúrami,ato:fač.20100085zodňa04.03.2010nasumu47.552,36
Eur, splatná 03.04.2010, fa č. 20100134 zo dňa 13.04.2010 na sumu 29.076,32 Eur, splatná 13.05.2010,
fa č. 20100200 zo dňa 14.05.2010 na sumu 42.429,33 Eur, splatná 13.06.2010, fa č. 20100210 zo
dňa 04.06.2010 na sumu 125.692,61 Eur, splatná 04.07.2010, fa č. 20100304 zo dňa 22.07.2010 na
sumu 57.580,73 Eur, splatná 21.08.2010, ktoré boli vystavované v zmysle čl. 4.6 a ich splatnosť bola

v zmysle čl. 4.8 zmluvy o dielo; predmetné faktúry neboli rozporované zo strany žalovaného. Taktiež
nebola rozporná ani cena za dielo, a to vo výške 302.33,35 Eur (s DPH), čo vo svojej výpovedi potvrdil
aj štatutárny zástupca žalovaného - starosta obce a jednoznačne to vyplýva aj z uhradenej ceny cela
zo strany žalovaného dňa 20.10.2010. Skutočnosť, že cena diela bola medzi účastníkmi dohodnutá vo
výške 302.331,35 Eur vrátane DPH (19 %) vyplýva aj z toho, že žalobca ako zhotoviteľ bol platcom DPH.

Okresnýsúdposudzovalžalovanýmnamietanúneplatnosťdojednaniaozmluvnejpokutevčl.8.1zmluvy
o dielo, podľa ktorého v prípade, že objednávateľ neuhradí v čase dohodnutom v tejto zmluve finančné
čiastky, uhradí zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela. V čl. 8.1 bola dohodnutá
zmluvná pokuta 0,05 % za každý, aj začatý deň omeškania s úhradou finančných čiastok dohodnutých
v zmluve (čl. 4.6), pričom spôsob jej výpočtu bol jasne a zrozumiteľne špecifikovaný z ceny diela (čl. 4.3

zmluvy). Podľa názoru okresného súdu žalovaný bol uzrozumený s takto dohodnutou výškou zmluvnej
pokuty a so spôsobom jej výpočtu. Žalovaný mal vedomosť o možnom sankčnom postihu za oneskorené
uhrádzanie faktúr vystavených žalobcom a taktiež mal vedomosť o tom, že zmluva o dielo bola uzavretá
písomnou formou a že jej zmeny bolo možné urobiť písomnou formou (§ 272 ods. 2 OBZ a čl. 11.2
zmluvy), na čo okresný súd poukázal v súvislosti s tvrdením žalovaného o údajnom ústnom prísľube

konateľa žalobcu neuplatňovať dohodnutú zmluvnú pokutu za oneskorenú úhradu faktúr. Okresný súd
posúdil dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 8.1 zmluvy o dielo ako platné. Konštatoval, že žalobcovi
vznikol nárok na zmluvnú pokutu 0,05 % za každý deň omeškania z celkovej dohodnutej ceny diela
(302.331,35 Eur), a to pri jednotlivých faktúrach nasledovne: - fa č. 20100085 zo dňa 04.03.2010 na
sumu 47.552,36 Eur, splatná 03.04.2010, uhradená 20.10.2010, čo predstavuje za 199 dní omeškania

žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 30.081,97 Eur (302.331,35 x 0,05 % = 151,165675 x 199 =
30.081,97), - fa č. 20100134 zo dňa 13.04.2010 na sumu 29.076,32 Eur, splatná 13.05.2010, uhradená
20.10.2010, čo predstavuje za 159 dní omeškania žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 24.035,34 Eur, -
fač.20100200zodňa14.05.2010nasumu42.429,33Eur,splatná13.06.2010,uhradená20.10.2010,čopredstavuje za 128 dní omeškania žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 19.349,20 Eur, - fa č. 20100210
zo dňa 04.06.2010 na sumu 125.692,61 Eur, splatná 04.07.2010, uhradená 20.10.2010, čo predstavuje
za 107 dní omeškania žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 16.174,73 Eur, - fa č. 20100304 zo dňa

22.07.2010 na sumu 57.580,73 Eur, splatná 21.08.2010, uhradená 20.10.2010, čo predstavuje za 59 dní
omeškania žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 8.918,77 Eur. Zmluvná pokuta spolu predstavuje sumu
98.560,01 Eur. Rozdiel medzi zmluvnou pokutou vyčíslenou žalobcom v podanej žalobe (99.315,41 Eur)
a súdom vypočítanou zmluvnou pokutou podľa čl. 8.1 zmluvy (98.560,01 Eur) predstavuje sumu 755,40
Eur. Posudzovaním čl. 8.1 a čl. 4.3, 4.6 a 4.8 zmluvy o dielo č. 11/2009 zo dňa 17.07.2009 okresný

súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta vyúčtovaná žalobcom v zmysle bodu 8.1 zmluvy (zmluvná
pokuta 0,05 % z ceny diela za každý aj začatý deň omeškania) je neprimerane vysoká vo vzťahu k
dohodnutému spôsobu platenia (mesačný interval fakturácie za vykonané práce v príslušnom mesiaci)
a tiež k hodnote a významu diela realizovaného žalobcom pre žalovaného. V tejto súvislosti okresný
súd uviedol, že dielo sa realizovalo pre obec a jeho samotný názov ako i predmet diela - „Rekonštrukcia
obecného úradu a kultúrneho domu“ svedčia o tom, že išlo o verejnú stavbu pre potreby obce, hodnota

ktorého bola značne vysoká (302.331,35 Eur). Bolo teda logické zo strany žalobcu, že si v zmluve
dohodol sankciu postihujúcu žalovaného pre prípad, že by riadne a včas neplnil povinnosti vyplývajúce
prenehozozmluvyodielo.Uvedenédojednaniemalonútiťžalovanéhoktakémusprávaniu,abysavyhol
sankčnému postihu za neplnenie dohodnutých povinností - včasného platenia faktúr za dohodnuté dielo,
a to aj za cenu prípadného úveru. Zmluvná pokuta nastupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej

povinnosti. Ide o zodpovednosť ako právny následok porušenia zmluvnej povinnosti, kde sa uplatňuje
objektívny princíp (nevyžaduje sa zavinenie). Zmluvná pokuta, dojednaním ktorej sa zabezpečuje riadne
plnenie zmluvnej povinnosti jedného zmluvného partnera v prospech druhého partnera, nemá však
slúžiť ako prostriedok na dosiahnutie neprimeraného zisku. Žalobca v priebehu konania poukazoval
na to, že náklady na realizáciu dohodnutého diela pre žalovaného až do uhradenia ceny diela (do

20.10.2010) znášal zo svojho, a to i napriek tomu, že sám bol úverovo zaťažený. V priebehu tohto
súdneho konania však nevyčíslil a ani nešpecifikoval prípadnú výšku škody, a to i napriek tomu, že
žalovaný navrhoval uplatnenie moderačného práva súdu. Žalobca v súvislosti so škodou uviedol, že v
danom prípade je ťažko vyčísliteľná na strane žalobcu, ktorý už pri samotnom uzatváraní zmluvy o dielo
so žalovaným počítal s priebežným platením ceny dohodnutého diela v priebehu piatich mesiacov, čo sa

zo strany žalovaného nestalo. Za daného stavu okresný súd uplatnil moderačné právo v zmysle ust. §
301 OBZ a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu (98.560,01 Eur) znížil o 75 %, a to na 24.640,- Eur, ktorú
sumu titulom zmluvnej pokuty priznal žalobcovi. Podľa okresného súdu sa „žalobca“ (správne malo byť
„žalovaný“) dostal do omeškania s úhradami jednotlivých faktúr uplatnených žalobcom, a to počas doby,
keď začiatok doby omeškania špecifikoval žalobca ako prvý deň nasledujúci po splatnosti príslušnej

faktúry a posledný deň omeškania bol 19.10.2010 vrátane, nakoľko žalobca všetky vyfakturované sumy
(cenu diela) uhradil dňa 20.10.2010, kedy došlo k zániku záväzku a ktorý deň žalobca bral ešte ako deň
omeškania. Rozdiely potom vznikli v súvislosti s dobou omeškania počítanou žalobcom a skutočnou
dobou omeškania s poukazom na ust. § 339 ods. 2 OBZ, čo predstavuje u všetkých faktúr 1 deň v
prospech žalovaného. Žalobcovi potom vznikol nárok i na zákonný úrok z omeškania, a to nasledovne:

úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 47.552,36 Eur od 04.04.2010 do 19.10.2010 vo výške
2.333,32 Eur, zo sumy 29.076,32 Eur od 14.05.2010 do 19.10.2010 vo výške 1.139,95 Eur, zo sumy
42.429,33 Eur od 14.06.2010 do 19.10.2010 vo výške 1 339,14 Eur, zo sumy 125.692,61 Eur od
05.07.2010 do 19.10.2010 vo výške 3.316,22 Eur, zo sumy 57.580,73 Eur od 22.08.2010 do 19.10.2010
vo výške 823,48 Eur. Úrok z omeškania potom spolu predstavoval sumu 8952,11 Eur. Rozdiel medzi

úrokom vyčísleným žalobcom v podanej žalobe (9.060,93 Eur) a okresným súdom priznaným úrokom
z omeškania (8.952,11 Eur) predstavoval sumu 108,82 Eur.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali odvolanie v zákonnej lehote obaja účastníci.

Žalobca odvolaním (č.l. 130-133 spisu) napadol výrok II/ o zamietnutí zvyšku žaloby z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP. Bol názoru, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a v rozpore s účelom dojednaných sankcií v Zmluve
o dielo nedôvodne znížil žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu o 75 %, pričom využil moderačné právo
podľa § 301 OBZ. Žalobca mal za to, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 301 OBZ,

pokiaľ ide o posúdenie otázky primeranosti zmluvnej pokuty. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie
aj nedostatočne odôvodnil, keďže sa úplne nevysporiadal s jednotlivými skutkovými okolnosťami,
najmä hodnotou zabezpečovanej povinnosti a jej významom z hľadiska žalobcu, na ktoré žalobca
poukazoval napr. v súvislosti s jeho úverovým preťažením, pričom podľa § 301 OBZ je súd priurčovaní primeranosti a znižovaní zmluvnej pokuty povinný kumulatívne prihliadať na dva skutkové
aspekty, hodnotu zabezpečovanej povinnosti a význam zabezpečovanej povinnosti. Z jazykového
znenia ustanovenia § 301 OBZ, použitie spojky „a“, je podľa názoru žalobcu zrejmé, že okresný súd je

pri aplikácii svojho moderačného oprávnenia povinný vždy prihliadať na obidva tieto aspekty. Okresný
súd pri moderácii výšky zmluvnej pokuty prihliadal na tú skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo
o dielo/stavbu vo verejnom záujme (rekonštrukcia obecného úradu) a tiež uviedol, že zmluvná pokuta
nemá slúžiť ako prostriedok na dosiahnutie neprimeraného zisku. Vzhľadom na toto zdôvodnenie súdu
týkajúce sa jeho moderácie zmluvnej pokuty bol žalobca toho názoru, že ide o nesprávnu aplikáciu

zákona. Prvostupňový súd sa stotožnil s výškou a spôsobom vyčíslenia zmluvnej pokuty tak, ako ju
uplatnil žalobca a nemal pochybnosti o správnosti vyčíslenia zmluvnej pokuty s výnimkou uplatnenia
dňa navyše (nakoľko žalobca pri vyčíslení zmluvnej pokuty zahrnul aj deň splatnosti) z každej faktúry,
ktorý rozdiel medzi zmluvnou pokutou vyčíslenou žalobcom v podanej žalobe (99.315,41 Eur) a súdom
vypočítanou zmluvnou pokutou podľa čl. 8.1 zmluvy (98.560,01 Eur) predstavuje sumu 755,40 Eur,
čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje odchýlku len 0,76%. Okresný súd sa v konaní vysporiadal

so spôsobom výpočtu zmluvnej pokuty a ustálil jej výšku, ktorá celkovo predstavuje sumu 98.560,01
Eur. Pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval žalobca v zmysle bodu 8.1 zmluvy
mal okresný súd za to, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká. Okresný súd pri využití svojho
moderačného práva vyúčtovanú zmluvnú pokutu znížil až o 75 %. Žalobca mal za to, že okresný súd
využil moderačné právo až do výšky 75 % z uplatneného nároku - sankcie neprimerane, čím došlo

k zmareniu účelu v zmluve dojednanej sankcie - zmluvnej pokuty. Hlavným a prvoradým účelom, pre
ktorý strany dojednali zmluvnú pokutu, bolo zo strany žalobcu zabezpečiť pod hrozbou sankcie od
žalovaného riadnu, včasnú, priebežnú úhradu faktúr za vykonané práce. Cieľom sankcie dojednanej
v čl. 8.1 si žalobca zabezpečoval prípadné neplnenie záväzku žalovaným, spôsobom, aký bol oboma
stranami dojednaný, pričom žalovaný bol oboznámený s úverovou preťaženosťou žalobcu, žalobca

na túto okolnosť žalovaného upozorňoval a že v prípade neplnenia si finančných záväzkov zo zmluvy
o dielo zo strany žalovaného môžu nastať u žalobcu finančné komplikácie. Podľa názoru žalobcu
okresný súd využil inštitút moderačného práva v neprimerane veľkom rozsahu, až 75 %, čo v konečnom
dôsledku znižuje význam dojednanej zmluvnej pokuty, najmä dôvodov, pre ktoré bola zmluvná pokuta
medzi stranami dojednaná. Aj v prípade, že súd došiel k záveru, že sú splnené podmienky pre použitie

moderačného práva, mal tiež zvažovať, aký bude mať moderácia dopad na práva a oprávnené záujmy
oboch strán - účastníkov zmluvy, a to predovšetkým na veriteľa, najmä ide o zváženie vplyvu nesplnenia
zabezpečenej povinnosti na veriteľa - žalobcu. Právo na zmluvnú pokutu vzniká až nesplnením zmluvne
prevzatej povinnosti dlžníkom - žalovaným. Zmluvná pokuta je inštitút, ktorý má chrániť a zabezpečovať
veriteľa. Na primeranosť výšky zmluvnej pokuty je preto nevyhnutné nahliadať predovšetkým s ohľadom

na veriteľa, ktorého záujem má byť chránený a z pohľadu dlžníka až v druhom rade a len podporne.
Účelom zmluvnej pokuty bolo donútiť žalovaného pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Zmluvná pokuta má zároveň aj sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú
povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku
v dohodnutej výške. Zmluvná pokuta a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy,

pričom žalobca mal za to, že zmluvná pokuta 0,05 % z ceny diela vo výške 302.331,35 Eur za každý
deň omeškania predstavuje sumu 151,17 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou
o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností žalovaného ako
objednávateľa zaplatiť za vykonané dielo riadne a včas.

Medzi najdôležitejšie zmluvné povinnosti objednávateľa bez pochybností patrí zaplatiť zhotoviteľovi
dohodnutú cenu (ust. § 546 OBZ) a k tejto povinnosti je objednávateľ zaviazaný v čase dojednanom v
zmluve (ust. § 548 ods. 1 OBZ). V tomto kontexte žalobca so žalovaným v súlade so zákonom dohodli
v zmluve o dielo zabezpečovací prvok, zmluvnú pokutu a spôsob jej určenia pre prípad porušenia
tejto dôležitej zmluvnej povinnosti, zakotvenej v čl. 4.6, 4.8 zmluvy. Žalobca si svoju povinnosť zo

zmluvy - vykonať dielo riadne a včas splnil, urobil tak na vlastné náklady vo vlastnej réžii, napriek
tomu, že bol v tom čase úverovo preťažený, na čo žalovaného upozornil. Žalovaný napriek uvedenému
svoju povinnosť zaplatiť faktúry riadne a včas porušil, čo mohlo mať na žalobcu negatívny dopad,
pretože žalobca sa mohol dostať do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko žalobca má tiež určité
povinnosti, finančné plnenia, jednak mzdové a odvodové povinnosti voči svojim zamestnancom, ktorí sú

u žalobcu zamestnaní a ktorí zhotovovali dielo pre žalovaného. Následky neplatenia faktúr žalovaným
musel žalobca riešiť opätovným úverovým zaťažením. Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve bolo
dohodnuté aj na predídenie vzniku tejto situácie. Inštitút zmluvnej pokuty je v Obchodnom zákonníku
postavený na princípe objektívnej zodpovednosti. Aj v prípade, keď zmluvná pokuta mnohonásobnepresiahne hodnotu zabezpečovanej povinnosti, nemusí ísť o rozpor s dobrými mravmi ani o rozpor
so zásadami poctivého obchodného styku. Podstatné je, že zmluvná pokuta má dostatočnú, nie však
neprimeranú, motivačnú výšku a pre prípad nesplnenia povinnosti okrem odškodnenia aj primerane

trestá. Z výpovede štatutára žalovaného vyplynulo, že predmetné dielo v Obci Vasiľov bolo financované
z úveru, ktorý bol zobratý v roku 2011 až po tom, čo sa stavba dokončila. Žalobca s realizovaním diela
začal 29.07.2010 a dielo ukončil na konci roka 2010. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami
platiť za zhotovovanie diela priebežne, vybavil úver, z ktorého malo byť dielo financované, až v roku
2011, teda po úplnom zrealizovaní diela žalobcom. Aj z uvedeného (ne)konania žalovaného vo veciach

zabezpečenia finančných prostriedkov na zaplatenie diela, ktorého bol objednávateľom, je zrejmý jeho
nezáujem plniť svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne „zavial“ (zrejme malo byť „zaviazal“) riadne a
včas. Žalobca navrhol, aby krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že vyhovie žalobe
v celom rozsahu; alebo aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a súdu prvého stupňa vrátil na nové
konanie. Zároveň žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
776,46 Eur.

Žalovaný odvolaním (č.l. 134-136 spisu) napadol tú časť výroku I/, v ktorej ho okresný súd zaviazal
povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom zmluvnej pokuty 24.640,- Eur; v tejto časti navrhol napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušiť a žalobu zamietnuť. Ustanovenie čl. 8 ,,Zmluvy o dielo č. 11/2009"
je podľa žalovaného neplatné, nakoľko predmetné ustanovenie je nejasné a nezrozumiteľné, pričom

poukázal na ust. § 37 ods. 1 OZ. Výška zmluvnej pokuty je aj po znížení a využití moderačného práva
zo strany okresného súdu neprimerane vysoká, nakoľko pri určovaní zmluvnej pokuty sa má vychádzať
z nasledujúcich kritérií: - hodnota a význam zabezpečovacej povinnosti - jednalo sa o rekonštrukciu
obecného úradu a kultúrneho domu, čiže išlo o verejnoprospešnú akciu, ktorá slúži všetkým občanom
obce, - skutočnosť či došlo k vzniku škody - v danom prípade škoda pre žalobcu predstavuje len

úver, ktorý potreboval na preklenutie. Na pojednávaní pred Okresným súdom Námestovo žalobca
predložil výpis z jednotlivých peňažných ústavov, o úveroch, ktoré čerpal v rokoch 2008 a 2009, pričom
právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalobca, aby mohol prefinancovať predmetnú akciu, si musel zobrať
úver a následne splácať úroky, čím mu vlastne vznikla škoda. Tvrdenie žalobcu je podľa žalovaného
nepravdivé a zavádzajúce (viď informácia o úverovom zaťažení), úvery zo strany žalobcu boli zobraté

na iné akcie, - zmluvná pokuta má slúžiť aj na krytie škody, v danom prípade žalobca vznik škody
ako aj výšku spôsobenej výšku škody žiadnym spôsobom nepreukázal, - reciprocita zmluvnej pokuty,
hospodárska pozícia zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy - zmluvu vypracoval sám žalobca a predložil
ju žalovanému na podpis uplatnenie iných postihov voči dlžníkovi - žalobca si uplatnil voči žalobcovi
aj príslušný úrok z omeškania, t.j. 9 % ročne. Podľa Ústavy Slovenskej republiky, Obchodného a

Občianskeho zákonníka právne postavenie zmluvných partnerov by malo byť rovnaké, zmluvná pokuta
by nemala odporovať dobrým mravom (§ 39 OZ). Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Žiline potvrdil
rozsudok Okresného súdu Námestovo čo do výšky úroku z omeškania 8.952,11 Eur a v zostatku
žalobu zamietol ako neopodstatnenú. Zároveň žiadal, aby bol žalobca zaviazaný povinnosťou právnemu
zástupcovi žalovaného uhradiť trovy právneho zastúpenia za podanie odvolania vo výške 647,32 Eur.

K doručeným odvolaniam sa účastníci písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1, 3
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a za dodržania podmienok podľa § 156 ods.

1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/81/2011-120 zo
dňa 03. februára 2014 v napadnutej časti výroku I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom
zmluvnej pokuty sumu 24.640,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v napadnutom výroku II/ o
zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku III/ vo vzťahu k trovám konania podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil
ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. § 212 ods. 3 OSP, na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie uvedená právna
úprava. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a prvostupňového konania, ktoré mu predchádzalo,
nezistil opodstatnenosť odvolaní, ktoré podali obaja účastníci; nezistil dôvody, aby sa vo svojom

rozhodnutí, po preskúmaní veci len v rozsahu a z dôvodov uvádzaných odvolateľmi (§ 212 ods. 1 OSP) v
podaných odvolaniach (č.l. 130-136 spisu), za vychádzania zo skutkového stavu zisteného a uzavretého
súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), odchýlil od logickej argumentácie, správnych skutkových
záverov i právneho posúdenia, ako uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku, v jeho odôvodnení,
na ktoré dôvody, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, podľa § 219 ods. 2 OSP primárne odkazuje.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu v napadnutej časti
odvolací súd uvádza, že predmetom žaloby bol peňažný nárok žalobcu pozostávajúci z vyčíslenej
zmluvnej pokuty v sume 99.315,41 Eur a z vyčíslených úrokov z omeškania v sume 9.060,93 Eur (podľa
petitu žaloby, č.l. 3 spisu), a to ako následok omeškania žalovaného s úhradou ceny diela vyúčtovaného
žalobcom (zhotoviteľom) faktúrami špecifikovanými v žalobe žalovanému (objednávateľovi) v zmysle

Zmluvy o dielo č. 11/2009 zo dňa 17.07.2009 (č.l. 6-11 spisu). Uplatnený nárok žalobcu na úroky z
omeškania bol okresným súdom priznaný v rozsahu 8.952,11 Eur a v tejto časti prvostupňový rozsudok
nebol napadnutý odvolaním.

Predmetom odvolacieho konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie zamietnutej časti žaloby

(napadnutý celý výrok II/), t.j. o zaplatenie 108,82 Eur na úrokoch z omeškania a o zaplatenie 74.764,16
Eur na zmluvnej pokute a nárok žalobcu na zaplatenie priznanej zmluvnej pokuty (výrokom I/), 24.640,-
Eur; spolu predstavuje predmet odvolacieho konania 99.512,98 Eur.

Z procesného hľadiska je potrebné ďalej uviesť, že účastníci boli riadne okresným súdom poučení podľa

§ 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do
vyhláseniauznesenia,ktorýmsakončídokazovanieavoveciach,vktorýchsanenariaďujepojednávanie
(§115a)najneskôrdovyhláseniarozhodnutiavovecisamej,pretoženadôkazyaskutočnostipredložené
a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom
len za podmienok uvedených v § 205a (č.l. 59 rub, 114 spisu). Preto v odvolacom konaní nebolo

možné prihliadať ako na relevantné odvolacie dôvody na nové skutočnosti, neuvádzané účastníkmi v
prvostupňovom konaní. Takouto novou skutočnosťou bola argumentácia žalobcu, použitá až v odvolaní
(č.l. 130-133 spisu), že „žalovaný bol oboznámený s úverovou preťaženosťou žalobcu, žalobca na
túto okolnosť žalovaného upozorňoval“, že „následky neplnenia faktúr žalovaným musel žalobca riešiť
opätovným úverovým zaťažením“ a že „ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve bolo dohodnuté aj

na predídenie vzniku tejto situácie“, že zo strany žalovaného ako objednávateľa „bol zrejmý jeho
nezáujem plniť svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zavial riadne a včas“ (zrejme malo byť „zaviazal“).
Uvedená argumentácia v skutkovej rovine a v tých súvislostiach ako použil žalobca v podanom odvolaní,
nebola uvádzaná v prvostupňovom konaní. Keďže nebolo tvrdené ani preukázané splnenie niektorej
z podmienok taxatívne stanovených v § 205a ods. 1 OSP, nebolo možné na nové skutočnosti v

odvolacom konaní prihliadať. Ide o premietnutie systému neúplnej apelácie v odvolacom konaní.

Odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ predchádzajúcim uznesením č.k. 14Cob/301/2012-83 zo dňa
20.06.2013 prvý rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/81/2011-64 zo dňa 25. júla 2012 zrušil
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, tak preskúmaním napadnutého (v poradí druhého)

rozsudku okresného súdu konštatoval dodržanie intencií uložených zrušujúcim uznesením odvolacieho
súdu; zo strany okresného súdu bolo dodržané ust. § 226 OSP. Okresný súd sa tak správne primárne
zaoberal prejudiciálnou otázkou (ne)platnosti zmluvného dojednania účastníkov o zmluvnej pokute, tiež
z dôvodu námietky v tomto smere vznesenej žalovaným a pokiaľ dospel k záveru o platnosti dojednania
v čl. 8 bod 8.1 zmluvy o dielo z hľadiska dostatočnej určitosti a zrozumiteľnosti, tak s týmto záverom

sa odvolací súd stotožnil. Bolo zrejmé, že účastníci dohodli zmluvnú pokutu 0,05 % za každý aj začatý
deň omeškania s úhradou finančných čiastok dohodnutých v zmluve z ceny diela, pričom okresný súd
rovnako správne konštatoval, že touto cenou diela je v zmysle čl. 4.3 (celková) cena diela vrátane DPH,
t.j. 302.331,35 Eur. Pokiaľ teda účastníci súčasne dojednali možnú mesačnú fakturáciu z ceny dielapodľa realizácie „dodávky v mesačných intervaloch“ (čl. 4.6), bolo zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy
mohol za omeškanie žalovaného s úhradou i čiastkovo fakturovanej ceny diela vyúčtovať/uplatňovať
zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne vždy z celkovej ceny diela, t.j. ako uviedol v odvolaní žalobca,

vždy vo výške 151,17 Eur denne.

Pokiaľ išlo o argument žalovaného o neplatnosti zmluvného dojednania v čl. 8.1 o zmluvnej pokute
pre rozpor s dobrými mravmi, t.j. cez ust. § 39 OZ v spojení s § 3 OZ, tak odvolací súd sa s takýmto
názorom odvolateľa nestotožnil. Je zrejmé, že v danom prípade išlo o vzťah účastníkov postavený

na úroveň obchodného záväzkového vzťahu dvoch rovnocenných (kvázi podnikateľských) subjektov;
podľa ust. § 261 ods. 2 veta prvá OBZ v znení ku dňu uzavretia zmluvy o dielo účastníkov, touto
časťou sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávou, územnou jednotkou alebo
právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejno-právna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. V rámci
odvolacích dôvodov videl žalovaný rozpor čl. 8.1 zmluvy o dielo s dobrými mravmi v tom, že tu malo

dôjsť k určitej nerovnováhe medzi účastníkmi v rámci ich záväzkového obchodného vzťahu, ak chýbala
úplná reciprocita - povinnosť platiť zmluvnú pokutu pri omeškaní s plnením na strane žalovaného nebola
dojednaná totožne ako u žalobcu (čl. 8.1, čl. 8.2). Uvedené žalovaný viazal tiež na nerovnaké postavenie
účastníkov ako zmluvných partnerov, keď poukázal, že nebola rovnaká „hospodárska pozícia zmluvných
strán pri uzatváraní zmluvy - zmluvu vypracoval sám žalobca a predložil ju žalovanému na podpis“.

S takýmto nazeraním na zmluvné dojednanie v čl. 8.1 zmluvy a na uplatňovanie nároku žalobcom na
základe nepochybne preukázaného omeškania žalovaného, však podľa odvolacieho súdu nemožno
súhlasiť. V prvom rade uzatvorená zmluva o dielo je nepochybne výsledkom určitého kontraktačného
procesu. Ustanovenie § 43 OZ ukladá (obom) účastníkom zmluvy povinnosť dbať na to, aby sa pri
úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Okolnosť, že návrh

zmluvy (oferta) vypracoval žalobca, by mohla byť relevantná napríklad z hľadiska výkladu jednotlivých
zmluvných dojednaní, nie však z hľadiska posudzovania či vyvodzovania nerovnovážneho postavenia
zmluvných strán. Pokiaľ zmluvná strana, ktorej je oferta určená, s obsahom návrhu zmluvy nesúhlasí,
nemusí ju prijať. Ak však oferta bola bez výhrad akceptovaná a došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy,
tak obe zmluvné strany vzájomne dohodnuté práva a povinnosti zaväzujú a platí primárne princíp „pacta

sunt servanda“ (zmluvy treba dodržiavať). Rozpor s dobrými mravmi nemožno vidieť ani v tom, že nebola
dohodnutá úplná reciprocita zmluvných pokút v čl. 8.1 oproti čl. 8.2. zmluvy o dielo. K tomu odvolací súd
zdôrazňuje, že v rámci obchodných záväzkových vzťahov zásada zmluvnej voľnosti strán by nemala byť
podriadená zásade rovnosti zmluvných strán, ktorej prejavom by mala byť aj vyváženosť zmluvy, pokiaľ
ide o práva a povinnosti strán. Aj pri úvahe o rozsahu zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty

treba vychádzať len z kritérií vymedzených v ustanovení § 301 OBZ, žiadne ďalšie kritériá (teda ani
požiadavka „vyváženosti zmluvy“) nemôžu byť zohľadnené. Je vecou zmluvných strán, či považujú za
nutné zabezpečiť splnenie svojich záväzkov zmluvnou pokutou, ako aj vecou vzájomnej dohody, o ktoré
záväzky pôjde a aká vysoká bude zmluvná pokuta. Záväzky pre niektoré zmluvné strany nevýznamné
môžu iní zmluvní partneri považovať za také dôležité, že sa dohodnú na ich zabezpečení zmluvnou

pokutou a rovnakým spôsobom môžu rôzne subjekty posudzovať aj rôznu výšku zmluvnej pokuty.
Hľadisko „vyváženosti zmluvy“ však z tohto aspektu nemá oporu v zákone a nemôže byť ani dôvodom
na zníženie neprimeranej zmluvnej pokuty (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 14.
decembra 2006, sp.zn. 29 Obo 1105/2003; Judikatúra vo veciach zabezpečenia záväzkov. Bratislava.
IURA EDITION 2010). I z uvedeného vyplýva, že žalovaným poukazovaná absencia úplnej reciprocity

v dojednaní výšky (spôsobu výpočtu) zmluvnej pokuty nespôsobuje, a to ani v podmienkach danej
sporovej veci, absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania v čl. 8.1 zmluvy o dielo (§ 39 OZ v spojení s
§ 3 OZ) a rovnako to platí i vo vzťahu k ust. § 265 OBZ, teda, že uvedená okolnosť sama o sebe netvorí
ani dôvod pre neposkytnutie súdnej ochrany žalobcovmu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Keďže z argumentácie žalovaného v prvostupňovom konaní bolo možné vyrozumieť, že popri rozpore
čl. 8.1 zmluvy o dielo namietal i postup žalobcu ako rozporný so zásadami poctivého obchodného styku,
odvolacísúdpreúplnosťuvádza,žesastotožňujesprávnymnázorom,podľaktorého„korektívzásadami
poctivéhoobchodnéhostykumábyťposlednoumožnosťou(ultimaratio),akovovýnimočnýchprípadoch
zmierniť či dokonca odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného

nároku javilo krajne nespravodlivým. Ustanovenie § 265 OBZ je tak treba vnímať ako príkaz sudcovi, aby
rozhodoval v súlade s ekvitou, pričom, oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného
styku zobrať do úvahy osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej
etiky. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite týchto vzťahov možno dokonca, vo všeobecnej rovine,konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo
slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé v obchodno-právnej rovine možno, podľa okolností,
považovať ešte aj postupy, ktoré by sa vo sfére všeobecného občianskeho práva mohli javiť už ako

nemravné (viď napr. Obchodným zákonníkom v § 267 ods. 2 vylúčená možnosť namietať v obchodno-
právnych vzťahoch tieseň a nápadne nevýhodné podmienky). Napokon aj v rozhodnutí zo dňa 01. júna
2008 sp.zn. 29 Obo 1027/2006 najvyšší súd pripustil, že „normatívne systémy poctivého obchodného
styku a dobrých mravov sa obsahovo nekryjú“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.
januára 2009, sp.zn. 29Cdo 359/2007).

Vo vzťahu k žalovanej zmluvnej pokute odvolací súd i s poukazom na vyššie uvedené východiská
uvádza, že v prípade neprimerane vysokej zmluvnej pokuty samotná skutočnosť, že zmluvná pokuta
je neprimerane vysoká, neodôvodňuje primárne aplikáciu ust. § 265 OBZ (ani § 39 OZ), ale postup
súdu podľa osobitnej úpravy v § 301 OBZ. Pre rozpor s poctivým obchodným stykom by bolo
možné (súbežne) odoprieť výkon práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, pokiaľ by bola zmluvná pokuta

vymáhaná spôsobom, ktorý je voči dlžníkovi zneužívajúci, napríklad šikanózny (obdobne rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 23 Cdo 3682/2008), čo v danom prípade
nebolo naplnené. K námietke, že nároky na zmluvnú pokutu (a súčasne na úroky z omeškania)
nemôže vôbec požívať právnu ochranu, sú neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými mravmi, odvolací
súd poukazuje na obchodný právny charakter daného záväzkového vzťahu účastníkov, ako správne

vyhodnotil i okresný súd. Pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov zakotvuje OBZ v § 301
moderačné oprávnenie súdu. Ust. § 301 OBZ je potrebné považovať za osobitnú úpravu tak k § 265
OBZ ako aj k ust. § 39 OZ v tom zmysle, že dopadá na také skutkové prípady, kedy si strany obchodného
vzťahu dojednajú neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Dojednanie o zmluvnej pokute v obchodných
právnych vzťahoch nie je možné považovať za neplatné podľa § 39 OZ len z dôvodu neprimeranosti

výšky zmluvnej pokuty, keďže takúto situáciu rieši ust. § 301 OBZ (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 23 Cdo 3789/2011).

Podľa ust. § 301 ods. 1 OBZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho

rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Z citovaného zákonného ustanovenia a už vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva, že predpoklady
moderačného oprávnenia súdu musia byť posudzované individuálne, na základe konkrétnych okolností
každého prípadu. Pri využití moderačného práva však súd nemôže postupovať ľubovoľne. Z dikcie ust. §

301 ods. 1 OBZ, ktoré má kogentný charakter (§ 263 OBZ), vyplýva, že pri aplikácii moderačného práva
musia byť splnené tri základné podmienky, a to 1/ neprimerane vysoká zmluvná pokuta, 2/ obmedzenie
možnosti znížiť zmluvnú pokutu až do výšky škody vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia porušením
zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta a 3/ nutnosť, pri znížení zmluvnej pokuty,
prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V posudzovanom prípade, za aplikácie

cit. ust. § 301 ods. 1 OBZ a za vyhodnotenia z neho vyplývajúcich podmienok, dospel odvolací súd k
záveru o neopodstatnenosti odvolacích dôvodov účastníkov. Je zrejmé, že zmluvná pokuta dojednaná v
čl. 8.1 zmluvy o dielo účastníkov zabezpečovala hlavný záväzok objednávateľa, zaplatiť včas cenu diela,
pričom má akcesorický charakter. Keďže žalovaný v žalovanej dobe bol v omeškaní s plnením zmluvnej
povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, nastúpila majetková sankcia vo forme zmluvnej pokuty, v

uplatňovanej výške 99.315,41 Eur. Zmluvnú pokutu je možné definovať ako zmluvnými stranami vopred
dohodnuté peňažné plnenie dlžníka pre prípad možného budúceho nesplnenia, resp. omeškaného
splnenia jeho zmluvnej povinnosti. Význam tohto zabezpečovacieho právneho inštitútu spočíva v
tom, že na dlžníka (žalovaného) vytvára tlak, aby splnil riadne a včas svoj záväzok voči veriteľovi
(žalobcovi), má teda primárne preventívny charakter. Z charakteru zmluvnej pokuty vyplýva, že je možné

ju požadovať ako istý druh paušalizovanej škody, teda veriteľ nemusí dokazovať skutočnú výšku škody
pri porušení dlžníkovej zmluvnej povinnosti, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká pôvodná
dlžníkova povinnosť. V danom prípade bolo nepochybne preukázané a okresným súdom správne
vyhodnotené, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to porušením zabezpečenej
zmluvnej povinnosti na strane žalovaného, pričom tento nárok nie je závislý na výške spôsobenej škody.

Nesprávna teda bola obrana žalovaného, že ak žalobca vznik škody a jej výšku nepreukázal, potom
mu žiadna zmluvná pokuta nepatrí, resp. že je možné ju znížiť až na nulovú hodnotu. Okresný súd na
návrh žalovaného po zistení, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi vznikol a že dojednaná zmluvná
pokuta je neprimerane vysoká, dôvodne rozhodoval o moderovaní uplatnenej zmluvnej pokuty, zasprávnej aplikácie i interpretácie ust. § 301 OBZ. Je zrejmé, že súd v rámci moderačného práva nemôže
zasahovať do spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty. Oprávnenie moderovať výšku zmluvnej pokuty
sa viaže len na výšku zmluvnej pokuty, a nie na spôsob jej určenia, aj keď spôsob určenia predurčuje

jej výšku. Okresný súd tak správne pri moderovaní zmluvnej pokuty v danom prípade vychádzal z
uplatnenej sumy 99.315,41 Eur a nie tak ako poukazoval žalobca, zo sumy 151,17 Eur p.d., keď v
odvolaní tvrdil, že takúto sumu za omeškaný deň nemožno považovať za neprimeranú. Aj podľa názoru
tohto odvolacieho súdu moderovať podľa § 301 OBZ možno iba výslednú sumu zmluvnej pokuty, a nie
vlastný spôsob jej určenia (percentuálnu sadzbu určujúcu zmluvnú pokutu z určenej sumy za každý deň

omeškania).

Ustanovenie § 301 OBZ neumožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu celkom odpustiť (znížiť
na nulu), tým by bola popretá minimálne sankčná funkcia zmluvnej pokuty. Rozsah moderačného práva
súdu je limitovaný spodnou hranicou takéhoto zníženia, a to až do výšky škody, ktorá bola spôsobená
veriteľovi porušením zabezpečenej povinnosti. Uvedené obmedzenie rešpektuje reparačnú funkciu

zmluvnej pokuty. Pre rozsah moderačného práva súdu sú rozhodujúce dve skutočnosti. Okamihom pre
určenie výšky škody rozhodujúcej pre rozsah moderačného práva súdu je doba, keď súd rozhoduje,
pričom škoda, ktorá má limitovať moderáciu súdu, musí v čase rozhodovania existovať. Súd však pri
uplatnení moderačného práva nemusí zmluvnú pokutu znížiť až na úroveň výšky vzniknutej škody;
výšku zmluvnej pokuty z hľadiska jej primeranosti súd posudzuje podľa voľnej úvahy, za prihliadania na

relevantné okolnosti konkrétneho prípadu. V danom prípade okresný súd podľa vyššie uvedených kritérií
postupoval. Žalobca v prvostupňovom konaní sám uviedol, že výšku škody spôsobenej omeškaním
žalovaného s platením fakturovanej ceny diela nevie kvantifikovať ani preukázať; v tomto smere
produkovaný dôkaz na č.l. 110 (ako interne vypracovaný prehľad o úverovom zaťažení žalobcu)
nebol ani podľa odvolacieho súdu dostatočný, v rovine dostatočnej výpovednej hodnoty. Odvolací súd

tiež súhlasil so súdom prvého stupňa, ak v rámci vyššie uvádzaných kritérií vyplývajúcich z ust. §
301 OBZ poukázal na to, že uplatnená zmluvná pokuta (t.j. vo výške 99.315,41 Eur) sa odvíja pri
každom jednotlivom omeškaní aj s čiastkovo fakturovanou cenou realizovaného diela, vždy z ceny
celého diela, čo vo vzťahu k hodnote a významu takto fakturovanej časti ceny diela vo výsledku
predstavovalo neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Napríklad z dokazovania vyplynulo, že u faktúry s

najdlhším omeškaním od 04.04.2010 do 20.10.2010 oproti fakturovanej sume 47.552,36 Eur žalobca
uplatňoval zmluvnú pokutu 30.081,97 Eur (199 dní omeškania). Je zrejmé, že predmetná zmluvná
pokuta zabezpečovala riadne a včasné plnenie povinnosti objednávateľa, za zhotovené dielo zaplatiť
dojednanú cenu diela. Ak však celková cena diela, ktorú napokon žalovaný 20.10.2010 zaplatil,
predstavovala 302.331,35 Eur, pričom jej fakturáciu žalobca rozložil do piatich faktúr a za omeškanie

s platením jednotlivých fakturovaných čiastok by mal žalovaný zaplatiť vo výsledku len na zmluvnej
pokute 98.560,01 Eur (suma vypočítaná súdom po zohľadnení správneho počtu dní omeškania), tak
aj podľa odvolacieho súdu išlo o neprimeranú výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Pokiaľ okresný súd
znížil zmluvnú pokutu o 75 % (zo sumy 98.560,01 Eur) na sumu 24.640,- Eur, tak odvolací súd sa s
takýmto rozhodnutím stotožnil, keďže z dokazovania v prvostupňovom konaní vyplynuli také okolnosti

prípadu, ktoré odôvodňovali výnimočnú ingerenciu súdu do zmluvnej voľnosti účastníkov v rámci dohody
o zmluvnej pokute v uzavretej zmluve o dielo. V tomto smere odvolací súd odkazuje na dostatočné
dôvody uvedené súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Len pre ich zvýraznenie
odvolacísúdpoukazujenapr.inato,žehocikdokončeniuprácpodľazmluvymalodôjsťdo31.12.2010,k
čiastočnejfakturáciicenydieladošloužsosplatnosťou1.faktúry03.04.2010.Žalovanývprvostupňovom

konaní tiež poukazoval na to, že finančné prostriedky na rekonštrukciu a modernizáciu obecného úradu
a kultúrneho domu mali byť poskytnuté z eurofondov a štátnych prostriedkov, preto včasné neuhradenie
žalobcomfakturovanejcenydielanebolomožnéhodnotiťlenakosvojvôľužalovaného.Nauvedenomnič
nemeníargumentžalobcuvodvolaní,žedielobolofinancovanézúveru,ktorýmalbyťžalovanýmzobratý
až v roku 2011, teda až po ukončení diela v roku 2010, keďže bolo nesporné, že k úhrade predmetných

faktúr žalobcu došlo 20.10.2010. V každom prípade za včasné nesplnenie obchodného záväzku na
strane objednávateľa bolo dôvodné uplatňovať voči žalovanému majetkovú sankciu, jej primeraná výška
však podľa konkrétnych okolností veci, tak ako vyplynuli z vykonaného dokazovania pred súdom prvého
stupňa, zodpovedala sume priznanej v I/ napadnutom výroku rozsudku okresného súdu (24.640,- Eur).
Uvedená suma napĺňala v dostatočnej miere tak sankčnú ako aj reparačnú funkciu zmluvnej pokuty, keď

prirozhodovanímalokresnýsúdnepochybnenazreteliipriznanúsumuvyčíslenýchúrokovzomeškania
v zákonnej výške (8.952,11 Eur). Aj keď v tejto časti žalovaný prvostupňový rozsudok nenapadol,
vedomý si svojho omeškania s platením predmetných faktúr (ceny diela) žalobcu, je podľa odvolacieho
súdu namieste uviesť, že úroky z omeškania (obdobne ako zmluvná pokuta) vznikajú následkomporušenia zmluvnej povinnosti dlžníka a majú viacero funkcií, okrem zabezpečovacej (preventívnej)
plnia tiež funkciu sankčnú i uhradzovaciu (reštitučnú). Aj povinnosť platiť úroky z omeškania je založená
na princípe objektívnej zodpovednosti. Zmluvná pokuta a úroky z omeškania sú však dva samostatné

a rozdielne právne inštitúty. Je zrejmé, že OBZ ani OZ otázku súbehu nárokov na zmluvnú pokutu
a na úroky z omeškania expressis verbis nerieši. Okresný súd v napadnutom rozsudku rozhodol
správne, ak žalobcovi priznal tak uplatnený nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu v moderovanej výške a
súčasne na vyčíslené úroky z omeškania v zákonnej výške. Aj z toho, že zmluvná pokuta je (zmluvným)
zabezpečovacím prostriedkom a úroky z omeškania sú zákonným dôsledkom omeškania, vyplýva, že

ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného (či nepeňažného)
záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného
záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úroky z omeškania (§ 369 OBZ).
Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dvakrát; preto pri určení výšky zmluvnej pokuty je
potrebné prihliadnuť na to, aby zodpovedala významu, hodnote a podmienkam plnenia zabezpečovanej
povinnosti. Podľa odvolacieho súdu sa aj s uvedenou právnou otázkou okresný súd správne vysporiadal,

keď žalobcovi na zmluvnej pokute a súčasne na úrokoch z omeškania priznal výrokom I/ spolu 33.592,11
Eur, ktorá suma dostatočne a primerane pokrýva tak sankčnú ako aj reparačnú funkciu vo vzťahu k
žalovanému omeškaniu žalovaného s plnením jeho záväzku voči žalobcovi, vyplývajúceho zo zmluvy
o dielo č. 11/2009 zo 17.07.2009.

Aj keď žalobca podľa odvolacieho návrhu do rozsahu odvolania zahrnul i sumu 755,40 Eur na zmluvnej
pokute a sumu 108,82 Eur na úrokoch z omeškania, ktoré súviseli s nesprávnym uplatnením doby
omeškania aj za deň splatnosti predmetných faktúr, svoje odvolanie v tejto časti vecne nezdôvodnil
a odvolací súd v plnej miere odkazuje na dôvody uvedené k tejto časti v odôvodnení napadnutého
rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 OSP).

Z uvedených dôvodov odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 OSP).

Odvolací súd považuje za potrebné k precizovaniu dôvodov potvrdeného rozhodnutia súdu prvého

stupňa poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25.
apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil
zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Po oboznámení sa s textom písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
odvolací súd zistil viacero pisárskych chýb (napr. zámena, vynechanie písmena), ktorý procesný
postup okresného súdu však v konečnom dôsledku nepredstavoval nezrozumiteľnosť preskúmavaného
rozhodnutia ani takú vadu prvostupňového konania, ktorá by mala za následok vecne nesprávne
rozhodnutie. Preto na uvedené drobné pisárske chyby nebolo v zmysle § 212 ods. 3 OSP prihliadané.

Bude vecou okresného súdu zvážiť potrebnosť ich opravy.

Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaniach účastníkov podaných proti rozsudku okresného súdu vo
veci samej, ktorým však nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP,
tak vo vzťahu k náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.