Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213211
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612213211.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o, so sídlom v Bratislave,

Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Tomáš Kušnír, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej J. M., Q.. XX. XX. XXXX, trvale bytom
T. XXX, o zaplatenie 574,78 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 11. 2012, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia 574,78 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 574,78

euraod11.6.2011dozaplatenia,akoajnáhradytrovkonania.Vžalobeuviedol,žežalovanúpohľadávku
nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 10. 6. 2011. Dňa 25. 9. 2006 bola
uzatvorená zmluva č. 898646, v ktorej sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto zmluvnú povinnosť neplanila, čím sa
dostala do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených
splátok a príslušenstva v celkovej výške 7737,26 eura. Žalovaná uvedený záväzok uznala v dohode o
uznaní záväzku. Postúpenú pohľadávku v časti sankčného úroku vo výške 7,80 eura, riadneho úroku vo

výške 2,28 eura a poplatkov vo výške 121,81 eura, si v konaní neuplatňuje. Úrok z omeškania si uplatnil
odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Vdoplnenížaloby,doručenomsúdudňa4.2.2015,žalobcauviedol,žedňa27.9.2006uzatvorilpôvodný
veriteľ so žalovanou zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej jej poskytol úverový
rámec vo výške 298,75 eura. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnutý úver, spolu s dohodnutými
úrokmi, formou pravidelných mesačných splátok vo výške 9,96 eura. V zmysle sadzobníka poplatkov

je výška úrokovej sadzby 23,76 % ročne. Z výpisu pôžičkovej karty Quatro je zrejmé, že žalovaná
z úverového rámca čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 609,11 eura. Žalovanej v zmysle
obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 188,31 eura
a úrok vo výške 158,92 eura. Súčet debetných operácií predstavuje 956,34 eura. Žalovaná vykonala
úhrady v celkovej výške 219,08 eura. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje 737,26 eura.
Dlžná istina predstavovala 609,11 eura, z jednotlivých platieb bola na istinu započítaná suma 34,33 eura,
k úhrade zostal rozdiel vo výške 574,78 eura, predstavujúci istinu. Dlžné poplatky a úroky si v návrhu

na začatie konania neuplatnil. Dňa 27. 10. 2011 uzatvoril so žalovanou dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku.V doplnení žaloby, doručenom, súdu dňa 11. 2. 2015, žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ vyhlásil
mimoriadnusplatnosťnaúverovejkartedňa27.2.2008.Kudňuvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru
predstavoval rozdiel kreditných a debetných operácií 760,20 eura. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru žalovaná vykonala úhradu vo výške 23,24 eura dňa 3. 2. 2009, preto zostal neuhradený rozdiel
737,26 eura. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 6. 2011, s uvedením postupcu T. Ú. U., a. s.,
bolazaslanáomylom.Správnajezmluvaopostúpenípohľadávok,uzatvorenámedziConsumerFinacne
Holding a. s. a žalobcom.

Žalovaná v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 20. 2. 2013, uviedla, že žiada o mesačné splátky
vo výške 20 eur, nakoľko dostáva vdovský dôchodok vo výške 140 eur a iný príjem nemá.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe, trval a navrhol jej v celom rozsahu
vyhovieť.

Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že úver od Quatra brala a splácala ho prvé
mesiace. Nepamätala si, koľko vyčerpala a koľko splatila. Jedenkrát čerpala 9.000 Sk, bolo to v lete.
Úver platila vtedy, keď jej chodil vdovský dôchodok. Na okolnosti uzavretia dohody o splácaní dlhu si
nepamätala. Uviedla, že asi povedala, že bude dlh splácať po 10 - 15 eur. Nepamätala si, či jej pán W.
vysvetlil, o akú dohodu sa jedná. Pri uzatváraní dohody sa asi hovorilo o uznaní dlhu, pod ktorým si

predstavuje to, že si je vedomá, že je niečo dlžná, avšak nevedela uviesť, aké to má právne následky.
Pán W. jej nevysvetlil, aké sú právne následky uznania dlhu. Bol u nej asi 7 až 10 minút, dohodli sa na
splátkach po 15 eur mesačne. Poberá vdovský dôchodok vo výške 140 eur, z ktorého sú jej vykonávané
exekučné zrážky vo výške 40 eur. Z dôchodku platí elektriku 28 eur a vodu 9 eur. Vyživovacie povinnosti
už nemá.

Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o
aktivácii pôžičkovej karty Quatro, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných T. Ú. U., a. s., dohodu o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku,
zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi žalobcom a T. Ú. U., a. s., vrátane prílohy k zmluve,

zmluvouopostúpenípohľadávokuzavretoumedziConsumerFinanceHolding,a.s.ažalobcom,vrátane
prílohy k zmluve, pokusom o zmier, výpisom z pôžičkovej karty Quatro, zistiac nasledovný skutkový stav:

T. Ú. U. a. s., zastúpená obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., ako veriteľ a
žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 27. 9. 2006 zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, v ktorej si

dojednali výšku úverového rámca 9.000 Sk a výšku pevnej mesačnej splátky 300 Sk. Podľa výpisu z
pôžičkovej karty Quatro, žalovaná celkovo čerpala úver vo výške 18.350 Sk, t. k. 609,11 eura a celkovo
zaplatila žalobcovi 219,08 eura.

Žalobca ako postupník T.P. Ú. U. a. s. ako postupca uzatvorili dňa 10. 6. 2011 zmluvu o postúpení

pohľadávok, predmetom ktorej, podľa prílohy k zmluve, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej v
celkovej výške 737,26 eura. Dňa 10. 6. 2011 bola uzatvorená zmluva medzi žalobcom ako postupníkom
a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. ako postupcom.

Dňa 27. 10. 2011 podpísala žalovaná dohodu o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku,. V

článku 2 dohody uviedla, že uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči pôvodnému veriteľovi
Consumer Finance Holding, a. s, číslo zákazníka 1200704, v celkovej výške 574,78 eura.

Dňa 9. 11. 2012 vyzval žalobca žalovanú pokusom o zmier na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške
812,71 eura.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007
(ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i

výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko mal

preukázané premlčanie žalovaného nároku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny
predchodca žalobca (obchodná spoločnosť T. Ú. U., a. s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa
27. 9. 2006 zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, v ktorej si dojednali poskytnutie úverového rámca
vo výške 9.000 Sk a mesačnej splátky 300 Sk. Podľa tvrdení žalobcu, uvedených v doplnení žaloby,doručenom súdu dňa 11. 2. 2015, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti na úverovej karte došlo dňa 27. 2.
2008. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú
zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej
dňa 10. 6. 2011 so T. Ú. U. a. s.. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky,
uzatvorená so T. Ú. U. a. s., bola zaslaná súdu omylom a aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo
zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.
s., súd mal preukázané, že účastníkom zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro na strane veriteľa

bola T. Ú. U. a. s.. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. konala pri uzatváraní
zmluvy len ako zástupca. Podľa zákonného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal
možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je
trojročná. Keďže podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru ku dňu 27. 2. 2008, v čase podania žaloby na súd už pol žalovaný nárok v celom
rozsahu premlčaný, keďže uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Pokiaľ žalobca poukazoval

na uzavretie dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku zo dňa 27. 10. 2011, ktorou malo dôjsť
k uznaniu už premlčaného dlhu (keďže v čase jej uzatvorenia už uplynula trojročná premlčacia doba
od splatnosti úveru) a začatiu plynutia novej premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, súd mal preukázanú jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu
dohoda nemala za následok plynutie novej premlčacej doby v zmysle zákonného ustanovenia § 110

ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii dlhu v dobe
uznania. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v
čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Na nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne
uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa

vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako „slabšej“ zmluvnej strany. Žalobca ako iniciátor uzavretia
dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní v splátkach do dohody o splácaní dlhu v splátkach zakomponoval
uznanie dlhu ako aj vyhlásenie žalovanej o vedomosti o premlčaní dlhu, a to, podľa názoru súdu, s
cieľom zlepšiť si svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky, ktorá už bola v čase uznania dlhu
premlčaná, na úkor žalovanej ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ (žalovaná) v tomto prípade nemala možnosť

ovplyvniť obsah dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto bola vopred pripravená na predtlačenom
formulári, jednalo sa teda o formulárovú dohodu. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu a
o splátkach je preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu je z úradnej činnosti známe (z ďalších súdnych
konaní, v ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v
splátkach nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu a najmä o jeho právnych následkoch, ani o inštitúte

premlčania. Žalovaná nepotvrdila, že by pri podpise dohody bola poučená o inštitúte uznania dlhu a jeho
právnych následkoch, najmä s dôrazom na premlčanie. Súd mal za to, že dohoda o uznaní dlhu nebola
uzavretá so žalovanou s cieľom reálneho poskytnutia výhody splátok (teda v jej prospech), ale, naopak,
s cieľom zvýhodnenia žalobcu vzhľadom na účinky uznania dlhu vo vzťahu k premlčaniu. Navyše,
vyhlásenie o vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu je v dohode obsiahnuté v článku 3), označenom ako

„Forma splatenia záväzku“. Vyhlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu je však jednoznačne úplne iný
inštitút ako forma splatenia záväzku, nemá s formou splatenia záväzku žiadnu súvislosť, zvlášť, keď
uznaniezáväzkuboloupravenévsamostatnomčlánku2.Vyhláseniejezaradenénakonciustanoveniao
výške splátok a dátume splácania dlhu (ktoré dokonca nie sú ani vyplnené), kde pozornosti spotrebiteľa
môže uniknúť. Už len okrajom súd uvádza, že v uznaní dlhu nebol riadne označený dlh, keďže ako veriteľ

bola označená obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., hoci zmluva bola podpísaná so
T. Ú. U., a. s. Taktiež číslo zmluvy, uvedené v uznaní dlhu, nekorešponduje s číslom zmluvy zo dňa 27.
9. 2006 (v uznaní dlhu je uvedené číslo 1200704, zmluva mala číslo 898646).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní úspešnej
žalovanej. Nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.