Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/833/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113206901
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113206901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnikBratislava,a.s.,sosídlomvBratislave,ul.Olejkárskač.1,IČO:00492736,zastúpenýadvokátom
JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom advokátskej kancelárie v D., R. K. D. X-CX, proti odporcovi: I. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. P. X, U., v konaní o zaplatenie 50,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 14C/336/2013-39 zo dňa 23. septembra 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/336/2013-39 zo dňa 23. septembra 2014 p o t

v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 50,50 Eur titulom neuhradeného cestovného a prirážky za cestovanie bez
platného cestovného lístka, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 28.02.2011,
na linke MHD č. 12, číslo voza 7805/1, odporca cestoval bez cestovného lístka. V čase tejto prepravy
bola sadzba základného cestovného bez zliav a príplatkov 0,50 Eur. Podľa čl. 6 Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave v súlade s čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v

Bratislave je úhrada, resp. prirážka za cestovanie bez platného cestovného lístka v sume 50,- Eur.
Aj napriek uvedeným skutočnostiam okresný súd nezaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy
aplikujúc na prejednávaný prípad § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle
predmetného ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočnostídovolával.Prvostupňovýsúdkonštatoval,ževdanomprípadeišlomedziúčastníkmikonania
o vzťah podľa noriem spotrebiteľského práva, keďže na jednej strane vystupoval navrhovateľ ako
dodávateľ dopravnej služby a odporca bol spotrebiteľ. K porušeniu tarifno-prepravných podmienok došlo
dňa 28.02.2011, pričom návrh na začatie konania bol zo strany navrhovateľa podaný dňa 05.03.2013.
Podľa § 108 Občianskeho zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv
na náhradu škody pri preprave osôb. Vychádzajúc z uvedeného, keď podľa spomínaného ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bol súd povinný aj bez návrhu prihliadnuť na premlčanie uplatneného

nároku, okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, keďže bol podaný po uplynutí jednoročnej premlčacej
doby. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)konštatujúc, že odporca mal v prejednávanej veci plný úspech, avšak náhradu trov si neuplatnil, ani súd
z obsahu spisu nezistil vznik nároku odporcovi na trovy konania.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd

žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Prvostupňovému súdu vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci.
V ďalších podrobnostiach uviedol, že novela Zákona o ochrane spotrebiteľa neobsahuje prechodné
ustanovenia vo vzťahu k aplikácii § 5b zakotvujúcemu povinnosť súdu prihliadnuť na premlčanie aj
bez návrhu, a preto s ohľadom na dátum začatia súdneho konania, t.j. pred dátumom účinnosti novely

zákona č. 250/2007 Z.z. bol súd povinný postupovať podľa doterajších predpisov, a teda na premlčanie
prihliadnuť na námietku dlžníka. Táto ale v danom prípade vznesená nebola. Odvolateľ zdôraznil, že
podľa jeho názoru je v právnom štáte neprijateľné, aby ako účastník právneho vzťahu, ktorý si svoje
právouplatnilvsúladesčl.46ods.1ÚstavySRbolpostihovanýzavýkonsvojhoprávavdôsledkuzmeny
legislatívy spôsobom uvedeným v rozsudku, ktorá je naviac v rozpore s hodnotami Slovenskej republiky
ako právneho štátu, nakoľko zákonodarca nevyriešil otázku jej aplikácie v rámci už začatých súdnych

konaní. Za ďalšie navrhovateľ nesúhlasil ani s právnym názorom okresného súdu, že v danom prípade
bola premlčacia lehota jednoročná podľa § 108 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenia
zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (§ 16 ods. 2, písm. b/,
ods. 3, písm. b/, ods. 4 písm. c/, ods. 7 a čl. 6 ods. 2 a 3 prepravného poriadku) mal navrhovateľ za
to, že správne mal okresný súd aplikovať na prejednávaný prípad ust. § 101 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
Povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi totiž vznikla v zmysle citovaných ustanovení Zákona
o doprave na dráhach, a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z
prepravy podľa § 760 Občianskeho zákonníka.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.

s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi

dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia, a dopravcom, ktorý
má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia
sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje
za odplatu (cestovné). Ustanovenie § 760 presnejšie nevymedzuje formu a spôsob uzavretia zmluvy
o preprave osoby. Ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v

prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky,
vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného
prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach
a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Pokiaľ ide o miesto určenia, treba rozlišovať, či ide o pravidelnú prepravu osôb resp. či ide o individuálnu
alebo hromadnú nepravidelnú dopravu osôb. Kým pri pravidelnej preprave osôb závisí určenie miesta
dopravy od vôle cestujúcich, avšak obmedzenej v rámci daného cestovného poriadku, pri nepravidelnej
preprave miesto, ale aj čas určenia miesta prepravy závisí výlučne len od dohody účastníkov. Pokiaľide o cestovné, jeho výška je určená podľa príslušných taríf, pričom môže byť určená paušálne bez
ohľadu na vzdialenosť miesta určenia (pri mestskej preprave osôb), alebo môže byť odstupňovaná podľa
vzdialenosti miesta určenia alebo aj podľa vybavenosti dopravného prostriedku (odstupňovanie podľa

tried vo vlakoch, lietadlách a pod.).

V prejednávanej veci bola medzi účastníkmi konania zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave
uzavretá dňa 28.02.2011 konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nástupe do
dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že cestujúci
nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby,

mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania a zmluvy upravené v zákone č.
514/2009 Z.z. o doprave na dráhach a v prepravnom poriadku dopravcu - mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave.

Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že dňa 28.02.2011, na linke MHD č. 12, číslo voza
7805/1, odporca cestoval bez cestovného lístka.

Podľa ust. § 108 Občianskeho zákonníka, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval okresný súd práva

z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb. Keďže
zákon nestanovuje začiatok tejto premlčacej doby, uplatňuje sa všeobecne platné ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba u práv z prepravy začína dňom, kedy právo mohlo byť
vykonané prvý raz. Týmto dňom je v zásade deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním
návrhunasúd.Navrhovateľpretosvojeprávonazaplateniecestovného,aleajpostihuzacestovaniebez

platného cestovného lístka proti odporcovi mohol na súde uplatniť v deň nasledujúci po tom, čo odporca
cestoval bez platného cestovného lístka. S poukazom na uvedené jednoročná premlčacia doba, začala
plynúť dňa 01.03.2011. Inak povedané navrhovateľ svoje právo na súde mohol uplatniť dňa 01.03.2011.
Pretože svoj nárok na súde uplatnil až dňa 05.03.2013 došlo k uplatneniu po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový

súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa
v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že aj podľa jeho názoru v jednoročnej premlčacej dobe v zmysle
§ 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale i
jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 514/2009 Z.z. o
doprave na dráhach (v danom prípade v znení účinnom do 30.12. 2011) Aj tento nárok totiž patrí medzi
práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený. To, že v

prejednávanej veci bola uzatvorená zmluva o preprave osôb v zmysle ustanovenia § 760 Občianskeho
zákonníka vyplýva aj zo znenia 6 ods. 1 cit. zákona, ktorý v súvislosti s uzatváraním takýchto zmlúv
dopravcom odkazuje práve na predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka. Zák. č. 514/2009 Z.z.
je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom,
teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie práva dopravcu na cestovné

a sankčnú úhradu ( § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z.z.), treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v
zmysle § 853 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoréupravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve
§ 108 Občianskeho zákonníka, ktorý správne na prejednávanú vec aplikoval prvostupňový súd.

V súvislosti s odvolacou námietkou o nemožnosti aplikácie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v

znení zákona č. 102/2014 Z. z. (v ktorom ide o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany)
odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie upravuje postup súdu, a preto sa má aplikovať režimom
okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu
nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované
po účinnosti predmetnej právnej úpravy. Na procesnoprávnom charakter skúmaného ustanovenia nič

nemení ani fakt, že zákonodarca použil v tejto norme hmotnoprávne pojmy spotrebiteľ a predávajúci.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s §
224 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho
konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli, preto
rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.