Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/289/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313212077
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313212077.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobcu: Profi Credit Slovakia, a.s. so sídlom
Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, zastúpeného: AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul.
Kubániho č. 16, proti žalovanému: P. P., bytom X., Ul. X. č. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka:
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Skalica, Ul. Petrovská č. 10, zastúpeného
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča č. 1, o zaplatenie
2.305,25 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C 131/2013-83
z 02.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v predmetnej veci o 2.305,25 Eur zamietol, náhradu
trov konania účastníkom nepriznal a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania vo výške 198,66 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca
schválil žalovanému revolvingový úver. V dôsledku porušenia povinnosti z jeho strany sa záväzok
žalovaného stal podľa úverových podmienok platných u žalobcu splatným. Na túto skutočnosť bol
žalovaný upozornený listom z 23.07.2009. Na základe tvrdenia samotného žalobcu v jeho návrhu
na začatie konania, žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške žalovanej sumy dňa
13.09.2009 a to na základe realizovaného zosplatnenia. Aj keď podľa zistenia súdu v predmetnom
právnom vzťahu je množstvo nejasností a nepresností, pričom by bolo namieste aplikovať aj ustanovenia
o neprijateľných zmluvných podmienkach a o rozpore s dobrými mravmi pri poskytnutom úvere, nakoľko
žalovanému bolo vyplatených 2.738,73 Eur a žalovaný žalobcovi zaplatil už 3.401,70 Eur, bolo potrebné
prednostne sa zaoberať námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesol vedľajší účastník na
strane žalovaného.

V tejto súvislosti je potrebné aplikovať premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka, pričom žalobca
mohol svoje právo uplatniť na súde po zosplatnení celého úveru, teda po 13.09.2009. V deň podania
žaloby, teda 21.08.2013 už premlčacia lehoty uplynula. Návrh voči žalovanému bol teda podaný
jednoznačne po uplynutí premlčacej doby, vedľajší účastník na strane žalovaného sa premlčania
dovolával, a preto súd návrhu nevyhovel a zamietol ho.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že namieta nedôvodnosť záverov súdu o tom, kedy by občianskoprávna úprava
premlčania mala byť výhodnejšia pre spotrebiteľa. Nemôže byť a ani nie je rozhodujúcim pre aplikáciu
Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, či osobou zaviazanou plniť nárok je spotrebiteľ
alebo dodávateľ. Občianskoprávna úprava premlčania je pre spotrebiteľa výhodnejšia, vychádza len zo
zdanlivého a predčasného záveru a platí iba pre prípad, ak spotrebiteľ vystupuje v postavení dlžníka.
Ak by bol spotrebiteľ v postavení veriteľského subjektu, potom by pre neho táto úprava žiadnu výhodu
nepriniesla, ale naopak, bola by nevýhodnejšia.

Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS sa za ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa majú
považovať také, ktoré chránia slabšiu stranu proti silnejšej. Teda danú rovnováhu odstraňujú. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že občianskoprávna úprava premlčania takou rozhodne nie je. Podľa § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, sa má v prospech spotrebiteľa vykladať len obsah zmluvy, teda nie právna
úprava. Vyplýva to aj z toho, že výklad zákona musí vzhľadom na požiadavku predvídateľnosti jeho
výkladu a aplikácie byť rovnaký. Konajúci súd nezákonne rozhodol, keď dospel k záveru o premlčaní
uplatneného nároku a mal vychádzať zo 4 -ročnej premlčacej doby.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tak daný výrok je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho
účastníctva a úpravou náhrady trov konania.

Vedľajší účastník sa deklaruje ako združenie založené na ochranu spotrebiteľa a teda sa prioritne
predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za tým účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu
združenia. Účelom združenia je zastupovanie spotrebiteľov a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní
pred súdom alebo ich podpora formou vedľajšieho účastníctva.

Zákonná úprava priznáva združeniam, ktoré majú predmet činnosti ochranu spotrebiteľa, osobitné
práva a povinnosti. Priznanie týchto oprávnení vzhľadom na ich obsah odlišuje takýto typ združenia od
obyčajných združení a pripodobňuje ich postavenie takým subjektom, ako sú napr. odborová organizácia
a podobne. Združenie má byť dostatočne odborne a personálne vybavené na zastupovanie spotrebiteľov
v konaní pred súdom a to bez potreby jeho zastúpenia advokátom.

Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný, ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že právny vzťah účastníkov konania je založený
zmluvou o revolvingovom úvere, pričom v dôsledku neplatenia splátok tohto úveru žalobca zosplatnil
celý dlh a to 13.09.2009, využijúc oprávnenia dané mu predmetnou zmluvou a požadovať zaplatenie
celého dlhu pre nesplatenie niektorých splátok.

Za týchto okolností začala plynúť premlčacia doba nasledujúceho dňa po tomto zosplatnení, nakoľko
nasledujúceho dňa mohol požiadať žalobca ako oprávnený veriteľ o zaplatenie uplatňovaných nárokov
prostredníctvom súdu, avšak žalobca tak urobil až 21.08.2013, teda jednoznačne po uplynutí zákonom
stanovenej premlčacej lehoty v dĺžke troch rokov uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka.

K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné dodať, že aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka o
premlčaní v predmetnej veci nie je náležitá.

Ustálená súdna prax akceptuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní v
spotrebiteľských veciach a to v nadväznosti na článok 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide
o právnu úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia, a prostredníctvom aplikácie ktorej sa realizuje
práve ochrana tejto slabšej strany v právnom vzťahu.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Práve z tohto citovaného zákonného ustanovenia (§ 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka) vyplýva,
že ide síce o základné interpretačné pravidlo vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, ale zároveň
ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vytvárajú priestor nielen pre priaznivejší výklad
zmlúv spotrebiteľského charakteru, a to v prospech spotrebiteľa, ale aj priestor pre využívanie výhod,
ktoré prináša spotrebiteľovi aplikácia Občianskeho zákonníka, v danom prípade v podobe aplikácie
ustanovení o premlčaní.

Správne preto súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o nemožnosť priznania práva v prospech
žalobcu v predmetnej veci z dôvodu premlčania.

Námietka premlčania bola vznesená vedľajším účastníkom v predmetnej veci vystupujúcim na strane
žalovaného, ktorý je plne legitimovaným subjektom na takýto úkon, čo vyplýva z ustanovenia § 93 ods.
2, 3, 4 O.s.p., nakoľko ide o občianske združenie, ktorého predmetom činnosti je ochrana a pomoc
spotrebiteľom.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa rozhodol správne,
pokiaľ priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania na základe úspechu
vo veci proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka a spočívajúca v
tvrdení, že združenie samo o sebe bez využitia pomoci advokáta ako právneho zástupcu, by malo byť
schopné poskytnúť náležitú a to aj právnu pomoc spotrebiteľovi, ak je taký jeho predmet činnosti, je
nenáležitá, pretože nemožno vylúčiť občianske združenie ako právny subjekt z využitia možnosti dať
sa zastúpiť v občianskom súdnom konaní právnym zástupcom, pričom takéto právo je garantované
Ústavou Slovenskej republiky a ani občianske združenie namierené na ochranu spotrebiteľa nemôže
byť v tomto smere výnimkou.

Naviac je potrebné konštatovať, že vedľajší účastník prispel najvýznamnejším spôsobom k úspechu
žalovaného v predmetnej veci v podobe vznesenia námietky premlčania, z čoho vyplýva, že jeho účasť
v konaní nebola len formálna, ale aktívna a z hľadiska ochrany spotrebiteľa prínosná.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému, ani vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane žiadne preukázateľné trovy spojené s
odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.