Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312226300
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2312226300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: R. D., nar. XX.XX.XXXX,
N., M.R. N. XX/X, proti odporcovi: Spoločenstvo vlastníkov bytov Kukučínova 540, Šaľa, Kukučínova
540/9, IČO: 36 097 586, zastúpený advokátskou kanceláriou: Čibrik & Blazsek s.r.o., Šaľa, Hlavná 14,
o zaplatenie 1.824,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 23C 398/2012- 99 zo dňa 28. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od

odporcu zaplatenia sumy 1.824,73 eur s príslušenstvom, zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 523,76 eur k rukám právneho zástupcu
odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii
§ 451 ods. 1, 2, 454, 456, 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 6, § 419, § 420 ods. 1,
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 2 veta prvá, §
7a ods. 2 a § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
len „zákon“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov, mal súd za
preukázané, že minimálne od roku 2010 do 24.5.2012 boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX,

nachádzajúceho sa na P.. poschodí vo vchode č. X, bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na
pozemku parc. č. 875 ako bytový dom, blok A/X, nachádzajúci sa ulici E. X v N., pozemku parc. č. 875
o výmere 400 m2 - zastavané plochy a nádvoria vo výške spoluvlastníckeho podielu 5726/104078 a
spoločných častí a zariadení domu vo výške spoluvlastníckeho podielu 5726/104078, ktoré sú zapísané
na Správe katastra Šaľa na LV č. XXXX X. D., bytom E. XXX/X, N. a jeho manželka G. D., bytom
E. XXX/X, N., ktorí ako vlastníci predmetného bytu boli povinní na základe Zmluvy o poskytovaní
plneniauzatvorenejsodporcom,akoosobouvykonávajúcousprávupredmetnéhobytu,tomutomesačne

vopred poukazovať preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv a zálohové platby na spravovanie
Spoločenstva vlastníkov bytov, a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Riadnym neplnením si týchto
ich povinností vyplývajúcich im z uzatvorenej zmluvy, im ku dňu 25.5.2012 vznikol voči odporcovi dlh v
celkovej výške 1.824,73 Eur, ktorý dlh pozostával z nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu vo
výške 1.064,73 Eur, ako to vyplýva z vyúčtovania za rok 2011 a z neuhradených zálohových platieb za
mesiac január 2012 až apríl 2012 vo výške 760,-Eur.Navrhovateľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo 16.04.2012, ktorej vklad
bol povolený Správou katastra Šaľa dňa 25.05.2012, pod č. V - 629/12, pričom výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností bol v období od 25.5.2012 do 25.7.2012. Navrhovateľ v čase kúpy bytu ako

konateľ a spoločník záložného veriteľa, ktorý byt predával mal nepochybne vedomosť o tom, že odporca
evidoval voči predávajúcim, ako bývalým vlastníkom predmetného bytu reálny dlh minimálne vo výške
1.824,73 Eur, ktorý dlh odporcovi nebol pred samotným predajom bytu uhradený, a to ani sčasti.
Počnúc dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti si svoje povinnosti voči odporcovi riadne
splnil a uhradil všetky odporcom predpísané zálohové platby. Navrhovateľ uzavrel dňa 11.06.2012 s

odporcom aj Zmluvu o poskytovaní plnenia, pričom odporca mu vystavil predpis mesačných záloh už
od 01.05.2012. Navrhovateľ uhradil odporcovi všetky platby za obdobie od 05/2012 do 07/2012 riadne
a včas v celkovej výške 3 x 120,01 Eur dňa 14.06.2012. Následne po nadobudnutí svojho vlastníckeho
práva mal navrhovateľ záujem nehnuteľnosť predať a uzavrel dňa 18.06.2012 Kúpnu zmluvu s F. O.,
bytom H. XXXX/XX, N.. Na základe dohody navrhovateľa a kupujúcej F. O. mala byť časť kúpnej ceny
uhradená z prostriedkov bankového úveru poskytnutého jej z N., a.s., Z. H. X, C., ktorá si za účelom

poskytnutia úveru zriadila na nehnuteľnosti záložné právo, ktorého vklad bol Správou katastra Šaľa
povolený dňa 10.07.2012, pod č. V - 1098/2012. Pani F. O. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti
na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Šaľa, pod č.
V 1192/2012 zo dňa 25.07.2012. Na základe skutočnosti, že navrhovateľ mal záujem uzavrieť kúpnu
zmluvu s p. F. O., žiadal odporcu o vydanie potvrdenia v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona, že nemá ako

vlastník bytu nedoplatky na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv. Odporca najskôr odmietol
navrhovateľovi vystaviť takéto potvrdenie z dôvodu, že podľa jeho názoru viazli na byte nedoplatky
pôvodných vlastníkov X. D. a jeho manželky vo výške 1.824,73 Eur (pôvodne vyčíslené odporcom vo
výške 1.950 Eur) s tým, že až do okamihu úhrady tohto dlhu odporca potvrdenie nevystaví. Odporca
prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 21.06.2012 označeným ako vyčíslenie nedoplatkov

za služby spojené s užívaním bytu č. XX, E. XXX/X oznámil, spoločnosti Express credit, s.r.o. so sídlom
Budovateľská ul.č. 2256/46, Šaľa, že v prípade, ak bude uhradená suma vo výške 1.824,73 Eur vystaví
odporca vlastníkovi sporného bytu potvrdenie o tom, že neeviduje žiadne nedoplatky za služby spojené
s užívaním bytu. Navrhovateľ uhradil v prospech odporcu dňa 4.7.2012 sumu 1.824,73 Eur ako dlh X.
D., nar. XX.X.XXXX a jeho manželky G. D., nar. XX.X.XXXX ako pôvodných vlastníkov sporného bytu,

ktorá suma pozostávala z nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu vo výške 1.064,73 Eur, ako
to vyplýva z vyúčtovania za rok 2011 a z neuhradených zálohových platieb za mesiac január 2012 až
apríl 2012 vo výške 760,-Eur. Spornou zostala otázka, či odporca žiadal od navrhovateľa plnenie dlhu,
na ktoré plnenie nemal právny nárok alebo navrhovateľ plnil odporcovi bez právneho dôvodu, prípadne
odporca získal predmetné plnenie z nepoctivých zdrojov, nakoľko navrhovateľ plnenie poskytol v tiesni

vyvolanej hroziacou škodou a teda, či vznikla povinnosť odporcu navrhovateľovi prijaté plnenie vrátiť.

Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že dlh manželov D. voči
odporcovi v celkovej výške 1.824,73 Eur bol dlhom reálnym, ktorý ku dňu 4.7.2012 nebol splatený, a to
ani len sčasti, z ktorého dôvodu sa súd potom nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že odporca
žiadal od navrhovateľa plnenie dlhu na ktoré plnenie nemal právny nárok, prípadne, že navrhovateľ

plnil odporcovi bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide totiž len tam, kde právny
dôvod od začiatku neexistoval, prípadne dodatočne odpadol, čo nepochybne v prejednávanej veci
splnené nebolo. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ dňa 4.7.2012
zaplatil odporcovi sumu 1.824,73 Eur ako dlh X. D. nar. XX.X.XXXX a G. D. nar. XX. X.XXXX ako
pôvodných vlastníkov vyššie citovaného bytu, ktorý im vznikol z dôvodu nedoplatkov za služby spojené

s užívaním bytu do 16.4.2012, t. j. nedoplatku vo výške 1.064,73 Eur z vyúčtovania za rok 2011 a
nedoplatku na zálohových platbách za mesiac 01/2012 až 04/2012 vo výške 760 Eur, ako to vyplýva
aj z potvrdenia spracovaného samotným navrhovateľom dňa 4.7.2012, ktoré predložil odporcovi na
podpísanie pri realizovaní platby. Právnym dôvodom plnenia bolo totiž uhradenie reálneho dlhu. Nakoľko
všaknavrhovateľuhradilodporcovidlhzamanželovD.zaobohatených,atedaajpasívnelegitimovaných

na vydanie obohatenia, bolo potrebné považovať tých za ktorých sa plnilo, teda manželov D. a nie
toho komu sa plnilo, teda v tomto prípade odporcu. Súd posúdil skutkové okolnosti podľa ust. § 454
Občianskeho zákonníka a návrh navrhovateľa voči odporcovi ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že odporca získal predmetné plnenie z nepoctivých zdrojov, nakoľko
odporcovi poskytol plnenie v tiesni vyvolanej hroziacou škodou je potrebné uviesť, že navrhovateľ

napriek poučeniu zo strany súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko takétojeho skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ navrhovateľ považoval požiadavku
odporcu na úhradu dlhu manželov D. za plnenie z nepoctivých zdrojov (odporujúce dobrým mravom),
súd sas takýmto jeho tvrdením nestotožnil, nakoľko odporca mal legitímne právo na úhradu jeho splatnej

pohľadávky a navrhovateľ ako konateľ a aj spoločník spoločnosti Express credit, s.r.o. Budovateľská ul.
č. 2256/46, Šaľa, ktorá v rámci výkonu svojho záložného práva predala sporný byt manželov D., ako
ich jediný nehnuteľný majetok vedel o existencii takéhoto splatného dlhu manželov D. voči odporcovi
a nič mu nebránilo v tom, aby konal v mene dlžníkov tak, aby takýto dlh manželov D. odporcovi
z výťažku z predaja bytu, teda z prostriedkov samotných dlžníkov, bol splatený v celom rozsahu.

Napriek tomu tak navrhovateľ nekonal, a tak aj jeho zavinením predmetný dlh zostal neuhradený.
Okrem toho navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by sa samotný odporca pri inkasovaní pohľadávky
manželov D. správal zavrhnutiahodným spôsobom, ktoré konanie by pre jeho rozpor s dobrými mravmi
nemalo požívať právnu ochranu. Samotný zákon predpokladá pri zmluvnom prevode vlastníckeho
práva k bytu alebo nebytovému priestoru vystavenie vyhlásenia o tom, že vlastník bytu nemá žiadne
nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe

fondu prevádzky, údržby a opráv predsedom spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome a nie samotným spoločenstvom, pričom pre takýto úkon nestanovuje žiadnu lehotu. Teda, pokiaľ
aj predsedníčka odporcu takéto potvrdenie vydala v lehote kratšej ako 15 dní odo dňa, čo bola o vydanie
takéhoto potvrdenia navrhovateľom písomne požiadaná (písomná žiadosť zo dňa 21.6.2012 a vydanie
samotného potvrdenia dňa 4.7.2012), nemožno jej takéto konanie považovať za odporujúce dobrým

mravom. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že jej nepoctivým konaním bola požiadavka na prednostnú
úhradu dlhu manželov D., je potrebné uviesť, že samotný navrhovateľ vo svojej výzve zo dňa 21.6.2012
vyzval odporcu, aby mu oznámil, aké kroky má navrhovateľ vykonať, aby k vydaniu takéhoto vyhlásenia
došlo. Teda samotný navrhovateľ viedol odporcu k tomu, aby tento sformuloval svoje požiadavky, za
ktorých je vyhlásenie ochotný vystaviť, ktoré požiadavky potom navrhovateľ aj bez ďalších výhrad a

akéhokoľvek donucovania zo strany odporcu dobrovoľne, vedomý si skutočnosti, že uhrádza cudzí dlh,
v celom rozsahu aj splnil. Po takomto splnení požiadaviek odporcu tento navrhovateľovi požadované
vyhlásenie bezodkladne vystavil. Z tohto dôvodu súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol ani na takúto
námietku navrhovateľa, nakoľko v konaní odporcu, prípadne jeho štatutárneho zástupcu nevzhliadol
nepoctivé konanie odporujúce platným právnym predpisom alebo dobrým mravom. Súd nemal za

preukázané, že by odporca, prípadne jeho štatutárny zástupca konal pri vydávaní vyhlásenia v úmysle
privodiť navrhovateľovi škodu, prípadne inú ujmu na jeho právach, alebo v úmysle neoprávnene
zasahovať do jeho vlastníckych práv.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že konal v záujme odvrátenia hroziacej škody je potrebné uviesť, že takéto
svoje tvrdenie taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo

možné prijať záver, že by niekomu konaním, či nekonaním odporcu hrozila konkrétna majetková
ujma. Navrhovateľ nepreukázal, že by mu konaním odporcu reálne hrozil vznik konkrétnej škody.
Ak by aj nevydaním požadovaného vyhlásenia navrhovateľovi predsa len hrozila, prípadne vznikla
škoda, za takúto škodu by zodpovedal výhradne ten, kto by eventuálne porušil právnu povinnosť
vyhlásenie vystaviť, pričom zákon takúto povinnosť neukladá odporcovi, ale predsedovi spoločenstva

vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 5 ods. 2 zákona), ktorý za takúto prípadnú škodu pri splnení
zákonných predpokladov uvedených v ust. § 7c ods. 4 zákona zodpovedá samostatne. Teda, pokiaľ by
aj navrhovateľ mal záujem uplatniť si právo na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých mu
pri odvracaní hroziacej škody ako subjekt, ktorý odvracal hroziacu škodu podľa ust.§ 419 Občianskeho
zákonníka, pasívne legitimovaným by nebol odporca ale ten, kto spôsobil hroziace nebezpečenstvo,

prípadne v koho záujme tento subjekt konal. Z týchto dôvodov súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci
neprihliadol ani na takúto námietku navrhovateľa, ktorý dokonca si v tomto konaní podľa názoru súdu
neuplatnilprávonanáhraduškody,ani právonanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovvzniknutýchmu
pri odvracaní hroziacej škody ako subjekt, ktorý odvracal hroziacu škodu podľa ust.§ 419 Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že konal v tiesni, súd uviedol, že sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by navrhovateľ pri platení dlhu manželov
D. konal v tiesni.Prvostupňový súd v záujme predídenia akýchkoľvek pochybností o právnom dôvode, na základe ktorého
navrhovateľ požadoval plnenie od odporcu vyzval navrhovateľa na právne zdôvodnenie uplatneného
nároku, pričom právny zástupca navrhovateľa konštatoval, že právne posúdenie skutkových okolností

je vecou súdu, a že navrhovateľ len chcel zabrániť vzniku škody a konal v súlade s ust. § 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je ten, komu hrozí zásah do práva (nie škoda - poznámka súdu), povinný
urobiť také konanie, aby ho odvrátil.

Pokiaľ ide o námietku odporcu, že podľa ust. § 7a ods. 2 a § 8a ods. 7 zákona dochádza k singulárnej
sukcesii, teda k prechodu pohľadávok i dlhov vzťahujúcich sa na prevádzaný byt alebo nebytový priestor

na nového nadobúdateľa, teda že správca môže v prípade vzniku nedoplatkov tieto vymáhať od nového
vlastníka bytu, alebo nebytového priestoru po prevode, alebo po prechode vlastníckeho práva a že
tým je v podstate vytvorená dôležitá zásada, podľa ktorej vznik záväzkov je podľa právneho rámca
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov akcesoricky spojený nie s osobou vlastníka bytu
a nebytového priestoru, t.j. s personálnym substrátom, ale s vecným substrátom, ktorým je existencia
vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru je potrebné uviesť, že prvostupňový súd sa s takýmto

jeho právnym názorom nestotožnil a pri svojom rozhodovaní na takúto námietku neprihliadol. Podľa
názoru súdu zákonné pravidlo vyjadrujúce skutočnosť, že s prevodom alebo s prechodom vlastníckeho
práva k bytu, alebo nebytovému priestoru prechádzajú na nového vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru práva a povinnosti zo zmluvy o spoločenstve treba vykladať tak, že na takýto prevod alebo
prechod práv sa nevyžaduje ďalší právny úkon, ako napr. uzatvorenie ďalšej zmluvy o spoločenstve, ale

tento prechod alebo prevod práv apriori pôsobí na nového vlastníka, avšak len do budúcna. V zásade
nie spätne - retroaktívne. Zákon retroaktivitu pripúšťa, len vo vzťahu k právnym úkonom týkajúcich
sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, ktoré boli
vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Vo
vzťahu k záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o spoločenstve, prípadne o výkone správy nehovorí o ich

prechode, ale len o ich zániku a to v tom zmysle, že zanikajú až ich usporiadaním. Nakoľko samotný
zákon neobsahuje ustanovenia bližšie upravujúce takýto zánik záväzkov, bude podľa názoru súdu
potrebné posúdiť zánik jednotlivých konkrétnych záväzkov podľa noriem občianskeho práva, a to najmä
jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka o zániku občianskoprávnych záväzkov (ust. § 559 -
587 Občianskeho zákonníka). Ak by zákon predpokladal prechod nedoplatkov na úhradách za plnenia

spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv na
nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v prvom rade by to jednoznačne zakotvil do znenia
zákona. Okrem toho by potom nemalo opodstatnenie, aby podľa ust. § 5 ods. 2, prvá veta zákona
prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru
bolo vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že ust. § 7a ods. 2 a § 8a ods. 7
zákona nie je možné vzťahovať na povinnosť úhrady nedoplatkov na odvodoch do fondu prevádzky,
údržby a opráv. Z logického výkladu týchto ustanovení podľa názoru súdu možno dospieť k záveru, že

zákon bráni prevodu alebo prechodu vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru v dome na nového
vlastníka bytu, alebo nebytového priestoru v dome bez usporiadania záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy
o spoločenstve, keď ako prílohu takejto zmluvy stanovuje aj vyššie citované vyhlásenie správcu, alebo
predsedu spoločenstva. Z logického výkladu ust. § 7a ods. 2 a § 8a ods. 7 zákona ďalej nepochybne
vyplýva, že prevod alebo prechod bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka má také účinky

ako odstúpenie od zmluvy o spoločenstve alebo výkone správy, teda spôsobuje zánik všetkých práv a
povinností pôvodného vlastníka z týchto zmlúv, ale povinnosť uhradiť nedoplatky, ktoré vznikli v minulosti
zostáva pôvodnému dlžníkovi zachovaná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu,
nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe
fondu prevádzky, údržby a opráv nemožno považovať v zmysle vyššie uvedeného za povinnosť zo

zmluvy o spoločenstve, ale len za dôsledok jej porušenia. Pre poriadok je potrebné uviesť, že takýto
prechod peňažných dlhov na nového vlastníka sporného bytu nevyplýva ani zo Zmluvy o poskytovaní
plnenia zo dňa 11.6.2012 a ani z Kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.2012, ktorou navrhovateľ nadobudol
vlastnícke právo k spornému bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené potom podľa názoru súdu navrhovateľ
neplnil vlastný dlh, ktorý na neho prešiel spolu s vlastníckym právom k bytu, ako to tvrdil odporca, ale

nepochybne dlh manželov D..O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy odporcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vyčíslených v súlade ust. § 2, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ § 15, § 18 ods.

3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, a to pri hodnote jedného úkonu vychádzajúc zo žalovanej sumy 1.824,73 Eur vo výške 81,33
Eur + 7,81 Eur režijný paušál, teda jeden úkon v sume 89,14 Eur, a to za prípravu a prevzatie veci
03.01.2013 v sume 89,14 Eur, spísanie odporu z 09.01.2013 v sume 89,14 Eur, účasť na pojednávaní
dňa 16.05.2013 v sume 89,14 Eur, účasť na pojednávaní dňa 03.10.2013 v sume 89,14 Eur, účasť

na pojednávaní dňa 28.11.2013 v sume 89,14 Eur, teda spolu 445,70 Eur a náhradu za stratu času
v súlade s ust. § 17 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej služby v celkovej výške 78,06 Eur (3 x 2 x 1 hodiny /13,01 Eur), teda trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 523,76 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie alternatívne, aby rozsudok zmenil a

žalobe vyhovel v celom rozsahu. Ako dovolací dôvod uviedol § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., nakoľko súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa §
205ods.2písm.f)O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Napadnuté rozhodnutie odvolateľ považuje za nezákonné, pretože pri svojom rozhodovaní
súd nevzal do úvahy zásadu O.s.p. a to je spravodlivá ochrana práv. Podľa odvolateľa pri vnímaní

spravodlivosti ako aj postupu súdu smerujúceho k jeho naplneniu, je potrebné prihliadať najmä na
kogentné ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a účelom súdneho rozhodnutia by malo byť
vyvážené rozhodnutie, ktoré sleduje čo najspravodlivejšiu ochranu práva oboch účastníkov konania
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL ÚS 34/09 zo dňa 07.09.2010). V konaní bolo preukázané a nebolo
sporné, že navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy a rozhodnutia

o povolení vkladu vydaného Správou katastra Šaľa dňa 25.05.2012. Rovnako nebolo sporné, že za
obdobie kedy bol vlastníkom tohto bytu mu odporca vystavil predpis so zálohovými platbami za obdobie
od 05/2012 do 07/2012 vo výške 3 x 120,01 eur, ktoré navrhovateľ riadne a včas uhradil. Potom
ako navrhovateľ chcel previesť byt na tretiu osobu - F. O., odporca mu odmietol vystaviť potvrdenie
o tom, že ako vlastník bytu nemá nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu a úhradách

do fondu prevádzky, údržby a opráv. Z dokazovania tiež vyplynulo, že štatutárny zástupca odporcu
bol opakovane navrhovateľom žiadaný o vystavenie takéhoto potvrdenia, pričom potvrdenie odmietol
vystaviť z dôvodu, že navrhovateľ chcel byt previesť na inú osobu a podľa jeho názoru na tomto
byte bol dlh a to dlh D.. Rovnako nebolo sporné, že potvrdenie nevystavil z dôvodu, že navrhovateľa
považoval za osobu, ktorý sa stal nadobúdateľom bytu a teda aj novým dlžníkom voči odporcovi a

na úhrade dlhu trval aj napriek vedomosti o tom, že jej konaním bude prerušené konanie o povolenie
vkladu vlastníckeho práva k bytu v prospech nového nadobúdateľa a to F. O.. Súd nemal preukázané,
že by odporca konal v rozpore s dobrými mravmi a že jeho nárok na plnenie dlhu je legitímny. S
týmto záverom sa odvolateľ nemôže stotožniť, pretože dáva priestor spoločenstvám vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, ktoré v prípade absencie právnej úpravy a rozhodovacej praxe súdov zneužívajú

§ 5 zákona a pod hrozbou nevystavenia potvrdenia o neexistencie nedoplatkov pre potreby katastra v
konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu, pod rúškom zákonného konania nútia prevodcov,
na vyplatenie dlhov voči pôvodným vlastníkom bytu, hoci samé spoločenstvá nevykonávajú žiadne
právne kroky na vymáhanie svojich pohľadávok voči vlastníkom. Ďalej z konania vyplynulo, že štatutárny
zástupca odporcu nevykonal žiadne právne kroky na vymáhanie dlhu spoločenstva voči manželom

D., hoci mal vedomosť o tom, že sú notorickí neplatiči. Potom ako byt manželov D. bol zo strany
záložného veriteľa obchodnej spoločnosti Express credit s.r.o. predaný pri výkone záložného práva a
ktorá spoločnosť konala v mene a na účet pôvodných vlastníkov X. D. a G. D. ako dlžníkov a záložných
dlžníkov a uspokojenie pohľadávky odporcu z rozvrhu výťažku nebolo možné, nakoľko pohľadávka
záložného veriteľa bola vyššia ako výťažok z predaja, nastáva situácia, že odporca sa snažil svoje

pochybné konanie vyriešiť tak, že pod rúškom svojej povinnosti vystaviť potvrdenie pre navrhovateľa
pri prevode bytu na p. O., odmietol potvrdenie vystaviť a dožadoval sa plnenia od navrhovateľa, hoci si
mohol svoju pohľadávku vymáhať od manželov D.. Medzi účastníkmi bolo sporné aj to, či je potrebné
pri výkone záložného práva žiadať spoločenstvo vlastníkov bytov o vystavenie potvrdenia o neexistencii
nedoplatkov, pričom podľa navrhovateľa takáto povinnosť záložného veriteľa neexistuje, nakoľko na

každom byte, ktorý je predávaný pri výkone záložného práva viaznu nedoplatky. Odporca využil situáciu
kedy navrhovateľ chcel previesť byt na tretiu osobu a žiadal od navrhovateľa plnenie dlhu za iného,teda dlh manželov D. pod hrozbou nevystavenia potvrdenia pre potreby katastra v zmysle § 5 zákona.
Odporca v čase výkonu záložného práva splatnou pohľadávkou voči manželom D. ani nedisponoval,
keďže títo mali dlh len na zálohových platbách a teda reálny dlh vznikol až pri vyúčtovaní zálohových

platieb a tento dlh žiadal uhradiť od navrhovateľa. Podľa navrhovateľa takéto konanie odporcu nemožno
považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi a možno ho jednoznačne vyhodnotiť ako zneužitie
práva daného § 5 zákona kedy bolo a muselo byť odporcovi zrejmé, že bez takéhoto potvrdenia
katastrálne konanie o povolení vkladu z navrhovateľa v prospech F. O. preruší a následne zastaví,
nakoľko by nebolo možné tento nedostatok vkladového konania odstrániť voči správnemu orgánu inak

ako predložením žiadaného potvrdenia o neexistencie nedoplatkov na byte, ktoré by odporca vystavil
len v prípade úhrady dlhu. Je teda zrejmé, že súd nesprávne posúdil konanie odporcu ako konanie
smerujúce k legitímnemu uplatneniu práva, hoci súčasne konštatuje, že právny názor odporcu o tom,
že dlh manželov D. prešiel na navrhovateľa ako nového vlastníka je nesprávny a neopodstatnený. Tu
odvolateľ konštatoval, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože na jednej strane súd dôvodil tým,
že právny názor odporcu spočívajúci v tom, že predmetný dlh je výlučne dlhom viaznucim na byte a

teda prechodom alebo prevodom vlastníckeho práva ťaží nadobúdateľa teda, že predmetný záväzok
predchádzajúcich vlastníkov manželov D. je záväzkom aj budúceho nadobúdateľa nie je správny a na
druhej strane nevzhliadol prítomnosť naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, ktorú
navrhovateľ odvodil z dvoch postulátov skutkových podstát a to z plnenia bez právneho dôvodu a z
plnenia z nepoctivých zdrojov. Odvolateľ má za to, že právnym úkonom a to zaplatením dlhu, ktoré

odporca bez právneho dôvodu žiadal od navrhovateľa nemohlo prísť k strate pasívnej legitimácie
odporcu v konaní a k založeniu bezdôvodného obohatenia ako plnenia za iného, nakoľko toto samotné
plnenie už od svojho začiatku bolo nepochybné a preukázateľné medzi navrhovateľom a odporcom
plnením bez právneho dôvodu. Plnením bez právneho dôvodu bolo preto, že medzi účastníkmi konania
nikdy nevznikol právny vzťah, ktorý založil predmetný dlh a pre nadobudnutie vlastníckeho práva nie

je možné, aby všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie odporcu zakladalo podmienku
pre vznik práva. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca žiadal od navrhovateľa
plnenie dlhu, ktorého dlžníkom nebol navrhovateľ, súčasne žiadal tzv. plnenie za iného pod podmienkou
vydania povinnej listiny pre vkladové konanie bez ktorej by navrhovateľ nemohol previesť predmetnú
nehnuteľnosť na tretiu osobu. Takéto podmienené plnenie dlhu nie je právom dovolené a súčasne

navrhovateľ odporcovi od počiatku uvádzal skutočnosti teda, že nie je dlžníkom a preto ak bude
podmieňovať prevod nehnuteľnosti plnením uvedeného dlhu, od počiatku bude plniť cudzí dlh avšak
bez právneho dôvodu a právu neaprobovaným spôsobom. Zároveň odvolateľ namieta aj priznanie
nároku na náhradu trov konania odporcovi, ktorého správanie dalo podnet na podanie žaloby. Právny
názor odporcu o prevode záväzku záložcom na navrhovateľa ako na nového vlastníka (názor odporcu

vychádzal z toho, že prevodom vlastníckeho práva pristupuje nový vlastník k zmluve o výkone správy),
čím sa stáva dlžníkom namiesto pôvodného dlžníka vo vzťahu k záväzkom viaznúcim na správe bytu,
toto súd nevzal do úvahy a preto obrana odporcu v podobe úkonu právnej služby nesmerovala k
účelnému bráneniu práva.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu
prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že od roku 2010 do 24.5.2012 boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX,

nachádzajúceho sa na P.. poschodí vo vchode č. X, bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na
pozemku parc. č. 875 ako bytový dom, blok A/X, nachádzajúci sa ulici E. X v N., pozemku parc. č. 875
o výmere 400 m2 - zastavané plochy a nádvoria vo výške spoluvlastníckeho podielu 5726/104078 a
spoločných častí a zariadení domu vo výške spoluvlastníckeho podielu 5726/104078, ktoré sú zapísanéna Správe katastra Šaľa na LV č. XXXX X. D., bytom E. XXX/X, N. a jeho manželka G. D., bytom
E. XXX/X, N., ktorí ako vlastníci predmetného bytu boli povinní na základe zmluvy o poskytovaní
plneniauzatvorenejsodporcom,akoosobouvykonávajúcousprávupredmetnéhobytu,tomutomesačne

vopred poukazovať preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv a zálohové platby na spravovanie
Spoločenstva vlastníkov bytov, a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Riadnym neplnením si týchto
ich povinností vyplývajúcich im z uzatvorenej zmluvy, im ku dňu 25.5.2012 vznikol voči odporcovi
dlh v celkovej výške 1.824,73 Eur, ktorý dlh pozostával z nedoplatku za služby spojené s užívaním
bytu vo výške 1.064,73 Eur, ako to vyplýva z vyúčtovania za rok 2011 a z neuhradených zálohových

platieb za mesiac január 2012 až apríl 2012 vo výške 760,-Eur. Navrhovateľ nadobudol predmetné
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo 16.04.2012, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Šaľa
dňa 25.05.2012, pod č. V - 629/12, pričom výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností bol v období od
25.5.2012 do 25.7.2012. Navrhovateľ v čase kúpy bytu ako konateľ a spoločník záložného veriteľa, ktorý
byt predával mal nepochybne vedomosť o tom, že odporca evidoval voči predávajúcim, ako bývalým
vlastníkom predmetného bytu reálny dlh minimálne vo výške 1.824,73 Eur, ktorý dlh odporcovi nebol

predsamotnýmpredajombytuuhradený,atoani sčasti.Počnúcdňomnadobudnutiavlastníckehopráva
k nehnuteľnosti si svoje povinnosti voči odporcovi riadne splnil a uhradil všetky odporcom predpísané
zálohové platby. Navrhovateľ uzavrel dňa 11.06.2012 s odporcom aj Zmluvu o poskytovaní plnenia,
pričom odporca mu vystavil predpis mesačných záloh už od 01.05.2012. Navrhovateľ uhradil odporcovi
všetky platby za obdobie od 05/2012 do 07/2012 riadne a včas v celkovej výške 3 x 120,01 Eur dňa

14.06.2012. Následne po nadobudnutí svojho vlastníckeho práva mal navrhovateľ záujem nehnuteľnosť
predať a uzavrel dňa 18.06.2012 Kúpnu zmluvu s F. O., bytom H. XXXX/XX, N.. Na základe dohody
navrhovateľa a kupujúcej F. O. mala byť časť kúpnej ceny uhradená z prostriedkov bankového úveru
poskytnutého jej z N., a.s., Z. H. X, C., ktorá si za účelom poskytnutia úveru zriadila na nehnuteľnosti
záložné právo, ktorého vklad bol Správou katastra Šaľa povolený dňa 10.07.2012, pod č. V - 1098/2012.

Pani F. O. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra Šaľa, pod č. V 1192/2012 zo dňa 25.07.2012. Na základe
skutočnosti, že navrhovateľ mal záujem uzavrieť kúpnu zmluvu s p. F. O., navrhovateľ žiadal odporcu o
vydanie potvrdenia v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona, že nemá ako vlastník bytu nedoplatky na úhradách
do fondu prevádzky, údržby a opráv. Odporca najskôr odmietol navrhovateľovi vystaviť takéto potvrdenie

z dôvodu, že podľa jeho názoru viazli na byte nedoplatky pôvodných vlastníkov X. D. a jeho manželky
vo výške 1.824,73 Eur (pôvodne vyčíslenej odporcom vo výške 1.950 Eur) s tým, že až do okamihu
úhrady tohto dlhu odporca potvrdenie nevystaví. Odporca prostredníctvom právneho zástupcu listom
zo dňa 21.06.2012 označeným ako vyčíslenie nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu č. XX,
E. XXX/X oznámil, spoločnosti Express credit, s.r.o. so sídlom Budovateľská ul.č. 2256/46, Šaľa, že

v prípade, ak bude uhradená suma vo výške 1.824,73 Eur vystaví odporca vlastníkovi sporného bytu
potvrdenie o tom, že neeviduje žiadne nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu. Navrhovateľ
uhradil v prospech odporcu dňa 4.7.2012 sumu 1.824,73 Eur ako dlh X. D., nar. XX.X.XXXX a jeho
manželky G. D., nar. XX.X.XXXX ako pôvodných vlastníkov sporného bytu, ktorá suma pozostávala z
nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu vo výške 1.064,73 Eur, ako to vyplýva z vyúčtovania za

rok 2011 a z neuhradených zálohových platieb za mesiac január 2012 až apríl 2012 vo výške 760,-Eur.

Predmetom sporu zostala otázka či vznikla povinnosť odporcu navrhovateľovi prijaté plnenie vrátiť.

V prvom rade navrhovateľ žiadal predmetné plnenie podriadiť pod ust. § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ako plnenie bez právneho dôvodu resp. plnenie získané z nepoctivých zdrojov.

Odvolateľ argumentoval, že už od začiatku bolo nepochybné a preukázateľné, že medzi navrhovateľom

a odporcom ide o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko podľa odvolateľa z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že odporca žiadal od navrhovateľa plnenie dlhu, ktorého dlžníkom nebol navrhovateľ.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

O plnenie bez právneho dôvodu ide, ak dôvod k plneniu od začiatku vôbec neexistoval napr. plnenie
poskytnuté omylom tomu, kto nebol veriteľom; plnenie poskytnuté v domnienke, že je plnený dlh, pričom
žiadny neexistoval. Podstatné je, že ten, kto plnil, si nebol vedomý toho, k plneniu nie je povinný alebo
že plní tomu, kto nie je oprávnený toto plnenie prijať. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamihu,
kedy obohatený prijal plnenie.

Z vyjadrení navrhovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj z odvolania vyplýva, že navrhovateľ

od počiatku uvádzal, že nie je dlžníkom a preto ak bude odporca podmieňovať prevod nehnuteľnosti
plnením uvedeného dlhu, od počiatku bude plniť cudzí dlh avšak bez právneho dôvodu a právu
neaprobovaným spôsobom. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že navrhovateľ si bol od začiatku
vedomý toho, že k plneniu nie je povinný a preto nedošlo k naplneniu tejto skutkovej podstaty vzniku
bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ napriek poučeniu
zo strany súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že odporca
získal predmetné plnenie z nepoctivých zdrojov, nakoľko odporcovi poskytol plnenie v tiesni vyvolanej
hroziacou škodou v súvislosti so skutkovými okolnosťami za ktorých došlo k vyhláseniu predsedu
spoločenstva vlastníkov bytových a nebytových priestorov v dome, že vlastník nemá žiadne nedoplatky

na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbu fondu
prevádzky, údržby a opráv.

Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci prvostupňový súd posúdil uplatnený nárok aj v zmysle
§ 454 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ argumentoval, že odporca súčasne žiadal tzv. plnenie za
iného pod podmienkou vydania povinnej listiny pre vkladové konanie, bez ktorej by navrhovateľ nemohol

previesť predmetnú nehnuteľnosť na tretiu osobu.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Táto skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré
má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol k takémuto plneniu povinný

(t.j. namiesto dlžníka), pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní
za iného. Predpokladom je, že prijatím plnenia zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa
tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho jeho veriteľovi plnenie poskytol. Právna povinnosť k
plneniu vo vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku.
Ten, to plnil za iného, má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil,

a nie od toho, komu plnil.

Prvostupňový súd uzavrel, že navrhovateľ uhradil odporcovi dlh za manželov D. za obohatených, a teda
aj pasívne legitimovaných na vydanie obohatenia, bolo potrebné považovať tých za ktorých sa plnilo,
teda manželov D. a nie toho komu sa plnilo, teda v tomto prípade odporcu.

Odvolací súd so zreteľom na uvedené pri posúdení nároku navrhovateľa z hľadiska § 451 O.z. dospel

aj k záveru, že neboli naplnené predpoklady aplikácie tohto ustanovenia, na základe ktorého by bola
žaloba dôvodná. Navrhovateľ tvrdí, že plnil za iného a on sám túto povinnosť nemal teda plnil namiesto
toho, kto bol k takémuto plneniu povinný, avšak z dôvodov nižšie uvedených, nemožno na daný skutkový
stav aplikovať § 451 O.z.Pokiaľ navrhovateľ mal záujem uplatniť si právo na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých
mu pri odvracaní hroziacej škody ako subjekt, ktorý odvracal hroziacu škodu podľa ust.§ 419
Občianskeho zákonníka, pasívne legitimovaným by nebol odporca ale ten, kto spôsobil hroziace

nebezpečenstvo, prípadne v koho záujme tento subjekt konal. Z uvedených dôvodov správne
prvostupňovýsúdneprihliadolaninanámietkunavrhovateľa,ktorývkonanípodľanázorusúduneuplatnil
právo na náhradu škody, ani právo na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých mu pri
odvracaní hroziacej škody ako subjekt, ktorý odvracal hroziacu škodu podľa ust.§ 419 Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľnavrhovateľtvrdil,žekonalvtiesni,prvostupňovýsúdpoukázal,žeslobodaavážnosťsúzákladné
náležitosti vôle. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by navrhovateľ pri platení
dlhu manželov D. konal v tiesni.

Odvolateľ dôvodí, že súd nemal preukázané, že by odporca konal v rozpore s dobrými mravmi a že jeho
nárok na plnenie dlhu je legitímny, pričom odvolateľ sa s týmto nemôže stotožniť, pretože dáva priestor
spoločenstvám vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré v prípade absencie právnej úpravy a

rozhodovacej praxe súdov zneužívajú § 5 zákona a pod hrozbou nevystavenia potvrdenia o neexistencie
nedoplatkov pre potreby katastra v konaní o povolení vkladov vlastníckeho práva k bytu, pod rúškom
zákonného konania nútia prevodcov na vyplatenie dlhov voči pôvodným vlastníkom bytu, hoci samé
spoločenstvá nevykonávajú žiadne právne kroky na vymáhanie svojich pohľadávok voči vlastníkom.
Podľa odvolateľa takéto konanie odporcu nemožno považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi

a možno ho jednoznačne vyhodnotiť ako zneužitie práva daného § 5 zákona kedy bolo a muselo byť
odporcovi zrejmé, že bez takéhoto potvrdenia katastrálne konanie o povolení vkladu z navrhovateľa
v prospech F. O. preruší a následne zastaví, nakoľko by nebolo možné tento nedostatok vkladového
konania odstrániť voči správnemu orgánu inak ako predložením žiadaného potvrdenia o neexistencie
nedoplatkov na byte, ktoré by odporca vystavil len v prípade úhrady dlhu.

Podľa § 5 ods. 2 vety prvej zákona prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o
prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov
bytových a nebytových priestorov v dome, že vlastník nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv: to
neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu.

V komentovanom zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov od autorov: Valachovič/Grausová/
Cirák, C.H.BECK, 2012 z dikcie § 5 ods. 2 zákona síce vyplýva, že vyhlásenie o nedoplatkoch prevodcu
je prílohou zmluvy, avšak katastrálny zákon ako primárne procesný predpis upravujúci postup správ
katastra pri povolení vkladu vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam upravuje osobitné náležitosti
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra, ako aj postup príslušného orgánu pri rozhodovaní o

povolení vkladu. Faktom je, že v ust. § 30 ods. 5 katastrálneho zákona táto príloha uvedená nie je a to z
toho dôvodu, že vyplýva z osobitného hmotnoprávneho predpisu. Ak účastník konania o vklade vyhlási,
že správca alebo predseda spoločenstva vlastníkov bytu mu odmieta takéto potvrdenie (vyhlásenie o
nedoplatkoch prevodcu) vyhotoviť, čo sú zrejme v praxi ojedinelé prípady, správa katastra by si mala
vyžiadať od príslušného správcu alebo spoločenstva takéto potvrdenie z úradnej moci a ak by ani v

poskytnutej lehote takéto potvrdenie procesnej strane nebolo doručené, táto by zrejme mala rozhodnúť
o povolení vkladu vlastníckeho práva za predpokladu, že s ním bude najmä nadobúdateľ bytu súhlasiť.
Tento totiž pri absencii takéhoto vyhlásenia sám na seba preberá riziko, že v zmysle § 7a ods. 2 zákona
a § 8a ods. 7 zákona bude povinný uhradiť aj dlhy svojho právneho predchodcu, ktoré vyjdú najavo až
po prevode vlastníctva k bytu. V prípade, že vyhlásenie správcu o nedoplatkoch prevodcu, ktoré bolo

poskytnuté podľa § 5 ods. 2 zákona bude obsahovať tvrdenie o existencii dlhov, napriek tejto skutočnosti
by mala príslušná správa katastra po splnení ostatných náležitostí návrhu na zápis vyhovieť. Výklad
§ 5 ods. 2 teda nie je ani z pohľadu činnosti správ katastra v praxi jednoznačný. Ak existencia dlhov
nebráni prechodu vlastníckeho práva napr. pri dedení, udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej či
nútenej dražbe, niet dôvodu pre ktorý by tak malo byť pri akomkoľvek prevode. Vyhlásenie správcu

alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, v zmysle § 5 ods. 2
zákona, netvorí prílohu návrhu na vklad, ale prílohu k zmluve, ktorej predmetom je prevod vlastníckehopráva bytu alebo nebytového priestoru. Správa katastra neskúma hmotnoprávne podmienky platnosti
zmluvy. Správa katastra pri takýchto zmluvách má vklad vlastníckeho práva povoliť aj vtedy, keď k nim
nie je pripojené vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva o existencii nedoplatkov vlastníka

prevádzajúceho bytu alebo nebytového priestoru, ktoré je hmotnoprávnou náležitosťou zmluvy (pozri
stanovisko ÚPGKaK SR publikované v katastrálnom bulletine č. 1/2011, dostupný na webstránke
www.skgeodesy.s.)

Prvostupňový súd sa nestotožnil s námietkou odporcu, že podľa ust. § 7a ods. 2 a § 8a ods. 7 zákona,
dochádza k singulárnej sukcesii, teda k prechodu pohľadávok i dlhov vzťahujúcich sa na prevádzaný byt

alebo nebytový priestor na nového nadobúdateľa, teda že správca môže v prípade vzniku nedoplatkov
tieto vymáhať od nového vlastníka bytu, alebo nebytového priestoru po prevode, alebo po prechode
vlastníckeho práva a že tým je v podstate vytvorená dôležitá zásada, podľa ktorej vznik záväzkov je
podľa právneho rámca zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov akcesoricky spojený nie s
osobou vlastníka bytu a nebytového priestoru, t.j. s personálnym substrátom, ale s vecným substrátom,
ktorým je existencia vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru a pri svojom rozhodovaní na

námietku neprihliadol.

Podľa § 7a ods. 2 zákona s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru
v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol
byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe je povinný

pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na
nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o
spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom

vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Pri výklade vyššie citovaného ustanovenia odvolací súd vychádzal z vyššie uvedeného komentovaného
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov od autorov: Valachovič/ Grausová/Cirák, C.H.BECK,
2012. V tomto odseku je upravená dôležitá zásada (ktorá však vyplýva aj z ďalších ustanovení zákona
ust. § 8a ods. 7, § 5 ods. 1 písm. g). Podľa tejto zásady totiž dochádza prevodom alebo prechodom

vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome k právnemu nástupníctvu tzn. singulárnej sukcesii
všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spoločenstve z doterajšieho vlastníka na nového
vlastníka. Je však otázne kto zodpovedá za záväzky, ktoré predchádzajúci vlastník nemusí mať voči
spoločenstvu vysporiadané ku dňu prevodu alebo prechodu vlastníctva bytu a nebytovému priestoru
v dome. Vychádzajúc zo znenia zákona je namieste položiť otázku voči komu sa spoločenstvo môže

oprávnene domáhať úhrady týchto záväzkov. V zásade môžu vzniknúť tri alternatívy výkladu:

a) zodpovedá výlučne pôvodný vlastník bytu alebo nebytového priestoru, lebo on dlhy spôsobil a tie
vznikli ešte do momentu prevodu vlastníckeho práva k bytu alebo nebytového priestoru; uvedený výklad
nerešpektuje zákonnú dikciu, z ktorej vyplýva singulárna sukcesia, a tým aj prechod všetkých dlhov a
pohľadávok z právneho predchodcu na nového nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome;

b) zodpovedá výlučne nový vlastník v dôsledku singulárnej sukcesie upravenej zákonom a

c) zodpovedajú oba subjekty vzhľadom na dikciu „záväzky zanikajú usporiadaním“.

Odvolací súd sa prikláňa k výkladu, že za úhradu takýchto záväzkov by mal zodpovedať výlučne
nový vlastník v dôsledku singulárnej sukcesie, pretože výklad rešpektuje všetky zásady právneho
nástupníctva. Právo spoločenstva vymáhať všetky pohľadávky spojené s vlastníctvom a užívaním bytu

alebo nebytového priestoru tak musí spoločenstvo uplatniť len voči súčasnému vlastníkovi zapísanému
v katastri nehnuteľnosti, pretože toto právo je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu alebo nebytového
priestoru v bytovom dome. To by sa pochopiteľne vzťahovalo aj na povinnosti vyplývajúce z ročného
vyúčtovanianákladov, ktorébyzauplynuléobdobieznášalvždyaktuálnyvlastníkbytualebonebytového
priestoru v čase vykonania ročného zúčtovania. Teda spoločenstvo môže v prípade vzniku nedoplatkovtieto vymáhať od nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru po prevode alebo prechode
vlastníckeho práva a tým je v podstate vytvorená dôležitá zásada podľa ktorej vznik záväzkov je
podľa právneho rámca akcesoricky naviazaný nie na osobu vlastníka t. j. na personálny substrát, ale

na vecný substrát, ktorým je existencia vecného práva k bytu alebo nebytového priestoru. Členstvo
v spoločenstve je vecnoprávne spojené s vlastníckym právom k bytu alebo nebytovému priestoru v
dome. V dôsledku uvedeného nie je nijako dotknutá občianskoprávna zodpovednosť vo vzťahu medzi
prevodcom a nadobúdateľom bytu alebo nebytového priestoru. Ak po uzavretí tejto zmluvy o povolení
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vzniknú nadobúdateľovi bytu alebo nebytového priestoru

ďalšie náklady, ktoré musel spoločenstvu vlastníkov uhradiť z dôvodu, že prevodca tieto dlhy pri uzavretí
zmluvy zamlčal, môže úhradu týchto nákladov nadobúdateľ vymáhať od prevodcu z titulu uzavretej
zmluvy o prevode vlastníctva vo všeobecnej premlčacej lehote, pričom v praxi tieto vyhlásenia prevodcu
sú zabezpečené rôznymi zmluvnými inštitútmi napr. zmluvnou pokutou.

S poukazom na uvedené odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodným.

Napokon odvolateľ namieta aj priznanie nároku na náhradu trov konania odporcovi, ktorého správanie

dalo podnet na podanie žaloby. Podľa odvolateľa obrana odporcu v podobe úkonu právnej služby
nesmerovala k účelnému bráneniu práva, právny názor odporcu o prevode záväzku záložcom na
navrhovateľaakonanovéhovlastníka(názorodporcuvychádzalztoho,žeprevodomvlastníckehopráva
pristupuje nový vlastník k zmluve o výkone správy), čím sa stáva dlžníkom namiesto pôvodného dlžníka
vo vzťahu k záväzkom viaznúcim na správe bytu, súd nevzal do úvahy.

Prvostupňovýsúdonáhradetrovkonaniasprávnerozhodolvzmysle§142ods.1O.s.p.,kedyodporcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. Odvolateľ nesúhlasí s priznaním
nároku na náhradu trov konania odporcovi, pretože správanie odporcu dalo podnet na podanie žaloby. V
danej veci súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok
konania a dôvodne priznal odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, proti navrhovateľovi, ktorý vo veci

nemal úspech náhradu trov účelne vynaložených na bránenie práva. Argumentácia odvolateľa, ktorý
namieta priznanie nároku na náhradu trov konania odporcovi z dôvodu, že správanie odporcu dalo
podnet na podanie žaloby, je vzhľadom na aplikáciu § 142 ods. 1 O.s.p. nedôvodná. Ďalej odvolateľ
namietal účelnosť úkonov právnej služby, pretože právny názor odporcu o prevode záväzku záložcom
na navrhovateľa ako na nového vlastníka (názor odporcu vychádzal z toho, že prevodom vlastníckeho

práva pristupuje nový vlastník k zmluve o výkone správy), čím sa stáva dlžníkom namiesto pôvodného
dlžníka vo vzťahu k záväzkom viaznúcim na správe bytu, prvostupňový súd nevzal do úvahy.

Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým
spojenýchnastranedruhejsúpráva,ktorésícespoluúzkosúvisia,avšakniesúnerozlučnespojené.Cez
prizmu účelnosti uvedenou v ust. § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné posudzovať všetky náklady,

ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho
zastúpením advokátom. V predmetnej veci nedošlo k neúčelným procesným úkonom, a teda aj trovy
úkonov právnej pomoci nie sú neúčelne vynaloženými trovami ani v kontexte s obranou odporcu, ktorú
síce prvostupňový súd čiastočne nepovažoval za opodstatnenú, ktorá však nemala vplyv na dôvody
zamietnutia žaloby.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí
návrhu, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny s použitím §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní bol plne úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi.

Keďže ale podľa obsahu spisu odporcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ale najmä si ich
náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu náhrada trov odvolacieho konania
priznaná.Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.