Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112205189
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112205189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne: Z. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. Z. č. XXX, XXX XX O. 6, zast. Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: COFIDIS, a.s., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36
816 337, zast. Černejová & Hrbek, advokátska kancelária, Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 5C/168/2012-127 zo dňa 19.03.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 70256237,

uzavretá medzi žalovaným COFIDIS, a.s. a žalobkyňou Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. č. XXX,
XXX XX O. 6 dňa 19.12.2008 v časti týkajúcej sa uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy je neplatná.

Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 2 písm. a); 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 80
Občianskeho súdneho poriadku, §§ 34; 35 ods. 1; 37 ods. 1; 39; 52 ods. 1 až 3; 53 ods. 1 až 3, ods.
5; 54 ods. 1, 2; 551 Občianskeho zákonníka, §§ 261 ods. 3 písm. d); 497 Obchodného zákonníka a
aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa

19.12.2008 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Žalobkyni bol poskytnutý revolvingový úver vo
výške 1.659,70 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať 36 pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 66,35 Eur.

V tejto zmluve v časti označenej ako Dohoda o zrážkach zo mzdy sa žalobkyňa zaviazala, že uzatvára
s veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka a ustanovenia článku 6.1
Všeobecných obchodných podmienok veriteľa (ďalej len „VOP“), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, za
účelom zabezpečenia nárokov veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich z tejto zmluvy o úvere. Za podmienok
podľa čl. 6.1 VOP je veriteľ oprávnený predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi

alebo platiteľovi iných príjmov dlžníka, na základe čoho bude zamestnávateľ alebo platiteľ iných príjmov
povinný vykonávať zo mzdy alebo iných príjmov dlžníka zrážky a zrazené sumy previesť na účet veriteľa.Dlžník svojím podpisom na zmluve o úvere potvrdzuje, že je s podmienkami dohody o zrážkach zo mzdy
oboznámený a súhlasí s nimi.

Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva.

Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo

Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez
Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98 a na rozsudok Súdneho dvora (ES)
vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti N. A. W. bod 43 a ďalej konštatoval,
že zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku, sa aj takto dajú definovať ako dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, teda slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za

fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka
sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože
na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade
ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, či je v súlade s podmienkami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS.

Súčasťou predmetnej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, bola
aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o
vykonávanie zrážok zo mzdy. Urobil tak aj napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré

by ho oprávňovalo domáhať sa jeho výkonu, napr. formou zrážok zo mzdy. Žalobkyňa sama nemala
možnosť tieto zrážky priamo zastaviť.

Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyňa preukázala
listom zo dňa 28.10.2009. Žalobkyňa tým zároveň osvedčila vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy
a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy.

Prvostupňovým súdom bolo konštatované, že v takomto prípade ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré
umožňujú postihovať majetok dlžníka, pričom tento nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi
zastaviť takýto výkon, a to aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by dalo právny základ
k predmetným zrážkam. Moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na
určenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva pre účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobkyne

nepotrebuje žiadne súdne rozhodnutie. Takýto spôsob postihu majetku dlžníka je v rozpore s právom
Európskej únie.

Systém ochrany zavedený „Smernicou“ vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom, alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred

predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.Cieľ Článku 6 Smernice 93/13/EHS, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nekalej povahe takýchto podmienok.

Článok 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava
členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona
o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov zo dňa 16.11.2007, ktorá
vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je
súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú

zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 cieľ Článku 6 smernice 3/13/ES od
členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce; tento cieľ
by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

V uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.01.2013 sp. zn. 6M Cdo9/2012 bolo poukázané na
to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v

spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len
výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu platí,
že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je
princíp ochrany spotrebiteľa. Z tohto dôvodu neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná

informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Do určitej miery možno spochybniť dostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s tou časťou
textu, kde sa uvádza súhlas žalobkyne so zrážkami zo mzdy. V neposlednom rade, informácie uvedené
v časti spoločných ustanovení predmetnej zmluvy o úvere sú v takej veľkosti písma, že táto už po prvom
nahliadnutí naň znechucuje spotrebiteľa dôsledne si preštudovať text tam uvedený. Takýto právny úkon

sa súdu javil ako úkon neplatný, s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je tento uvedený v predtlači predmetnej formulárovej
zmluvy v časti spoločných ustanovení, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale
na subjektívnej predstave veriteľa, čo v konečnom dôsledku stavia spotrebiteľa - žalobkyňu do veľmi
nevýhodnej pozície.

Žalobkyňa sa dovolávala neplatnosti zmluvy o úvere v časti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom sama
nepopierala skutočnosť, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo, nepopierala ani to, že na jej základe
bol úver žalovaným žalobkyni poskytnutý a v konečnom dôsledku nepopiera ani to, že úver čerpala.

Zo spornej zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 19.12.2008 mal súd za preukázané,
že žalobkyni bol žalovaným poskytnutý revolvingový úver vo výške 50.000,-Sk (1.659,70 Eur). Touto

zmluvou žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný úkon než len ten,
ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, a to uzatvorenie úveru. Žalobkyňa vôľu uzavrieť dohodu
o zrážkach zo mzdy nemala. Išlo jej v prvom rade o poskytnutie finančných prostriedkov.

Takakotovyplývazpredtlačovéhotextupredmetnejlistiny,konajúcaosoba(žalobkyňa)súčasnejedným
a tým istým podpisom na predmetnej listine sa podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o

zrážkach zo mzdy bez toho, aby si mohla vybrať. Dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa bola
náležite oboznámená zo strany žalovaného o forme predmetného zabezpečovacieho inštitútu, resp. že
bola oboznámená o jeho následkoch.Žalobkyňa nemala vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Nešlo o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku, text dohody bol zakomponovaný priamo do textu zmluvy.

Inštitút výkonu zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii verifikácii

primeranosti, či súdnej kontrole. Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany
dodávateľa. Z tohto dôvodu a s poukazom na aplikované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil zmluvu v
časti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto aj za neplatnú a žalobe
ako dôvodnej vyhovel.

Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvéhostupňapodľaustanovenia§151ods.3O.s.p.konštatujúc,
že zatiaľ nie je možné o trovách konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné
vyhotovenie tohto rozsudku, pričom účastníci sú povinný vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho
vyhlásenia. Preto rozhodol o trovách v zmysle uvedeného ustanovenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že
napadnutý výrok rozsudku je nepreskúmateľný pre nedostatok konkrétnych, na vec sa vzťahujúcich

a jasne formulovaných dôvodov. V rozsudku prítomné zdôvodnenie jeho výrokovej časti vychádza
z mylných právnych záverov, čo spôsobuje jeho nezákonnosť a právnu neudržateľnosť. Vlastné
úvahy súdu týkajúce sa merita veci sa začínajú na strane 9 rozsudku, pričom ide o vlastné úvahy
súdu, ktoré nezodpovedajú najzákladnejšie otázky sporu. Prvostupňový súd opomenul zodpovedať
na množstvo otázok súvisiacich s vecou. Právne závery súdu prvého stupňa nie sú v súlade s

platnou právnou úpravou. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka je
platným právnym poriadkom aprobovaný súkromnoprávny inštitút. Platné právo počíta s jeho využitím
v rámci záväzkových vzťahov. Pri výkone zrážok zo mzdy nemôže ísť o bezbrehý zásah do majetku
dlžníka. Tento zabezpečovací inštitút zasiahne do majetku dlžníka len potom, čo dlžník poruší svoju
povinnosť splniť svoj dlh. V zmysle § 551 druhá veta Občianskeho zákonníka zrážky zo mzdy

nemôžu byť väčšie, než by boli pri výkone rozhodnutia podľa Exekučného poriadku. Aj pri výkone
rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora by v podstate išlo o rovnaký výkon práv veriteľa.
Záver prvostupňového súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, je právne neudržateľný. V prípade zmluvy so žalobkyňou
ide o jediný zabezpečovaní inštitút, nakoľko žalobkyňa výslovne odmietla poistenie schopnosti splácať

úver. Súdu neprislúcha posudzovať súkromnoprávny inštitút dohody o zrážkach zo mzdy. Slovenský
zákonodarca vylúčil, resp. obmedzil niektoré zabezpečovacie inštitúty v prípade spotrebiteľských zmlúv,
napr. zabezpečovací prevod práv k nehnuteľnosti a šek podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Zvyšné
zabezpečovacie inštitúty zákonodarca pripúšťa. Ide o vedomú medzeru v práve.

Poukazujúc na súčasnú legislatívnu činnosť Národnej rady SR žalovaný ďalej v odvolaní uviedol,

že dňa 25.03.2014 bol schválený nový zákon, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa tak, že do tohto zákona vkladá § 5a - zabezpečenie záväzkov, ktorý výslovne
umožňuje použitie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach. Súd prvého stupňa svojim
rozhodnutím neprípustne zasiahol do zákonodarnej moci, keď de facto vylúčil jasne a zrozumiteľne
formulovanúdohoduozrážkachzomzdy.Niejezrejmé,zakýchprameňovvychádzalsúdprvéhostupňa,

pokiaľ konštatoval rozpornosť slovenskej právnej úpravy dohody o zrážkach zo mzdy s európskymi
predpismi na ochranu spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ doposiaľ nevyriekol právny záver ohľadom ne/
súladnosti slovenskej právnej úpravy dohody o zrážkach zo mzdy. K právnym záverom došlo v konaní
o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ o inom slovenskom zabezpečovacom inštitúte, o
záložnom práve.

Odvolávajúc sa na rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 4, ktorý pripojil k odvolaniu, žalovaný v
odvolaní ďalej uviedol, že žalobkyňa obdržala vopred všetky informácie podľa starého zákona o
spotrebiteľských úveroch a mala dostatok času na preštudovanie zmluvnej dokumentácie, vznesenie
námietok, pripomienok a iných návrhov a mohla sa rozhodnúť zmluvu nepodpísať. Je zarážajúce
konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalovaný vnútil žalobkyni dohodu o zrážkach zo mzdy. Bolo

výhradne na žalobkyni, či žalovaným ponúkaný produkt príjme, alebo neprijme. Okrem toho dohoda ozrážkach zo mzdy sa nachádza na prednej strane zmluvy, je identifikovaná nadpisom rovnakej veľkosti
ako sú nadpisy ostatných článkov zmluvy, pričom na tej istej strane zmluvy pár centimetrov pod zreteľne
označeným článkom zmluvy obsahujúcom dohodu o zrážkach zo mzdy sa nachádza podpis žalobkyne.

Ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju ponímať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. Súd prvého stupňa len stroho uzavrel, že na strane žalobkyne absentovala vôľa
uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom žalobkyňa dosiahla vzdelanie ekonomického zamerania
s maturitou a pracovala ako súdna tajomníčka na Okresnom súde v Prešove. Absolútna indiferentnosť
súdu k vyjadreniam a právnym názorom žalovaného, ktoré súd prvého stupňa nekonfrontoval s vlastným

právnym názorom na vec a ani sa o nich v rozsudku nezmienil, spôsobujú porušenie práva žalovaného
na spravodlivé súdne konanie. Súd prvého stupňa sa nevyjadril k argumentom žalovaného a ani
ich neuviedol v napadnutom rozsudku. Žalovaný netuší, ako sa s jeho argumentmi súd vysporiadal.
Rozsudok je nejasný a nepresvedčivý a neodpovedá na zásadné otázky sporu. Obsahuje množstvo
skutkových a právnych nesprávností.

Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe

vyhovie v celom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutá rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v odvolaní zároveň žiadal, aby odvolací súd v prípade potvrdzujúceho rozsudku pripustil vo
veci dovolanie.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v
súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 09.02.2015 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalovaného na doplnenie konštatuje:

Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme(§2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy).

Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a

to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá (§ 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa).

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku).

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 zákona Občianskeho zákonníka).

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom

nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka).Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom

uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716) ( 261 ods. 3,
písm. d) Obchodného zákonníka).

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(§ 497 Obchodného zákonníka).

Odvolacísúdzospisuzistil,žežalobkyňasažalobouzodňa02.02.2012domáhalavydaniapredbežného

opatrenia a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 16.12.2008 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere o poskytnutí úveru 50.000,- Sk, t. j. 1.660,- Eur. Úver začala splácať a uhradila 402,50 Eur.
Z dôvodu finančnej tiesne sa omeškala a žalovaný uplatnil u jej platiteľa mzdy dňa 28.10.2009
zrážky zo mzdy, kde uplatnil pohľadávku na vymoženie vo výške 1.738,48 Eur (52.373,- Sk), ktorú jej

zamestnávateľ zráža doposiaľ (t. j. do podania žaloby). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou
formulárovej zmluvy a žalobkyňa túto zmluvnú podmienku musela podpísať, pretože bola súčasťou
typovej zmluvy. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť na jej majetok bez toho, aby mohla zamedziť
zamestnávateľovi vykonávať zrážky. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú podmienku v

spotrebiteľskejzmluve.Žalovanémunemôžezabrániťvykonávaťzrážkyzjejmzdyanivrozsahunárokov
z neprijateľných zmluvných podmienok. Žiadny sudca neschválil postihnutie jej majetku.

Odvolací súd ďalej zistil, že v Zmluve o revolvingovom úvere č. 70256237 v bode Dohoda o zrážkach zo
mzdy je uvedené, že dlžník a spoludlžník týmto uzatvárajú s veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy podľa
§ 551 Občianskeho zákonníka a ustanovenia článku 6.1 Všeobecných obchodných podmienok veriteľa,

ktorésúsúčasťouzmluvyoúvere,zaúčelomzabezpečenianárokovveriteľavočidlžníkovi,vyplývajúcich
z tejto zmluvy o úvere. Za podmienok podľa článku 6.1 Všeobecných obchodných podmienok je veriteľ
oprávnený predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi alebo platiteľovi iných príjmov
dlžníka a/alebo spoludlžníka, na základe čoho bude zamestnávateľ alebo platiteľ iných príjmov povinný
vykonávať zo mzdy alebo iných príjmov dlžníka a/alebo spoludlžníka zrážky a zrazené sumy previesť na

účet veriteľa. Dlžník a spoludlžník svojim podpisom na zmluve o úvere potvrdzujú, že sú s podmienkami
dohody o zrážkach zo mzdy oboznámení a súhlasia s nimi.

Je nepochybné, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalovaného. Žalobkyňa nemala možnosť nijakým
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy ovplyvniť, čo žalobkyňa aj namietala v žalobe.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne konštatoval, že žalobkyňa sama
nemala možnosť zrážky zo mzdy, ktoré jej boli vykonávané, nijako ovplyvniť, keďže žalovaný napriek
spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom tak urobil
napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa jeho výkonu
a to napr. formou zrážok zo mzdy. Žalobkyňa sama nemala možnosť tieto zrážky priamo zastaviť.K odvolacej námietke žalovaného, že vzhľadom na umiestnenie, veľkosť písma a okolnosť, že
žalobkyňa obdržala vopred všetky informácie o úvere mala dostatok času na preštudovanie zmluvnej
dokumentácie, vznesenie námietok, pripomienok a iných návrhov a mohla sa rozhodnúť zmluvu

nepodpísať, odvolací súd uvádza:

PodľaustálenejjudikatúryvychádzasystémochranyzavedenýSmernicouRady93/13/EHSzmyšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho

dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

Pre spotrebiteľské zmluvy je typické, že obsah zmluvy dodávateľ predkladá na vopred pripravenom
predtlačenom formulári a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy. Môže
zmluvu len ako celok prijať, alebo odmietnuť.

Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou je
nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa
spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na
všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne

stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových
zmlúv.

Pre spotrebiteľské právne vzťahy je typické, že spotrebiteľ vystupuje v právnom vzťahu s dodávateľom
ako menej informovaný a neskúsený účastník. Úprava spotrebiteľských právnych vzťahov je kogentnou
a jej zmyslom a cieľom je nepochybne vyrovnanie faktickej nerovnosti v zmluvnom vzťahu s

dodávateľom.

Zo súdom prvého stupňa aplikovanej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku nepochybne
vyplýva, že zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok
upravených v tomto zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda

neplatná.

Vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti niet v danom prípade pochybností o tom, že zmluva o
revolvingovom úvere, ktorú uzavreli žalobkyňa so žalovaným, je v časti týkajúcej sa „uzavretej“ Dohody
o zrážkach zo mzdy, vzhľadom na to, že ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom na to, že žalobca v
priebehu konania nepreukázal, že by predmetná dohoda mala povahu individuálne dojednanej zmluvnej

podmienky, neplatná.

Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy
žalobkyne bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka žalobcu voči
žalovanej oprávnená.

K odvolacej námietke žalovaného, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú len v rozsahu, v akom by sa

vykonávali pri exekúcii, odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka je nedôvodná, lebo podstatným v
danom prípade je fakt, že vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne bez priamej súdnej kontroly je možné
vymôcť prípadne aj také plnenia, ktoré môžu mať charakter neprijateľných zmluvných podmienok.V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd ďalej konštatuje, že možnosť súdu skúmať nekalú povahu
podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku
6 Smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a

zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto Smernice, pretože takéto preskúmanie môže
mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21.
novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako
aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu
kontrolu zmluvných podmienok v tom smere, či zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej

kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice Rady 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Z. M./POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok

z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s

ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku

pohľadávkyzaúčelommimosúdnejexekúciemajetkuspotrebiteľa,hodnotíodvolacísúdakoneprijateľný
a zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.

V priebehu konania nebolo preukázané, že by žalobkyňa urobila právny úkon - uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy tak, ako to pre jeho platnosť vyžaduje ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa naopak namietala, že túto zmluvnú podmienku musela podpísať, pretože bola

súčasťou typovej zmluvy.

Keďže vzhľadom na vyššie uvedené ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
a obchádza ho, ide o neplatný právny úkon. Formulácia „dohody“ o zrážkach zo mzdy sa dostala
objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca
priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo zo zákonom.Preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p.

Aj keď odvolateľ navrhoval v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa pripustil dovolanie,

nekonkretizoval inak odvolaciu otázku. Odvolací súd sa preto uvedeným nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.