Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 16, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813218774
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813218774.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: X. L., nar.
X.X.XXXX, naposledy bytom N., Prievidzská XX/X, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená
opatrovníčkouEvouPravdovou,tajomníčkouOkresnéhosúduPrievidza,zaúčastivedľajšiehoúčastníka
na strane odporcu: Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave,
Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom
v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 213,76 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a vedľajšie účastníctvo, vstup vedľajšieho účastníka, Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7 do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane odporkyni.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 213,76 eur s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % zo sumy 26,72 eur od 11.10.2010 do 10.5.2011, vo výške 9 % zo sumy 26,72 eur od
11.11.2010 do 10.5.2011, vo výške 9 % zo sumy 26,72 eur od 11.12.2010 do 10.5.2011, vo výške 9
% zo sumy 26,72 eur od 11.1.2011 do 10.5.2011, vo výške 9 % zo sumy 26,72 eur od 11.2.2011 do
10.5.2011, vo výške 9 % zo sumy 26,72 eur od 11.3.2011 do 10.5.2011, vo výške 9 % zo sumy 26,72

eur od 11.4.2011 do 10.5.2011 a vo výške 9 % zo sumy 213,76 eur od 11.5.2011 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania
vo výške 82,94 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 66,54 eur a z ostatných trov vo
výške 16,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania n e p r i z n á va.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni dňa 27.8. 2013 domáhal zaplatenia sumy 213,76
eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11.10. 2010 do 10.5. 2011 vo výške 5,69
eur a spolu s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 213,76 eur od 11.5. 2011 do zaplatenia

a náhrady trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh zdôvodnil tým, že odporkyňa
uzatvorila s jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej len „SLSP“), zmluvu č.
XXXXXXXXX dňa 30.5. 2006. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver v sume 30.000
Sk (995,82 eur) a odporkyňa sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelnýchmesačných splátkach vo výške 26,72 eur vždy k 10. dňu v mesiaci. Túto povinnosť si však odporkyňa
nesplnila a s úhradou dlžnej sumy sa dostala do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.12. 2009, uzatvorenej medzi navrhovateľom a SLSP, prešla pohľadávka voči odporkyni na

navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlžná suma predstavovala sumu 2.167,43 eur
a pozostávala z istiny vo výške 1.873,97 eur a úroku z omeškania v sume 293,46 eur. Navrhovateľ si
voči odporkyni uplatnil iba nárok na zaplatenie sumy 213,76 eur, ktorá predstavuje neuhradené splátky
úveru v počte 8, ktorých splatnosť mala nastať v období od 11.10. 2010 do 11.5. 2011.

Súd priznal navrhovateľovi ním v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č. k. 11Ro/395/2013-63

zo dňa 20.2. 2014, ktorý pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk odporkyne uznesením č. k.
11Ro/395/2013-77 zo dňa 29.9. 2014 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.

Uznesenímč.k.12C/160/2014-81zodňa3.11.2014súdodporkyniustanovilvkonaníopatrovníkapodľa
§ 29 ods. 2, 6 O.s.p., pretože súčasný pobyt odporkyne ani osobu odporkyni z blízkeho prostredia sa
súdu, jemu dostupnými prostriedkami zistiť nepodarilo, v osobe Evy Pravdovej, tajomníčky Okresného
súdu Prievidza, ktorá na pojednávaní pred súdom žiadala, aby súd vo veci rozhodol v zmysle platných

právnychpredpisovnazákladedôkazovzaloženýchvspise.Súhlasilasovstupomvedľajšiehoúčastníka
na strane odporkyne do konania.

V priebehu konania, písomným podaním zo dňa 10.11. 2014, oznámil vstup do konania vedľajší
účastník na strane odporkyne, Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 15.12. 2014 poukázal na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský

zmluvný vzťah, na ktorý platí trojročná premlčacia doba podľa § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“). Citujúc aj čl. 7 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu
navrhovateľa (ďalej len „VOP“), tvoriacich prílohu Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.5. 2006 (ďalej len „UZ“), „ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo a/ ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo

úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo b/ ak je klient v omeškaní so splatením Poplatkov spojených s
úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,...“, tvrdil,
že OZ stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo
dňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Týmjeobjektívnevymedzenýzačiatokplynutiapremlčacej
doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Za tento deň sa všeobecne považuje

deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na
začatie konania na súd. Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba
(veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t. j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel
o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva
v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Je to vlastne časový

moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. pokiaľ subjektívne právo
nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba oprávneného. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať žalobu. Deň, od ktorého začína
plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie konania
bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal

návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. S navrhovateľom predloženého dôkazu,
konkrétne Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE zo dňa 10.12. 2009 - aktíva je
v riadku počet dní omeškania uvedené číslo 1157. Z tohto vyplýva, že odporkyňa bola ku dňu postúpenia
pohľadávky v omeškaní so splatením celého záväzku 1157 dní. Tento počet dní omeškania je viac ako
tri roky, keďže tri roky sú 1095 dní, a teda už v čase postúpenia pohľadávky bol nárok navrhovateľa

premlčaný. Od postúpenia pohľadávky ku dňu do podania žaloby ku dňu 27.8. 2013 uplynuli ďalšie
takmer 3 roky. Z toho vyplýva, že ku dňu podania žaloby predstavovalo omeškanie odporkyne spolu
takmer 7 rokov.

Podaním zo dňa 15.1. 2015 vedľajší účastník tvrdil, že navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal, či
a ako odporca úver vyčerpal. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ktorou splátkou sa odporca dostal do

omeškania, či a ako bol odporca vyzvaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako SLSP uplatnila svoje
právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. Zo žiadneho predloženého ani navrhnutéhodôkazunevyplýva,kedyaakoodporkyňaúčetreálnevyčerpala,ktorésplátkyakedyodporkyňasplatilaa
v akej výške (v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť, či sa dostala do omeškania a kedy). Taktiež nebolo
dokázané, kedy a ako SLSP alebo navrhovateľ vyzvali odporkyňu na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli

omeškaniu so splátkami. Za zosplatnenie celého úveru nemožno považovať oznámenie o postúpení
pohľadávky, keďže ani z neho nie je zrejmý žiaden takto interpretovateľný prejav vôle SLSP. Poukázal
na to, že je potrebné v prvom rade zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že
postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. Citujúc ust. § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky) tvrdil, že predpokladom postupiteľnosti pohľadávky

banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho
banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie
je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka
nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne zakázané, neprípustné), potom jej „postúpenie“
je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

Pretože navrhovateľ nedokázal, že pohľadávka voči odporcovi v čase jej postúpenia na navrhovateľa
bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., v dôsledku čoho nemožno
považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že navrhovateľ je oprávnený pohľadávku
voči odporkyni uplatňovať pred súdom. Nepreukázanie vyššie uvedených skutočností má za následok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Vedľajší účastník sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na ňom ospravedlnil. V súlade s ust. § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením
s obsahom návrhu na začatie konania, Zmluvou o splátkovom úvere z č. l. 3, Všeobecnými obchodnými
podmienkami z č. l. 4 - 18, oznámením o postúpení pohľadávky z č. l. 19, zmluvou o postúpení

pohľadávok z č. l. 20, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z č. l. 29, pokusom o zmier z č. l. 30,
oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka č. l. 85, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka z č. l.
91, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka z č. l. 99, písomným podaním navrhovateľa s prílohami
z č. l. 100 - 103, námietka neprístupnosti vedľajšieho účastníctva z č. l. 119, splátkovým kalendárom
z č. l. 102, platobnou históriou k úverovému účtu z č. l. 103, ako aj oboznámením obsahu ostatného

spisového materiálu, mal súd zistený tento skutkový a právny stav:

Odporkyňa uzatvorila dňa 30.5. 2006 s právnym predchodcom navrhovateľa - SLSP, zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver v sume 30.000 Sk,
t.j. 995,82 eur. V zmluve si dohodli pevnú úrokovú sadzbu 17,70 % ročne. Odporkyňa sa zaviazala úver
splácať v mesačných splátkach po 805 Sk, t.j. po 26,72 eur, splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na deň

10.6. 2006, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 10.5. 2011, splátky boli splatné vždy k 10. dňu v
mesiaci a úroky v posledný deň kalendárneho mesiaca. Odporkyňa sa v zmluve takisto zaviazala platiť
mesačne poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur (50 Sk). Ročná percentuálna miera nákladov bola
stranami úverovej zmluvy dohodnutá na 10,16 %.

Z návrhu navrhovateľa, z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, z platobnej histórie k úverovému

účtu ako i z písomného podania navrhovateľa zo dňa 15.1. 2015 vyplýva, že odporkyňa čerpala peňažné
prostriedky od právneho predchodcu navrhovateľa v celkovej výške 30.000 Sk, t. j. vo výške 995,829
eur (čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii označené ako „Bezhot. čerpanie úveru“)
dňa 30.5. 2006.

Z platobnej histórie účtu mal súd zistené, že z poskytnutého úveru uhradila odporkyňa právnemu

predchodcovi navrhovateľa sumu v celkovej výške 106,88 eur (úhrady sú v platobnej histórii označené
ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ a „Bezh. splátka úveru“ nasledovne: dňa 10.6. 2006 805 Sk, dňa 10.7.
2006 770,80 Sk, dňa 11.7. 2006 34,20 Sk, dňa 10.8. 2006 805 Sk a dňa 11.9. 2006 805 Sk. Z doteraz
odporkyňou realizovaných úhrad bola na istinu započítaná suma 106,86 eur a na úrok z omeškania
suma 0,02 eur. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 133,42 eur sú vplatobnej histórii označené ako „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“. Zmluvný úrok v celkovej výške
851,59 eur je v platobnej histórii označený ako „Zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou“.

Z navrhovateľom predložených písomností mal súd preukázané, že odporkyňa neuhrádzala splátky

riadne a včas a s ich plnením sa dostala do omeškania.

Dňa 10.12. 2009 došlo medzi SLSP a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok.
Z prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči odporkyni. Podľa
údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávku tvorila suma vo
výške 2.167,43 eur. Táto suma pozostávala z istiny do splatnosti vo výške 1.873,97 eur a úrokov spolu
vo výške 293,46 eur. V prílohe je uvedený počet dní omeškania 1157.

Listom zo dňa 29.12. 2009 oznámil právny predchodca navrhovateľa odporkyni postúpenie pohľadávky
na navrhovateľa.

Listom zo dňa 6.8. 2013 právny zástupca navrhovateľa odporkyni zaslal pokus o zmier, v ktorom
odporkyňu vyzval na zaplatenie sumy 2.556,38 eur najneskôr do 13.8. 2013, ktorá suma mala
pozostávať z neuhradeného úveru 1.873,97 eur, zmluvného úroku 388,95 eur a úroku z omeškania

293,46 eur.

Navrhovateľ si v konaní voči odporkyni uplatnil iba nárok na neuhradené splátky, ktorých splatnosť
nastala v období od 10.10. 2010 do 10.5. 2011 (t.j. splátky, ktoré ku dňu podania návrhu neboli podľa
jeho názoru premlčané) v sume celkom 213,76 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok až do konečnej splatnosti úveru.

Právny zástupca navrhovateľa v priebehu celého konania na podanom návrhu zotrval. K vyjadreniu
vedľajšieho účastníka, ktorý vzniesol námietku premlčania, uviedol, že s jeho právnym názorom sa
nestotožňujú, poukazujúc na to, že banka bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, resp.
tento úver zosplatniť aj skôr. Ustanovenie článku 7 VOP dáva veriteľovi len právo vyhlásiť zosplatnenie
úveru, nie aj samotnú povinnosť. Úver z UZ sa nestala predčasne splatnou, úver sa stal splatný dňom

10.5.2011 tak, ako je uvedené v zmluve. Od poslednej úhrady splátky ubehlo viac ako 3 roky, kedy bola
pohľadávka postúpená na navrhovateľa. Banka kontaktovala svojho klienta, či už upomienkami alebo
výzvami na úhradu. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa, mal za to, že spĺňa všetky atribúty v
zmysle postúpenej pohľadávky v medziach právnych predpisov Slovenskej republiky. Nevedel uviesť,
kedy a ako SLSP, resp. navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu

so splátkami. Pohľadávka zo strany právneho predchodcu navrhovateľa mohla byť postúpená na
navrhovateľa, v danom prípade nebolo treba na postúpenie súhlas dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm.a/ zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostíobsahujenajmäsumu,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,
treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov,
ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“ ), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;
to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákonov právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa

ustanoveníObchodnéhozákonníka, považovalzaspotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52ods.1vspojenís
§ 879j Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase
uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva

a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti
Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníkaje potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je

dôvodný.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že odporkyňa podmienky zmluvy nedodržala, dohodnuté
splátky nesplácala riadne a včas. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že odporkyňa
neuhradila právnemu predchodcovi navrhovateľa pohľadávku v celkovej výške 2.167,43 eur a táto
pohľadávka v dôsledku postúpenia prešla na navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na
zaplatenie posledných 8 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 10.10. 2010 do

10.5. 2011 v celkovej sume 213,76 eur.

Ako už bolo uvedené vyššie, UZ uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
treba považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, i keď bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere má pritom všetky zákonné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Vzhľadom na vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania súd prioritne posudzoval, kedy
nastala splatnosť jednotlivých splátok úveru. Vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby podľa § 100
ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, sú všetky splátky v konaní navrhovateľom uplatnené do troch
rokov pred podaním návrhu dňa 27.8. 2013. V tomto ohľade je námietka premlčania vznesená vedľajším
účastníkom nedôvodná. Vedľajší účastník založil námietku premlčania na tom názore, že premlčacia

doba plynula veriteľovi od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho
vôľu. Súd sa s týmto záverom v danej veci nestotožňuje. Vo Všeobecných obchodných podmienkach
v bode 7.6.1 sú upravené prípady porušenia zmluvných povinností klientom, ktorý ak je v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky so zmluvy o úvere a klient je povinný

splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru.
Uvedené zmluvné dojednanie súd považuje za neplatné zmluvné dojednanie podľa § 53 ods. 4 OZ,
pretože oprávňuje veriteľa už pri omeškaní s jednou splátkou, ktoré omeškanie trvá viac ako 10 dní,
žiadať vrátenie celého úveru s príslušenstvom v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Ide o mimoriadne krátku dobu omeškania, ktorá v neprospech spotrebiteľa ho zaväzuje pri využití

dojednaného práva veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k zaplateniu celého úveru, i
keď by napríklad išlo o omeškanie len jednej splátky a napríklad len po dobu 11 dní. Uvedenému
názoru zodpovedá i nasledujúca právna úprava, ktorá bola zakotvená do § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka, a to zákonom č. 379/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2008, podľa ktorého „ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Preto podľa názoru súdu nemohol
tak právny predchodca navrhovateľa, ako i navrhovateľ pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru a tým
zosplatniť všetky splátky tak, ako predpokladá § 565 Občianskeho zákonníka. Právo veriteľa žiadať
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky možno akceptovať len vtedy, keď bolo

toto právo platne dojednané (§ 565 OZ), čo však v danej veci nebolo. Okrem toho súd zastáva názor,
že právo veriteľa predpokladané v § 565 Občianskeho zákonníka je jeho právom a nie povinnosťou a
možno očakávať od veriteľa i také správanie, že nepristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, alebo k
predčasnému jednostrannému ukončeniu zmluvy, čo je výrazom zmluvnej voľnosti. Podľa názoru súdu
nejde o situáciu, keď veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, pretože splácanie úveru bolo zmluvne

dojednané, a to v jednotlivých splátkach a v danej veci nešlo o situáciu, keď splatnosť dlhu mohol
vyvolať veriteľ sám. V predmetnej veci nešlo teda o situáciu, kedy doba plnenia bola ponechaná na
vôli dlžníka a ani o situáciu, keď dlžník je povinný plniť po tom, čo ho veriteľ vyzval. Ako súd uviedol
vyššie v zmluve o úvere bola dojednaná splatnosť úveru v jednotlivých splátkach, teda doba plnenia
bola zmluvne upravená a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predstavuje inú skutkovú okolnosť, ktorá

okrem iného je právom osobitne upravená.Súd preto posudzoval splatnosť jednotlivých splátok podľa pôvodne dojednanej zmluvnej splatnosti, a to
u každej jednotlivej splátky vždy k 10. dňu v mesiaci. Navrhovateľovi priznal všetky žalované omeškané
splátky počnúc splátky splatnej od 10.10. 2010 do splátky splatnej ku dňu 11.5. 2011, t.j. všetkých 8

splátok po 26,72 eur, spolu 213,76 eur, sumu ktorú uložil súd odporkyni zaplatiť.

Spolu s vyššie uvedenou istinou, keďže odporkyňa si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnila,
v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mal navrhovateľ aj nárok na úroky z omeškania,
ktoré si v spore takisto uplatnil. V súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení noviel, súd
priznal navrhovateľovi aj ním v konaní uplatnený úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok

a od 11.5. 2011 z celej žalovanej sumy v zákonnej výške 9 % ročne.

Pokiaľ vedľajší účastník namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, keď spochybnil platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12. 2009 s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, účinného v čase postúpenia pohľadávky, podľa ktorého „Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta“,
keď tvrdil, že nie je preukázané, že pred postúpením pohľadávky banka vyzvala klienta na splnenie
záväzku, a že tento zostal v omeškaní so splatením záväzku aspoň 90 dní, súd sa s týmto názorom
vedľajšieho účastníka nestotožnil. Vychádzajúc z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bol dlžník v

omeškaní 1157 dní a výška omeškaných splátok predstavuje 2.167,43 eur, čo predstavuje omeškanie
splátok za viac ako 3 roky. Počet dní omeškania 1157 dní predstavuje taktiež omeškanie aspoň 3 roky.
V zmluve o postúpení pohľadávky v čl. IV. bod 4.2.d / Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila, že pohľadávky
spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Vychádzajúc z uvedených
skutočností a za situácie, že odporkyňa ako dlžník postúpenie ako také nenamietala, súd považoval

postúpenie pohľadávky za platné, pretože omeškanie dlžníka bolo evidentne dlhšie ako 90 dní. Len
samotné nepreukázanie písomnej výzvy za stavu, že banka splnenie tejto povinnosti vyhlasuje v zmluve
o postúpení pohľadávky, nemôže zneplatniť zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa názoru súdu nestačí
samo o sebe len spochybniť tvrdením vedľajšieho účastníka, že nebola preukázaná písomná výzva
na plnenie, keď nedoručenie písomnej výzvy nenamieta samotný dlžník. Je nepravdepodobné, že by

sporiteľňa pri tak dlhom omeškaní dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných
splátok. S ohľadom aj na situáciu predpokladanú v § 92 odst. 8 citovaného zákona, podľa ktorého ak
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok, keďže omeškanie dlžníka trvalo nepochybne viac
ako jeden rok, je súd názoru, že postúpenie pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní si náhradu trov konania uplatnil
navrhovateľ i vedľajší účastník na strane odporcu.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v konaní úspešný nebol a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Navrhovateľbolvkonanívcelomrozsahuúspešnýapretomusúdpriznalplnúnáhradutrov,ktoréúčelne

vynaložil na uplatnenie svojho práva pred súdom. Navrhovateľove trovy pozostávali zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia podľa § 10, § 13a, § 15 a § 17
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby po 19,82 eur (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby
na súd) spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 eur + 20 % DPH, spolu trovy právneho zastúpenia vo
výške 66,54 eur.

O povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 82,94 eur (16,50 eur +
66,54 eur) k rukám právneho zástupcu navrhovateľa rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p..V písomnom podaní zo dňa 12.2. 2015, právny zástupca navrhovateľa vzniesol námietku neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania, poukazujúc na novelizované ust. § 93 ods. 3 O.s.p.
z dôvodu nepreukázania súhlasu odporkyne a to aj napriek tomu, že odporkyňa prostredníctvom

opatrovníčky so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane súhlasila, skutočnosť ktorá
bola navrhovateľovi známa z dôvodu účasti na predchádzajúcom pojednávaní dňa 26.1. 2015. Pretože
navrhovateľ navrhol nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania, podľa § 93 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku, súd musel o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodnúť. Vedľajší účastník vstúpil
dokonaniaeštevroku2014.DonovelyObčianskehosúdnehoporiadkuúčinnejod1.1.2015vprípadoch

podľa§93ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuzákonnestanovovalakopodmienkuúčastivedľajšieho
účastníka v konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku
sporu (§ 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), tu vyplýva priamo zo zákona. Postačuje, aby
predmetom činnosti tohto subjektu, bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave je právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), čím
napĺňa znaky uvedené v § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a súd sa nestotožnil so žiadnou z
námietok navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka, ani nenašiel žiadne iné skutočnosti, ktoré by
vstupu vedľajšieho účastníka do konania bránili, preto rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne pripustil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia

alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno
zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.