Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/360/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212803
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214212803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 proti žalovanej: T. V., rod. E.,
nar.12.5.1961, bytom A. XXX, o zaplatenie 1 068,09 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie sumy 1068,09 eur s kapitalizovaným ročným úrokom z omeškania vo výške
268,63 eur a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1068,09 eur od 17.6.2014 do zaplatenia z
a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 30.6.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy
1 068,09 eur s kapitalizovaným úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 268,63 eur a 9% úrokom z

omeškania ročne zo sumy 1 068,09 eur od 17.6.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh
žalobca odôvodnil tým že so žalovanou dňa 4.7.2002 uzavrel Úverovú zmluvu č. 5206018727, ktorou sa
žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky z dohodnutého úverového rámca vo výške 1
493,73,- eur, čerpaných prostredníctvom kreditnej karty. Žalovaný kapitalizovaný úrok z omeškania vo
výške 268,63 eur bol vyčíslený za obdobie od 28.4.2012 do 23.7.2012 zo sumy 2013,09 eur vo výške
42,69 eur, za obdobie od 24.7.2012 do 22.8.2012 zo sumy 1908,09 eur vo výške 13,64 eur, za obdobie
od 23.8.2012 do 24.10.2012 zo sumy 1803,09 eur vo výške 27,57 eur, za obdobie od 25.10.2012 do
19.11.2012 zo sumy 1593,09 eur vo výške 9,83 eur, za obdobie od 20.11.2012 do 19.2.2013 zo sumy

1488,09 eur vo výške 33,39 eur, za obdobie od 20.2.2013 do 17.4.2013 zo sumy 1383,09 eur vo výške
19,10eur,zaobdobieod18.4.2013do20.9.2013zosumy1278,09eurvovýške48,85eur,zaobdobieod
21.9.2013 do 24.1.2014 zo sumy 1173,09 eur vo výške 36,16 eur, za obdobie od 25.1.2014 do 16.6.2014
zo sumy 1068,09 eur vo výške 37,40 eur.

Žalobca na výzvu súdu v prípise z 5.2.2015 súdu oznámil, že predmetná úverová zmluva je platná a
účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu, je prejavom
slobodnej vôle účastníkov konania, je uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, ktoré boli platné a

účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu, ktorý svoju
neprítomnosť žiadal ospravedlniť.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že nevie či žalobcovi dlhuje. Keď manžel ochorel prestala platiť

splátky. Telefonicky sa pokúšala dohodnúť na nižších splátkach, ale to neakceptovali.

Z tlačiva žalobcu označeného ako Úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a
používaní platobnej karty YES vyplýva, že žalovaná dňa 4.7.2002 požiadala o revolvingový úver vo
výške 30 000,- Sk s mesačnou splátkou vo výške 1 200,- Sk. Termín splatnosti mesačnej splátky
je podľa uvedeného tlačiva vždy k 20. dňu v mesiaci a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy majú byť aj
úverové zmluvné podmienky žalobcu uvedené na rube tejto listiny a samostatnom liste. Uvedené

tlačivo zmluvy súčasne obsahuje aj vyhlásenie, že dolu podpísaný klient podpisom potvrdzuje, že je
oboznámený s úverovými zmluvnými podmienkami, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, a považuje
ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

Žalobca v prípise z 26.4.2012 žalovanú vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe úverovej
zmluvy číslo 5206018727 v lehote 15 dní od odoslania výzvy s tým, že dlh žalovanej vyčíslil sumou 2

509,47 eur. Podľa poštového podacieho hárku bol uvedený prípis žalobcu podaný na poštovú prepravu
dňa 2.5.2012.

Zo splátkového kalendára žalovanej, ktorý je v skutočnosti prehľadom účtovných operácií na účte
žalovanejvyplýva,že žalovanávobdobíod4.7.2002do15.1.2010vyčerpalazúčtusvojhoveriteľasumu
4 577,03 eur a žalobcovi v období od 20.8.2002 do 24.1.2014 uhradila sumu 7 300,11 eur, z ktorej od

1.1.2010, v skutočnosti od 30.9.2010, uhradila sumu 1633,30 eur. Z uvedeného splátkového kalendára
tiež vyplýva, že veriteľ žalovanej zaťažil účet žalovanej úrokom vo výške 3 356,42 eur, poplatkami za
výber z bankomatu vo výške 194,14 eur, poplatkami za výpis z účtu vo výške 152,26 eur, úrokom za
hotovostné transakcie vo výške 87,33 eur a od 23.7.2012 do 16.6.2014 úrokom z omeškania v úhrnnej
výške 268,63 eur.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa
jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola
žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, mal v predmete
svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná

o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala
možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu
ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah účastníkov konania

posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 23a
ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné
ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, § 879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia

úverovej zmluvy (1) Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
(2) Typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťamizmluvnýchstrán,najmä1.podmienky,ktoréviažupredajvýrobkualeboposkytnutieslužby

na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch Od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného zákonom č. 102/2014
Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.“

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak
obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti
alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. (2) Pri práve na

čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie
niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti
nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.Súd s poukazom na § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vzniesol v mene žalovanej spotrebiteľky
námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, ktorú by inak mohla kedykoľvek v priebehu konania
vzniesť len žalovaná.

V danom prípade v zmluve č. 5206018727 zo 4.7.2002 absentuje nielen údaj o nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom (najmä výška úroku z úveru) ako podstatnej náležitosti úverovej
zmluvy podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.10.2001, ale nie sú v nej
uvedené ani podmienky, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a ani suma splátok istiny, úrokov (§
4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona). Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže

veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže
v danom prípade úrok z úveru, ale ani poplatky nie sú v zmluve uvedené, veriteľovi na ne nevznikol
nárok a úver je bezúročný a bez poplatkov. Na žalobcom predložený Sadzobník poplatkov platný od
1.10.2001, resp. formulár s názvom „Čo je to karta YES?“ súd neprihliadol, najmä keď podľa zmluvy z
4.7.2002, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu, v ktorých poplatky,
resp. výška úroku nie je vôbec riešená.

Žalovaná v období od 4.7.2002 do 15.1.2010 vyčerpala z účtu svojho veriteľa sumu 4 577,03 eur a
žalobcovi v období od 20.8.2002 do 24.1.2014 uhradila na bezúročný a bezpoplatkový úver sumu 7
300,11 eur, z ktorej od 1.1.2010 uhradila sumu 1633,30 eur, pričom v uvedenej dobe čerpala len sumu
vo výške 30,- eur. Z uvedeného vyplýva, že sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru čerpaného vo
výške 4577,03 eur žalovaná nielenže uhradila, ale úhradou sumy vo výške 7300,11 eur čerpaný úver

preplatila. Žalobca nešpecifikoval, s ktorými splátkami sa mala žalovaná dostať do omeškania, preto súd
v mene žalovanej vzniesol aj námietku premlčania podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Návrh vo veci bol
súdu doručený dňa 30.6.2014, a tak štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka
pre úhradu prípadných dlžných splátok istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru splatných pred
30.6.2010 v danom prípade uplynula do podania žalobného návrhu.

Nárok žalobcu na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za omeškanie
žalovanej spred 30.6.2010 je taktiež premlčaný, keďže do podania žalobného návrhu uplynula žalobcovi
štvorročná premlčacia doba na uvedené príslušenstvo (§ 121 ods. 3 OZ). Povinnosť platiť úrok z
omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorý sa
dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa ustanovenia

§ 393 odst. 1 Obchodného zákonníka plynúť premlčacia doba práva na úrok z omeškania a jej uplynutím
sa právo premlčí „ako celok“. Tým, že žalovaná čerpanú sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru
nielenže vrátila, ale aj ju preplatila, žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaná dostala do
omeškania s úhradou akejkoľvek sumy S poukazom na uvedené súd nepovažoval návrh žalobcu za
dôvodný ani v časti žalovaného príslušenstva v podobe úroku z omeškania od 17.6.2014 do zaplatenia,

resp. kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 268,63 eur.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľdomáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.