Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613010207
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4613010207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubice Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému T. I., pre
účastníctvo vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na obzvlášť závažnom zločine
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi, podľa podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2. písm. c/ Tr. zák. s poukazom na
ust. § 138 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch, proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 02.10.2014, sp. zn. 2T/114/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
11.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok
v celom rozsahu .

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný:
T. I., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom Q., X.

č. XXX/XX, živnostník,

u z n á v a v i n n ý m , ž e :

v presne nezistených dňoch od začiatku mesiaca január XXXX do XX.XX.XXXX, opakovane,
nepravidelne, v roku XXXX jeden až dvakrát týždenne, v priebehu roka XXXX nepravidelne jedenkrát
mesačne a koncom roka XXXX znovu častejšie, nepravidelne jeden až dvakrát týždenne, poskytol odvoz
odsúdenému J. S. ako vodič na svojom osobnom motorovom vozidle značky T. K., šedej tmavej metalízy,

EČ: TO-XXX CH do obce R., kde odsúdený J. S. nakupoval metamfetamín, tzv. pervitín pre vlastnú
potrebu, pre obžalovaného T. I., ako aj na ďalšiu distribúciu v okrese W. od odsúdeného N. R. v mieste
jehobydliskavR.č.XXX,pričomodmenouzaodvoznanákuppervitínuododsúdenéhoJ.S.bolipeniaze
v hotovosti na pohonné hmoty, ako aj v niektorých prípadoch dávka metamfetamínu, tzv. pervitínu, a
následne potom, ako odsúdený J. S. zabezpečil od odsúdeného N. R. metamfetamín, tzv. pervitín, tento
najmenej v XX-tich prípadoch predával konečným konzumentom priamo z vozidla, ktoré v tom čase
šoféroval obžalovaný T. I. tak, že cez okno spolujazdca v U., X. a v blízkom okolí odovzdal obálku s

pervitínom spotrebiteľovi a ten mu za dávku podal dohodnutú finančnú čiastku,

t e d a :

-úmyselne inému poskytol pomoc na to, aby neoprávnene kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu
psychotropnú látku a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania po dlhší čas,t ý m s p á c h a l :

-pomoc k obzvlášť závažnému zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 21 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona
k § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona,

Z a t o s a m u u k l a d á :

R. § 172 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, za nezistenej priťažujúcej
okolnosti, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na dobu 1
(jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného T. I.
(ďalej len obžalovaný) vinným pre účastníctvo (vo forme pomoci) podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. k
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:
v presne nezistených dňoch od začiatku mesiaca január do XX.XX.XXXX, opakovane, nepravidelne, v

rokuXXXXjedenaždvakráttýždenne,vpriebehurokaXXXXnepravidelnejedenkrátmesačneakoncom
roka XXXX znovu častejšie, nepravidelne jeden až dvakrát týždenne, poskytol odvoz odsúdenému J.
S. ako vodič na svojom osobnom motorovom vozidle značky T. K., šedej tmavej metalízy, EČ: TO-
XXX CH do obce R., kde odsúdený J. S. nakupoval metamfetamín, tzv. pervitín pre vlastnú potrebu,
pre obžalovaného T. I., ako aj na ďalšiu distribúciu v okrese W. od odsúdeného N. R. v mieste jeho

bydliska v R. č. XXX, pričom odmenou za odvoz na nákup pervitínu od odsúdeného J. S. boli peniaze
v hotovosti na pohonné hmoty, ako aj v niektorých prípadoch dávka metamfetamínu, tzv. pervitínu, a
následne potom, ako odsúdený J. S. zabezpečil od odsúdeného N. R. metamfetamín, tzv. pervitín, tento
najmenej v XX-tich prípadoch predával konečným konzumentom priamo z vozidla, ktoré v tom čase
šoféroval obžalovaný T. I. tak, že cez okno spolujazdca v U., X. a v blízkom okolí odovzdal obálku s

pervitínom spotrebiteľovi a ten mu za dávku podal dohodnutú finančnú čiastku.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Tr. zák, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti,
za nezistenej priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
3 roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.
Zároveň podľa § 51 ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému obmedzenie - zákaz a to:
zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, stretávania sa s odsúdeným J. S. a s
inými osobami používajúcimi alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a to s cieľom ich používania,

zadovažovania alebo prechovávania.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podala prokurátorka odvolanie do výroku o vine a treste
v neprospech obžalovaného.
Vpísomnýchdôvodochodvolaniapoukázalanato,žesúdI.stupňanezrozumiteľneazmätočneohraničil
obdobie, kedy sa mal skutok stať. Podľa jej názoru, začiatok skutkovej vety mal znieť „od začiatku

mesiaca január XXXX do XX.XX.XXXX“. V nadväznosti na uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn.
2To/35/2014 zo dňa 30.05.2014 už súd I. stupňa ustálil čas spáchania skutku tak, ako to vyplýva z
výrokovej časti rozsudku, avšak nevyrovnal sa zákonným spôsobom s právnou kvalifikáciou konania,
keď neposúdil konanie obžalovaného aj s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. teda po dlhší čas a §
172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.Prokurátorka navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa a vrátiť podľa § 322 ods. 4 písm. a/ Tr. por. vec súdu I. stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala na podanom

odvolaní s tým, že aj podľa jej názoru, konanie obžalovaného malo byť kvalifikované podľa § 172 ods.
2 písm. c/ Tr. zák.
Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, pričom v písomnom
vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vymedzená doba, ktorá v prípade konania podľa § 172 Tr. zák.
zodpovedá pojmu „po dlhší čas“ podľa § 138 písm. b/ Tr. zák. musí byť vymedzená tak, aby išlo už

o závažnejší spôsob konania, teda taký dlhý čas, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania
takejto trestnej činnosti - kvantitatívna stránka a jednak prekračuje obvyklý čas tak, že použitie základnej
skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu by dostatočne nevystihlo závažnosť spôsobu konania
obžalovaného - kvalitatívna stránka. Podľa jeho názoru, musí ísť vždy o dlhodobejšie užívanie týchto
zakázaných látok a nakladanie s nimi, ktoré v konečnom dôsledku vyústi až k závažným následkom.
Samotná skutočnosť, že jeho účasť na protiprávnej činnosti hlavného páchateľa J. S., mala trvať dva

roky, sama o sebe nemôže byť jedinou objektívnou mierkou na kvalifikovanie jeho konania závažnejším
spôsobom ako obzvlášť závažného zločinu. V jeho prípade nešlo o každodennú rutinnú činnosť, ale
hlavnému páchateľovi poskytoval odvoz nepravidelne a nie vždy to malo súvis s drogovou činnosťou.
Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Na základe riadne a včas podaného odvolania, Krajský súd v Nitre podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Uvedená vec už bola predmetom odvolacieho konania, keď krajský súd rozsudok súdu I. stupňa zo dňa
05.03.2014 svojím uznesením zo dňa 30.05.2014 sp. zn. 2To/35/2014 zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Úlohou súdu I. stupňa bolo stanoviť dobu páchania
skutku na základe dôkazov vykonaných tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a
vysporiadať sa s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného.
Po zrušení veci súd I. stupňa po doplnení dokazovania rozhodol tak, ako je uvedené v napadnutom
rozsudku.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa je potrebné zrušiť z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pretože výrok
napadnutého rozsudku bol nejasný a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie a takisto aj podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. keďže napadnutým rozsudkom boli porušené
ustanovenia Trestného zákona.

Obžalovaný od začiatku spáchanie skutku, kladného mu za vinu, popieral. Tvrdil, že je pravdou, že od
odsúdeného S. kupoval pervitín a pokiaľ tohto vozil, tak bolo to preto, že ho vozil do práce alebo do
mesta. Keď chcel od neho pervitín, tak mu S. povedal, že ho vie zohnať a vtedy ho odviezol do R., kde
odsúdený S. tento pervitín kúpil a následne ho zaviezol domov. Pokiaľ tohto vozil ešte pred decembrom
XXXX, tak vtedy nevedel, že drogy predáva a za účelom kúpy alebo predaja drog, ho vozil iba v decembri

XXXX. Poprel, že by vedel o tom, že z jeho motorového vozidla by S. dával alebo predával drogy aj
iným osobám.
SprávnesúdI.stupňavodôvodnenínapadnutéhorozsudkukonštatoval,žeobžalovanýbolusvedčovaný
výpoveďou svedka J. S., svedka T. ako aj N. Y.. Títo svedkovia jednoznačne potvrdili, že od S. kupovali
pervitín a tento chodil na K. s dymovými sklami, ktoré vozidlo šoféroval obžalovaný I.. Drogu im S.

podával cez okno tohto vozidla a oni mu dávali peniaze.
Pokiaľ ide o čas páchania skutku, o tomto podrobne vypovedal svedok S., keď uviedol, že obžalovaný
ho do R., kde kupoval drogy vozil už v roku XXXX a XXXX, pričom v roku XXXX to mohlo byť X až X
krát do týždňa avšak nepravidelne a v roku XXXX raz za mesiac a už ku koncu tohto roku opäť X až
X krát týždenne nepravidelne.

Okrem toho, svedok T. potvrdil, že obžalovaný v októbri XXXX až január XXXX najmenej X krát priviezol
odsúdeného S. k nemu, aby mu predal drogy.
Na základe týchto skutočností potom súd I. stupňa správne stanovil čas spáchania skutku od januára,
avšak opomenul uviesť rok, čo napravil odvolací súd s tým, že to bolo od januára XXXX do XX.XX.XXXX
vychádzajúc pri tom z dôkazov vykonaných tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom I. stupňa.

Pokiaľ ide právnu kvalifikáciu konania obžalovaného súd I. stupňa jeho konanie kvalifikoval ako
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1
písm. d/ Tr. zák. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na rozdiel od obžaloby jeho konanienekvalifikoval aj podľa ods. 2 písm. c/ uvedeného paragrafu, pretože i keď po formálnej stránke naplnil
znaky skutku „po dlhší čas“ avšak samotná intenzita, resp. frekvencia akou sa mal obžalovaný skutku
dopustiť nie je v takom rozsahu, aby dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný po celý tento

čas túto trestnú činnosť páchal, aby naplnila znaky po dlhší čas. Podľa jeho názoru nemožno vychádzať
z počtu útokov vyjadrených neurčito tak, ako to bolo v tomto prípade a intenzita konania obžalovaného
je ustálená len približne. S poukazom na tieto skutočnosti dospel potom k záveru, že nemožno hovoriť
o naplnení zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu.
S takýmto názorom súdu I. stupňa sa však odvolací súd nestotožňuje.

Podľa § 138 ods. 1 písm. b/ Tr. por. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas. Aby išlo o páchanie trestného činu po dlhší čas, musí ísť o ten istý čin a nemôže ísť
o viac opakovaných trestných činov.
Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie
a obchodovanie s nimi patrí medzi trváce trestné činy.
Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu

(to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby).
Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade, že ak pôjde
o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší ako pri trestnom čine s nižšou trestnou
sadzbou. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť alebo trestnú činnosť krátkeho trvania.
Páchanie trestný činov po dlhší čas prichádza do úvahy najmä pri trestných činoch trvácich (§ 122 ods.

12 Tr. zák.) ak páchateľ udržiava protiprávny stav po dobu podstatne dlhšiu, než stačí k dokonaniu
trestného činu.
Je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní a v konečnom dôsledku súdu, aby určil v tej ktorej veci,
kedy páchateľ už konal tak, že naplnil pojmový znak skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 138
písm. b/ Tr. zák. a teda kedy konal „po dlhší čas“.

Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na dobu páchania trestnej činnosti a najmä na závažnosť
trestného činu v danom prípade, i keď jeho páchanie nebolo preukázané, že sa tak dialo „so železnou
pravidelnosťou“ tento trestný čin bol páchaný po dobu najmenej dva roky u obžalovaného vo forme
pomoci hlavnému páchateľovi tejto trestnej činnosti J. S., ide o páchanie trestného činu po dlhší čas,
pretože počas tohto obdobia porušoval záujem spoločnosti na ochrane obyvateľstva pred šírením a

nedovoleným používaním omamných a psychotropných látok.
Správne preto konanie obžalovaného, tak ako na to poukázal prokurátor v odvolaní, malo byť
kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/

Tr. zák., pretože inému poskytol pomoc na to, aby neoprávnene kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu
psychotropnú látku a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas, keď najmenej
od januára 2011 do XX.XX.XXXX poskytol pomoc odsúdenému S. tým, že ho vozil svojím motorovým
vozidlom do obce R., odkiaľ tento odsúdený kupoval metamfetamín a to tak pre vlastnú potrebu, ale aj
týmtometamfetamínomplatilobžalovanémuzato,žehovozil.Platilmuajpeniazeatentometamfetamín

následne z vozidla obžalovaného aj predával iným osobám, o čom svedčia výpovede svedkov T. a Y..
Obrana obžalovaného, že nevedel, že S. drogy predáva, je nevieryhodná, pretože veľmi dobre vedel,
prečo ho vozil do R., odkiaľ tento drogy kupoval a aj jemu ich predával resp. nimi mu vyplácal cestu a
okrem toho z jeho vozidla potom predával drogy aj iným osobám, o čom nemohol obžalovaný nevedieť,
keďže sa to všetko dialo tak, že odsúdený S. vlastne ani nevystúpil z vozidla a cez okno tohto vozidla tak

ako to uvádzali svedkovia, tieto drogy predával. I keď nepravidelne, toto sa malo diať po dobu najmenej
dvoch rokov.
S poukazom na tieto skutočnosti, preto odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a po úprave skutkovej
vety najmä času páchania skutku, potom konanie obžalovaného aj právne kvalifikoval ako obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. vo forme
pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák.
Pri rozhodovaní o treste odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zák., z ktorého vyplývajú zásady
pre ukladanie trestov.
Na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený, žije s priateľkou v spoločnej domácnosti u jej rodičov,

je živnostníkom. U obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti uvedené
v § 36 a § 37 Tr. zák.
Za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere
10 až 15 rokov. Pri určovaní výmery trestu súd postupoval v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zák.podľa ktorého ustanovenia ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Vzhľadom na spôsob spáchania tohto trestného činu a celkové okolnosti prípadu mal odvolací súd za
to, že trest odňatia slobody v základnej výmere trestnej sadzby 10 až 15 rokov by bol pre obžalovaného
neprimerane prísny. S poukazom na horeuvedené skutočnosti preto pri ukladaní trestu odvolací súd
vychádzal z ustanovenia § 39 ods. 1 a ods. 3 písm. c/ Tr. zák., podľa ktorého pri ukladaní trestu pod

zákonom ustanovenú trestnú sadzbu nesmie súd uložiť trest odňatia slobody kratší ako 5 rokov, ak je
v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov.
Za primeraný trest v tomto prípade odvolací súd považoval trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov,
pretože aj takto uložený trest bude postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na prevýchovu
obžalovaného.

Pokiaľ ide o zaradenie odsúdeného do výkonu trestu, tento v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. mal
byť zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, pretože sa
dopustil obzvlášť závažného zločinu. Odvolací súd však mal za to, že na prevýchovu obžalovaného
bude postačujúce, aby bol tento v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože aj v tomto ústave bude dostatočne zaručená jeho náprava.

Keďže obžalovaný sa dopustil obzvlášť závažného zločinu, obligatórne odvolací súd v zmysle § 76 ods.
1 Tr. zák. tomuto uložil aj ochranný dohľad vo výmere 1 roka.
Povinnosťou odsúdeného bude po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách
a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu (§ 77 ods. 1 písm.

a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák.).
S poukazom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.