Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/136/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112223231
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112223231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, 851 02, Pajštúnska 5, IČo: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, 851 02, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. I. O. XX, o zaplatenie 1.511,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 7C/171/2012 - 58 zo dňa 26. 8. 2013, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi 945,81
eur v mesačných splátkach po 30,- eur splatných do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná v

mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, to všetko pod stratou výhody splátok v prípade
omeškania s plnením čo i len jednej splátky.

V prevyšujúcej časti vo veci samej rozsudok p o t v r d z u j e.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh na uloženie povinnosti odporkyni (v ďalšom
texte žalovaná - § 79 ods. 1 O.s.p.) zaplatiť navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobca - § 79 ods. 1 O.s.p.)

sumu 1.511,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 715,43 eur odo dňa 15.
2. 2011 do zaplatenia.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa 29. 11. 2005 bola medzi veriteľom VÚB a.s.
a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Zmluva o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej jej bola
poskytnutá pôžička vo výške 30.000,- Sk. Túto sa zaviazala splácať v počte splátok 60 s mesačnou
splátkou 776,57 Sk, s dátumom prvej splátky dňa 29. 12. 2005 a poslednou dňa 29. 11. 2010. Ročná

percentuálna miera nákladov bola určená v sume 10,64 eur. Dňa 14. 2. 2011 bola uzavretá zmluva
o postúpení pohľadávky medzi postupcom Všeobecnou úverovou bankou a.s. a žalobcom. Listom zo
dňa 4. 7. 2012 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 1.752,37 eur, ktorá
pozostáva z neuhradeného úveru vo výške 715,43 eur, zmluvného úroku vo výške 90,41 eur, riadneho
úroku vo výške 465,90 eur, úroku z omeškania vo výške 107,38 eur, nákladov klienta 223,25 eur,
dlžníkomuznanýchnákladovinkasnéhokonaniavovýške150,-eur.Zároveňžalobcaoznámilžalovanej,
že ku dňu 10. 3. 2008 bola pôvodným veriteľom vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru.

Dňa 18. 8. 2011 bola podpísaná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 1918928,
na základe ktorej žalovaná uznala čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi vzniknutý
na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB a.s., na základe ktorej sa zaviazala zaplatiť
dlžnú istinu vo výške 735,43 eur spolu s nákladmi na inkasné konanie vo výške 150,- eur v mesačnýchsplátkach vždy k 21. dňu toho ktorého mesiaca, s dátumom prvej splátky dňa 21. 8. 2011. Z prílohy k
Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 2. 2011, ako aj z Pokusu o zmier zo dňa 4. 7. 2012 vyplýva,
že k zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu došlo dňom 10. 3. 2008. Je nepochybné,

že zmluva o úvere uzatvorená dňa 29. 11. 2005 je úverovou zmluvou. Zmluva bola uzatvorená za
účinnosti zák. č. 258/2001 Z.z., pričom v tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaná nepochybne ako
spotrebiteľ. Uvedená zmluva patrí nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy. Jedná
sa teda o klasickú typovú zmluvu bez možnosti odporcu ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto
zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy vzájomných práv a povinností. Spoločným znakom

zavedenej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo faktické vyrovnanie uvedenej
nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa. Preto súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi
konania, vzhľadom na predmet a povahu spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka ohľadne premlčania. Vzhľadom na to, že zo strany žalovanej bola vznesená
námietka premlčania, súd sa v prvom rade z dôvodu hospodárnosti konania bol povinný zaoberať
touto námietkou. K zosplatneniu úveru došlo dňom 10. 3. 2008. Nasledujúceho dňa začala plynúť 3-

ročná všeobecná premlčacia doba, ktorá skončila 11. 3. 2011. Návrh bol podaný na súd dňa 30. 7.
2012, preto súd považuje nárok žalobcu v celom rozsahu za premlčaný. V čase podpísania Dohody o
uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach dňa 18. 8. 2011 bol nárok žalobcu už premlčaný. Súd
túto Dohodu považuje za nekalú obchodnú praktiku. Ide o ďalšie znevýhodnenie spotrebiteľa slúžiace
výlučne v prospech dodávateľa predložením na podpis pripraveného tlačiva. Predložená formulárová

dohoda, okrem označenia dohody účastníkov a článkov, je písaná menším písmom, čo nezodpovedá
ust. § 53c), podľa ktorého predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto
zmluvy, s výnimkou názvu zmluvy a označení jej časti. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku je podľa názoru súdu formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu
pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Tento formulár

obsahuje jednostranné prejavy uznania záväzku, prípadne pristúpenie k záväzku a dvojstranné právne
úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na
obsah formulárovej dohody súd má vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka
zodpovedá jej obsahu, čomu zodpovedá aj spôsob jej vyplňovania, pričom prehlásenie dlžníka o
vedomosti premlčania dlhu je skryté do Dohody o splátkach v bode 3, hoci by toto malo byť

súčasťou uznania záväzku v čl. II. Takto formulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa
zrozumiteľná a určitá. Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože dlžník podpisom tejto
formulárovej Dohody zhoršil svoje zmluvné postavenie, pričom § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
jasne hovorí o tom, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Predmetné vyhlásenie spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Desaťročnú premlčaciu lehotu
zákon priznáva len v osobitných prípadoch, najmä vtedy, ak sa má predísť súdnym sporom uznaním
dlhu, resp. je potrebné chrániť riadny výkon súdneho rozhodnutia (§ 110 Občianskeho zákonníka). Súd
považuje túto dohodu v celom rozsahu za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu. Jedná sa o
právny úkon neplatný pre nedostatok slobody a vážnosti vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Konanie žalobcu má prvky nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca dal
žalovanej podpísať Dohodu o splátkach, ktorá bola rozhodujúca pre žalovanú, do ktorej zakomponoval
aj uznanie dlhu aj čo do základu a výšku bez upozornenia na dôsledky takéhoto uznania a až v časti
označenej ako forma splatenia záväzku zakomponoval jednu vetu písanú malým písmom vsunutú do
časti týkajúcej sa splácania. Žalobca tak nútil žalovanú aj k podpísaniu uznania dlhu. Postup žalobcu

je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom tejto formulárovej dohody si žalovaná zhoršila svoje
zmluvné postavenie. Ak žalovaná chcela splátky, musela podpísať celý formulár, pričom netušila význam
toho, čo podpisuje. Konanie žalobcu tak napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky, ktoré sú zakázané
podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe
vyhovieť v plnom rozsahu alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
dôvoduviedol,žežalovanádňa18.8.2011podpísalaDohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznaní
záväzku, prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo Zmluvy o poskytnutí
flexipôžičkyuzavretejsoVšeobecnouúverovoubankoua.s.dňa29.11.2005vovýške735,43eursprísl.

čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok. Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžadujepreplatnosťuznaniadlhuzostranydlžníka,tedamápísomnúformu,vyplývaznejdôvodvzniku
pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaná potvrdila vedomosť
o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Právnym dôsledkom uznania práva, ktorý nastávapriamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula,
sa stane právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona.
Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania

vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka
nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj
odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka
spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že
dlh v čase uznania trval. To znamená, že § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodmieňuje samotné

uznanie dlhu a jeho účinky s nutnou vedomosti toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní a následkoch.
Podpísaním Dohody došlo k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, teda právny účinok
spojený s uznaním
práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej
doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal. Z uvedeného
dôvodu sa žalovaná nemôže brániť námietkou premlčania. Podľa odôvodnenia rozsudku premlčacia

doba uplynula dňa 11. 3. 2011. Dohoda bola podpísaná dňa 18. 8. 2011, to znamená v čase, keď
premlčacia doba neuplynula. Tým, že žalovaná podpísala Dohodu, prejavila svoju vôľu záväzok splniť,
čo je zároveň v jej záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím
sa môže v budúcnosti zlepšiť jej postavenie pri žiadosti o úver. Ide o prejav slobodnej vôle žalovanej,
ktorá si je vedomá svojho záväzku, uzavrieť so žalobcom predmetnú Dohodu a svoj záväzok postupne

splatiť v dohodnutých splátkach. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju
nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Súd vybočil z medzí
a účelu ochrany spotrebiteľa upravenej v Občianskom zákonníku, keď úplne negoval hmotnoprávne
inštitúty upravené v Občianskom zákonníku, ako je uznanie práva v zmysle § 110 ods. 1 a uznanie
záväzku v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Posúdenie platnosti Dohody a jej súladu s normami

na ochranu spotrebiteľa sa musí opierať o logickú a dôvodnú úvahu. Nepostačuje konštatovanie,
že si spotrebiteľ podpísaním predmetnej Dohody zhoršil svoje zmluvné postavenie, pretože tu ide o
zákonný následok uznania dlhu. V súvislosti s úvahami o narušení rovnováhy vo vzájomných právach
a povinnostiach je potrebné zaoberať sa určitosťou a zrozumiteľnosťou textu Dohody. Neplatnosť,
resp. neprijateľnosť Dohody však nemohla byť spôsobená samotnou nevedomosťou spotrebiteľa o

právnych následkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uznania dlhu v
zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Daným prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady
rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti
spotrebiteľa za plnenie svojich povinností. Žiadne zákonné ustanovenie nebráni súdnemu uplatneniu
aj premlčaného práva. Premlčaním dlh nezaniká a teda nemožno ani pri najmenšom hovoriť o použití

nekalých obchodných praktík. Konanie žalovaného nemožno považovať za morálne a čestné, a preto
nemožnosúhlasiťstým,resp.jeabsurdné,abytakémukonaniubolazostranysúduposkytnutáochrana.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila až na odvolacom pojednávaní, keď navrhla rozsudok
potvrdiť. Svoje stanovisko k zaplateniu záväzku z úverovej zmluvy, ktoré uviedla v odpore proti

platobnému rozkazu zmenila, keď sa z médií a iných ľudí dozvedela, že pohľadávka žalobcu je
premlčaná. Pri uznaní zväzku z 18. 8. 2011 jej nikto nevysvetlil, aké dôsledky má pre ňu takéto uznanie.
Pred podpisom uznania z 18. 8. 2011 jej bolo opakovane hrozené telefonicky len tým, že žalobca podá
na súd žalobu.

Odvolací súd na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého
stupňa a následne dospel k záveru, že prvostupňový súd z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne
skutkové závery a naviac vec nesprávne právne posúdil.

Podľa obsahu podanej žaloby je predmetom tohto konania zaplatenie sumy 1.511,96 eur spolu s úrokom

z omeškania 9 % ročne zo sumy 715,43 eur od 15. 2. 2011 do zaplatenia.

Podľa žaloby postúpená pohľadávka 1.531,96 eur pozostávala z istiny 735,43 eur, riadneho úroku
(kapitalizovaného) 465,90 eur, úroku z omeškania (kapitalizovaného) 107,38 eur a ostatného
príslušenstva poplatkov 223,25 eur. Presne tie isté sumy bola žalovaná

zaviazanázaplatiťplatobnýmrozkazomč.k.10Ro/249/2012-28zodňa29.10.2012.Žalovanávpodaní
doručenom súdu dňa 28. 11. 2012, označenom ako „odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 29. 10.
2012 č. k. 10R/249/2012 - 28“ výslovne uviedla, že „s pohľadávkou navrhovateľa súhlasím... Úver, ktorý
mi bol poskytnutý 30.000,- Sk som ochotná splácať .... v spomínaných splátkach, t. j. 20,- eur mesačne“.Súčasne požiadala súd o „oslobodenie“ zaplatiť trovy právneho zastúpenia, súdne poplatky, úroky
z omeškania, režijný paušál a ďalšie výdavky týkajúce sa platobného rozkazu. Nenapadla ani zostatok
istiny, ani výšku kapitalizovaného úroku.

Takýto písomný prejav vôle dlžníka jednoznačne spĺňa podmienky čiastočného uznania záväzku
stanovené v § 558 ods. 1 Občianského zákonníka. Účinky takéhoto uznania nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

O uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka by išlo však len v prípade, ak ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Pokiaľ o premlčaní nevedel, má takýto písomný prejav vôle dlžníka za následok
len začatie plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O
premlčaní pohľadávky žalobcu sa žalovaná dozvedela z listiny označenej ako Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.8.2011.

Pretože ide o spotrebiteľskú úverovú zmluvu, posudzuje sa premlčanie a uznanie záväzku podľa
Občianskeho zákonníka. Vyplýva to z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 402/2013-10 zo
dňa 19.6.2013, ktorý nezistil, že by rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 81/2012-279 z
14.2.2013, ktorý posudzoval premlčanie nároku zo zmluvy o stavebnom úvere uzavretej 1.1.2004 podľa
Občianskeho zákonníka, bol zjavne arbitrážny a z ústavného hľadiska neudržateľný. Na tom nemení nič

konštatovanie Ústavného súdu SR, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne
názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov uviedli k rozhodnutiu vo veci
samej.

V dôsledku toho nie sú v preskúmavanej veci aplikovateľné závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013 (o zabezpečení záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy), či z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 3337/2010 zo dňa 24.7.2012 o aplikácii
Obchodného zákonníka na premlčanie nárokov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy.

Aplikácia Občianskeho zákonníka na preskúmavanú vec vyplýva aj zo znenia § 52 ods. 1 a § 54 ods.

1 v znení účinnom do 31.12.2007, či § 52 ods. 2 v znení účinnom od 1.1.2008, z následných noviel
Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 ods. 2 v znení účinnom od 13.6.2014, či 23a ods. 2 z. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25.11.2004.

Úverová zmluva bola v preskúmavanej veci uzavretá dňa 29. 11. 2005 a k zosplatneniu úveru malo dôjsť

podľa (nepreukázaného) tvrdenia žalobcu dňa 10. 3. 2008 a žaloba bola podaná až 30.7.2012.

Uznanie záväzku v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej právnej
domnienky, že záväzok v uznanom rozsahu trvá v čase uznania. Žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybnili výšku ňou uznaného záväzku.

Podľa listiny obsahujúcej uznanie záväzku zo dňa 28. 11. 2012 uznala v tom čase žalovaná záväzok vo
výške 30.000,- Sk, t. j. 995,82 eur. Uznanie sa však netýkalo ostatných žalovaných položiek, na ktoré
sa preto vzťahuje namietané premlčanie.

Podľa žalobcu ku dňu 4. 7. 2012 bola výška neuhradeného úveru len 715,43 eur. Rozdiel 280,39
eur do výšky uznanej sumy 995,82 eur je tvorený časťou žalovaných kapitalizovaných úrokov (465,90
eur). Nakoľko ostatné žalované nároky sú premlčané, bol výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v časti
prevyšujúcej 945,81 eur potvrdený (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Pretože žalovaná podľa zhodného tvrdenia uznaný záväzok sčasti zaplatila, znížila sa výška záväzku
na 945,81 eur. Preto v súlade s § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 945,81 eur.

Vzhľadom k sociálnym pomerom žalovanej sú splnené podmienky pre povolenie žalovanej vyrovnať

tento záväzok v mesačných splátkach (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Súčasne je však nutné konštatovať, že
žalovanádlhodobosineplnísvojepovinnostidlžníkazúverovejzmluvyažepovolenienízkychsplátokby
viedlo len k ďalšiemu odďaľovaniu splnenia jej dlhu. Preto odvolací súd určil, že peňažné plnenie môžežalovaná vykonať v splátkach po 30,- eur mesačne, ktoré budú splatné vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený vo veci samej, je odvolací súd povinný
rozhodovať o náhrade trov celého konania. Pri zisťovaní úspešnosti v konaní pre účely rozhodnutia o
náhrade trov, sa prihliada aj k úspešnosti čo do úrokov z omeškania. Pri uplatnení úroku z omeškania
na dobu neurčitú sa v súlade s § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. tarifnú hodnotu veci tvorí päťnásobok
ročného plnenia.

V takom prípade mal žalobca úspech čo do sumy 945,81 eur a žalovaná čo do 56,86 %. Prevažne
úspešná žalovaná si náhradu trov neuplatnila. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov (§ 142 ods. 2 a § 224 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.