Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoP/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113229720
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113229720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa: S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom
O. XX, právne zastúpeného Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou so sídlom v Starej Ľubovni, Továrenska
43 proti odporkyni: Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16. 09. 2014, č. k. 27P/370/2013-61 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietol. Ďalej
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci uzavreli manželstvo

dňa XX. XX. XXXX. Manželstvo uzatvárali po 3-ročnej známosti z lásky, pričom u každého z nich išlo o
prvé manželstvo. Z manželstva pochádza 5 detí, pričom všetky sú plnoleté.

Navrhovateľ a odporkyňa žijú v spoločnej domácnosti, chodia spolu na nákupy a pracujú v spoločnej
firme. Zatiaľ čo odporkyňa nesúhlasí s rozvodom manželstva a za jediný dôvod podania návrhu
navrhovateľom považuje finančné problémy v rodine, ktoré by sa podľa jej názoru mali riešiť spoločne,
navrhovateľ nechce naďalej v manželstve zotrvať, nechce sám zabezpečovať rodinu po finančnej
stránke a manželku rád nemá, pretože je tvrdohlavá. V priebehu konania boli vypočuté dve z piatich detí
účastníkov, ktoré zhodne vypovedali, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti, chodia spolu na nákupy a v

poslednej dobe majú finančné problémy, čo je pravdepodobne aj príčina podania návrhu navrhovateľom
na rozvod manželstva. Aj keď navrhovateľ trval na svojom návrhu a žiadal, aby jeho manželstvo bolo
rozvedené, na pojednávania, kde bola prítomná odporkyňa sa nedostavil, a teda súdu nevyvrátil jej
tvrdenia o prechodnej kríze v ich manželstve spôsobenej finančnými problémami v ich spoločnom
podnikaní a nevyvrátil ani tvrdenie odporkyne, že vedú spoločnú domácnosť, chodia spoločne na nákupy
a spolu komunikujú pri pití kávy. V konaní nebolo preukázané tak závažné narušenie a trvalé rozvrátenie
vzťahov medzi manželmi, ktoré by odôvodňovalo manželstvo rozviesť. Podľa zhodných vyjadrení oboch

účastníkov ich manželstvo bolo dlhodobo harmonické, vychovali spolu 5 detí, ktoré aj patrične finančne
zabezpečili, najmä vďake snahe navrhovateľa, ktorý celý život pracoval. Odporkyňa mu však počas
manželstva pomáhala, či už pri starostlivosti o spoločné deti, ale tiež v podnikaní, až kým nedošlo k
nezvládnutiu finančného hospodárenia z jej strany a zadlženiu spoločnej firmy. Finančné problémy všaksúd nepovažuje za tak závažný rozvrat manželstva, pre ktorý malo byť manželstvo ukončené, o to viac,
žeodporkyňamásvojhomanželaradaaviesipredstaviť,žebyspoločnefinančnúkrízuprekonali.Keďže
obnovenie manželského spolužitia účastníkov konania je možné, nakoľko ide medzi nimi o dlhodobý

manželský vzťah (32-ročný), v ktorom vznikli vážne problémy iba v nedávnej dobe, súd návrh na rozvod
manželstva zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil podľa ust. § 144 veta prvá O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozhodnutie
zmeniť tak, aby jeho návrhu na rozvod bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že návrh na rozvod podal na základe zrelého uváženia z

dôvodu, že manželstvo dávno neplní svoj spoločenský účel, citovo sa s odporkyňou navzájom odcudzili,
pričom tento stav trvá dlhodobo. Po povahovej stránke je odporkyňa veľmi tvrdohlavá a nedá sa s ňou
komunikovať. V manželstve zotrval kvôli deťom a chcel túto situáciu riešiť, keď budú deti dospelé. Vždy
sa o rodinu riadne staral a finančne ju zabezpečoval a chcel, aby deti boli zabezpečené. Odporkyňa
chce zotrvať v manželstve len preto, aby ju finančne podporoval. Svoju firmu sama priviedla do krachu

a s jej finančnými problémami sa ťahal celý život, splácal jej dlhy ako vládal. Nevedela hospodáriť ani
vo firme, ani v domácnosti. Čo sa týka v konaní vypočutých dcér účastníkov S. I. a H. N., tieto už štyri
roky nežijú v spoločnej domácnosti, a teda nemôžu vedieť ako je to v ich manželskom spolužití a všetko
vedia iba z rozprávania odporkyne. Konanie vo veci už prebieha rok a odporkyňa zámerne naťahovala
čas a snažila sa oddialiť rozhodnutie súdu, a teda v žiadnom prípade nemôže ísť o prechodnú krízu.

Odporkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa
ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúc z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení,
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej

povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informáciívovzťahukuplatnenejsúdnejochranebez zreteľanaprocesnépostavenieúčastníka.Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na

súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.V prejednávanej veci navrhovateľ okrem vlastných tvrdení nepredložil žiadne dôkazy potvrdzujúce
skutočnosť, podľa ktorej vzťahy medzi ním a odporkyňou sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia. Nakoľko podmienky predpokladané ust. § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva
preukázané neboli, súd prvého stupňa správne postupoval, ak návrh navrhovateľa na rozvod zamietol.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O.
s. p. v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 144 veta prvá
O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.