Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217665
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113217665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: M.
I., nar. X.X.XXXX, bytom A. - I. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Mgr. Juraj Líner,
nar. X.XX.XXXX, bytom V. XX, E. E., proti odporcovi: TECHNOMETAL, spol. s r.o., Hlinická cesta 8,
Bytča, IČO: 30222362, právne zastúpený: Advokátska kancelária DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské
Nivy 45, Bratislava a Advokátska kancelária Winkler, s.r.o. Májková 1, Bratislava IČO: 36854387, o
vyplatenie odstupného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 10.3.2014
č.k. 2Cpr/5/2013-112, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške
1.699,77 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi
príslušenstvo - úroky z omeškania z dlžnej sumy (zameškaného trojmesačného odstupného) vo výške
275,78eur,atodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku. Súdnavrhovateľovitrovykonanianepriznáva.

V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku prvostupňový súd popísal obsah vykonaných dôkazov
v konaní vrátane prednesov účastníkov konania, oboznámených listinných dôkazov a okrem iného
konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ, ako zamestnanec dňa

1.2.1993 uzatvoril pracovnú zmluvu s odporcom ako zamestnávateľom na výkon pracovnej činnosti
majster, neskôr manažér kvality v mieste výkonu prácu v Bytči, Hlinická cesta. Dňa 30.4.2012 ukončil
odporca s navrhovateľom pracovný pomer výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b / Zák. práce s
odôvodnením,žesarozhodolznížiťstavzamestnancovspoločnostiscieľomzabezpečiťvyššiuefektivitu
práce. Dňa 30.4.2012 odporca a navrhovateľ uzatvorili dohodu o rozviazaní pracovného pomeru na
základe žiadosti navrhovateľa adresovanej odporcovi pred začatím plynutia výpovednej lehoty. Z titulu
skončenia pracovného pomeru bolo navrhovateľovi poskytnuté odstupné vo výške trojnásobku jeho

priemernéhomesačnéhozárobku.Predmetsporuspočívavtrom,ženavrhovateľžiadal,abymuodporca
vyplatil aj ďalšie trojmesačné odstupné v zmysle uzatvorenej kolektívnej zmluvy z 18.2.2009. Predmet
sporu bol teda vymedzený.

Vďalšejčastirozsudkuvsúvislostisprávnymposúdenímveciokresnýsúdcitovalustanoveniazákona,z
ktorých vychádzal a to konkrétne ustanovenia Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskoršíchpredpisov účinný k 30.4.2012) a to konkrétne ust. § 62 ods. 1, § 63, § 62 ods. 3, § 60 ods. 1, § 76
ods. 1, 2 Zákonníka práce, ako aj ustanovenia kolektívnej zmluvy zo dňa 18.2.2009, ktorá nadobudla
účinnosť 1.2.2009 a platila do 31.12.2012, najmä časti ust. C Politika zamestnanosti a personálna práca

bodu 3 pod bodom 3.2 a 3.3. Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona a kolektívnej zmluvy potom
okresný súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľovi vznikol právny nárok na šesťmesačné
odstupné a nielen na trojmesačné odstupné, keďže v tom čade platná a účinná kolektívna zmluva
predpokladala stav, že v prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodov § 63 ods. 1 písm. a/ alebo
b/ patrí zamestnancovi odstupné nielen podľa zákona, čo bolo navrhovateľovi aj vyplatené, ale aj podľa

špecifických, pre zamestnanca výhodnejších, ustanovení kolektívnej zmluvy. V opačnom prípade by
dojednanie takýchto podmienok, aké boli dojednané v kolektívnej zmluve, nemalo fakticky ani právny
význam. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že dotknuté ustanovenie kolektívnej zmluvy v časti C Politika
zamestnanosti a personálna práca bodu 3 pod bodom 3.2 priamo vymenúva dôvody zakladajúce vznik
nároku na odstupné a neodkazuje jednoducho len na zákonné ustanovenia. Rovnako tak postupoval
aj navrhovateľ, ktorý by inak nepristúpil na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru, keďže

si bol vedomý skutočnosti, že v prípade, ak bude postupovať podľa ust. § 76 ods. 2 Zák. práce,
dostane nielen zákonné trojmesačné odstupné, ale aj ďalšie trojmesačné odstupné vyplývajúce z ust.
kolektívnej zmluvy. V opačnom prípade by navrhovateľ nenavrhol odporcovi uzatvorenie dohody o
skončení pracovného pomeru po tom, čo bola daná výpoveď, a teda by zostal počas výpovednej doby
pracovať u odporcu, pričom by dostal nielen trojmesačné odstupné v zmysle ust. § 76 ods. 1 Zák. práce

ale aj riadnu mzdu za tri mesiac práce odpracované počas plynutia výpovednej doby.

V ďalšej časti okresný súd odôvodňoval svoje rozhodnutie tým, že čo sa týka právnej argumentácie
odporcu, že takýto nárok by vznikol navrhovateľovi len v prípade, ak by došlo ku skončeniu
pracovného pomeru dohodou až počas plynutia výpovednej doby, je neakceptovateľný. Na naplnenie
právneho nároku na šesťmesačné odstupné nie je podstatná skutočnosť, že k uzatvoreniu dohody o

skončení pracovného pomeru došlo v rovnaký deň, ako ku skončeniu pracovného pomeru dohodou,
teda k 30.4.2012, resp. že ku skončeniu pracovného pomeru dohodou nedošlo počas plynutia
výpovednej lehoty, ale skutočnosť, že predmetné ust. kolektívnej zmluvy priamo zakladajú právny nárok
navrhovateľa na šesťmesačné odstupné vyplývajúce jednak zo skutočnosti, že u odporcu odpracoval
viac ako 5 rokov a jednak zo skutočnosti, že sa dohodol s odporcom na skočení pracovného pomeru

dohodou v zmysle § 76 ods. 2 Zák. práce vtedy účinného.

Súd dáva do pozornosti aj novú kolektívnu zmluvu podpísanú odporcom s jeho zamestnancami, z ktorej
už takéto ustanovenia boli vylúčené. Pravdepodobne, súd sa domnieva, že si odporca uvedomil, že takto
koncipovaná kolektívna zmluva (pôvodná) je pre neho zrejme nevýhodná.

Odborový orgán a odporca uzatvorili ako sociálni partneri kolektívnu zmluvu, ktorej primárnym cieľom,

v porovnaní s právnou úpravou Zák. práce, alebo iného všeobecného záväzného predpisu, bolo upraviť
v prospech zamestnancov výhodnejšie nasledovné okruhy pracovnoprávnych aspektov. Jednalo sa o
pracovnépodmienky,vzťahymedzizamestnávateľmiazamestnancami,vzťahymedzi zamestnávateľmi
alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov. Napokon
súd dáva do pozornosti, že podmienkou prípustnosti takejto výhodnejšej úpravy, ako upravuje Zák.

práce alebo iný pracovnoprávny predpis je, že to Zák. práce alebo iný pracovnoprávny predpis
výslovne nezakazuje alebo, ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Obsahom
kolektívnychzmlúv vzmysleuvedenýchvýchodísk§231ods.1Zák.prácemôžubyťtedapredovšetkým
pracovné podmienky a podobne (napr. aj nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru). Zák.
práce v zákonnej formulácii explicitne vyjadril, že predmetom úpravy kolektívnej zmluvy je výhodnejšia

úprava, predovšetkým pracovných a mzdových podmienok v porovnaní so zákonom. Zákonodarca
prostredníctvom dikcie druhej vety pôvodného odseku 1 pred novelizáciou Zák. práce zákonom č.
257/2011 Z.z. určoval, že nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa
uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Na základe tzv.
Veľkej novy Zák. práce bola táto definícia s účinnosťou od 1.9.2011 presunutá do nového ods. 4 tohto

ustanovenia. Význam tejto formulácie v aplikačnej rovine znamená, že nároky z kolektívnych zmlúv sú
súdne vymáhateľné v každom individualizovanom prípade v rovnakej miere, ako akékoľvek iné nároky
zamestnancov vyplývajúce z platných všeobecne záväzných právnych predpisov.V ďalšej časti odôvodnil súd prvého stupňa výšku priznaného nároku z titulu odstupného, ako aj
priznaných úrokov z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešný
navrhovateľ si riadne neuplatnil náhradu trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý naďalej zotrval na
svojich doterajších prednesoch a argumentoch, ktoré produkoval v rámci prvostupňového konania a
považoval rozsudok súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnený a tiež, že rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V podrobných dôvodoch podaného odvolania ďalej vysvetľoval
zo svojho pohľadu ustanovenia kolektívnej zmluvy v spojitosti s ust. § 76 ods. 2 Zákonníka práce

a okrem iného uviedol, že v prípade dohody o skončení pracovného pomeru sa nejednalo o
dohodu v pravom zmysle, keďže zamestnávateľ v uvedenej situácii nemal inú možnosť, než žiadosti
zamestnanca vyhovieť a dohodu o skončení pracovného pomeru so zamestnancom uzavrieť. Na strane
zamestnávateľa teda neexistovala slobodná vôľa uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru,
naopak zamestnávateľ bol povinný vyhovieť zákonnému príkazu a predmetnú dohodu za uvedených
okolností so zamestnancom uzavrieť. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že podobne ako navrhovateľ

kategoricky a bez bližšieho zdôvodnenia tvrdia, že dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú
odporca uzavrel s navrhovateľom, je dohodou, ktorou došlo k skráteniu výpovednej lehoty v zmysle
bodu 3.2 tretí odsek kolektívnej zmluvy v spojitosti s § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Tento záver odvolateľ
nepovažuje za vecne správny a to z viacerých dôvodov, na ktoré v ďalšej časti odvolania poukazuje.
Podľa odvolateľa ďalej nie je napadnutý rozsudok riadne odôvodnený a argumentácia súdu pôsobí často

zmätočne a nelogicky, prípadne odkazuje na neexistujúcu právnu úpravu. Prvostupňový súd dostatočne
nevysvetlil, akými úvahami sa riadil pri právnom posúdení a nedostatočne sa vysporiadal s viacerými
zásadnými tvrdeniami odporcu a kľúčovými námietkami, čím došlo k zásahu do práva odporcu na
spravodlivé súdne konanie. Odporca v závere odvolania navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok
okresného súdu podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamieta a uloží

navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy celého konania. Alternatívne navrhoval, aby odvolací
súd podľa § 221 O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorý navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a žiadal priznať aj trovy
odvolacieho konania tak, ako ich dodatočne vyčísli. Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa z

vykonaného dokazovania dospel k jednoznačne správnemu právnemu záveru a odôvodnenie rozsudku
je presvedčivé. V písomnom vyjadrení okrem iného poukazoval aj na niektorú judikatúru súdov v
súvislosti s nárokom na odstupné a z tejto judikatúry aj citoval.

Krajský súd z dôvodu podaného odvolania proti prvostupňovému rozsudku prejednal vec v odvolacom
konaní podľa § 212 ods. 1 a nasl. O.s.p. a to zákonným postupom podľa § 156 ods. 3 v spojitosti

s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania a po preskúmaní rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, preto v súlade
s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového
rozsudku vo všetkých jeho častiach. Odvolací súd považuje odôvodnenie rozsudku prvostupňového

súdu za presvedčivé a dostačujúce a v podstate dáva odpovede aj na tie argumenty, ktoré odvolateľ
prezentoval v písomne podanom odvolaní.

Odvolací súd však na zdôraznenie správnosti rozsudku prvostupňového súdu aj jeho odôvodnenia a v
súlade aj s argumentáciou navrhovateľa, vzhľadom na obsah podaného odvolania odporcu uvádza, že:

Odporca vo svojom odvolaní tvrdí (I. bod 1), že súd prvého stupňa dostatočne nepreskúmal a

nedostatočne zohľadnil okolnosti a časové súvislosti, za ktorých bola kolektívna zmluva zo dňa
18.2.2009 uzatvorená a tiež účel sledovaný predmetnými ustanoveniami kolektívnej zmluvy. Odporca
tvrdí, že dôvod skončenia pracovného pomeru navrhovateľa s odporcom podľa ust. § 76 ods. 2 bol
do Zákonníka práce „doplnený“ až po uzatvorení kolektívnej zmluvy a v čase uzatvorenia kolektívnejzmluvy „takýto špecifický spôsob skončenia pracovného pomeru v Zákonníku práce upravený nebol“. K
uvedenému uvádzame, že kolektívna zmluva nadobudla účinnosť dňa 1.2.2009. V čase nadobudnutia
platnostiaúčinnostikolektívnejzmluvyúčinnéznenieZákonníkaprácenezakladaloprávozamestnanca,

že „v prípade, ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v ods. 1 § 76 ZP,
zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa
pracovnýpomerskončildohodou.Tejtožiadostijezamestnávateľpovinnývyhovieť.Zamestnancovipatrí
odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov,
počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62“. Predmetné ust. § 76 ods. 2 ZP nadobudlo účinnosť

1.1.2012 (nadobudnutím účinnosti zákona NR SR č. 251/2011 Z.z.). Pracovný pomer navrhovateľa bol
však skončený ku dňu 30.4.2012 odporcom z dôvodu uvedenom v § 63 ods. 1 písm. b) a spôsobom: a)
najskôr výpoveďou z pracovného pomeru a následne v ten istý deň b) dohodou o skončení pracovného
pomeru, ktorá mala za následok skrátenie výpovednej doby, na základe čoho navrhovateľovi podľa
vtedy účinného ust. § 76 ods. 2 ZP vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného
mesačného zárobku. Navrhovateľov právny nárok na vyššie odstupné však priamo ovplyvnilo práve ust.

bodu 3.2 kolektívnej zmluvy, ktoré jasne definuje, že v prípade, ak sa navrhovateľ s odporcom dohodnú
na skrátení výpovednej lehoty, odstupné sa navrhovateľovi zvýši o sumu prislúchajúcu na čas (počet
dní), o ktorý bola výpovedná lehota skrátená. Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dohodu o skončení
pracovného pomeru dohodou k 30.4.012. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti však odporca opomenul
najzásadnejšiu skutočnosť, na ktorú v záujme spravodlivého súdneho rozhodnutia by mal súd brať zreteľ

- v čase skončenia pracovného pomeru písomnou dohodou k 30.4.2012 bola platná a účinná kolektívna
zmluvy, ktorá ust. bodu 3.2 jasne definuje, že „v prípade, ak sa navrhovateľ s odporcom dohodnú na
skrátení výpovednej lehoty, odstupné sa navrhovateľovi zvýši o sumu prislúchajúcu na čas (počet dní),
o ktorý bola výpovedná lehota skrátená“. Predmetné ustanovenie kolektívnej zmluvy teda charakterizuje
„dohodu“, ktorej dôsledkom je skončenie pracovného pomeru, rovnako ako aj ust. § 76 ods. 2 ZP, ktorý

pracuje s pojmom „dohoda“, ktorej dôsledkom je skončenie pracovného pomeru.

V uvedenej súvislosti nie je podstatné ani právne relevantné, či dohoda o skončení pracovného pomeru
podľa ust. § 76 ods. 2 ZP musela alebo nemusela byť uzatvorená a ani to, či bola alebo nebola založená
na zmluvnej voľnosti navrhovateľa a odporcu, ale skutočnosť, že tak dohoda o skončení pracovného
pomeru podľa ust. § 76 ods. 2 ZP, ako aj dohoda o skončení pracovného pomeru podľa ust. bodu 3.2

kolektívnej zmluvy boli uzatvorené z dôvodov daných ust. § 63 ods. 1 písm. a) alebo b), obidve boli
uzatvorené s úmyslom krátiť výpovednú lehotu a práve tento dôvod zakladá nárok navrhovateľa na
odstupné. A keďže bod 3.2 kolektívnej zmluvy stanovuje odstupné pre navrhovateľa výhodnejšie ako
ust. ZP, v zmysle ust. § 231 ods. 1 ZP si navrhovateľ správne a logicky uplatnil svoj právny nárok podľa
kolektívnej zmluvy.

Odporca svojou argumentáciou uvedenou vo vyššie uvedených súvislostiach odvádza pozornosť súdu
od jadra súdneho sporu - relevantnosti právneho nároku navrhovateľa vyplývajúceho priamo z ust.
platnej a účinnej kolektívnej zmluvy, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia než nároky pre neho
vyplývajúce zo ZP v prípade uzatvorenia „dohody“ uzatvrenej z dôvodu danom ust. § 63 ods. 1 písm.
a) alebo b).

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 a nasl.
O.s.p. a pri posudzovaní opodstatnenosti nároku navrhovateľa na 6-mesačné odstupné v odôvodnení
svojho rozsudku jasne uviedol, že vychádzal z nasledovných podstatných skutočností:

a) Navrhovateľ odpracoval u odporcu viac ako 5 rokov a tým mu vznikol nárok na 3-mesačné odstupné v
zmyslevtedyplatnéhoaúčinnéhoust.§76ods.1ZP(uvedenétotožnéupravovalaajkolektívnazmluva).

b) Navrhovateľ sa dohodol s odporcom na skončení pracovného pomeru k 30.4.2012 na základe vlastnej
žiadosti a za účelom skrátenia výpovednej lehoty, teda naplnil ustanovenia vtedy platného a účinného
§ 76 ods. 2 ZP.

c) Z titulu dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej k 30.4.3012 tým došlo aj fakticky ku
skráteniu výpovednej doby - v zmysle režimu podľa písm. b), čím vznikol navrhovateľovi právny nárok

na ďalšie 3-mesačné odstupné podľa ust. písm. C Politika zamestnanosti a personálna práca, bodu
3 skončenia pracovného pomeru, časti 3.2 kolektívnej zmluvy. Podľa predmetného ust. kolektívnej
zmluvy stačí, že sa navrhovateľ so zamesnancom dohodnú na skrátení výpovednej doby (pritom nieje podstatné a ani dôležité, či ide o dohodu „vynútenú“ zamestnancom alebo dohodu „štandardnú“).
Uvedené potvrdzuje aj fakt, že platný a účinný ZP v čase uzatvorenia kolektívnej zmluvy nepočítal
s možnosťou dohody zamestnanca so zamestnávateľom na skrátení výpovednej doby s následkom

zodpovedajúceho navýšenia odstupného naproti právnej úprave platnej a účinnej v čase skončenia
pracovného pomeru.

d) Podpisom dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľ súhlasil s vyplatením odstupného vo
výške 3-násobku priemernej mzdy, čím však výslovne nevylúčil ďalšie svoje nároky vyplývajúce z platnej
kolektívnej zmluvy.

V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, navrhovateľ v písomnom vyjadrení síce uviedol, že si

uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania, ale ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu žiadne
odvolacie trovy nešpecifikoval. Navrhovateľ by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa
§ 142 ods. 1 v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom na uvedenú skutočnosť odvolací súd
rozhodol, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.