Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712220810
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712220810.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľa : Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporcovi : H. X., naposledy
bytom v R., J. XX, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou J. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Pezinok, o zaplatenie 460,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 269,44 eur, spolu s úrokom z omeškania 9, 25 %
ročne zo sumy 269,44 eur od 15.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh navrhovateľa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 05.12.2012 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy
2 460,44 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že
s odporcom uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle ktorej navrhovateľ predal
odporcovi mobilný telefón za akciovú cenu 29 euro vypožičal odporcovi 1 kus .

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb
vyfakturovaných v období od 12/2010-02/2011, čím porušil zmluvné povinnosti.

Navrhovateľ v písomnom podaní uviedol, že v konaní žiada priznať sumu 269,44 eur za neuhradené
službyasumu191 eurztitulunáhradyškody,ktorámuvzniklazaodpredanýmobilnýtelefón.Uviedol,že

uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou,
to znamená, že predstavuje škodu, ktorú odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po
dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Nakoľko na súdu známej adrese odporcu je jeho pobyt neznámy a ani
šetrením sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu odporcu, kde by preberal súdne zásielky, bol mu súdom
ustanovený opatrovník - súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, J. J.. Opatrovníčka sa k predmetu

konania nevyjadrila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie zmluvou o pripojení, jej dodatku , faktúrami za dodané
služby č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkamiposkytovania verejných telekomunikačných služieb, pokusom o pokonávku a zistil nasledovný skutkový
stav.

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné

zmluvné podmienky a dodatok k tejto zmluve.

Odporca riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie od 12/2010.02/2011,
čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej zmluvy. Navrhovateľ preto pokusom o
pokonávku zo dňa 31.03.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou

úhradou.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
v Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená
nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa navrhovateľ

zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby. Súčasne s touto zmluvou uzavreli účastníci aj
dodatok, na základe ktorého vznikol navrhovateľovi záväzok zabezpečiť odporcovi predaj zľavneného
mobilného telefónu za kúpnu cenu 1 euro a záväzok odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24
mesiacov.Odporca napriekvyužívaniuslužiebžalobcuneuhradilfaktúryzamesačnépoplatkyzaslužby.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa

v zmluve zaviazal, súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
sumu 269,44 eur za neuhradené služby. Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
dlžnú sumu spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 15.04.2011, kedy odporcovi j uplynula lehota
na dodatočné plnenie v zmysle pokusu o pokonávku .

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 191 eur označenej ako náhrada škody, súd uvádza, že
navrhovateľ po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že i)
predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť, ii) vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XX/XXXX je tu daná
podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosti žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na

zaplatenietýchtozmluvnýchpokút,iii)jedanáviazanosťostatnýchsúdovvyhlásenímzmluvnejpokutyza
neprijateľnú,pristúpilkzmenesvojejprocesnejaktivitytak,žeužnepožadujezaplateniezmluvnejpokuty,
ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 191 eur a navrhovateľ ho považuje
za škodu vzniknutú porušením povinností odporcom.Navrhovateľ poukazuje na článok dodatku, podľa ktorého "účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že
mobilný telefónny je mu predávaný za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou

zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku , vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu, ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne
v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu)".

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia

iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého
predpokladu,atoprotiprávnyúkonodporcu. Vychádzajúczoskutkovéhovymedzenianávrhu nazačatie

konania , navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je vo (Doba platnosti
a ukončenie zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy
zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo

zánikom účastníka.

Podľa článku 2 bodu 2.1 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia služieb) - spoločnosť
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa článku 2 bodu 2.6
Všeobecných podmienok je zmluva uzatvorená dňom jej podpísania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá

dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie
písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že
platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti.

Pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti - vznik škody, k tomu súdu

poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že upoškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa tvrdenia navrhovateľa škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu

a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k
uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu
za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva
mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom bolo možné dosiahnuť
iným spôsobom (napríklad podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu

mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu , ale výsledkom zmluvného
konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom . Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany
navrhovateľa deklarovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcom tak nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik

občianskoprávnej zodpovednosti, pretože v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného
v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej
škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej
ceny.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 124 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,00% ročne od 15.04.2011 do zaplatenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého k mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, trojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).