Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/331/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114223592
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114223592.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa

spol. Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska ul.č. 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00492 736,
zastúpeného splnomocneným zástupcom ECKER - KÁN & partners, JUDr. Vladimír Kán, advokát, so
sídlom: Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: T., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
H. o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur, v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur titulom náhrady
súdneho poplatku a vo výške 88,70 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, v lehote do troch dní

od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 10.07.2014 domáhal
vydaniaplatobnéhorozkazu,ktorýmbysúdzaviazalodporcunazaplateniesumy50,70eurananáhradu
trov konania v sume 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a trov
právneho zastúpenia v sume 88,70 eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je akciovou spoločnosťou s majetkovou účasťou Hlavného
mesta SR W., ktorá vykonáva mestskú hromadnú dopravu podľa Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v W. v súlade s dopravnými licenciami, pravidlami prevádzkovania dopravy na dráhe

a so zmluvou o výkone vo verejnom záujme. Odporca sa na výzvu revízora dňa 16.02.2014 na linke
MHD č. 210 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto
navrhovateľovi vznikol nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,70 eur a úhradu 50,- eur. Odporca
dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatil a nereagoval ani na upomienku zasielanú dňa 25.03.2014.

Vo veci bol dňa 28.07.2014 vydaný platobný rozkaz pod č.k. 4Ro/238/2014-9, ktorým súd vyhovel
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.

Proti platobnému rozkazu podal odporca včas odpor, v ktorom uviedol, že pri ceste na hlavnú vlakovú
stanicu v W. bol vo februári 2014 vyzvaný na predloženie cestovného dokladu na MHD. Cestoval
autobusom zo Q. na vlakovú stanicu. Pri nastúpení na cestu si odporca pýtal lístok na železničnú

stanicu, no po príchode do W.istil, že musí pokračovať v ceste, ak sa chce dostať na železničnú stanicu.
Do odchodu vlaku mu ostávalo málo času, tak nastúpil do pristaveného autobusu MHD a pri kontrolepredložil lístok z predchádzajúcej cesty, ktorý kontrolórka označila za neplatný. Keďže odporca žiadal,
že cestovné uhradí, na toto nereagovala a vypísala mu pokutový blok v sume 50,- eur. Odporca nemal v
úmysle cestovať načierno, ale mal za to, že cestu zo Q. na vlakovú stanicu do W. si zaplatil pri nástupe

cesty. Odporca uviedol, že mu nie je jasné, akú škodu mohol navrhovateľovi spôsobiť, keď cestu bez
lístka absolvoval iba raz a bol ochotný zaplatiť cestovné kontrolórke na mieste. Poukázal na to, že mu
nie je jasné, čo navrhovateľ myslí pojmom Dohoda o pristúpení k záväzku. Kontrolórka mala odporcov
občiansky preukaz, odporca sa ponáhľal na rýchlik a papier, ktorý podpísal určite nepovažuje za žiadnu
dohodu, lebo sa tak udialo v časovej tiesni. Ak by tak neurobil, mohlo sa udiať aj niečo horšie. Vo vzťahu

k ďalšiemu dôkazu - pokusu o zmier sa odporca vyjadril v tom zmysle, či sa má zmieriť s tým, že hoci
žiadnu škodu nespôsobil, má zaplatiť niekoľkonásobok cestovného.

Navrhovateľ sa k odporu vyjadril dňa 22.12.2014 a odpor označil za bezpredmetný a účelový s cieľom
vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Nakoľko odporca dňa 16.02.2014 sa nepreukázal na výzvu revízora
pricestovanílinkou210platnýmlístkom,bolamuuloženávzmyslečl.6prepravnéhoporiadkupovinnosť
zaplatiť dopravcovi cestovné s úhradu vo výške 100násobku základného cestovného bez príplatkov

a zliav. Osobné údaje o odporcovi boli zistené podľa občianskeho preukazu, ktorý nie je na stránke
Ministerstva vnútra SR evidovaný ako stratený alebo odcudzený. Poukázal na to, že hoci odporcovi
zaslalvýzvu-pokusozmier,dlhodporcanavrhovateľovidodnesneuhradil,apretožiadanávrhuvyhovieť
v celom rozsahu.

Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len O.s.p.) na prejednanie veci samej nie

je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno
vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci
vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal
vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 15.01.2015, pričom miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 17.1.2014.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhomnazačatiekonania,hlásenímoporušenítarifných
a prepravných podmienok, výzvou na zaplatenie, platobným rozkazom, odporom odporcu a vyjadrením
navrhovateľa k odporu a celým spisom materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca cestoval dňa 16.02.2014 na linke MHD č.210, číslo vozu 6241, bez cestovného lístka,

pričom cestovné bolo 0,70 eur. Na základe uvedeného bol odporca kontrolórom vyzvaný na zaplatenie
cestovného vo výške 0,70 eur a postihu vo výške 50,- eur.Podľa ustanovenia § 760 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len OZ):
Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok,
právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (ďalej „zák. č. 514/2009“):
Dopravou na dráhe sa rozumie železničná doprava, mestská električková doprava a trolejbusová
doprava(ďalejlen"mestskádoprava"),dopravanašpeciálnychdráhachadopravanalanovýchdráhach.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 514/2009:

1/ Dopravcom na účely tohto zákona je dráhový podnik, ktorý vo verejnej osobnej doprave uzatvára s
cestujúcim zmluvu o preprave osôb a v nákladnej doprave uzatvára s odosielateľom zmluvu o preprave

nákladu (ďalej len "zmluva o preprave").

2/ Dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných prepravných podmienok (ďalej len
"prepravný poriadok") a ak ide o verejnú osobnú dopravu, aj podľa cestovného poriadku.

Podľaustanovenia§8ods.1zák.č.514/2009:Tarifacestovnéhoobsahujecestovnézadopravnéslužby,
najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov

so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat,
motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých
sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 písm. c), d) zák. č. 514/2009: Cestujúci je povinný preukázať sa v
dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným

osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady, preukázať sa preukazom totožnosti označenej
osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným
prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zák. č. 514/2009: Cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo
bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe

oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému
cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice
alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a
prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu

na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

V konaní mal súd za nesporne preukázané, že odporca dňa 16.02.2014 porušil svoje povinnosti pri
preprave osôb tým, že cestoval bez platného cestovného lístka na linke č. 210. Odporca vo svojom
odpore priznal, že vo februári 2014 použil prostriedok mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, kde
bol kontrolórom vyzvaný na preukázanie sa cestovným lístkom. Odporca tiež potvrdil, že kontrolórovi

predložil cestovný lístok z predchádzajúcej cesty (z cesty zo Šamorína do Bratislavy), nakoľko mal za
to, že tento lístok mu platí až po cestu na železničnú stanicu v W. a teda, mal za to, že môže použiť
cestovný lístok zakúpený pri nástupe do dopravného prostriedky v Q.j v prostriedku navrhovateľa pri
svojej ďalšej ceste v rámci W. na železničnú stanicu. Odporca teda nepopieral, že by si pri nástupe do
dopravného prostriedku - trolejbusu č. 210 cestou na železničnú stanicu v W. zakúpil cestovný lístok,

naopak priznal, že sa pri kontrole cestovných lístkov preukázal už raz použitým cestovným lístkom z
inej, predchádzajúcej, cesty platným len pre túto cestu a nie cestovným lístkom zakúpeným za účelom
vykonania jednotlivej cesty trolejbusovou linkou č. 210. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že odporca
si nesplnil svoju povinnosť zakúpiť si platný cestovný lístok v sume 0,70 eur. Nie je rozhodujúce, z akého
dôvodu odporca nastúpil do dopravného prostriedku č. 210 bez cestovného lístka platného pre túto

cestu, či už to bolo z dôvodu, že sa odporca domnieval, že mu platí cestovný lístok z inej cesty aj na tento
spoj,alebožesiodporcaprekrátkosťčasunestihollístoknacestutrolejbusomč.210kúpiť.Nevedomosťodporcu o potrebe zakúpiť si cestovný lístok na konkrétnu cestu linkou č. 210 neospravedlňujú porušenie
zákonnej povinnosti odporcu cestovať s platným cestovným lístkom. Odporca nepreukázal opak, a síce,
že by použil dopravný prostriedok navrhovateľa po tom, čo si zakúpil cestovný lístok, a preto súd zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 0,70 eur v sume cestovného. Súčasne však odporcu zaviazal aj
na zaplatenie postihu vo výške 100-násobku základného cestovného, a to v zmysle § 16 ods. 4 písm.
d) zák. č. 514/2009, z ktorého vyplýva povinnosť odporcu zaplatiť prirážku k cestovnému v prípade,
že cestujúci cestuje bez (platného) lístka. Uvedená prirážka k cestovnému činí v danom prípade 50,-
eur, ako stonásobok základného cestovného. Uvedená prirážka k cestovnému je postih za cestovanie

bez lístka, ktorý musí zaplatiť odporca bez ohľadu na to, či cestoval bez cestovného lístka jeden alebo
viackrát, nakoľko uvedený postih je cestujúci povinný zaplatiť za každú jednu cestu vykonanú bez
cestovného lístka. Uvedený nárok má charakter sankcie za porušenie prepravných podmienok, ktorú
je odporca povinný z dôvodu ich preukázaného porušenia (cestovania bez platného lístka) zaplatiť,
bez ohľadu skutočnosť, či nesplnením si povinnosti zo strany cestujúceho vznikne alebo nevznikne
dopravcovi škoda.

V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť
zaplatiť cestovné vo výške 0,70 eur a úhradu vo výške 50,00 eur, čo spolu predstavuje sumu 50,70 eur.
Nakoľko súd nemal v konaní preukázané, že by odporca žalovanú istinu navrhovateľovi zaplatil, bolo
návrhu navrhovateľa vyhovené v celom rozsahu.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, má právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov
konania. Trovy konania navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur podľa ustanovenia § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a),

c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhl.“).

Sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci v roku 2014 bola vo výške 16,60 eur a režijný
paušál v roku 2014 bol vo výške 8,04 eur. Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom
DPH, súd uvedenú náhradu trov právneho zastúpenia zvýšil o DPH v sadzbe 20% v zmysle § 18 ods. 3

vyhl.. Spolu tak priznané trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2/ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh
na začatie konania, 3/ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k odporcu, činia
sumu 88,70 eur (3 x 16,60 eur, 3 x 8,04 eur, DPH 14,78 eur).

Súd konštatuje, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby -

zaslaniepokusuozmierodporcovi.Podľaposúdeniasúdunejdeotrovykonaniavzmysleust.§137OSP
vzhľadom k tomu, že aj keď trovy konania nemusia byť účastníkom vynaložené vždy v dobe po začatí
konania do jeho právoplatného skončenia, musia však byť vynaložené bezprostredne s týmto konaním.
Uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený v bezprostrednej
súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa na dobrovoľné

plnenie adresovaná odporcovi.

Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, Q.: XXXXXXX, a to v súlade s § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak advokát
zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená
náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2 OSP.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.