Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/263/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112204336
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112204336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudkýň JUDr. Zlatice Javorovej

a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska
5, zastúpeného splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej:
Ing. G. A., nar. XX. Q. XXXX, bytom F. Q. R., F. XXXX/XX, o 130,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 22. mája 2013 č. k. 13C/56/2012 - 65 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, v časti týkajúcej sa istiny 101,77
eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 101,77 eur od 24. septembra 2009 do zaplatenia p o t v
r d z u j e a v časti lehoty na plnenie ho m e n í tak, že istinu 101,77 eur s úrokom z omeškania 9%

ročne zo sumy 101,77 eur od 24. septembra 2009 do zaplatenia povoľuje žalovanej zaplatiť v splátkach
po 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku tak, že omeškanie so splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V zostávajúcej časti veci samej a trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške
130,25 eur s úrokom z omeškania ročne 9% zo sumy 101,77 eur od 24. septembra 2009 do zaplatenia
a trovy konania advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. v sume 132,82 eur, všetko v splátkach
po 50 eur mesačne od 1. júna 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok. Právne svoje

rozhodnutie odôvodnil ust. § 369 ods. 1 a § 497 Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení); § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. (majúc zjavne na
mysli Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z.) a § 160 O. s. p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil, že právna predchodkyňa
žalobkyne uzavrela 16. februára 2006 so žalovanou Zmluvu o úvere č. 1017780466, pričom obchodné
podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a sadzobník poplatkov tvoria neoddeliteľnú

súčasť tejto zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy poskytla právna predchodkyňa žalobkyne žalovanej
úver vo výške 411,47 eur a žalovaná sa zaviazala uhrádzať (vrátiť) poskytnuté finančné prostriedky
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Od 1. apríla 2006 (kedy nadobudla žalobkyňa
postúpením pohľadávku voči žalovanej) žalovaná neuhradila žiadnu časť tejto sumy, preto si žalobkyňa
uplatňovala v konaní dlžnú sumu vo výške 130,25 eur s príslušenstvom. Mal za preukázané, že žalovaná
si zmluvnú povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy, žalovaná si svoju
zodpovednosť za úhradu pohľadávky uvedomovala, žiadala o možnosť jej uhradenia v splátkach. Majúc

žalobu za dôvodnú a nárok za preukázaný čo do základu aj výšky, vyhovel súd prvého stupňa žalobe
v celom rozsahu. Povolenie splátok odôvodnil žiadosťou žalovanej, ktorá je starobnou dôchodkyňou sdôchodkom 370 eur mesačne a stará sa o chorého syna, povolil jej pohľadávku zaplatiť v splátkach po
50 eur mesačne od 1. júna 2013 pod stratou výhody splátok. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p., vecne len priznaním náhrady trov žalobkyni za zaplatený súdny

poplatok za návrh v sume 16,50 eur a za trovy právneho zastúpenia vo veci advokátom v sume 58,16
eur s tým, že náhrada tých trov pozostáva z 2 úkonov právnej služby po 19,92 eur (prevzatie veci a
príprava zastúpenia + podanie žaloby) zvýšených o sadzbu DPH (dane z pridanej hodnoty) a režijného
paušálu k dvom úkonom právnej služby po 9,16 eur, zvýšených o sadzbu DPH.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie iba žalovaná s návrhom na jeho

zrušenie. Dôvodila, že v rozsudku nie sú uvedené správne údaje a to zmluva a jej číslo, ďalšie obchodné
podmienky, dvakrát je uvedené v rozsudku, že neuhradila žiadnu časť sumy. Žiadala o vysvetlenie, čo
má spoločné s nejakou zmluvou o predaji podniku, mala vážne obavy, že tento jej spor je zmiešaný
s nejakým iným sporom. Nebola na prvom pojednávaní 7Ro 25, kde bolo rozhodnuté vyšším súdnym
úradníkom Matejom Kačurekom, nikto ju nepozval a tak bolo rozhodnuté, nie je jej zrejmé, na základe
čoho ju dal vyšší súdny úradník zháňať po celej republike kde sa nachádza, dokonca či je vo väzbe, v

registri obyvateľov a iné, keď sa na každé pozvané pojednávanie dostavila včas, nemá dôvod zatajovať
svoj pobyt, nikdy nebola trestaná, ani jej rodina, pracovala okrem iného na okresnom úrade, študovala
diaľkovo vysokú školu ekonomickú. Namietala, že žalobkyňa sa nezúčastnila žiadneho pojednávania, čo
má za následok, že súd nemohol zistiť skutkový stav veci úplne a preto žalovaná žiada o posúdenie veci.
Dotazovala sa, ako má splácať istinu 130 eur (poukázala na skutočnosť, že napadnutý rozsudok jej bol

doručený 28. júna a platiť mala už od 1. júna vždy 15. deň v mesiaci), ako má dodržať termín, keď p. X. to
neuviedol, stačí zaplatiť inou formou ako tá ktorá firma žiada a stane sa, že sa to vôbec nezapočíta ako v
jej prípade vrátením časti tovaru - rekl. (?). Žiadala odvolací súd o zrušenie predchádzajúcich rozsudkov,
aby bola oslobodená od nesprávnych úrokov z omeškania a trov konania advokátskej kancelárie.

Na výzvu súdu prvého stupňa doplnila, že navrhuje zrušiť rozsudok v celom rozsahu. Mala za to,

že nebol dostatočne zistený skutkový stav, podklady žalobkyne sú nezrozumiteľné, neprehľadné, v
kópiách, z ktorých vychádzal súd ako z listinných dôkazov. Odôvodnenie, z ktorého vychádzal súd je
nezrozumiteľné, najmä čo sa týka výšky splatenia spotrebiteľského úveru, obchodných podmienok, tiež
nepribral za účastníka toho, kto mal byť účastníkom (?), čím by sa predišlo nesprávnostiam.

Žalobkyňa sa stotožnila s napadnutým rozsudkom a rozhodnutie o odvolaní žalovanej ponechala na

rozhodnutie súdu (odvolacieho).

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania
v celom rozsahu (teda vo veci samej a v časti trov konania, v ktorej malo rozhodnutie povahu
rozhodnutia závislého na napadnutom rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez
pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa

prejednal a i rozhodol túto vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem),
pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nemožno vo všetkých odvolaním dotknutých častiach
považovať za vecne správny.

Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 130,25 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy

101,77 eur od 24. septembra 2009 do zaplatenia. Žalobou požadovaná suma 130,25 eur pozostáva z
istiny 101,77 eur (t. j. rozdielu medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na
istinu), úroku 6,47 eur, sankčného úroku z omeškania 4,48 eur, zo zmluvnej pokuty a poplatkov v sume
17,53 eur. Žalobkyňa si uplatnila zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 101,77 eur od 24.
septembra 2009 (t. j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia jej pohľadávky) do zaplatenia.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe v celom rozsahu.

Odvolateľka v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že nárok žalobkyne považuje za
neopodstatnený v celom rozsahu, v zaslanej platobnej histórii nie sú uvedené všetky splátky, sankčné
poplatky sú vysoké a zmluva o úvere je pravdepodobne neplatná. V písomnom vyjadrení doručenomsúdu na pojednávaní 18. júna 2012 žalovaná uviedla, že v zmluve sú neúplné údaje o nej (číslo
zmluvy, platnosť občianskeho preukazu, heslo, adresa do r. 1982), televízor kupovala na základe zmluvy
446110707 dňa 23. decembra 2003 a nie ako je uvedené, miera nákladov namiesto 16.035 má byť

15.230 Sk, obchodné podmienky priložené ku zmluve a používanie platobnej karty nemá a nikdy
platobnú kartu nemala, súhlas so spracovaním osobných údajov sa nikde pri úvere doteraz nevyžadoval,
platby v platobnej histórii sú rôzne 2599, 1015 a sankčné poplatky vysoké, uzavrela, že nevie prečo
jej boli zaslané rôzne zmluvy o predaji podniku, predložila potvrdenie polície o jej držbe 4 občianskych
preukazov v období od 18. septembra 1995 do vydania potvrdenia. Vo výpovedi na pojednávaní 18.

júna 2012 uviedla, že o predmetnej zmluve sa dozvedela až z doručenia v tejto veci, pripustila možnosť,
že na predmetnej zmluve je jej podpis, ale na druhej strane nekupovala žiaden televízor a nie sú tam
uvedené určité údaje presne, vyjadrila sa, že bude ešte hľadať v domácnosti predmetnú zmluvu.

Na ostatnom pojednávaní 22. mája 2013 však už žalovaná uviedla, že si uvedomuje svoju zodpovednosť
za úhradu pohľadávky, žiadala o poskytnutie možnosti úhrady splátkami, nakoľko poberá dôchodok 370
eur a žije s chorým synom, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

V odvolaní žalovaná neuviedla žiadne relevantné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby a vecnú
správnosť napadnutého rozsudku v časti o istine 101,77 eur a zákonnom úroku z omeškania, dokonca
žiadala inštrukcie k spôsobu úhrady istiny, preto odvolací súd v takejto časti považoval jej odvolanie za
nedôvodné a zjavne účelové v snahe oddialiť splnenie jej povinnosti a preto napadnutý rozsudok v tej
časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

K námietke odvolateľky, že v rozsudku nie sú uvedené správne údaje a to zmluva a jej číslo, ďalšie
obchodné podmienky, odvolací súd uvádza, že v žalobe, na Zmluve o úvere zo 16. februára 2006
aj v odôvodnení napadnutého rozsudku je uvádzaný totožný názov zmluvy aj totožné číslo zmluvy
1017780466 (odvolateľka už v písomnom vyjadrení uviedla, že televízor kupovala na základe zmluvy
XXXXXXXXX, avšak uvedené číslo je jej rodným číslom a nie číslom zmluvy), nesprávnosť údajov v

ďalších obchodných podmienok odvolateľka nešpecifikovala. K tvrdeniu odvolateľky o dvojnásobnom
uvedení v rozsudku tvrdenia, že žalovaná neuhradila žiadnu časť sumy, odvolací súd uvádza, že uniklo
pozornosti odvolateľky, že súd prvého stupňa dvakrát uviedol, že po postúpení pohľadávky žalobkyni
žalovaná neuhradila žiadnu časť sumy, toto tvrdenie sa preto netýka obdobia od uzavretia úverovej
zmluvy do postúpenia pohľadávky z nej na žalobkyňu. Čo má spoločné s nejakou zmluvou o predaji

podniku by odvolateľke malo byť zrejmé, nakoľko je to uvedené v druhom odstavci žaloby, keď zmluva
o predaji podniku bola aj prílohou žaloby a bola žalovanej spolu so žalobou riadne doručená, čo
žalovaná potvrdila v jej písomnom vyjadrení doručenom súdu 18. júna 2012. Preto obavy žalovanej,
že jej spor je zmiešaný s iným sporom odvolací súd nepovažoval za dôvodné. V otázke nazerania
do spisov odvolací súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého niekomu inému než

účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy
a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté. Podľa
ustálenej súdnej praxe vážnymi dôvodmi sú dôvody, ktoré dokazujú, že nazretie do spisu priamo súvisí
s právnym postavením dožadujúcej sa osoby alebo informácie zo spisu môžu toto právne postavenie
ovplyvniť alebo existuje osobitný predpis, ktorý garantuje nazretie do spisu, napríklad vyšetrovateľovi,

prokurátorovi, aj keď nebol činný v konaní. Odvolateľka v odvolaní nespochybňuje, že by tu také dôvody
boli, namieta len, že o tom nevedela. K jej námietke o jej neprítomnosti na prvom pojednávaní 7Ro 25,
odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci boli len 2 pojednávania (18. júna 2012 a 22. mája 2013), na
obe bola žalovaná riadne predvolaná a oboch sa zúčastnila, v skrátenom rozkaznom konaní vedenom
v prejednávanej veci na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7Ro/25/2012 nebolo nariadené pojednávanie

ale bol vyšším súdny úradníkom iba vydaný platobný rozkaz, keďže platobný rozkaz možno pri splnení
ostatných zákonných podmienok vydať aj bez vypočutia odporcu (§ 172 ods. 1 O. s. p.). K námietkam
odvolateľky ohľadom zisťovania jej pobytu súdom (vyšším súdnym úradníkom), odvolací súd uvádza, že
potrebavykonaniatakýchtošetrenívzniklavdôsledkuneprevzatiažalovanousúdnejzásielkyvmiestejej
trvalého bydliska, ktorá zásielka bola po uplynutím úložnej doby od 28. novembra 2012 do 16. decembra

2012poštouvrátenásúdu19.decembra2012akoneprevzatávodbernejlehote.Knámietkeodvolateľky,
že pre neúčasť žalobkyne na pojednávaní súd nemohol zistiť skutkový stav veci úplne a preto žiada
o posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Súd rozhodne na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z
vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov.

K tvrdeniam odvolateľky, že podklady žalobkyne sú nezrozumiteľné, neprehľadné, v kópiách, z ktorých
súd vychádzal ako z listinných dôkazov, odvolací súd uvádza že prvé dve tvrdenia sú všeobecné, bez
konkretizácie na predmetnú vec a pokiaľ odvolateľka namieta, že v konaní súd vykonal dôkaz listinou
len v jej fotokópii (nie originálom), k tomu je potrebné uviesť, že dôkazným prostriedkom môže byť
všetko, čím možno zistiť skutkový stav veci (§ 125 O. s. p.). Súd pri hodnotení dôkazov (§ 132 O. s.

p.) v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov. Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o
originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Dokazovanie môže byť vykonané aj fotokópiou listiny.
V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jej dôkaznú silu (porovnaj napríklad

rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 9/2005).

Ako dôvodné však súd prvého stupňa posúdil námietky odvolateľky ohľadom lehoty na plnenie, keď táto
poukázala na skutočnosť, že jej nie je zrejmé ako má splácať istinu 130 eur, keď napadnutý rozsudok
jej bol doručený 28. júna 2013 a platiť mala už od 1. júna 2013 v splátkach po 50 eur mesačne vždy 15.
deň v mesiaci pod stratou výhody splátok, teda nevie ako má v takejto situácii dodržať termín a akou

formou má zaplatiť.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prejednávanej veci rozhodnutie o splátkach nebolo správnym, nakoľko ním bol určený ako termín
prvej splátky deň predchádzajúci právoplatnosť takéhoto rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že
odvolateľka nespochybnila samotné povolenie splátok (o ktoré sama požiadala ) ani výšku splátky,
odvolací súd napadnutý rozsudok v časti lehoty na plnenie podľa § 220 O. s. p. zmenil tak ako je uvedené
v prvej vete výroku tohto rozsudku, keď povinnosť platiť splátky naviazal v súlade s naposledy citovaným

zákonným ustanovením na právoplatnosť rozhodnutia.

Žalovaná môže dlh splniť viacerými spôsobmi (napr. poštovou poukážkou, bankovým prevodom,
vkladom na účet v banke), výber je na nej.

Odvolateľka tiež žiadala, aby bola oslobodená od nesprávnych úrokov z omeškania a trov konania
advokátskej kancelárie a namietala nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; podľa písm. h/ rovnakého
paragrafu, odseku i zákona potom rovnako rozhodne, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Konštatovanie, že vada konania vymedzená v prvom z práve odcitovaných ustanovení základného

predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky (a inak aj ďalšia vada podľa § 221 ods.
1 písm. g/ O. s. p., spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom)
je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces
(inak práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46
a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení

neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992
Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr.
uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra 2010

sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci
súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008).
I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a aj

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu potom vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako

sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom
aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom
takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore

nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné
zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto
vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) - v rámci využitia prípadných riadnych alebo tiež mimoriadnych

opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto
ustanovením.

Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek (nieto ešte

zmysluplnej) diskusie fakt, že práve opísanou vadou bol postihnutý i rozsudok súdu prvého stupňa
z prejednávanej veci v napadnutej časti týkajúcej sa úroku 6,47 eur, sankčného úroku z omeškania
4,48 eur, zmluvnej pokuty a poplatkov v sume 17,53 eur, nakoľko jeho zdôvodnenie v takejto časti
neposkytuje žiadne dôvody na podporu spôsobu rozhodnutia zvoleného súdom prvého stupňa a je tak i
nepreskúmateľné predovšetkým preto, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil ani právne neodôvodnil,

prečo žalobe v takejto časti vyhovel.

Súd prvého stupňa tak v tejto časti zaťažil konanie jednou z variácií na postup odnímajúci účastníkom
konania reálnu možnosť konať pred súdom (nedostatkom odôvodnenia rozsudku v takejto časti) a
odvolaciemu súdu za takéhoto stavu vecí ani neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníčok
na dvojinštančný proces (zahŕňajúci i vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v

prvom stupni súdov) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa úroku 6,47 eur,
sankčného úroku z omeškania 4,48 eur, zo zmluvnej pokuty a poplatkov v sume 17,53 eur a aj v závislom
rozhodnutí o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ aj h/ O. s. p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého
paragrafu i zákona vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v prípade potreby doplniť dokazovanie, výsledky konania v časti ktorá
zostala predmetom konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až následne opätovne rozhodnúť oveci, o trovách konania a tiež o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.), to samozrejme i
svypravenímnovéhorozhodnutiaajodôvodnenímobsahujúcimpatričnéodpovedenavšetkyrelevantné
otázky (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Akpovinnostinímuloženénebudúsplnenédobrovoľnevurčenejlehote, možnosaichsplneniadomáhať
návrhom na vykonanie exekúcie.