Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Miroslav Jamrich
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/530/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613213329
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613213329.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pajštúnska5,IČO:35724803,zastúpeného:TOMÁŠKUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom v L. K., E. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 7.149,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/40/2014-78 zo dňa 06.03.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 5C/40/2014-78 zo dňa 06.03.2014 zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.474,52 Eur, úroky z omeškania vo výške 130,46 Eur, úroky z
omeškania vo výške 8,75 % ročne od 04. 11. 2012 do zaplatenia zo sumy 3.723,89 Eur, trovy právneho
zastúpenia vo výške 148,27 Eur a trovy konania 107,98 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu
mesačnýmisplátkamivovýške100,-Eur,splatnévždydo20.dňakalendárnehomesiacavopred,počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V zostávajúcej časti žalobu zamietol.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal od žalovaného splnenia
povinnosti zaplatiť sumu 7.149,37 Eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 01. 2011 do
03. 11. 2012 vo výške 141,12 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 04.
11. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania na tom skutkovom a právnom základe, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27. 09. 2012 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný
uzatvorili dňa 24. 06. 2008 zmluvu č. 334011850, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovanému peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 8.108,79
Eur a pozostávala z istiny 6.900,24 Eur, riadneho úroku 889,61 Eur, úroku z omeškania 303,99 Eur
a ostatného príslušenstva 14,95 Eur. Sumu 14,95 Eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky
a sumu 303,99 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa
zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 4.979,09 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach vo výške 80,33 Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úverusplatné od 20. 01. 2011 do 20. 05. 2018 v počte 89 a celkovej výške 7.149,37 Eur. Splátky pôvodne
splatné od 20. 11. 2012 do 20. 05. 2018 sa stali splatnými 03. 11. 2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Zvyšné splátky si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania
počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 03. 11. 2012 si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od
tohto dňa. Žalobca v doplnení žaloby zo dňa 04. 03. 2014 uviedol, že v zmysle čl. 1 zmluvy sa žalovaný
zaviazal splatiť celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 14,15 % p. a., zaplatiť poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 122,78 Eur (3.699,-Sk), poplatok za správu úveru vo výške 1,99 Eur (60,- Sk mesačne).
Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 16,87 %. Pri riadnom a včasnom plnení
mala byť každá splátka započítaná na istinu vo výške 41,84 Eur (1.260,50 Sk) a na úroky vo výške 38,49
Eur (1.159,50 Sk). Žalovaný čerpal dňa 24. 06. 2008 peňažné prostriedky v celkovej sume 4.979,09
Eur (150.000,- Sk). Z poskytnutého úveru uhradil sumu 984,80 Eur nasledovne: v dňoch 20. 07., 20. 08.,
20. 09., 20. 10. a 20. 11. 2008 vždy sumu 2.420,- Sk, 20. 12. 2008 sumu 391,80 Sk, 30. 12. 2008 sumu
2.028,20 Sk, 20. 01. 2009 sumu 6,01 Eur, 26. 01. 2009 sumu 74,32 Eur, 20. 02. 2009 sumu 1,78 Eur,
11. 03. 2009 sumu 78,55 Eur, 20. 03. 2009 sumu 5,28 Eur, 02. 04. 2009 sumu 75,44 Eur, 20. 04. 2009
sumu 1,26 Eur, 27. 04. 2009 sumu 79,49 Eur, 22. 05. 2009 sumu 80,72 Eur, 01. 08. 2011 sumu 50,- Eur
a 02. 09. 2011 sumu 50,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhrádzal splátky riadne a včas boli úhrady
započítané na istinu vo výške 883,50 Eur a na úrok z omeškania vo výške 101,30 Eur. Súd prvého
stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žaloba navrhovateľa je dôvodná čiastočne, keď
jej vyhovel v časti o zaplatenie 4.474,52 Eur a v zostávajúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. K
uvedenému dospel vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že medzi pôvodným
veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na
základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver 150.000,- Sk (4.979,09 Eur), ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v mesačných splátkach vo výške 2.420,- Sk (80,33 Eur), v počte splátok 119, k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 07. 2008 a konečná splatnosť
úveru na 20.05.2018. Rovnako mal súd preukázané, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti
riadne a včas, čo malo za následok predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 03.11.2012. Aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, na základe ktorej pôvodný
veriteľSlovenskásporiteľňa,a.s.postúpilanažalobcupohľadávkuvočižalovanému.Žalobcasavkonaní
domáhal zaplatenia splátok splatných za obdobie od 20.01.2011 do 20.05.2018 v počte 89, v celkovej
sume 7.149,37 Eur ( 89 x 80,33 Eur). Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že z mesačnej splátky
vo výške 80,33 Eur čiastka 41,84 Eur pripadala na istinu úveru a čiastka 38,49 Eur na úrok z úveru. Za
obdobie od 20.01.2011 do 20.10.2012 prislúchajú žalobcovi splátky v plnej výške (pozostávajúce z istiny
a úroku v celkovej sume 1.767,26 Eur, t.j. splátky za 22 mesiacov krát 80,33 Eur). V zmysle ustálenej
súdnej praxe do predčasného zosplatnenia úveru prislúcha veriteľovi nielen istina, ale aj zmluvné
úroky. Istina úveru, t.j. nevrátené poskytnuté peňažné prostriedky po jeho zosplatnení predstavujú sumu
5.803,41 Eur. Pri jej výpočte súd postupoval nasledovne: Od celkovej sumy poskytnutých peňažných
prostriedkov 4.979,09 Eur odpočítal sumu 1.255,20 Eur (ktorá predstavuje istinu úveru za obdobie od
20. 07. 2008 do 20. 12. 2010, t. j. 30 mesiacov krát časť splátky pripadajúcej na istinu 41,84 Eur v
každom mesiaci) a tiež sumu 920,48 Eur (predstavujúcej istinu úveru za obdobie od 20. 01. 2011 do
20. 10. 2012, t. j. 22 mesiacov krát 41,84 Eur), čo činí 2.803,41 Eur. Žalobcovi tiež prislúcha pomerná
časť zmluvného úroku za obdobie ku dňu 03. 11. 2012 (3 dni v mesiaci), a to vo výške 3,85 Eur.
Súčet súm 1.767,26 Eur, 3,85 Eur a 2.803,41 Eur predstavuje čiastku 4.574,52 Eur. Od uvedenej
sumy súd odpočítal platby žalovaného v mesiacoch august a september 2011, dvakrát po 50,- Eur,
preto celková dlžná suma činí 4.474,52 Eur. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.474,52 Eur. Žalovaný nerozporoval, že uzavrel zmluvu s pôvodným veriteľom
Slovenskou sporiteľňou a. s., bránil sa tým, že úver čerpala iná osoba. Skutočnosť, že poskytnuté
peňažné prostriedky reálne čerpala iná osoba, nezbavuje žalovaného povinnosti plniť zmluvné záväzky
voči žalobcovi na základe zmluvy o úvere, ktorú žalovaný nesporne uzavrel. V zostávajúcej časti
o zaplatenie sumy 2.674,85 Eur (predstavujúcej zmluvné úroky za obdobie po zosplatnení úveru)
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú dôvodnosť v
uvedenej časti žaloby. Podľa ust. § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, sú úroky splatné najneskôr
do doby splatnosti úveru, nie po splatnosti úveru. Zo zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého
úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru až do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov
prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503
ods. 3 Obchodného zákonníka). Súd prvého stupňa poukazuje na podstatu zmluvného úroku, ktorý je
vyjadrením odplaty za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti
(veriteľ neposkytuje peňažné prostriedky po lehote splatnosti). Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvnéúroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je
povinný platiť iba úroky z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Obo 143/98 , rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 05. 2012, sp. zn. 1Co/30/2012. Preto domáhať sa zmluvných
úrokov po zosplatnení úveru a ďalej úročiť úver nezodpovedá charakteru a podstate zmluvného úroku.
Po zosplatnení úveru sa totiž dlžník nenachádza v režime požičiavania istiny a rovnako ani neužíva
istinu, preto žalobcovi, ako veriteľovi neprislúcha odplata za užívanie požičanej istiny zmluvný úrok, ale
sankčný úrok z omeškania. Žalobcovi teda prislúchali zmluvné úroky do zosplatnenia úveru, t. j. do
03.11.2012. S poukazom na uvedené z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu vzniklo žalobcovi
zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je totiž objektívnej
povahy, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky
z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis, a to navýšením 8 percentuálnych
bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú ECB. Bolo nesporné, že splatnosť dlhu nastala dňa 03.11.2012,
preto sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúci deň, t. j. 04.11.2012. Preto je povinný žalovaný
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 2.803,41 Eur (istiny úveru) od
04.11.2012 do zaplatenia, keďže omeškanie s peňažným plnením stále trvá. Žalobcovi tiež prislúchajú
úroky z omeškania z jednotlivých splátok (splatných za obdobie od 20.01.2011 do 20.10.2012) vo výške
130,46 Eur. Úroky z omeškania z jednotlivých splátok sú vyčíslené správne a v súlade so zákonom
s výnimkou úrokov z omeškania zo splátok od 21.07.2011 a od 21.08.2011, pri ktorých bolo potrebné
zohľadniť úhrady žalovaného realizované v auguste a v septembri 2011. Z tohto dôvodu prislúchajú
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,21 Eur (zo sumy 80,33 Eur od 21. 07. 2011 do 01. 08. 2011),
vo výške 3,34 Eur (zo sumy 30,33 Eur od 02. 08. 2011 do 03. 11. 2012), vo výške 0,23 Eur (zo sumy
80,33 Eur od 21.08.2011 do 02.09.2011), vo výške 3,10 Eur (zo sumy 30,33 Eur od 03.09.2011 do 03.
11. 2012).
O náhrade trov prvostupňového konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p, keď priznal
trovy právneho zastúpenia vo výške 148,27 Eur a ďalšie trovy konania vo výške 107,98 Eur. Žalovaný
je tak povinný zaplatiť žalobcovi pomernú časť trov právneho zastúpenia a ďalších trov konania na účet
právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v časti výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že nesúhlasí s nepriznaním riadneho úroku zo splátok splatných
od 20.11.2012 do 20.05.2018. Poukázal na to, že súd s vyhlásením predčasnej splatnosti, ktorá
nastala dňa 03.11.2012 spája účinky, ktoré by nastali v prípade ukončenia zmluvy odstúpením v zmysle
všeobecných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka. V danom prípade však nesplnením
povinnosti žalovaného uhrádzať splátky riadne a včas, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti, to znamená, splátky, ktoré dovtedy neboli splatné, sa stali predčasne splatnými. Uvedené
nemá vplyv na nárok žalobcu na odplatu v podobe riadnych úrokov dohodnutých v zmluve v zmysle ust.
§ 497 Obchodného zákonníka. Odvolateľ má za to, že pokiaľ súd tvrdí, že zo zákonnej úpravy nevyplýva,
že po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru až do zaplatenia, žalobca má za to, že
zo zákonných ustanovení nevyplýva práve tá skutočnosť, že po zosplatnení úveru sa istina ďalej riadnym
úrokom neúročí. Má za to, že má nárok na riadne úroky aj po zosplatnení úveru, pričom túto skutočnosť
podľa názoru odvolateľa je možné vyvodiť z § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 505 a § 506
Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s odstúpením veriteľa od úverovej
zmluvy, vzniká špecifická situácia a to z toho dôvodu, že napriek odstúpeniu od zmluvy naďalej trvá
záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Odstúpením od zmluvy de facto
dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru a strate výhody splátok, ak bolo dohodnuté vrátenie peňažných
prostriedkov v splátkach. Postupom, na ktorý poukazoval súd by súd neprimerane ochránil neplatiaceho
dlžníka a navrhovateľa pripravil o ušlý zisk spočívajúci v riadnom úroku. Na základe uvedené navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, resp. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatňuje trovy odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156
ods. 3 O.s.p. bol vyhlásený rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolanímnapadnutej časti potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného
súdu nedotknutý.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedol odvolateľ v odvolaní konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav, keď vykonal potrebné dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust.
§ 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil odvolanie,
ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu pridržiava odôvodnenia
prvostupňového rozsudku, na ktoré poukazuje, a s ktorým sa stotožňuje, preto považoval za nadbytočné
totožnými alebo obdobnými výrazmi a úvahami opakovať odôvodnenie prvostupňového rozsudku, v
ktorom nezistil pochybenie, a preto podľa § 157 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd ho potvrdil ako vecne
správny.
Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, a preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v súvislosti s
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.