Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112010587
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112010587.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich

Ing. Viktora Baraníka a Márie Lukačkovej, v trestnej veci obžalovanej O. J., pre obzvlášť závažný zločin
vraždypodľa§145odsek1Trestnéhozákona,nahlavnompojednávaníkonanomvNitredňa11.11.2014
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
O. J. C. X. G. C. P. C. J. U. W. Á. , rodená L.
narodená XX.XX.XXXX v Š.,
trvale bytom S.,

bez prihlásenia bytom T. Č.. XXXX/XX, O.,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e :

dňa 19. novembra 2011, v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod., v lesnatom poraste pri obci S. v blízkosti
cintorína, potom, ako tam bola obvinená O. J. spolu so svojím druhom K. J., narodeným XX.XX.XXXX,
bytom S. Č.. XXX, toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody

Nitra, prichytená pri pílení a odvážaní dreva poškodeným J. U., narodeným XX.XX.XXXX, naposledy
bytom S. Č.. XXX a ako tento na nich zakričal, že sú zlodeji dreva a udá ich na polícii, po údere
poškodeného J. U. do hlavy K. J. päsťou svojej ruky, v dôsledku čoho ten spadol na zem, obvinená O.
J., s úmyslom usmrtiť poškodeného a tým zakryť iný trestný čin - krádež dreva, vytiahla z vnútorného
vrecka vesty K. J. nôž s čepeľou dlhou približne 10 - 12 cm a širokou 2 cm, načo poškodeného J. U. pri
jeho odchádzaní od nich bodla do jeho chrbtovej časti tela, pričom, podľa znaleckého posudku súdnych
znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo T.. L. R. a T.. Q. B., išlo celkovo
o päť bodných rán, z toho tri rany boli smrteľné, ktoré prenikli do dutiny hrudnej a zranili zadnú hrudnú

stenu s medzirebrovými tepnami a pľúca vľavo, následkom ktorých poškodený J. U. týmto zraneniam
podľahol a následne obvinená O. J. spolu s druhom K. J. telo uvedeného poškodeného zakryli konármi
a listami, ktoré obvinená podpálila, čím došlo k ohoreniu hornej časti tela s prevahou v ľavej časti,

t e d a :

iného úmyselne usmrtila a čin spáchala z osobitného motívu - zakryť iný trestný čin,

t ý m s p á c h a l a :

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom
na § 140 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :Podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 48 odsek 4 Trestného zákona sa zaraďuje
na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 18

(osemnásť) mesiacov.
Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
oznamovať údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať probačnému a mediačnému
úradníkovi, osobne sa hlásiť v lehote určenej probačným a mediačným úradníkom tomuto úradníkovi a
vopred mu oznamovať vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá povinnosť nahradiť poškodenej W. U., rod. G.,

narodenej XX.XX.XXXX v W., trvale bytom S.Í. XXX, spôsobenú škodu vo výške 985,- eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená W. U., rod. G., narodená XX.XX.XXXX v W.,
trvale bytom S. XXX, odkazuje so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti
obžalovanej O. J. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 07.09.2012, 23.10.2012, 03.12.2012, 10.01.2013
a 10.01.2013 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov W. U., O.B. U., P. X., K. J., N. J., T.
R., R. V., prečítaním výpovedí svedkýň Q. L., P. J., výsluchom znalcov T.. Q. B., T.. L. U. H. L.. G. T., L..,
prečítaním znaleckých posudkov znalca N.. N. N., Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného

zboru v Bratislave, z odvetvia kriminalistická biológia a genetická analýza, z odvetvia mechanoskopia a
z odvetvia trasológia a tiež prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaná O. J. na hlavnom pojednávaní dňa 07.09.2012 poprela spáchanie skutku, využila svoje
právo a ku žalovanému skutku vypovedala tak, že ona poškodeného nezabila. K inkriminovanému dňu
uviedla, že dňa 19.11.2011 sa s druhom K. J. (ďalej len „druh“) rozhodli, že pôjdu do lesa pozrieť suché
drevo, pričom jej druh ešte povedal, že požiada niekoho, aby drevo mohli zobrať z lesa. Jej druh išiel

do lesa, ona sa rozhodla, že pôjde po káru, ale ani nevedela prečo. Domov išla tou istou cestou ako
predtým,domaprezrelababku,ktoráležala.Touistoucestouišlaajskárouklesu,nikohonestretla.Ažna
hlavnej ceste stretla dve autá jedno bolo červené a druhé sivé, ale ani jedno auto nebolo poškodeného.
Uviedla, že išla na miesto činu, kde mal druh bicykel, ale druha nevidela, preto naňho zakričal a on
jej odpovedal, že drevá nebudú. Vypovedala, že tam boli len dve veľké polená, ktoré sa nezmestili na

káru, preto sa druha opýtala, čo má robiť s tou károu, načo jej on odpovedal, aby išla s károu domov.
Uviedla, že dovtedy nikdy nekradla a bála sa. Domov už išla inou cestou a to k cintorínu, cez hlavnú
cestu. Doma bola už o pol štvrtej doma, pred treťou prezváňala dcéru, ktorej oznámila, že už je na
ceste domov. Druh sa domov vrátil okolo štvrtej. V nedeľu vstali okolo ôsmej, pol deviatej. Okolo deviatej
začala prať, poprela, ale žeby to boli tie šaty, ktoré mala deň predtým. Uviedla, že šaty, ktoré mala deň

predtým mala oblečené aj keď prišla kriminálka. V nedeľu, keď vstali a prišli im orať záhradu, jej druh
nebol ani opuchnutý, ani poškrabaný, čo videli aj tí, ktorí prišli záhradu poorať. Vo svojej výpovedi sa
bránila tým, že druh vypovedal proti nej, pretože kvôli takémuto činu už sedel a má podmienku. Uviedla
tiež, že zvykla prať skoro každý deň, aj v nedeľu, takže to nebolo prvýkrát, že prala aj v nedeľu.
Na doplňujúce otázky uviedla, keď došla naspäť s károu, svojho druha nevidela, pretože ona stála na

poľnej ceste, on bol v lese a keď sa objavil, bol vzrušený a odbil ju tým, že to nemá riešiť. Poprela,
žeby mala v ten deň zbraň alebo bola prítomná pri zakladaní ohňa v lese. K dôvodu, prečo neodišli s
druhom z lesa spolu uviedla, že sa bála, aby ju niekto neuvidel s károu, ale prečo neodišiel druh s ňou
uviesť nevedela.
K oblečeniu, ktoré mala dňa 19.11.2011 na sebe, uviedla, že mala oblečené vyššie čierne topánky, biele

ponožky, oranžové teplákové nohavice, svetlý kabát a svetlejší pulóver a druh mal oblečené hnedétopánky, sivé ponožky, čierne šušťákové nohavice, sivú hnedú mikinu, a čiernu teplú vestu na zips,
ktorú mal zapnutú, s dvoma vreckami spredu zvonku hore a dole a jedným vreckom vo vnútri na ľavej
strane. Na ďalšie doplňujúce otázky odpovedala, že keď došla s károu do lesa a volala na druha bola od

neho asi vo vzdialenosti 20 - 25 metrov, ale druha nevidela, ten jej len povedal, aby ani nevstupovala do
lesa, že on príde za ňou. Ona ho čakala s károu pred lesom a potom druh za 5-10 minút za ňou prišiel
na cestu, kde stála s károu. Priznala, že vyfajčila dve cigarety na poľnej ceste. Tiež vypovedala, že do
lesa ona nešla ani nechodila, bola tam len raz s dcérou. Tiež uznala, že druh horárovi ohľadne toho, či
by si mohli zobrať drevo z lesa nezavolal. Uviedla, že v čase skutku vážila asi 67 kg, následne schudla,

najmä potom ako potratila vo väzbe. Meria asi 172 cm. Uviedla, že druh fajčil len niekedy
K tomu, čo konkrétne prala v nedeľu dňa 20.11.2011 vypovedala, že prala jedny maskáčové nohavice,
ktoré boli druhove, jeden druhov kabát, dcérine nohavice, svoje čierne nohavice a ešte nejaké tmavšie
pulóvre. Poprela, žeby poznala nejakú osobu pod prezývkou zelený sopeľ.
K časovým údajom inkriminovaného dňa bližšie vypovedala tak, že s károu do lesa došla asi pred treťou
hodinou, lebo vtedy volala dcére, cesta domov z lesa jej trvala 10 - 15 minút a že pre káru išla horským

bicyklom, z domu už išla iným - obyčajným ženským bicyklom farby bordovej a išla tak, že chytila káru
do pravej ruky a bicykel držala v ľavej ruke, takto išla do pol cesty, a keďže tam už bol potom terén, tak
išla popri bicykli a celé jej to trvalo 20 - 25 minút.
Poprela, žeby okrem zápaliek, vreckoviek, cigariet, ktoré mala vo vrecku, mala pri sebe aj niečo iné v
ten deň v lese, teda nemala ani žiadne nástroje na drevo.

Priznala, že dňa 18.11.2012 došlo medzi ňou aj jej druhom k fyzickému kontaktu, pri ktorom ho
poškriabala na tvári pri ľavom uchu, kde mu zostal aj škrabanec.

Poškodená - svedkyňa W. U. (manželka nebohého J. U.) na hlavnom pojednávaní dňa 07.09.2012
vypovedala,žedňa19.11.2011,keďzauta,vktoromsedelaonasmanželomavnukomvideliobžalovanú

ako išla na bicykli a ťahala za sebou vozík, tak manžel jej povedal, kde zas ide obžalovaná, že idú
kradnúť. Potom došli domov, ona s vnukom vystúpili a manžel odišiel s tým, že sa hneď vráti a viackrát
ho nevideli. Potom manželovi s vnukom volali každú hodinu, ale tento nedvíhal telefón a ráno napísala
druhej dcére sms správu, aby jej zavolala a vtedy dcére povedala, že otec nie je doma. Dcéra potom
išla spolu s druhom manžela hľadať. Manžela našiel dcérin druh.

Na doplňujúce otázky uviedla, že obžalovaná išla na bicykli smerom k lesu, jednou rukou ťahala vozík a
odvtedy, čo videli s manželom obžalovanú s károu až kým prišli domov ubehlo pár minút, manžel odišiel
z domu okolo tretej. Nepamätala si, čo mala obžalovaná oblečené, ale ak by mala niečo nápadné asi by
si to všimla. Uviedla, že obžalovaná mala vlasy približne po ramená a na hlave nič nemala. S určitosťou
opakovane potvrdila, že žena, ktorú s manželom videli a za ktorou manžel odišiel, bola obžalovaná,

pretože ju poznala odvtedy ako sa J. vrátil z „basy“ a doniesol si ju so sebou. Poprela, žeby jej manžel bol
agresívny, arogantný alebo mal s niekým nejaké konflikty. Obžalovaná vo vyjadrení k výpovedi svedkyne
uviedla, že svedkyňa nehovorila pravdu, pretože ona nemala vlasy po plecia ako teraz, ale mala krátke
vlasy vpredu s melírom.

Svedkyňa O. U., dcéra J. U., na hlavnom pojednávaní dňa 07.09.2012 k vražde svojho otca nevedela
nič povedať. Uviedla, že mama jej len hovorila, že otec odišiel potom ako videl ísť obžalovanú na bicykli
s vozíkom. Tiež uviedla, že matka jej hovorila, že obžalovanú videla ísť smerom na vinohrady. Na druhý
deň, keď dostala sms od matky, že otec stále nebol doma, tak išli spolu s druhom otca hľadať. Najprv
našlijehoauto,potomzavolalipolíciuakýmprišlapolíciadruhnašielotcamŕtvehoasiopoldeviatejráno.

Svedok P. X. (druh O. U.), na hlavnom pojednávaní dňa 07.09.2012 v podstate vypovedal obdobne ako
svedkyňa O. U. a vo svojej výpovedi potvrdil, že dňa 20.11.2011 našiel nebohého J. U. v lese, kde ležal
na bruchu a keď odkryl z neho konáre zistil, že zadnú časť hlavy a pravú ruku mal J. U. zhorené. Takisto
akosvedkyňaW.U.poprel,žebyJ.U.malsniekýmnejakékonfliktyalebožebymalnejakýchnepriateľov.

Svedok K. J. (druh obžalovanej) na hlavnom pojednávaní dňa 03.12.2012 využil svoje právo, po poučení
podľa § 130 Trestného poriadku, a odoprel vypovedať.
Súd preto postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku pristúpil k prečítaniu jeho výpovedí z
prípravného konania, kedy po zákonnom poučení podľa § 130 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku

uviedol, že dňa 19.11.2011, v čase okolo 13:30 hod. sa s obžalovanou vybrali do lesa za obcou S.,
pretože chceli napíliť drevo a následne ho odniesť domov. Do lesa sa vybrali na bicykloch bez káry, on
išiel na starom čiernom bicykli, obžalovaná na starom bordovom, pričom on sám so sebou zobral pílu
na drevo. Dohodli sa, že drevo najprv nachystajú, on ho napíli a obžalovaná bude pozorovať okolie, činiekto nejde. Obžalovaná mala nachystané drevo dať do vriec, ktoré mala zobrať na káre, pre ktorú sa
mala vrátiť domov. Toto sa aj stalo, drevo nachystali, pripravili do vriec, následne obžalovaná išla okolo
14:30 hod. toho istého dňa domov pre káru, obžalovaná sa vrátila asi o 15 minút aj s dvojkolesovou

sivou károu so železnou konštrukciou. Potom ako sa obžalovaná vrátila, ešte cca 15 minút oddychovali
a vtedy sa k nim do lesa dostavil pán, ktorého poznal pod prezývkou „zelený sopeľ“. Dotyčný vystúpil z
osobného motorového vozidla, vybral sa za nimi do lesa a začal po nich vykrikovať, že sú zlodeji dreva
a že zavolá na nich policajtov. Potom sa vybrali za ním rýchlejším krokom, lebo si mysleli, že ide zavolať
na políciu a keď už boli v jeho bezprostrednej blízkosti, tento pán sa otočil, zrejme mysliac si, že ho

chcel napadnúť a z otočky ho tento pán udrel päsťou do tváre na pravú stranu, následkom čoho on sám
stratil rovnováhu a padol na zem. Vypovedal ďalej, že v ten deň mal oblečenú čiernu vestu s vnútornými
vreckami, v jednom z nich mal na ľavej strane mal voľne uložený lovecký nôž o celkovej dĺžke asi 20-25
cm v hnedom koženom puzdre. Tiež uviedol, že potom ako sa prebral a posadil sa, obžalovaná vytiahla
nôž z vnútorného ľavého vrecka vesty, o ktorom vedela, že ho tam stále nosil, následne dobehla toho
pána, ktorý bol k nej chrbtom a ako bola vo švungu, tak poškodeného tým nožom z celej sily rýchlymi

pohybmi asi tak trikrát bodla nožom do hornej chrbtovej časti tela, skoro na to isté miesto; nôž držala v
pravej ruke, ktorú mala povyše hlavy. Po treťom bodnutí ten pán padol tvárou na zem, potom už nevydal
žiaden hlas, nechrčal, nepočuli, žeby dýchal, preto predpokladali, že zomrel. Celé to trvalo pár minút.
Obžalovaná mu potom chcela dať nôž, on jej ale dal puzdro od noža, do ktorého obžalovaná tento nôž
vrátila a on sám si ho odložil naspäť do vrecka. Hoci on navrhol, aby odtiaľ zmizli, obžalovaná povedala,

aby zakryli telo nejakými listami a konármi, čo aj urobili; konáre už na toto nevypilovali. Potom sa on
vybral k vreciam s nachystaným drevom a položil ich na nachystanú káru. Z lesíka obžalovaná vybehla,
pravdepodobne sa pozrieť, či nikto nešiel a následne sa vrátila do lesíka a podpálila listy a konáre, ktoré
boli na pánovi, na ktoré ešte hodila pár papierových vreckoviek, aby lepšie horel. Keď odchádzali, už sa
stmievalo a bolo vidieť už plameň na tom pánovi. Vracali sa tak, že on ťahal za sebou káru a keď došli

domov, tak vysypali z vriec drevo do skleníku. Vtedy zistil, že, zo šoku, v lese zabudol svoju pílu, preto sa
vrátili s obžalovanou naspäť do lesa aj s baterkami, lebo už bola tma. Pílu našiel on v lese na konci druhej
strany kolmo od miesta, kde ležalo telo, vtedy videli, že telo ešte horelo. Keď sa vrátili domov, obžalovaná
poučila aj babku aj svoju dcéru, že ak by sa niekto vypytoval, že kde boli 19.11.2011 v poobedňajších
hodinách mali povedať, že on bol celý deň doma a že obžalovaná sa poobede vybrala do Marcelovej

po matrac. Bolo to však klamstvo, lebo obžalovaná - družka vedela, že ju ľudia videli odchádzať. Dňa
20.11.2011 v čase okolo 09:00 hodine, oprala všetky šaty, ktoré mali deň predtým na sebe a zavesila
ich von na špagát. On v tom čase rozrezal na dve časti nôž, ktorým obžalovaná bodla deň predtým
toho pána tak, že karbobrúskou odrezal rukoväť od čepele, čepeľ zavaril medzi „U“ železnými profilmi;
rukoväť noža utrel handrou, ktorú zahodil na stôl a čepeľ zahodil za tento stôl. Puzdro nechal na stole.

Bližšie k odevu, ktoré mali v deň skutku na sebe svedok uviedol, že on mal pletenú čiernu čiapku,
maskáčové nohavice, šedý sveter, teplú prešívanú vestu a topánky, ktoré vzali policajti pri prehliadke.
Obžalovaná mala oblečené čierne tepláky, jeho šušťákovú bundu čiernej farby, čierne rukavice, čiernu
pletenú čiapku. Poprel, že by s telom nebohého alebo jeho motorovým vozidlom manipulovali. Na
vysvetlenie svojho konania uviedol, že obžalovanú ľúbi a chcel ju ochrániť predtým, aby ju zavreli.

Na svojich výpovediach zotrval aj pri následnej konfrontácii dňa 21.11.2011, pri ktorej do očí obžalovanej
uviedol, že to bola obžalovaná, kto zabil poškodeného J. U.. Pri výsluchu dňa 03.02.2012 svedok K. už
využil právo odoprieť vypovedať podľa § 130 odsek 1 Trestného poriadku.
K prečítaným výpovediam svedka obžalovaná uviedla, že to, čo uviedol svedok, bolo klamstvo. Poprela,
žeby poškodeného za života poznala. Trvala na tom, že v ten deň mala oblečené oranžové nohavice a

bielu mikinu a kabát a nie čierne šaty, ako vypovedal svedok. Tiež poprela, žeby mala čiapku a rukavice,
pretože tieto už od detstva nenosila. Potvrdila len to, že mala pri sebe kľúče, slnečné okuliare, zápalky,
papierové vreckovky, ďalekohľad, sáčik a dva telefóny. Poprela zároveň, žeby videla poškodeného a
jeho auto a ani to, čo sa stalo potom ako aj skutočnosť, že by niekoho poúčala o tom, ako má vypovedať.
Poukázala na to, že jej druh si protirečil, pretože najprv tvrdil, že toho pána zavraždila s pravou, potom

ľavou rukou; najprv vypovedal, že nôž chytil, potom, že ho nechytil a tiež vypovedal, že zváral nôž, po
tom, ako sa to stalo, ale to nebola pravda, pretože ten nôž už zváral predtým. Prízvukovala, že osoby,
ktoré orali ich záhradu na druhý deň po skutku videli, že jej druh nemal žiadne zranenia, že mal len
jeden škrabanec, ktorý bol od nej. Poukázala tu na to, že jej druh bol operovaný na ľavé ucho, hoci vo
svojej výpovedi uviedol, že nebohým bol udretý do pravej časti hlavy. Tiež uviedla, že svedok na polícii

vypovedal pod nátlakom. Zdôraznila, že ona nemala dôvod a motív k tomu, aby vraždila.

Svedkyňa N. J., stará matka svedka K. J., na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2013 vypovedala, že
predtýmakoknimprišlipolicajti,O.išlaskároupomatracdoMarcelovej,čojejsamapovedala.Nevedelauviesť, kedy sa vrátila, ani čo mala oblečené, iba že mala nohavice, nevedela uviesť akej farby, ani to,
kedy v ten deň videla svojho vnuka, ale vedela, že obžalovaná v káre nedoniesla nič. Uviedla aj, že drevo
kupoval vnuk, na ktoré mu ona dávala peniaze. Vyvrátila tvrdenie obžalovanej, že prala skoro každý

deň, pretože ona sama jej nedovolila prať v nedeľu, pretože je katolíčka. Pamätala si, že obžalovaná v
nedeľu prala len raz, ale nepamätala si kedy to bolo. O vzťahu medzi ňou a obžalovanou vypovedala,
že obžalovaná bola stále preč, o ňu sa ona nestarala, nemala s obžalovanou dobrý vzťah, obžalovaná
ju ohovárala a stále klebetila. Poprela, žeby mala strach zo svojho vnuka.
K rozporom, ktoré vyvstali z jej výpovedí svedkyňa po prečítaní skoršej výpovede uviedla, že to, čo

bolo uvedené v zápisnici z 25.01.2012 bola pravda, že O. dňa 19.11.2011 odišla okolo 15:00 hodiny na
staršom bicykli a vzala si so sebou aj dvojkolesovú káru, pričom jej obžalovaná povedala, že išla do
Marcelovej, že sa vrátila o takých 15 minút, lebo si zabudla kľúče a znova odišla s prázdnou károu. Na
druhý deň, keď boli u nich policajti, O. už skoro ráno prala veci, čo si pamätala kvôli tomu, lebo veci sa
nemajú prať v nedeľu a dovtedy to O. a K. dodržiavali; inokedy O. nezvykla skoro právať a už vôbec nie
v nedeľu. Uviedla, že na hlavnom pojednávaní tieto veci neuvádzala, lebo ona si už na nič nepamätala,

pretože si nevedela spomenúť už ani na to, čo bolo pred chvíľou.
Obžalovaná vo vyjadrení k výpovedi svedkyne uviedla, že svedkyňa klamala, pretože ona sa o babku
starala, nikam nechodila, lebo susedov nepoznala a že K. J. svoju starú matku napadol a nie raz.
Svedkyňa následne priznala, že je pravdou, čo uviedla obžalovaná, že ju vnuk napadol a že bola aj
na polícii.

Svedok B.. Y.. R. V., ktorý ako vyšetrovateľ vypomáhal v trestnej veci proti obžalovanej a svedkyňa W..
T..T.R.,ktorávtejtovecivyšetrovanieviedla,nahlavnompojednávanídňa10.01.2013rozhodnepopreli,
že by bol na svedka vyvíjaný akýkoľvek fyzický alebo psychický nátlak pri výsluchoch, tento svedok
vypovedal vždy spontánne, výsluchu bol schopný, jeho výpovede sa zapísali, tak ako svedok vypovedal

a svedok zakaždým zápisnicu z výsluchov vlastnoručným podpisom na znak súhlasu potvrdil. Svedok
si na priebehy výsluchov nesťažoval. Pamätali si, že svedok K. J. sa iba pri rekonštrukcii sťažoval na
bolesť ucha, nevedeli uviesť ktorého. Na tomto svedkovi si pri výsluchoch nič neobvyklé nevšimli.
Obžalovaná vo vyjadrení k výpovediam týchto svedkov uviedla, že svedok J. mal na tvári zranenie, lebo
ho dobili kriminalisti, keď ho vypočúvali a z toho dôvodu musel ísť jej druh na operáciu ucha.

Z výpovede svedkyne Q. L. (matka obžalovanej), prečítanej na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2012
postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, súd zistil, že táto k predmetnej veci nič konkrétne
neuviedla. Potvrdila len to, že jej dcéra asi rok bývala v S. so svojou dcérou P..

Z výpovede svedkyne P. J. (dcéra obžalovanej) prečítanej na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2012
postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, súd zistil, že dňa 19.11.2011 jej mama - obžalovaná
popoludní chcela ísť do Marcelovej po matrac, asi o druhej, ale nešla, lebo si zabudla kľúče, ďalej, že do
Marcelovej chcela ísť horským čiernym bicyklom a zobrala so sebou aj drevenú káru a vrátila sa asi tak
za hodinu. Vo svojej výpovedi svedkyňa uviedla aj to, že mama a svedok K. J. nemali na sebe oblečené

to isté ako deň predtým, ale čo konkrétne mali oblečené uviesť nevedela.

T.. Q. B., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo /toxikológia, alkohológia
a sérohematológia/, na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2012 predniesla znalecký posudok č. 3/2012
a č. 8/2012 v zhode s jeho písomným vypracovaním, ktoré vyhotovila v spolupráci s kolegom znalcom

T.. L. R., L.. a dodala, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania jej neboli známe
žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Záver znaleckého posudku doplnila, že
v teoretickej rovine včasnou lekárskou pomocou by bolo možné oddialiť smrť poškodeného, že smrť
nastala 20.11.2011, nie ako bolo uvedené v posudku - 19.11.2012 a k iným zisteniam znalcov doplnila, že
u poškodeného neboli zistené také poranenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa poškodený bránil,

útok bol náhly a neočakávaný, bol vedený veľkou razantnosťou. Zo záverov predmetného posudku
vyplynulo, že pri pitve zomrelého J. U. znalci vonkajšou obhliadkou zistili obhorenie a zadymenie šatstva,
obhorenie až zuhoľnatenie predobočnej plochy hrudníka vľavo, výrazné termické poškodenie celej
ľavej hornej končatiny, čiastočne v menšom rozsahu i pravej končatiny, ľavej polovice tváre, vlasovej
časti hlavy a krku vľavo, tri bodné rany na chrbte v oblasti medzi lopatkami v rozmedzí od 141 cm

do 148 cm od chodidiel nebohého a tri bodné rany na pravom pleci. Vnútornou obhliadkou znalci o.i.
zistili opuch mozgu, mierne termické poškodenie ľavej pologule mozgu, masívne zakrvácanie do ľavej
pohrudnicovej dutiny. Znalci ustálili, že bezprostrednou príčinou smrti bol úrazovo krvácavý šok ako
dôsledok masívneho zakrvácania do ľavej pohrudnicovej dutiny pri dvojnásobnom bodnom poraneníchrbta prenikajúcom do ľavej pohrudnicovej dutiny a zraňujúceho medzirebrové tepny a pľúca. Pitvou
znalci zistili, že na tele nebohého sa nachádzalo celkovo 6 bodných rán (tri na chrbte a tri na pleci
pravom), pričom bodné poranenia na chrbte vznikali najprv a bodné poranenia na pleci vznikli až

následne počas klesania tela k zemi. Za smrteľné označili tri rany na chrbte, ktoré prenikli do ľavej
pohrudnicovej dutiny, pretože podmienili poranenie medzirebrových ciev a tkaniva ľavých pľúc. Únik
veľkého množstva krvi viedol k rozvoju šokového stavu, ktorý vyústil aj bezprostredne do smrti J.
U.. Všetky pri pitve zistené poranenia javili známky vzniku za živa. Z charakteru zranení vyplynulo,
že útok páchateľa na poškodeného prebiehal tak, že nôž bol vedený opakovane päťkrát proti jeho

telu s veľkou intenzitou, razantnosťou, na tele nebohého neboli poranenia, ktoré by poukazovali na
obranu poškodeného, poškodený útok neočakával, bodné poranenia si poškodený nemohol spôsobiť
sám a vznikli aktívnym násilím, t.j. pri útoku druhej osoby. Okrem uvedených bodných rán znalci zistili
zuhoľnatenie časti trupu, horných končatín a hlavy s prevahou na ľavej polovici týchto častí tela. Toto
zistené tepelné poškodenie tela nejavilo vitálnu reakciu, teda k ohoreniu a k zuhoľnateniu došlo až, keď
bol poškodený mŕtvy. Posmrtné popálenie tela mŕtveho vypovedalo o snahe páchateľa zakryť stopy po

násilnom trestnom čine. V danom prípade bolo ťažké určiť čas smrti, nakoľko došlo po smrti k pôsobeniu
ohňa na mŕtveho, ale podľa znalca T.. R., ktorý dňa 20.11.2011 vykonal obhliadku mŕtvoly, došlo k smrti
J. U. dňa 19.11.2012 medzi 16:00 - 17:00 hod.
Na doplňujúce otázky sa znalkyňa vyjadrila, že útok, v takej sile a intenzite môže vyvinúť aj žena, ak
ide o veľké odhodlanie, pričom je ale pravdepodobnejší u muža, vzhľadom na početnosť, pretože ženy

zvyknú bodnúť len raz, ale takúto razantnosť môže v sebe nájsť aj žena. K samotným zraneniam a
spôsobu útoku znalkyňa uviedla, že rany na chrbte išli rýchlo po sebe, boli vedené postojačky, vyžadovali
veľké odhodlanie a razantnosť, zranenia boli spôsobené jedným predmetom - jednočepoľovým nožom
s rukoväťou 11 cm a s čepeľou 12 cm a útočníkom bol jednoznačne pravák. Jediné, čo znalkyňa vylúčila
bolo to, že takýto útok by nemohla spôsobiť len veľmi malá osoba.

L.. G. T., L.., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, na hlavnom
pojednávaní dňa 23.10.2012 predniesol znalecký posudok č. 12/2012 v zhode s jeho písomným
vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu neboli známe
žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku

vyplynulo, že intelektová úroveň obžalovanej je v pásme mentálnej subnormy, jej osobnosť je
jednoduchšia, prevažne navonok zameraná, abnormne štruktúrovaná, emocionálne menej vyvážená,
s vratkou duševnou rovnováhou, k nebrzdeným impulzívnym prejavom s agresívnym priebehom,
je náladová, v prispôsobivosti je odmietavá, má sklon k svojráznemu a nekonformnému správaniu.
Znalec zistil u obžalovanej, že v medziľudských vzťahoch je egocentrická, asociálna, bez prejavov

záujmu o svoje okolie. V záťažových situáciách a v situáciách, ktoré evokujú intenzívnejšie
emócie aktivujú u obžalovanej agresívne tendencie. Prognózu resocializácie v znaleckom posudku
znalec posúdil ako hranične nepriaznivú. Znalec u obžalovanej nezistil žiadne príznaky duševnej
choroby v zmysle psychózy. K motivácii obžalovanej v posudku uviedol, že zo psychologického
hľadiska najpravdepodobnejšou motiváciou obžalovanej bolo náhle, vopred neuvážené konanie voči

poškodenému v situácii, v ktorej správanie poškodeného znamenalo pre ňu a jej partnera hrozbu
v prípade udania na polícii a tiež v prípade atakovania jej druha poškodeným. Takéto konanie
u obžalovanej posúdil znalec ako konanie v stave vystupňovaného afektu, ktoré nie je osobnosti
obžalovanej cudzie. Obžalovaná bola schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti,
treba však u nej rátať aj so sklonom k subjektivistickému preľaďovaniu objektívnej reality, t.j. s

opisovaním zažitých udalostí spôsobom, ktorý jej vyhovuje, čo znižuje hodnovernosť jej výpovedí a táto
tendencia je u obžalovanej vedomá a účelová.
Na doplňujúce otázky znalec dodal, že ani v prípade, ak by mu bol predložený psychologický posudok
na svedka J., jeho závery, pokiaľ by išlo o posúdenie osobnosti obžalovanej by sa nezmenili, boli
by identického charakteru. Pri formulovaní znaleckého posudku vychádzal zo spisu a opis deja

obžalovanou, ktorý bol súčasťou psychodiagnostického vyšetrenia a pri ktorom obžalovaná uviedla, že
poškodený udrel J. a ona na to vytiahla nôž a mohlo to tak byť a pri ďalšom sedení, povedala, že
sa cítila zle, nevládala a ešte dodala, že nech ju odsúdia, nech to už má za sebou, jeho nemajú za
čo, on by si nezaslúžil ani dva dni. Zo psychologického hľadiska je pravdepodobné, že vypovedala o
niečom, čo skutočne zažila a že to skutočne nechalo stopy v jej psychike. Ak by obžalovaná vedome

chcela vziať vinu na seba za niekoho iného, je schopná uviesť udalosti v zmysluplnej podobe, aby v
dostatočnej miere vyznievali vierohodne. Aj tento znalec potvrdil, že z psychologického hľadiska útok
takej intenzity mohla vykonať aj žena, najmä keď jej konanie bolo sprevádzané intenzívnymi emóciami,
ktoré viedli k agresívnemu konaniu. Konanie obžalovanej označil ako konanie v stave vystupňovanéhoafektu s extrémne agresívnym charakterom a nie je osobnosti obžalovanej cudzie. Záťažové situácie
obžalovaná ťažko zvláda, keď sú pre ňu hrozivé, jej intelekt ešte klesá, rozumová kontrola správania
klesá, aktivujú sa agresívne tendencie a vtedy koná obžalovaná náhle a impulzívne. Obžalovaná, keď

nevypovedá v súlade s realitou, nie je to dôsledkom porúch jej pamäťových schopností, či už v zmysle
kvantitatívnom alebo kvalitatívnom. Robí to vedome, čo možno považovať za súčasť jej stratégie, obrany
a dokazovania. Všeobecná schopnosť vierohodne vypovedať je u obžalovanej zachovaná, obžalovaná
na priemernej úrovni dokáže reprodukovať udalosti, ktoré zažila, kapacita jej pamäti to dovoľuje, avšak
v detailoch môže byť nepresná. Miera zníženia špecifickej hodnovernosti vypovedať je do určitej miery

znížená práve sklonom prelaďovať objektívnu realitu vo svoje prospech. Znalec vylúčil, že by gravidita
mala významný vplyv na konanie obžalovanej.
Znalec pripustil, že neuváženosť a razantnosť správania v priebehu veku klesá, preto aj páchatelia
trestných činov vraždy sa menej často vyskytujú a tiež, že u obžalovanej sa objavili aj pozitívne znaky
(schopnosť obžalovanej transformovať vnútorné napätia v pozitívnom smere, autentické pocity viny),
preto v tejto súvislosti je možné očakávať pozitívny efekt nápravno-výchovných opatrení.

T.. L. U., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní dňa
23.10.2012 predniesol znalecký posudok č. 09/2011 a 05/2011 v zhode s jeho písomným vypracovaním,
ktorý vyhotovil spoločne so znalkyňou T.. J. U. a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného
pojednávania mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo

záverov predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaná trpí a aj v čase spáchania skutku
trpela duševnou poruchovou, a to poruchou osobnosti, čo bolo podmienené jej vlastnosťami a rysmi
osobnosti, netrpela však žiadnou duševnou poruchovou v zmysle psychózy, či zníženého intelektu,
ktoré by mali vplyv na jej konanie a ovládanie sa. Táto porucha ovplyvňuje obžalovanú tak, že je
neprispôsobivá, že má pocity neprimeranej kritiky, že má pohŕdavé správanie voči nadriadeným, vyhýba

sa plneniu povinností rôznymi prekážkami, má sklony k mrzutosti, podráždenosti a konfliktogénnosti. V
čase spáchania skutku bola obžalovaná plne spôsobilá rozpoznať protiprávnosť svojho konania, mohla
svoje konanie v plnej miere ovládať a je schopná chápať zmysel trestného konania. Znalci nezistili u
obžalovanej závislosť na žiadnych návykových látkach a jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska
neoznačili za nebezpečný.

Znalec na hlavnom pojednávaní z hľadiska psychiatrického zhodnotil postoj obžalovanej k
inkriminovanému skutku ako ambivalentný (neurčitý). Tiež uviedol, že obžalovaná pri vyšetrení bola
značne nervózna, keď uviedla, že to urobila v sebaobrane, keď videla, ako poškodený udrel jej druha
- vyšportovaného chlapa a ten spadol po údere na zem v bezvedomí, tak sa bála, že aj ju napadne
a chránila dieťa, že to bol skrat, vedela, kde mal jej druh nôž. Znalec sa vyjadril, že obžalovaná sa o

svojom druhovi J. vyjadrovala len v pozitívnom smere. Spomenula, že aj on mal ťažkú minulosť, bol
podmienečne trestaný a bol jeden z mála ľudí, ktorý jej pomohol. Potvrdil výpoveď znalca z odvetvia
psychológia, že prípadná gravidita, požitie malého množstva alkoholu a ani vystupňovaný afekt nemali
vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovanej a že obžalovaná je schopná správať
sa účelovo, aby to bolo v jej prospech, pretože takéto správanie je súčasťou jej osobnosti. Tomuto

svedčil aj fakt, že obžalovaná uvádzala nereálne údaje o množstvách liekov, ktoré užívala, nakoľko po
takých dávkach by sa obžalovaná dostala do nemocnice, bola by ohrozená na živote, spôsobilo by to
utlmenie a takýto záznam by bol v zdravotnej dokumentácii. Nepotvrdil, že by konanie obžalovanej vo
vystupňovanom afekte malo vplyv na jej ovládanie a rozpoznávacie schopnosti.

T.. P. B., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, na hlavnom
pojednávaní dňa 03.12.2012 predniesla znalecký posudok č. 26/2012 v zhode s jeho písomným
vypracovaním, a dodala, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania jej neboli známe
žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov posudku súd zistil, že
svedok K.Š. J. netrpí žiadnym psychickým ochorením, ktoré by ovplyvňovalo priamo jeho schopnosť

vnímať a reprodukovať udalosti okolo seba, osobnosť svedka je egocentrická, narcistická, so sklony
k submisívnemu a dependentnému správaniu vo vzťahoch, ide o osobnosť s labilnou emotivitou a v
situáciách, v ktorých nie sú jasné kľúče, má sklony reagovať menej adekvátne a menej typicky. U svedka
neboli zistené sklony ku klamstvu, konfabulácii, jeho lži skóre bolo v norme, jeho výpovede mohli byť
ovplyvnené vonkajšími faktormi (emocionálne rozpoloženie). U svedka bola zachovaná všeobecná

hodnovernosť jeho výpovede, špecifická hodnovernosť jeho výpovede bola oslabená pre citový vzťah
s obžalovanou; svedok je zvýšene sugestibilný, má problémy s adaptáciou v živote, má problémy s
reguláciou a rozumovou kontrolou v stavoch, ktoré sú silno emocionálne nabité. Znalkyňa zhodnotila
prvotnú výpoveď svedka, ktorú vykonal nasledujúci deň po skutku, že zrejme najviac zodpovedala tomu,ako sa skutok stal. U svedka neboli odhalené patologické črty, ktoré by svedčili tomu, že má priame
sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti; prejavujú sa však u neho v správaní a v regulácii emotivity
výrazné problémy, v stavoch nahromadeného napätia má sklony reagovať málo typicky, neadekvátne s

možnosťou agresívneho sýtenia, skôr v zmysle ochrany vlastnej integrity a vlastnej pravdy. Znalkyňa tiež
zistila,žesvedokmávýraznesubmisívnesprávanievovzťahukobžalovanej,abyjunestratilavsúčasnej
dobe akoby trpel výčitkami svedomia, že učinil výpovede, aké učinil. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa
na doplňujúce otázky uviedla, že netypické správanie a neadekvátne správanie znamená spoločensky
menej tolerované a sociálneho charakteru. Narcizmus a egocentrizmus definovala tak, že osobnosť je

priamo nastavená na seba, že osobnosť je málo empatická, nemá sklony chápať iných, najprv chráni
seba, tak aby jeho obraz vyšiel ako spoločensky prijateľný. Znalkyňa charakterizovala svedka ako
milého narcisa, nevylúčila u neho schopnosť hlbších citov. K zníženiu špecifickej vierohodnosti výpovede
svedka dodala, že nie všetky skutočnosti, o ktorých svedok vypovedal sa zakladajú na pravde, nedá sa
však určiť, ktoré konkrétne, ale je zrejmé, že niektoré momenty sú pravdivé a niektoré sú nesprávne
vnímané, pretože svedok nie je schopný až tak správne vnímať a zapamätať si detaily, nie je schopný až

tak správne vnímať situácie, nevníma ako reaguje druhý, v situáciách, ktoré sú emočne nabité. Znalkyňa
zhodnotila, že svedok sa dobre adaptoval, našiel si prácu, že je v súčasnosti depresívne ladený, ale
nedá sa to dať do priameho súvisu s jeho výčitkami za krivé obvinenie. Zopakovala, že svedok chce byť
spoločensky akceptovateľný, snaží sa žiť a pôsobiť, ako sám uviedol, lebo ho to naučilo väzenie ako
aj to, že prvotné štyri výpovede svedka po skutku, ako aj konfrontácia s obžalovanou, zrejme najviac

zodpovedali tomu, ako sa skutok stal, že tieto výpovede boli spontánne a objektívne. Znegovala, že by
si svedok mohlo celý príbeh vymyslieť.

Zo znaleckého posudku N.. N. N., L.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia,
ktorý bol na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2013 prečítaný postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného

poriadku, súd zistil, že vo vzorkách krvi a moču J. U. bol z prchavých látok identifikovaný iba etanol
v stopových množstvách (v krvi 0,06 g/kg a v moči 0,14 g/kg), u poškodeného J. U. nebola zistená
prítomnosť návykových látok alebo iných toxikologicky významných látok.

Zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, tiež prečítaných na hlavnom

pojednávanídňa10.01.2013podľa§268odsek2Trestnéhoporiadku,súdzistil,žezostôpzaistenýchpri
ohliadke miesta činu, len z ohorku cigarety bola izolovaná DNA, ktorej analýzou vyplynulo, že DNA profil
biologického materiálu bol zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru obžalovanej,
teda že pôvodcom tohto materiálu bola obžalovaná. Pokiaľ išlo o ostatné vzorky odobraté z miesta činu,
z motorového vozidla poškodeného J. U. a zaistené pri domovej prehliadke v dome č. XXX v obci S., tieto

pre nedostatok vhodného biologického materiálu nepostačovali na úspešné vykonanie analýzy DNA,
prípadne zistené DNA profily neboli vhodné na individuálnu identifikáciu. Zo zvyškov šiat nebohého J. U.
(nohavice, opasok, látka šedej farby, látka červenej farby) analýzou DNA bolo dokázané, že pôvodcom
krvných stôp je osoba, od ktorej bola zaistená biologická stopa pri pitve, a to krv od nebohého J. U..

Ďalej súd zo znaleckého posudku, z odvetvia mechanoskopie, zistil, že z nožov, ktoré boli zaistené pri
domovej prehliadke a ktoré boli predložené k znaleckému skúmaniu ako aj z čepele loveckého noža
nebolo možné potvrdiť ani vylúčiť, že tieto vytvorili bodnorezné poškodenia odevných súčastí (tričko
červenej farby, pulóver svetlošedej farby) nebohého J. U.. Tiež bolo preukázané, že čepeľ noža s
nápisom Rost Frei o hrúbke 3,5 mm o dĺžke 12 cm bola prepílená rezným kotúčom pomocou uhlovej

brúsky a bola zavarená do zvarenca dvoch oceľových tyčiek prierezu „L“, s rozmermi 25x25 mm, o dĺžke
35 cm a táto čepeľ bola druhovo a rozmerovo príslušná k rukoväti o dĺžke 11 cm, teda pravdepodobne
tvorili jeden celok (lovecký nôž).

Zo znaleckého posudku z odvetvia trasológia bolo preverené, že všetky trasologické stopy vytvorené

či topánkami alebo časťami behúňov pneumatík bicyklov zaistené pri ohliadke miesta činu nevykázali
znaky vhodné na individuálnu identifikáciu, boli však vhodné na potvrdenie vzoru dezénu a druhovú
identifikáciu. Trasologické stopy po obuvi z miesta činu boli porovnávané s podošvami troch druhov
obuvi, ktoré boli predložené na porovnanie (zaistených pri domovej prehliadke, od obžalovanej a svedka
K. J.) a ich vzájomným porovnaním bolo zistené, že vtlačky častí podošiev boli na mieste činu vytvorené

podošvami obuvi s rozdielnym dezénom. Znaleckým dokazovaním sa tiež preukázalo, že stopa č. 9 z
miesta činu (cca 87 od tela nebohého) mohla byť vytvorená zadným kolesom páru pneumatík č. 7, ktoré
boli zaistené pri domovej prehliadke z dámskeho bicykla bordovej farby, že stopa č. 10 (cca 38 m od tela
nebohého) mohla byť vytvorená zadným kolesom páru pneumatík č. 5, ktoré boli zaistené pri domovejprehliadke z dámskeho horského bicykla čiernej farby a že stopa č. 13 (cca 93 m od tela nebohého)
mohla byť vytvorená zadným kolesom páru pneumatík č. 6, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke
z dámskeho bicykla čiernej farby. Zo znaleckého posudku z odvetvia daktyloskopia neboli na stopách

č. 18-22 (nože zaistené pri domovej prehliadke), č. 30 (zvarené dva kusy kovov tvare „V“ zaistených pri
domovej prehliadke v dielni), č. 32 (rukoväť noža zaistených pri domovej prehliadke v dielni) skúmaním
zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa

v trestnom spise, a to zápisnicami o domovej prehliadke, o obhliadke motorového vozidla, o previerke
výpovede na mieste činu, o rekonštrukcii, o prehliadke tela, o obhliadke miesta činu, lekárskymi
správami, predbežným pitevným nálezom, listom o prehliadke mŕtveho, zápisnicami o odovzdaní a
prevzatí zaistených vecí, úradnými správami a záznamami, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. z. 1T
45/01atýmtopripojenýmspisom,správamiopovestiahodnoteniamiobžalovanej,správouošetrujúceho
lekára svedka K. J., ako aj dokladmi preukazujúcim vynaloženie nákladov poškodenej W. U. na pohreb

J. U..

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky v rodinnom dome súpisné číslo XXX v obci S. a k nemu
prislúchajúcich priestorov bolo zrejmé, že boli zaistené veci, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania,
medzi inými aj štyri bicykle, pánske čierne topánky Angun, pánska čierna prešívaná vesta, odevy

zavesené na šnúre na dvore, kára so vzdialenosťami kolies 80 cm od seba na dvore, ručná pílka na
drevo v skleníku, napílené čerstvé pne zo stromov - 4 kusy v skleníku, v dielni karbobrúska žltej farby,
hnedé puzdro od noža na stole, jedno kovové V - zvarené dva kusy dohromady na stole, rukoväť noža za
stolom, pričom tieto skutočnosti súd následne zistil aj z vyhotovenej fotodokumentácie. Všetky zaistené
veci boli vrátené oprávnenej osobe, svedkovi K. J..

Zo zápisníc o vydaní vecí a vrátení vecí súd zistil, že veci, ktoré mala obžalovaná dňa 21.11.2011 na
sebe a pri sebe, táto dobrovoľne vydala a tieto jej boli aj všetky vrátené.

Zo správy OR PZ v Komárne, OO PZ v Hurbanove vyplynulo, že nakoľko odcudzené drevo bolo z

lesného porastu, ktorý nepatrí do Štátneho lesného pôdneho fondu, nebola naplnená skutková podstata
prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a prípad bol ukončený správou o
výsledku objasňovania priestupku.

Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste činu bolo zrejmé, že svedok K. J. potvrdil skutočnosti,

ktoré uviedol vo svojich výpovediach, čo bolo zadokumentované aj na fotografiách.

Zo zápisnice o rekonštrukcii udalosti zo dňa 19.12.2011 vyplynulo, že táto nebola zrealizovaná, nakoľko
svedok K. J. odmietol vypovedať a vykonať rekonštrukciu, pretože sa necítil dobre, hučalo mu v hlave,
pískalo v ušiach a požiadal o odklad rekonštrukcie. O zdravotnom stave predložil lekársku správu, ktorá

potvrdila, že svedok bol prijatý dňa 21.12.2011 na myringoplastiku, pretože sa mu nehojila traumatická
perforácia blanky bubienka vľavo; prepustený bol toho istého dňa. Ďalšia naplánovaná rekonštrukcia na
deň 03.02.2013 sa neuskutočnila pre odopretie práva svedka K. J. vypovedať.

Zo zápisníc o prehliadkach tela obžalovanej a svedka K. J. bolo zistené, že obaja sa podrobili úkonom

a boli odobraté vzorky DNA a daktyloskopické odtlačky.

Z fotografií pri predvedení obžalovanej a svedka K.Š. J. z 20.11.2011 súd zistil, že obžalovaná mala
krátke vlasy s prelivom vpredu, mala na sebe oblečené svetlú mikinu a svetle tepláky, merala cca do
180 cm a svedok K. J. ma na sebe tmavšie tričko s dlhým rukávom, tmavé šušťákové nohavice a meral

s topánkami pod 180 cm.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu bolo zrejmé, že miesto činu sa nachádzalo v lesnom, nie hustom,
poraste pri obci S.. Na začiatku poľa pred lesným porastom sa nachádzalo odparkované vozidlo zn.
Dacia, šedej farby, Q.: W. - XXX J. smerom na S.V.C., so stiahnutým predným oknom na strane vodiča

a kľúčmi v zapaľovaní. Asi 10 metrov od vozidla v lesnom poraste sa nachádzalo telo otočené tvárou
k zemi, pokryté čerstvo napílenými haluzami zo stromov. Horná časť nájdeného tela bola obhorená a
v ľavej hornej časti pleca boli dve bodné rany o šírke 2,5 cm. V okolí tela vo vzdialenosti 3-4 metre
smerom do lesa boli preliačiny, rozšliapané lístie, polámané konáre a smerom cez les bola rozšliapanátráva, polámané kríky, kmene spílených stromov a konáre. Koniec lesného porastu sa nachádzal vo
vzdialenosti 50 metrov od tela. Na poľnej ceste, vo vzdialenosti cca 50 metrov od tela rovno cez
les sa našla stopa č. 1, ohorok z cigarety Paramont a od cca 53 až do 106 m od stopy č. 1 sa

nachádzali trasologické stopy (odtlačky obuvi, dezény bicyklov, dezén dopravného prostriedku), pričom
tieto skutočnosti súd následne zistil aj z vyhotovenej fotodokumentácie. Všetky na mieste činu zistené
stopy bolo zaistené.

Zo zápisnice o ohliadke motorového vozidla nebohého J. U. boli zaistené biologické stopy, a to stery z

dverí, z kľúča a zo spínacieho gombíka rádia.

Z odpisu registra trestov na svedka K.W. J. a z pripojeného spisu Krajského súd v Nitre sp. zn. 1T
45/01 súd zistil, že svedok K. J. bol slovenským súdom jedenkrát súdne trestaný, dňa 31.10.2002 bol
uznaný vinným z trestného činu vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za
ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a šesť mesiacov so zaradením do III.

nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2003 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To 12/03. Svedok K. J. bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne
prepustený dňa 22.03.2010.

Z lekárskych správ na obžalovanú súd zistil, že táto mala od roku 2007 mala problémy s depresiami,

psychické ťažkosti so subjektívnym udávaním somatických problémov.

Súd ďalej zo správ, hodnotení a lustrácií na obžalovanú zistil, že obžalovaná je stíhaná len v tejto
trestnej veci, naposledy bola evidovaná ako nezamestnaná od 12.05.2011 do 05.12.2011, predtým od
01.04.2009 do 25.11.2009, kedy bola vyradená pre odporúčanie do zamestnania a od 13.02.2008 do

09.03.2008, kedy bola vyradená pre nedostavenie sa na termín určený úradom. Obžalovaná nepoberala
dávku v nezamestnanosti. Obžalovaná bola jedenkrát priestupkovo prejednávaná za priestupok na
dráhach, za čo jej bolo uložená bloková pokuta, z ústavu na výkon väzby bola hodnotená kladne, z
miesta trvalého bydliska zhodnotili, že obžalovaná bola rozvedená, žila s druhom a jeho starou matkou
a so svojou maloletou dcérou P. J. v obci S. č. XXX, kde mala od 04.02.2001 nahlásený trvalý pobyt.

Ako to vyplynulo z odpisu registra trestov, obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.

Zo správy lekára T.. I. X., ošetrujúceho svedka K. J., súd zistil, že u tohto svedka dňa 21.12.2012
bolo diagnostikované úrazové prederavenie blanky bubienka vľavo, podľa dokumentácie z 23.11.2011
pacient uviedol, že dostal pred dvoma dňami facku na ľavé ucho a že tento úraz mohol vzniknúť tak ako

uviedol svedok, ale o aké násilie išlo sa nedalo presne zistiť.

V prejednávanej trestnej veci bola rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/59/2012 zo dňa
14.01.2013 obžalovaná O. J. uznaná za vinnú zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa
§ 145 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno c) Trestného

zákona na skutkovom základe uvedenom v rozsudku a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere
20 (dvadsať) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol obžalovanej uložený ochranný dohľad na 18
(osemnásť) mesiacov s povinnosťami po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať údaje o
spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi, osobne sa

hlásiť v lehote určenej probačným a mediačným úradníkom tomuto úradníkovi a vopred mu oznamovať
vzdialenie sa z miesta svojho bydliska. Obžalovanej súd zároveň uložil podľa § 287 odsek 1 Trestného
poriadku povinnosť nahradiť poškodenej W. U., rodenej G. škodu vo výške 985,- eur a so zvyšným jej
nárokom na náhradu škody bola poškodená podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázaná na
občianke súdne konanie.

Na základe odvolania obžalovanej a poškodenej W. U. rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp.
zn. 1To/27/2013 zo dňa 23.04.2013 podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku
a zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd

svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že, podľa jeho názoru, bolo potrebné, aby sa súd prvého stupňa
vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vo veci bolo, podľa súdu druhého
stupňa, potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Podľa názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania
bolo možné vytvoriť aj inú verziu príčiny úmrtia poškodeného, a to z pohľadu páchateľa a vzhľadomna závažnosť tohto deliktu a intenzitu protiprávneho konania bolo potrebné, aby nebola akákoľvek
pochybnosť o tom, že predmetného skutku sa dopustila konkrétna osoba. Obžalovaná od počiatku
popierala spáchanie trestného činu, ako aj fakt, že na danom mieste, kde došlo k spáchaniu trestného

činu, bola. Obžalovaná neuvádzala konkrétne kto sa dopustil násilia proti poškodenému a spôsobil
mu smrť, ale svojou výpoveďou zreteľne naznačila, že týmto páchateľom mohol byť K. J.. V konaní
pred súdom prvého stupňa nebol, podľa krajského súdu, produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by usvedčil
obžalovanú, že bola na mieste činu, držala vražednú zbraň a spôsobila poškodenému zranenie, ktoré
sú uvádzané v skutku obžaloby. Zároveň nebolo možné, podľa krajského súdu, zo žiadnych dostupných

správ vyvodiť, že obžalovaná, v čase činu 32 ročná, mala sklony k agresivite alebo k takému náhlemu
impulzívnemu konaniu takej intenzity, že by bola schopná spôsobiť smrť inému. Jediným priamym
dôkazom svedčiacim o vine obžalovanej bola výpoveď svedka K. J.. Krajský súd preto považoval za
potrebné, aby znalkyňa T.. P. B. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých,
ktorá vyhotovila znalecký posudok na probanda K. J., doplnila tento znalecký posudok potom, čo sa
oboznámi s obsahom spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/45/2001 s dôrazom na znalecký posudok

znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a znalecký posudok z odboru psychológie, odvetvie
klinickej psychológie dospelých. Zároveň zaviazal súd prvého stupňa poskytnúť znalkyni komplexnú
správu o správaní sa všetkých zistených osobnostných prejavoch K. J. počas výkonu trestu odňatia
slobody. Pokiaľ by znalkyňa dospela k názoru, že získané poznatky presahujú jej odbornú spôsobilosť
mal byť do konania pribratý znalec na skúmanie duševného stavu svedka K. J.. Odvolací súd zároveň

uložilsúduprvéhostupňapovinnosťvytvoriťčasovúosodmomentu,kedyobžalovanáspolusosvedkom
K. J. odišli z domu, až pokiaľ za nimi neprišla polícia. Až po takto doplnenom dokazovaní a opätovnom
vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, súd prvého stupňa mal vo veci rozhodnúť o vine či nevine
obžalovanej, teda bez akýchkoľvek pochybností rozhodnúť, že obžalovaná je páchateľkou žalovaného
obzvlášť závažného zločinu.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V zmysle citovaného ustanovenia a vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu prejednal Okresný
súd Nitra opätovne trestnú vec proti obžalovanej O. J. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 14.02.2014,
16.05.2014,27.06.2014a06.11.2014vykonaladoplnildokazovanievintenciáchzrušujúcehouznesenia
Krajského súdu v Nitre, a to prečítaním výpovedi obžalovanej z prípravného konania a z hlavného
pojednávania, ako aj prečítaním konfrontácie, výsluchom svedkyne W. U., svedka K. J., znalca T.. Q.

P., znalkyne T.. P. B., prečítaním listinných dôkazov, a to konkrétne správ na svedka K. J. z Ústavu na
výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra a z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou, ako aj listín týkajúcich sa trestného konania vedeného proti K. J. pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného
zákona a aktuálnych správ o povesti obžalovanej.

Z výsledkov takto vykonaného a doplneného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná O. J. na hlavnom pojednávaní dňa 14.02.2014 využila svoje právo nevypovedať. Následne

na to súd postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania
zo dňa 21.11.2011, zo dňa 22.11.2011, konfrontáciu so svedkom K. J. zo dňa 21.11.2011 a z hlavného
pojednávania zo dňa 07.09.2012. V prípravnom konaní obžalovaná uviedla, že ona poškodeného J. U.
nezabila. Uviedla, že dňa 19.11.2011 sa so svojím druhom K.Š. J. okolo 13:00 hod. vybrali na horských
bicykloch pohľadať po okolí drevo, ktoré by mohli zobrať domov. Ona si so sebou zobrala dva telefóny,

kľúče, slnečné okuliare, cigarety, zápalky a zopár kúskov papierových vreckoviek. Svedok K. J. si so
sebou zobral batoh, v ktorom mal ďalekohľad a staršiu igelitovú tašku. Z domu, kde bývali išli rovno k
miestu, ktoré sa nachádza v obci S. neďaleko ich domu za cintorínom, ktorý je na konci obce smerom na
Obec Marcelová. K tomuto miestu viedli dve cesty. Jedna cesta viedla popri cintorínu a druhá cesta bola
tá, po ktorej išli oni so svedkom K. J.. Z domu išli po hlavnej ceste smerom od obce Marcelová. Následne

odbočili doprava, kde išli dlhšiu dobu rovno, okolo vinných domčekov, a stále rovno. Po určitom čase
odbočili opäť doprava na cestu rovnobežnú s hlavnou cestou. Po tejto ceste išli ešte chvíľu rovno a
nakoniec odbočili doľava a po chvíli boli na mieste. Na toto miesto prišli približne o 13.20 hod., kde sa
ešte asi 15 minút rozprávali a následne svedok K. J. vošiel do lesa a ona zostala na mieste. Potom akosa svedok K. J. vrátil z lesa, jej povedal, že v lese sú stromy, ktoré by mohli zobrať domov. Keďže nemali
drevo do čoho dať, ona sa vrátila domov po vozík tou istou cestou, ako prišli na toto miesto. Doma sa
zdržala asi len päť minút, kedy skontrolovala babku a zobrala vozík. S vozíkom sa vrátila za svedkom K.

J. opäť tou istou cestou, počas ktorej stretla dve autá pred vínnymi domkami. Od miesta, kde obžalovaná
stretla autá, až po miesto, kde ju mal svedok K.Q. J. čakať, jej to trvalo asi 20 až 25 minút. Potom ako
obžalovaná na ceste k lesu druhýkrát odbočila doprava, postála približne 3 až 5 minút, pretože začula
zvuk auta a niečie hlasy. Toto sa stalo vedľa poľovníckej postriežky. Vtedy si vymyslela, že ak by ju niekto
zastavil, tak povie, že išla do obce Marcelová po matrac k svokrovi a zároveň by povedala, že si zabudla

doma kľúče a musí sa vrátiť. O tom však povedala len svedkovi K. J., potom ako prišli domov, nevedela
uviesť, či to niekto začul. Ako prichádzala na miesto, kde boli aj predtým, videla bicykel svedka K. J.,
no jeho a ani nikoho iného nevidela. Preto dvakrát po maďarsky vykríkla „srdiečko, kde si?“, na čo jej
svedok K. J. odpovedal „ostaň tam, kde si, nechoď do lesa“. Preto sa ho ona na to opýtala, že či sa
niečo stalo, na čo jej odpovedal, že nie, len nech nejde do lesa. Keď sa ho spýtala, čo má urobiť s károu,
svedok K. J. jej povedal, že buď nech ju tam nechá alebo nech ju zoberie domov. Preto ona zobrala káru

a išla domov. Pri odchode ešte začula ako jej svedok K. J. kričal, že hneď príde domov aj on. Ona sa
domov vrátila po druhej ceste okolo cintorína a doma čakala na príchod svedka K. J., ktorý prišiel asi
po pol hodine. Keď svedok K.Q. J. prišiel domov, tak sa potil, bol vyblednutý a nervózny. Následne si
obaja zapálili v ich sklenenom domčeku, kde mali uskladnené drevo. Ona išla do domu, kde jej svedok
K. J. prišiel povedať, že musí ísť niečo pozrieť a hneď príde. Po 30 až 40 minútach sa vrátil a povedal

jej, že všetko je v poriadku. Následne svedok K. J. zaspal. V ten večer sa ešte rozprávala aj so svojou
matkou, pozerala televízor a zaspala. Na druhý deň ona vstala o 8.30 hod., vypila si so svedkom K. J.
kávu, na čo on išiel do dielne niečo zvárať, potom šrotoval kukuricu a nakoniec išiel do záhrady. Ona od
rána upratovala a dala prať do pračky jednu várku, druhú už nestihla, lebo k nim došla polícia.
Na doplňujúce otázky, prečo si vymyslela, že keby ju niekto v ten deň stretol, tak by povedala, že do

Marcelovej po matrac, uviedla, že sa bála, že by svedkovi K. J. kvôli krádeži dreva niečo hrozilo a
zároveň, že by aj ona bola potrestaná. Vypovedala tiež, že so svedkom zvykli so sebou nosiť malý
červený vreckový vysúvací nôž, ale nevedela, či ho v ten deň mali so sebou alebo či svedok mal so
sebou iný nôž.
Obžalovaná uviedla, že z J. telefónu zistila, že v čase o 14:51 hod. volala so svojou dcérou, ktorej

oznámila, že za chvíľu budú doma. Bolo to v čase, keď bola ona pred lesíkom s károu a kričala na
svedka K. J.. Keď prišla k J. bicyklu, tak tam boli pripravené dve nalomené polená asi 1,5 metra dlhé.
Keď komunikovala s J., tak ten mohol byť od nej asi 15-20 metrov, ale nevidela ho, počula ho zreteľne a
jasne, napriek tomu, že ho nevidela nemohol byť ďaleko. Okrem toho počula šuchot lístia akoby chodil.
Poprela, že by videla pri lese nejaké auto.

K veciam, ktoré na druhý deň po skutku prala, sa vyjadrila, že tieto veci mali na sebe spoločne s K. J.
oblečené asi týždeň pred tým ako ich dala prať.
Dňa 22.11.2011 obžalovaná vypovedala takmer zhodne, ako vo výpovedi zo dňa 21.11.2011 s tým
rozdielom, že v tejto výpovedi uviedla, že cestou k lesu s károu nikoho nestretla a že v ten deň nemala
so sebou v lese žiadny nôž a zároveň nevedela o tom, že by svedok K. J. so sebou mal nôž alebo, že

by so sebou nejaký nôž vôbec nosieval.
Na doplňujúce otázky pri tomto výsluchu obžalovaná uviedla, že v ten deň nebola svedkom toho, že by
svedka K. J. niekto fyzicky napadol. Vypovedala, že poškodeného J. U. nepoznala ani podľa mena a
ani podľa fotografie a v deň skutku ho v lese nestretla. Poprela, že by ona v lese zbierala konáre a lístie
alebo že by v lese zakladala oheň.

K veciam, ktoré obžalovaná, na druhý deň po inkriminovanom dni, prala, vypovedala, že išlo o bežné
domáce oblečenie, ktoré patrilo jej, jej dcére a svedkovi K. J., pričom nešlo o veci, ktoré mala na sebe
dňa 19.11.2011. Z vecí patriacich svedkovi prala obžalovaná maskáčové nohavice a kabát, ktorý zvykli
nosiť obaja. Veci, ktoré mala obžalovaná na sebe dňa 19.11.2011 mala na sebe aj v čase, keď bola
odvedená na políciu a tieto veci jej boli políciou zadržané. Obžalovaná uviedla, že potom ako sa svedok

K. J. vrátil z lesa, mal šuštiakové nohavice špinavé od prachu a od zeme.
Pri konfrontácii obžalovanej so svedkom K. J. dňa 21.11.2011 obžalovaná neuviedla žiadne iné
skutočnosti ako v predchádzajúcich výpovediach. Rovnako ako svedok K. J., tak aj obžalovaná zotrvali
na svojich výpovediach.

Svedkyňa - poškodená W. U., na hlavnom pojednávaní dňa 14.02.2014 zotrvala na svojej výpovedí,
ktorú urobila na predchádzajúcom hlavom pojednávaní a nijakým spôsobom ju nechcela doplniť a ani
zmeniť.Na doplňujúce otázky uviedla, že spoločne so svojím manželom poškodeným J. U. stretla obžalovanú
dňa 19.11.2011 pár minút po 15.00 hod., keď išli autom od ich vínneho domčeka nachádzajúceho sa
v obci S. domov po ceste, ktorá spája cestu, na ktorej sú vínne domčeky a hlavnú cestu v Obci S..

Obžalovaná išla oproti nim smerom k vínnym domčekom na bicykli, pričom jednou rukou ťahala vozík.
Obžalovanú stretli asi 150 až 200 metrov od ich vínneho domčeka a táto cesta im trvala približne 1 až 2
minúty. Keď prišli s poškodeným domov, ona spoločne s vnukom vystúpili z auta a jej manžel im oznámil,
že sa hneď vráti, pretože musel ešte niečo pozrieť.
Svedkyňa - poškodená zároveň ukázala na satelitnej mape vytlačenej z Googlu miesta v Obci S., kde sa

nachádzal ich vínny domček, ich rodinný dom, miesto kde s J. U. videli obžalovanú a ktorým smerom išla
obžalovaná. Cesta, na ktorej stretli obžalovanú bola asfaltová a obžalovaná následne ďalej pokračovala
smeromdochotára,kdetátocestaužmiernestúpalaanebolaasfaltová.Svedkyňanevedelauviesťakou
rýchlosťou oni išli autom, ani to ako rýchlo išla obžalovaná na bicykli. Uviedla však, že cesta, na ktorej
sa stretli je dostatočne široká na to, aby sa tam zároveň zmestilo auto a bicykel s vozíkom. Svedkyňa
- poškodená však nevedela uviesť, kam ďalej obžalovaná išla a ani to čo mala oblečené. Uviedla však,

že nikdy pred tým nemala s obžalovanou žiadny konflikt a jej manžel bol pravák.
Obžalovaná sa k výpovedi svedkyne - poškodenej vyjadrila, že ju svedkyňa poškodená nemohla stretnúť
tak ako uvádzala, nakoľko ona stretla na hlavnej ceste dve autá a ani jedno nebolo ich a zároveň ju
nemohli stretnúť v čase ako uvádzala svedkyňa - poškodená vzhľadom na to, že ona o 14:51. hod volala
svojej dcére z miesta pri lese, kedy už odchádzala domov. Obžalovaná tiež uviedla, že tá cesta nebola

tak široká, aby sa ňu zmestilo auto a kára zároveň.

Svedok K. J., na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2014 vypovedal, že dňa 19.11.2011 medzi 11:00 až
14:00 hod. išiel s obžalovanou do lesa na drevo, kde on zbieral a pripravoval drevo, zatiaľ čo ona išla
domov po vozík. Ako sa obžalovaná vrátila s vozíkom po 20 až 40 minútach od jej odchodu, približne

medzi 14 až 16 hodinou, naložili na vozík pozbierané drevo a chvíľu oddychovali. Následne, asi 5 až
10 minút po obžalovanej, prišiel za nimi poškodený J. U., ktorý začal na nich kričať, že kradnú drevo.
On sa chcel s poškodeným dohodnúť, aby z toho nebol problém. Preto išiel spoločne s obžalovanou za
poškodeným. On však dostal, z jemu neznámych dôvodov, od poškodeného silnú facku, na pravú stranu
tváre, v dôsledku čoho spadol na zem. Potom mal poškodené ucho a opuchnutú tvár. Ako bol on na zemi,

obžalovaná mu vybrala z vesty nôž a skočila na poškodeného, pričom ho bodla zozadu do chrbta asi
štyrikrát. Na to poškodený padol na zem na brucho. On bol v tom čase asi 3 až 4 metre od poškodeného.
Následne vytiahol z vrecka vesty puzdro na nôž a podal ho obžalovanej, ktorá ho dala do puzdra, bez
toho, aby ho utrela, a on sám si potom dal nôž aj s puzdrom naspäť do vrecka vesty. Popritom, ako
on nakladal drevo na vozík, obžalovaná posypala poškodeného lístím a následne ho zapálila; prečo to

obžalovaná urobila, on uviesť nevedel. Keď odchádzali spoločne z lesa, telo ešte horelo. Domov sa však
už nevracali rovnakou cestou. Po príchode domov sa on zaoberal drevom a nevedel uviesť, čo robila
obžalovaná. Uviedol však, že domov sa vrátili ešte za svetla, hodinu však uviesť nevedel. Na druhý deň
vstali okolo 6 až 7 hodiny ráno, obžalovaná išla prať oblečenie, ktoré mali deň predtým oblečené v lese
a on čakal na pracovníkov, ktorí im mali prísť zorať záhradu. Pracovníci prišli okolo 8 až 9 hod. ráno a

následne okolo 9 až 10 hod. prišli policajti.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že on si so sebou zobral do lesa pílu, sekeru a poľovnícky nôž
o dĺžky 20 cm. Pílu a sekeru mal svedok vo vreci a nôž vo vnútornom nezavretom vrecku vesty, ktorú
nemal zapnutú. Do lesa išli po vedľajšej ceste k vínnym domčekom a od nich po poľných cestách na
bicykloch, pričom on mal horský bicykel modrej farby a obžalovaná mala červený bicykel. Cestou tam

nikoho nestretli. Obaja boli oblečení v čiernom s čiapkami, s tým že obžalovaná mala oranžové tepláky
a on mal čiernu vestu. Ďalej vypovedal, že miesto, kde on chystal drevo sa nachádzalo od stredu lesa
smerom k druhému koncu lesa, a keď mal pripravené drevo, vtedy prišla obžalovaná a po nej do 5-10
minút prišiel aj poškodený, ktorého poznal pod prezývkou „zelený sopeľ“ a ktorý na nich kričal, že kradnú
drevo. Káru, ktorú si obžalovaná pripla za červený bicykel, bol starý, hrdzavý, sivej farby. Svedok ďalej

uviedol, že po incidente s poškodeným, bol operovaný na ľavé ucho, drevo, ktoré on pred skutkom
nachystal, počas toho ako bola obžalovaná s poškodeným, naložil na vozík a následne ho zobrali domov
a ho vyložili v šope, v ktorej mali náradie. Svedok vypovedal, že keď sa obžalovaná z domu vrátila s
károu, nehovorila mu, že by niekoho po ceste stretla. V záujme ochrániť obžalovanú, on poľovnícky nôž
rozrezal karbobrúskou na dve časti tak, že oddelil čepeľ od rúčky a obe časti spadli za stôl, na ktorom

nôž rozpiľoval. Svedok si nepamätal, čo sa stalo so sekerou a pílkou. O tom, kde sa nachádzalo miesto
činu svedok vypovedal, že vo vzdialenosti asi 10 až 20 metrov odtadiaľ bola poľovnícka postriežka,
odkadiaľ prišiel aj poškodený. Poškodený tak obišiel les sprava a na miesto činu prišiel z tej istej strany
ako on spolu s obžalovanou.Svedok vypovedal, že je pravák a že on poškodeného nebodol a nemal žiadny dôvod vypovedať
nepravdu.Tiežuviedol,žesibolvedomýnásledkov,akbyvskúšobnejdobepodmienečnéhoprepustenia
z výkonu trestu odňatia, ktorý mu bol uložený v roku 2001 pre trestný čin vraždy, spáchal iný trestný čin.

Svedok zároveň ukázal na satelitnej mape vytlačenej z Googlu miesta v Obci S., kde sa nachádzal
dom, v ktorom s obžalovanou v inkriminovanom čase bývali, akou cestou išli k lesnému porastu dňa
19.11.2011 a tiež na detailnejšom zábere z lesného porastu pri S. ukázal, kde poškodený odparkoval
svoje auto, keď za nimi došiel do lesa, kde on čakal na obžalovanú a kde nachystal drevo. To, že pred
znalkyňou neuviedol, že v čase znaleckého vyšetrenia mal už nový vzťah a že pred súdom na hlavnom

pojednávaní dňa 03.12.2012 nevypovedal z dôvodu, že bol druhom obžalovanej vysvetlil tak, že išlo o
rýchly a príležitostný vzťah a otcovstvo mu priznal až súd v marci 2013.
Vo výpovediach svedka z hlavného pojednávania dňa 16.05.2014 a z prípravného konania, ktoré boli
prečítané aj na hlavom pojednávaní dňa 03.12.2012, kedy svedok odmietol vypovedať pre druhovský
pomer k obžalovanej boli rozpory, ktoré spočívali v tom, že v prípravnom konaní vypovedal, že keď
sa vybral za poškodeným, tento už bol na odchode, k nim bol otočený chrbtom, že potom ako

obžalovaná bodla poškodeného, on navrhol obžalovanej, aby z miesta činu rýchlo zmizli, ale ona navrhla
poškodeného zakryť lístím a konármi, ktorej požiadavke on vyhovel a poškodeného príkrili lístím a
konármi, že potom on naložil prichystané drevo na káru tiež, že doma zistil, že v lesíku zabudol pílu, a
preto sa po ňu spoločne s obžalovanou vrátili do lesíka, kde ju aj našli a videli ako poškodený ešte stále
horel, že po príchode domov on vonku pracoval s drevom a obžalovaná utekala dnu, aby poučila svoju

dcéru P. J. a jeho babku svedkyňu N. J. o tom, že keby sa ich niekto pýtal, kde boli, mali vypovedať, že
on bol dňa 19.11.2011 celý deň doma a obžalovaná bola ráno v obchode a v poobedňajších hodinách
sa vybrala do Marcelovej po matrac, ďalej že následne si s obžalovanou dali víno, on si zapálil cigaretu
a išli spať, že potom ako sa dňa 20.11.2011 s obžalovanou zobudili, išla obžalovaná prať oblečenie,
ktoré mala obžalovaná spoločne so svedkom dňa 19.11.2011 oblečené v lese a svedok zatiaľ vo

svojej dielni rozrezal nôž na dve časti, tak že karbobrúskou odrezal čepeľ od rukoväte, čepeľ následne
zavaril medzi „U“ železnými profilmi, ktoré nechal na stole, rukovať utrel handrou a hodil ju za stôl
v dielni, puzdro z noža nechal na stole v dielni, ďalej že v deň skutku mal oblečenú čiernu pletenú
vestu, maskáčové nohavice, šedý sveter, teplú prešívanú vestu a čierne topánky a obžalovaná mala
čierne tepláky, šušťákovú bundu čiernej farby, čierne rukavice a čiernu pletenú čiapku. K týmto všetkým

rozporom svedok uviedol, že sa pridržiava všetkého, čo uviedol vo svojich výpovediach z prípravného
konania, on na hlavnom pojednávaní o niektorých veciach nevypovedal alebo vypovedal inak z dôvodu,
že si už na ne dobre nepamätal; rovnako si nepamätal, že fajčil príležitostne. Ďalej uviedol, že pred
výsluchom na polícii nebol na neho robený žiadny nátlak, bol riadne poučený podľa § 130 odsek 1
Trestného poriadku. Na ďalšie doplňujúce otázky svedok uviedol, že v ich domácnosti právala babka a

aj obžalovaná, pričom, podľa neho, obžalovaná právala aj v nedeľu.

Znalec T.. Q. P., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní
dňa 16.05.2014 predniesol znalecký posudok č. 143/2013 v zhode s jeho písomným vypracovaním a
dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu neboli známe žiadne okolnosti,

ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že svedok K.
J. v čase hlavného pojednávania a ani v čase skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou, ani chorobou,
ktorá by mala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, a v dôsledku toho bol v čase
skutku v plnom kontakte s realitou a mohol ovládať svoje konanie. Svedok bol schopný chápať zmysel
trestného konania, ktoré je vedené voči obžalovanej. Svedok nebol závislý od alkoholu a ani od iných

psychotropných látok v pravom medicínskom slova zmysle. Znalec u svedka konštatoval abnormnú
osobnostnú štrukturalizáciu, teda zmiešanú poruchu osobnosti s emočne nestabilnými, disociálnymi,
non maturovanými prvkami, a v kontexte s tým nadužívanie alkoholu (abúzus) bez závislosti. Podľa
znalca svedok netrpel žiadnym ochorením, ktoré by u neho z medicínskeho hľadiska mohlo ovplyvniť
jeho výpoveď voči obžalovanej, závislosť v medicínskom zmysle slova u neho nebola zistená a tak, z

psychiatrického hľadiska, nič neznižovalo jeho schopnosť správne vnímať a vypovedať. Ak by boli vo
výpovediach svedka rozpory, boli by svedkom plne uvedomované a neboli by chorobou determinované,
ale účelové, respektíve inak (nie chorobne) motivované. Závery znaleckého posudku znalec na hlavnom
pojednávanídoplnil,tak,žeusvedkazistilporuchuosobnosti,ktorávšakniejeduševnýmochorením,ale
je to celoživotná abnormita osobnosti. Svedok je osobou emočne nestabilnou s prvkami egocentrizmu. U

svedka nešlo z medicínskeho hľadiska o patologickú lož. Zároveň znalec uviedol, že svedok je schopný
interpretovať, v čase skutku mu nič nebránilo v správnom vnímaní a zapamätaní si udalostí, pretože
netrpel žiadnou chorobou, ani žiadnym poškodením mozgu, či výpadkami pamäte ktoré by mu bránili
v zapamätaní si udalostí. Znalec, ktorý bol prítomný pri výsluchu svedka J. na hlavnom pojednávaní,uviedol, že u svedka boli manifestné prejavy poruchy osobnosti svedka, ako aj to, že svedok je
osobou disociálnou s nízkou mierou empatie a súcitu, bez vyšších emócií. K agresívnym sklonom
svedka J. uviedol, že pri disociálnych osobách existuje vyššie riziko disociálneho správania. Emočná

nestabilita svedka sa prejavuje nízkou frustračnou toleranciou, afektívnymi výkyvmi, v obtiažnych a
emočne sýtených životných situáciách sa svedok prejavuje skratovo, prudko a prípadne agresívne.
Znalec uviedol, že výpoveď svedka bola rozporuplná a bez emočnej odpovede, absentujú u neho etické
normy. Podľa znalca nebolo na svedkovi vidieť, že by sa ho to nejako dotklo, že by to prežíval a že pre
svedka pravda nič neznamená, ale nie je to dôkaz toho, že by svedok hovoril nepravdu.

Znalkyňa T.. P. B., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia
dospelých, na hlavnom pojednávaní dňa 06.11.2014 predniesla závery, v poradí už druhého v tejto veci
ňou vypracovaného znaleckého posudku č. 10/2013, a to po predložení celého spisu, aj so správami a
hodnoteniaminasvedkaJ.aakoajspisuKrajskéhosúduvNitresp.zn.1T/45/01,vcelkovejzhodesjeho
písomným vypracovaním a dodala, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania jej neboli

známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov a v plnom rozsahu sa ho pridržala.
Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že u svedka K. J. je obvykle zachovaná schopnosť riadne
vnímať, zapamätať a reprodukovať prežité udalosti. Zároveň má však sklony k chybným úsudkom a
neočakávaným a netypickým rozhodnutiam. Správanie svedka K. J. v situáciách, ktoré sú silno emočne
sýtené je ovplyvnené tým, že vtedy ho môžu emócie rušiť, pričom sa ich snaží až rigidne kontrolovať.

Vtedy svedok môže reagovať netypicky a impulzívne, berie slabší ohľad na vonkajší svet a je nadmerne
zaujatý sám sebou. Všeobecná vierohodnosť výpovedí svedka je zachovaná. Špecifická vierohodnosť
výpovedí svedka je znížená a to najmä v dôsledku jeho patologickej osobnosti, jeho nadmerného
zaujatia samým sebou, jeho sklonom reagovať netypicky, neočakávane, v emočne nabitých situáciách
má sklony prehliadať kritické a dôležité aspekty situácie. Intelektové schopnosti svedka K. J. sú na

úrovni populačného priemeru, pričom má harmonicky štruktúrovaný intelekt. Jeho vedomostná úroveň
a rozhľad sú na primeranej úrovni. Kognitívne funkcie má primerané veku, úroveň jeho koncentrácie
vnímania môže byť v stavoch zvýšeného napätia oslabená a zároveň môže mať sklony k prehliadaniu
dôležitých aspektov situácií. Úroveň jeho oddialenej pamäte je oslabená na úroveň podpriemeru.
Znalkyňa uviedla, že v stavoch a v situáciách silno emočne sýtených má svedok tendenciu prehliadať

aspekty situácie, respektíve, keďže je nadmerne zaujatý sám sebou a okolie nevníma presne, má sklony
si situáciu dokresliť, dokonfabulovať, tak ako mu to vyhovuje; prioritou sú mu jeho vlastné záujmy.
Osobnosť svedka K. J. nesie prvky patológie v zmysle prítomnej emočnej instabilnej poruchy osobnosti,
zmiešaného typu. Jeho osobnosť nesie rysy disocialnej poruchy osobnosti. Na vierohodnosť výpovede
svedka K. J. mohli mať vplyv jeho osobnostné rysy, úroveň a instabilita jeho emotivity, jeho narcistické

nastavenie, jeho nadmerné zaujatie samým sebou, ako aj znížená, resp. mediačná dysfunkcia v emočne
nabitých stavoch a v situáciách. Motívom jeho možnej účelovej výpovede mohla byť skutočnosť,
že bol v podmienke, ako aj skutočnosť, že nebol schopný vytvoriť a udržať si zmysluplné a hlboké
vzťahy a že v jeho prežívaní a rozhodovaní hrala hlavnú úlohu jeho osoba a jeho potreby. Znalkyňa
v znaleckom posudku uviedla, že neochota svedka K. J. vypovedať, ako aj jeho výpoveď, neboli v

skutočnosti ovplyvnené blízkym vzťahom k obžalovanej, tak ako to uviedla v predošlom znaleckom
posudku, ale vlastnou snahou ochrániť samého seba. Ďalej skonštatovala, že v správaní a v regulácii
emotivity svedka K. J. boli výrazné problémy, v stavoch nahromadeného napätia a úzkosti, resp. v
silne emočne sýtených situáciách, mal sklony reagovať málo typicky až neadekvátne. Zároveň znalkyňa
nevylúčila aj agresívne sýtenie v zmysle ochrany vlastnej integrity a vlastnej pravdy. Znalkyňa na

hlavnom pojednávaní vypovedala, že proband pri prvom vyšetrení nevypovedal ku skutku, čo dôvodil
chránením obžalovanej, hoci mesiac na to sa mu narodilo dieťa s inou ženou a tiež, že vie, že svedok je
v súčasnosti trestne stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, čo znalkyňu utvrdilo v tom,
že svedok má sklony k agresívnemu správaniu a je patologickou osobnosťou s agresívnym sýtením.
Výpoveď svedka z prípravného konania bola, podľa znalkyne, ovplyvnená tým, že svedok vedel, že

bol v podmienke a chcel sa tak vyhnúť trestu. Preto jeho hlavným motívom bolo chrániť seba samého
aj za cenu toho, že ublíži blízkemu človeku. Psychopati sú schopní klamať aj do očí, aj po poučení o
následkoch krivej výpovede. Znalkyňa nevylúčila ani možnosť, že si to celé svedok mohol vymyslieť do
úplných detailov. Niektoré veci mohli zodpovedať skutočnosti, ale on si ich mohol prispôsobiť, nakoľko
je veľmi sociálne zdatný. U disocialnej osobnosti je znížená frustračná tolerancia, tieto osoby majú nízky

prah agresie, sú citovo chladní, nemajú pocity viny a výčitky svedomia, potrebujú ihneď uspokojiť svoje
potreby, ak sú inteligentní, tak sa vedia pretvarovať, kontrolovať v zmysle vlastnej ochrany a pekne sa
správať. Je u nich snaha vyhnúť sa trestu. Počas prvého vyšetrenia bol K. J. napätejší, mal úraz ruky,
bol plačlivý, najmä keď sa vyjadroval vo vzťahu k obžalovanej. Na druhom sedení prišiel svedok sozdravotnou dokumentáciou, ochotne spolupracoval, robil testy, prišiel načas a nebol depresívne ladený.
Znalkyňa vyjadrila svoj názor, že by si vedela predstaviť, že osobnosť ako K. J. s narcistickými sklonmi,
by vedel krivo obviniť svoju blízku osobu a že by bol schopný poprieť realitu. Znalkyňa sa k poznámkam

svedka K. J., na ktoré sa, pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní, odvolával a bez ktorých nechcel
vypovedať, vyjadrila tak, že nakoľko je K. J. výrazne psychopaticky štruktúrovaná osobnosť zaujatá
samým sebou poznámky, ktoré si robil, slúžili na to, aby chránil predovšetkým sám seba. Rozdielnosti
medzi prvým a druhým znaleckým posudkom znalkyňa odôvodnila tým, že svedok K. J. je primerane
inteligentný a vie sa pri výsluchu správať. Pri druhom vyšetrení sa však svedok K. J. priznal ku vzťahu,

z ktorého sa mu narodilo dieťa, čo výrazne ovplyvnilo závery druhého znaleckého posudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v trestnom spise, a to správ a hodnotení o správaní sa svedka K. J. a obžalovanej v ústave na výkon
trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby, mapy z googlemaps, oznámenie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Komárno, uznesenie o vznesení obvinenia voči K. J., návrh Okresnej prokuratúry

Komárno na vzatie K. J. do väzby, uznesenie Okresného súdu Komárno sp.zn. 15Tp/2/2014, ako aj
správy o povesti obžalovanej.

Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra zo dňa 24.05.2013
vyplývalo, že K. J. v tom čase vykonával trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

a Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou súd zistil, že K. J. bol dňa 22.03.2010 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody, so skúšobnou dobou na sedem rokov, teda do 22.03.2017. Trest odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/45/2001 zo dňa 31.10.2002 právoplatným v
spojení uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To/12/2003 zo dňa 09.04.2003 pre

trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
vykonával, so zarátaním väzby od 29.06.2001 do 09.04.2003, do podmienečného prepustenia dňa
22.03.2010. Ústav zhodnotil správanie svedka K. J. počas výkonu trestu odňatia slobody, ako správanie
na požadovanej úrovni. Plnil príkazy a nariadenia príslušníkov, konflikty nevyvolával, zásady hygieny
dodržiaval, bol pracovne zaradený a k prideleným úlohám pristupoval zodpovedne. Z hodnotenia k

návrhu na podmienečné prepustenie vydaného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou zo dňa 20.01.2010 vyplývalo, že svedok K. J. bol zadržaný dňa 29.06.2011 a dodaný do
výkonu väzby dňa 30.06.2001 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Nitra. Dňa 09.04.2003 nastúpil výkon trestu odňatia slobody a následne bol premiestnený do Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, kde bol pozitívne hodnotený. Po jeho

premiestnení do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou bolo jeho správanie
hodnotené na veľmi dobrej úrovni. Jeho resocializačná prognóza bola však, podľa hodnotenia rizika
sociálneho zlyhania, nepriaznivá.

Z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre zo dňa 10.01.2014

vyplývalo, že obžalovaná O. J. vykonávala väzbu od 22.11.2011 v štandardnom režime kolúznej väzby.
Správanie a vystupovanie menovanej bolo na požadovanej úrovni, dodržiavala ustanovenie Zákona o
výkone väzby a Ústavného poriadku a nebola disciplinárne potrestaná.

Mapy z googlemaps zabezpečené súdom zobrazovali satelitné mapy častí obce S., na ktorých bolo

vidieť dom, v ktorom bývali K. J. s obžalovanou, dom poškodených, miesto činu, ako aj prístupové cesty
na miesto činu. Na týchto mapách boli predsedníčkou senátu podľa určení svedkov W. U. a K. J. počas
ich výsluchu na hlavnom pojednávaní, označené miesta, kde svedkyňa poškodená bývala, kde videla v
deň skutku obžalovanú, akým smerom išla obžalovaná a kde sa nachádzal ich vínny domček. Svedok
K. J. uviedol, kde býval s obžalovanou, ktorou cestou išli s obžalovanou na miesto činu a späť, kde na

mieste činu naskladal napílené drevo, kde mal poškodený auto a kde čakal svedok obžalovanú, keď išla
domov po káru a akou cestou sa obžalovaná vracala s károu.

Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne zo dňa 03.04.2014 vyplývalo, že
svedok K. J. bol rozhodnutím Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Tp/2/2014 zo dňa 16.02.2014 vzatý

do väzby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2
písmeno d) Trestného zákona, ktorý mal spáchať voči svojej manželke a svokre z dôvodu podľa § 71
odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Voči K. J. bolo uznesením Okresného riaditeľstva policajného
zboru Komárno, odboru kriminálnej polície pod ČVS: ORP-101/2-VYS-KN-2014 zo dňa 14.02.2014vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a),
odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona.
Vyšetrovanie v trestnej veci vedenej proti K. J. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b),
písmeno j) Trestného zákona, bolo dňa 23.06.2014 ukončené Návrhom na podanie obžaloby a spis
bol predložený na Okresnú prokuratúru v Komárne a v súčasnosti je vec vedená na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 11T/66/2014 a ku dňu 30.10.2014 nebola rozhodnutá a právoplatne skončená.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná sa doposiaľ nedopustila žiadneho trestného činu, pre
ktorý by bola súdne trestaná. Z lustrácie v evidencii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
rovnako, ako z lustrácie v evidencii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplývalo, že voči
obžalovanej nebolo, okrem tejto trestnej veci, vedené žiadne iné trestné stíhanie.

V súlade s vyslovenými právnymi úvahami nadriadeného súdu v zrušujúcom rozhodnutí, rešpektujúc

jeho pokyny a právne závery, súd 1. stupňa, po vykonaní doplneného dokazovania zistil, že skutok sa
stal tak, ako je uvedený v upravenej skutkovej vete a tak ako bolo uvedené aj v rozsudku súdu prvého
stupňa zo dňa 14.01.2013, teda, že bolo preukázané, že skutok vykazuje tak po stránke subjektívnej ako
i objektívnej všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy nielen podľa § 145 odsek 1, ale
aj podľa § 145 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, a to s poukazom na § 140 písmeno c) Trestného

zákona, t.j. že obžalovaná bola pri usmrtení J. U. motivovaná práve tým, aby J. U. zabránila oznámiť ju
a svedka J. na polícii, že kradli drevo v lese, čím sa im tento týmto fakticky aj hrozil a že tento obzvlášť
závažný zločin spáchala obžalovaná J.. Z uvedeného osobitného motívu bola obžalovaná usvedčená
nielen vlastnou výpoveďou, v ktorej uviedla, že už doma sa s druhom rozprávali o tom, že pôjdu kradnúť
drevo bez povolenia, preto sa vrátila po káru, na ktorú ukradnuté drevo chcela naložiť, ale sama dokonca

priznala, že mala strach, že išla kradnúť drevo, lebo nikdy nekradla, ale tento osobitný motív vyplynul
aj z usvedčujúcej výpovede svedka K. J., ktorý priznal, že išli do lesa s úmyslom ukradnúť drevo, ale
aj z výpovede svedkyne poškodenej W. U., ktorá uviedla, že obžalovanú spolu s manželom videli ako
išla smerom k lesu s károu, načo sa nebohý J. U. vybral za obžalovanou a neposledne čiastočne aj
výpoveďami svedkýň N. J. a P. J., ktoré zhodne potvrdili, že v uvedený deň 19.11.2011 si obžalovaná z

domu zobrala káru, teda vozík, na ktorom sa dalo odviesť drevo.

Tak ako aj v prvom rozsudku, súd doplnil do skutkovej vety, že obžalovaná vytiahla nôž z vnútorného
vrecka vesty K. J., (dôkazy: výpovede obžalovanej a svedka K. J., zápisnica o domovej prehliadke),
pretože v skutkovej vete absentoval údaj, kde sa vnútorné vrecko, z ktorého obžalovaná vytiahla nôž,

nachádzalo, pričom tiež precizoval počet a druh zranení u nebohého J. U., a to podľa znaleckého
posudku súdnych znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo T.. L. R. a T.. Q.
B. tak, že išlo celkovo o päť bodných rán, z toho tri rany boli smrteľné, a to všetko bez zásadnej zmeny
okolností samotného skutku. Ďalej, keďže v skutkovej vete jasným a jednoznačným spôsobom nebol
vyjadrený cieľ konania obžalovanej, teda smrť J. U., tento súd do skutkovej vety taktiež doplnil.

Na základe pokynu odvolacieho súdu, súd prvého stupňa na základe výpovedí poškodenej, svedka J. a
obžalovanej vytvoril časovú os dní 19.11.2011 a 20.11.2011. Bolo nepochybné, že dňa 19.11.2011 medzi
13:00 hod. a 13:30 hod. obžalovaná s J. odišli z domu, v ktorom v S. bývali, medzi 13:45 hod. a 14.00
hod. došli do agátového lesíka, kam išli kradnúť drevo a medzi 14:00 hod. a 14:30 hod. obžalovaná

odišla z lesíka po káru, na ktorej chceli kradnuté drevo odviesť domov. Do tohto momentu sa výpovede
obžalovanej a svedka J. v časoch približne zhodovali. Následne zhruba o 14:45 hod. a 15:00 hod. sa
podľa J., ale aj podľa tvrdenia obžalovanej, obžalovaná vrátila s károu do lesa, čo korešpondovalo s
približným časom, ktorý uviedla poškodená W. U., že videla obžalovanú okolo 15:00 hod. pred vínnymi
domčekmi ako ide na bicykli s károu ako aj s časom, ktorý uviedla N. J., že obžalovaná okolo 15:00 hod.

odchádzala z domu s károu. Vzdialenosť od vínnych domčekov k agátovému lesu je podľa googlemaps
cca 900-1000 metrov, t.j. obžalovanej trvala cesta s károu od vinných domčekov k lesíku na miesto, kde
ju čakal J. 10-15 minút, čo presne koreluje s časom, ktorý uviedol svedok J., že od okolo 15:00 hod. 15
minút s obžalovanou spolu v lesíku oddychovali a po 15:30 hod. došlo k vražde J. U.. Podľa výpovede
svedka J. sa s obžalovanou domov vrátili o 16:00 hod., o 16:30 -17:00 hod sa vrátili do lesíka po pílku,

ktorú na mieste činu zabudli, pričom v tom čase telo J. U. ešte horelo. Podľa tvrdenia J. na druhý deň
20.11.2011 vstali okolo 6 až 7 hodiny ráno, podľa tvrdenia obžalovanej o ôsmej, pol deviatej a podľa
tvrdení oboch obžalovaná začala dňa 20.11.2011o 9:00 hod. prať oblečenie, ktoré mali deň predtým vlese oblečené (dôkazy: výpovede svedkov J. a P. J., zápisnica o domovej prehliadke) a následne okolo
desiatej prišli policajti.

Z výpovedí obžalovanej súd zistil, že táto od počiatku spáchanie skutku popierala, že na mieste činu
nebola, nebohého nepoznala, v deň skutku ho ani nevidela, že ona ho nezabila a že ona nevie, kto by
mohol byť páchateľom skutku, vyjadrila len podozrenie, že by to mohol byť svedok J.. Tiež súd zistil z
približnej časovej osi, ktorú súd vytvoril z výpovedí svedkov J., W. U. a ako aj obžalovanej, že tvrdenia
obžalovanej boli v mnohom zavádzajúce. Obžalovaná tvrdila, že o 15:30 hod. už bola doma s károu, hoci

okolo 15:00 hod. bola videná poškodenou ako ide ešte na bicykli len s károu do lesa, pričom len cesta od
vinnýchdomčekovklesumuselaobžalovanejtrvaťokolo10-15minútapodľasvedkyneN.J.okolo15.00
hod. obžalovaná ešte len odchádzala z domu s károu. Ďalej bolo samotnou výpoveďou obžalovanej
preukázané,žeobžalovanátiežzavádzalavosvojichvýpovediachvtom,keďuviedla,žekeďišlazdomu
s károu do lesa, zastala vedľa poľovníckej postriežky, lebo začula hlasy. Keby obžalovaná obchádzala
les sprava, tak ako uviedla vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, že k lesu išla s károu tou istou cestou

ako išli k lesu s J., teda sprava, v čom sa so svedkom J. zhodli, nemohla zastať pri poľovníckej postriežke
(dôkazy: googlemaps), pretože táto sa nachádza vo vzdialenosti od miesta činu 10-20 metrov (dôkaz:
zápisnica o ohliadke miesta činu), ale niekde z druhej strany lesa, kde postriežky nie je. Túto istú cestu
k miestu činu, resp. k miestu, kde obžalovaná s J. išli kradnúť drevo, si zvolil aj nebohý J. U., pretože
jeho auto ostalo zaparkované v blízkosti za poľovníckou postriežkou otočené predkom smerom na obec

S. (dôkaz: zápisnica o ohliadke z miesta činu) a toto auto obžalovaná musela každopádne vidieť, či už
keď okolo auta Dacia Duster prechádzala s károu na bicykli, tak ako to uviedla svedkyňa U. alebo keď
nebohý J. U. prichádzal svojím autom k lesu, ktorý je riedkeho porastu (dôkaz: zápisnica o prehliadke
miesta činu) alebo keď J. U. zaparkoval svoje auto za poľovníckou postriežkou, ktorú obchádzal zľava.
Spochybnené bolo tiež tvrdenie obžalovanej, že na mieste, kde došlo k vražde J. U. nebola, faktom, že

telo nebohého bolo podpálené. Obžalovaná vo svojich výpovediach opakovane uviedla, že to ona mala
pri sebe zápalky, vreckovky a cigarety a svedok J. si z domu zobral len ďalekohľad a staršiu igelitovú
tašku, takže jedinou osobou, ktorá mohla použiť zápalky na zapálenie tela nebohého bola obžalovaná.
Z nich dvoch len obžalovaná bola tou osobou, ktorá mala v lese pri sebe zápalky, tak ako to uviedol J.. J.
jednoznačne pri sebe oheň nemal, čo bolo pochopiteľné a logické, pretože príležitostní fajčiari, ktorým

svedok v tom čase J. bol, nenosia pri sebe oheň (dôkazy: výpovede obžalovanej a svedka J.).
Ďalším dôkazom toho, že J. výpoveď možno považovať za pravdivú a obžalovanej výpoveď za lživú o
skutočnostiach, ktoré by ju usvedčovali, že na mieste činu sa našli napílené konáre, odpílené kmene
stromov a piliny (dôkaz: zápisnica o hliadke miesta činu). Obžalovaná poprela, že by ona alebo J. brali
nejaké náradie do lesa, svedok J. priznal, že on zobral aj pílu aj sekeru.

Znaleckým psychologickým dokazovaním znalca L.. G. T. bolo nakoniec aj preukázané, že obžalovaná
nevypovedá v súlade s realitou, čo nie dôsledkom poruchy jej pamäťových schopností, ale preľaduje
svoje výpovede vo svoj prospech, tak ako jej to vyhovuje, čo možno považovať za súčasť jej obrany a
stratégie. Nemenej podstatné bolo, že aj pred znalcami z odvetvia psychológia a psychiatria obžalovaná
prejavila autentické pocity viny a priznala, že to mohlo byť ako vypovedal svedok K. J.,

Svedok J., ktorý odmietol prvýkrát, keď bol vypočúvaný na hlavnom pojednávaní dňa 03.12.2012,
vypovedať, využijúc § 130 odsek 1 Trestného poriadku, po zákonnom a dôslednom poučení súdom,
že dôvod na odopretie výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2014 už neexistoval, keďže už je
ženatý s inou ženou, na tomto hlavnom pojednávaní sa v zásade neodchyľoval od popisu skutkového

deja tak ako o ňom vypovedal v prípravnom konaní a zotrval na všetkých podstatných skutočnostiach
a okolnostiach tak ako o nich vypovedal v prípravnom konaní, hoc nie vo všetkých podrobnostiach a
detailoch a to, že obžalovaná usmrtila dňa 19.11.2011 J. U., keď ich tento prichytil pri krádeži dreva,
následne, že obžalovaná telo prikryla lístím a zapálila, pričom on jej pomáhal s likvidáciu vražedného
predmetu, čo zodpovedalo zaistenému nožu, ktorý bol nájdený pri domovej presne na takom mieste

(v dielni zavarená čepeľ na stole a rukoväť za stolom) a presne v takom stave (čepeľ odrezaná od
rúčky, rozrezaná a zavarená), ako o tom svedok K. J. vypovedal. Súd preto svoje rozhodnutie o tom,
že inkriminovaný skutok dňa 19.11.2011 spáchala obžalovaná oprel predovšetkým o výpoveď tohto
priameho svedka, ktorú, v kontexte spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi prebratými na hlavnom
pojednávaní,bolomožnéhodnotiťakovierohodnú.Pokiaľbolaspochybnenáhodnovernosťtohtosvedka

jeho trestnou minulosťou ako aj jeho psychologickým a psychiatrickým profilom, teda, že svedok je
disociálnou a egocentrickou osobnosťou, bez vyšších emócií, bez súcitu a empatie a že jeho výpoveď je
ovplyvnená vlastnou ochranou, súd mal za to, že výpoveď svedka ako jediný priamy usvedčujúci dôkaz
je zároveň podložený nepriamymi dôkazmi, tak ako to súd skonštatoval už v rozsudku zo dňa 14.01.2013ako aj znaleckými posudkami odvetvia psychiatria a psychológia v tom smere, že svedok je schopný
správne vnímať, zapamätať si a následne interpretovať všetky prežité udalosti, že netrpí ani žiadnou
chorobou ani žiadnym poškodením mozgu, či výpadkami pamäte, ktoré by mu bránili v zapamätaní si

a reprodukovaní udalostí a to, že pravda pre neho nič neznamená, čo nie je dôkaz toho, že by svedok
hovoril nepravdu.

Ďalším nepriamym dôkazom, ktorý podporuje výpoveď svedka J. je výpoveď svedkyne poškodenej
W. U., ktorá zotrvala na všetkých skutočnostiach, ktoré uvádzala vo všetkých svojich výpovediach,

teda, že obžalovanú s nebohým manželom z ich auta videli pred vínnymi domčekmi, asi tak 150
-200 metrov od ich vínneho domčeka, ako ide na bicykli s prázdnou károu smerom od vínnych
domčekov k lesíku, načo J. U. odišiel autom so slovami, že sa hneď vráti, že kde zas ide obžalovaná
a potom ho viackrát nevideli. Ani pri opätovnom vykonávaní dokazovania súdom nedošlo k žiadnym
skutočnostiam, ktoré by spochybňovali u tejto svedkyne, čo už súd konštatoval skôr, že jej nepriama
výpoveď je považovaná za jasnú, zrozumiteľnú, presvedčivú, spĺňajúcu všetky atribúty plnohodnotnej a

nespochybniteľne usvedčujúceho dôkazného prostriedku popri tom, že nebol zistený žiaden motív tejto
svedkyne krivo obviniť alebo ublížiť obžalovanej.

Súd ustálil, že obžalovaná dňa 19.11.2011 medzi 15:00 až 17:00 hod. v agátovom lesíku pri obci S. bodla
J. U. odzadu poľovníckym nožom s čepeľou 12 cm dlhou (znalecké dokazovanie), a to opakovaným

násilím - piatimi ranami odzadu, ktoré boli vedené veľkou intenzitou (prienik celej dĺžky čepele do
tela poškodeného), razantnosťou a rýchlosťou a z ktorých tri do chrbta boli smrteľné. Najmä z týchto
okolností (dĺžky použitej zbrane, početnosti rán), ako aj i z intenzity, razantnosti, opakovanosti útokov
súdvyvodil,žeobžalovanáchcelaporušiťzáujemchránenýzákonom.Bolonepochybné,žemedzitroma
bodnutiami predmetným nožom do chrbta poškodeného a jeho smrťou bola daná príčinná súvislosť.

Okrem toho, u obžalovanej nemohlo prísť ku vzniku žiadnych pochybností o protiprávnosti konania ako
ani o následku, ktoré takým konaním môže spôsobiť, pričom majúc tieto vedomosti obžalovaná nebola
s vyvolaním takého následku len uzrozumená, ale robila všetko pre jeho nepochybné spôsobenie a
dosiahnutie. Okrem toho súd v tejto súvislosti dodal, že bežná dospelá osoba vie, že útok nožom zozadu,
do chrbta človeka, smerujúci na pľúca a na stavce chrbtice môže byť preňho smrteľný, nakoľko hoci

chrbát tvorí najrozsiahlejšiu a najdostupnejšiu časť tela, v danom prípade obžalovaná cielene útočila na
miesta zahrňujúce životne dôležité orgány (pľúca a pohrudnicová dutina), ktoré stanovisko podporuje aj
výpoveď znalkyne T.. Q. B., ktorá okrem iného uviedla, že iba v teoretickej rovine by bolo možné oddialiť
smrť poškodeného pri poskytnutí okamžitej lekárskej pomoci. Následne spôsob útoku, použitie veľmi
účinného nástroja, nemohol u obžalovanej ostať bez úsudku, že poškodenému môže spôsobiť smrteľný

následok, preto súd konanie obžalovanej vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako priamy úmysel podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, keď obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
záujem chránený týmto zákonom (tzn. záujem spoločnosti na ochrane ľudského života ako jednej z
najcennejších a najchránenejších hodnôt).

Na základe vyššie rozpísaného vykonaného dokazovania súd nemal pochybnosti o tom, že to bola práve
obžalovaná,ktobodnýmiranami,zktoréhotribolinezlučiteľnésoživotom,spôsobilasmrteľnéporanenie
poškodenému. Znaleckým psychiatrickým dokazovaním bolo tiež zistené, že obžalovaná mala v dobe
spáchania skutku zachované ako rozpoznávacie, tak aj ovládacie schopnosti, a prípadná gravidita,
požitie dvoch dcl vína a ani vystupňovaný afekt nemali na tieto schopnosti žiaden vplyv.

Vychádzajúc z vyššie rozpísaného hodnotenia dôkazov súd následne ustálil, že to bola jedine
obžalovaná, kto zavraždil poškodeného, pričom jej motívom bolo umlčanie toho, kto by ich mohol udať
na polícii za krádež dreva.

Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení
§ 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanej trest, zohľadniac pri tom
všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.

Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osobu páchateľky, jej pomery a možnosť jej
nápravy.Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 145 odsek 2 Trestného
zákona, kedy bolo možné obžalovanej uložiť len trest odňatia slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť
rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Pri trestnom čine vraždy je potrebné zdôrazniť, že objektom tohto trestného činu je ľudský život ako
najvyššia hodnota chránená nielen ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym poriadkom
Slovenskej republiky, vrátane jej Ústavy. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné
činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného činu, sú

považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Táto skutočnosť sa
prejavuje aj v jednotlivých sadzbách trestov, ktoré zákonodarca za spáchanie takýchto trestných činov
stanovuje. V prípade § 145 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý bola uznaná vina v tomto prípade,
zákonodarca stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody na 20 až 25 rokov, prípadne trest odňatia slobody
na doživotie.

Súd prihliadol na osobné pomery obžalovanej, keď zistil, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne
trestaná. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovanej preto zistil
okolnosť uvedenú pod písmenom j), že obžalovaná pred spáchaním tohto skutku viedla riadny život. Z
priťažujúcich okolností súd u obžalovanej žiadnu nezistil. Výsledný pomer takto zistených poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností potom súdu umožňoval aplikáciu § 38 odsek 3 Trestného zákona, kedy pri

ukladaní trestu súd nevyhnutne znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, a to na 23 rokov
a štyri mesiace.

S poukazom na všetky okolnosti tohto prípadu ako aj na samotnú osobu obžalovanej dospel súd k
záveru, že uloženie trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere

20 rokov, bude pre obžalovanú dostačujúci, primeraný, účinný a zároveň bude pôsobiť pre ostatných
odstrašujúco. Uložením tohto trestu súd sledoval aj dosiahnutie jeho účelu z hľadiska generálnej
prevencie, pretože z hľadiska potreby odradenia iných osôb od páchania tohto druhu trestnej činnosti
bolo nevyhnutné reflektovať na pokles morálnych zábran a hodnôt v spoločnosti a vyslať jednoznačný
signál, že pre „banálnu“ krádež dreva došlo k vyhasnutiu ľudského života a tento musí byť náležite a

adekvátne potrestaný, rešpektujúc pri tom všetky zákonom predpokladané podmienky, pretože aj to je
úlohou súdu v spoločnosti. Okolnosti, ktoré by dovoľovali mimoriadne znížiť trest podľa § 39 Trestného
zákona, súd nezistil.

Skutočnosť, že obžalovanú bude možné napraviť uložením trestu odňatia slobody vo výmere od dvadsať

rokov do dvadsaťpäť rokov, mal súd za preukázanú a podloženú znaleckým dokazovaním, teda po
vyjadrenísaznalcapsychológa.Tentojednoznačnevypovedal,ževprognózeresocializácieobžalovanej
sa vyskytli pozitívne faktory v tom smere, že svoje vnútorné napätia by obžalovaná vedela transformovať
v pozitívnom smere a že je možné očakávať pozitívny efekt nápravnovýchovných opatrení.

Nakoľko obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin a so zreteľom na mieru narušenia
páchateľa, mal súd za to, že v ústave na výkon trestu iného (nie maximálneho) stupňa stráženia bude
jej náprava lepšie zaručená, a preto ju zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zohľadňujúc pritom aj stanovisko znalca psychológa o

pozitívnom efekte nápravno-výchovných opatrení.

Keďže súd odsudzoval obžalovanú za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody,
bolo tiež nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 76 odsek 1 Trestného zákona a uložiť obžalovanej
ochranný dohľad, ktorého časový rozsah súd určil podľa § 78 odsek 1 Trestného zákona na 18 mesiacov,

berúc do úvahy povahu skutku, výmeru uloženého trestu a tiež osobu obžalovanej, ktorej resocializačná
prognóza je hraničná.

O náhrade škody súd rozhodol tak, že v adhéznom konaní priznal poškodenej W. U. sumu 985,- eur
titulom preukázaných nákladov spojených s pohrebom.

Pokiaľ išlo o zvyšok uplatnenej náhrady škody a o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 100.000 eur súd
odkázal poškodenú W. U. na občianske súdne konanie, pretože na takéto rozhodnutie by bolo potrebnévykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by sa musela ešte zisťovať závažnosť vzniknutej ujmy (§ 13 odsek
3 Občianskeho zákonníka) a splnenie podmienok uvedených v § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.