Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5P/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214438
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Szököl

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614214438.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci navrhovateľky B. W., K.

XX.XX.XXXX, O. Č. O. Č. XX, V. O. V., W. XXX/XX, štátne občianstvo SR proti odporcovi Y. W., K.
XX.XX.XXXX, O. Č. O. XX, štátne občianstvo SR za účasti maloletého W. W., K. XX.XX.XXXX, dieťa
bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. v konaní o
zrušenie manželstva rozvodom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté XX.XX.XXXX B. V., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu V., B. G..X, Y..XXXX, W..XXX V..Č..X rozvádza.

Maloletý W. W. K. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky B. W.,
ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec Y. W. je povinný prispievať na výživu maloletého W. W. narodený XX.XX.XXXX mesačne sumou

140.-Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Takto určené výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 20- tého dňa toho ktorého mesiaca
mesačne predom.

Súd neupravuje styk otca s maloletým W. W..

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom na začatie konania sa domáhala voči odporcovi zrušenia ich manželstva
rozvodom a úpravy práv a povinností k maloletého W. W. pochádzajúceho z tohto manželstva. Uviedla,
že príčinou rozvratu ich manželstva bolo požívanie alkoholických nápojov odporcom v nadmernom
množstve a jeho agresívne správanie sa pod vplyvom alkoholu. Odporca sa takto agresívne správal nie

len voči nej, ale aj voči svojmu okoliu, najmä voči susedom, ktorí na neho museli opakovane volať
policajnú hliadku. Odporca požíval alkoholické nápoje, dokonca aj v čase, keď sa mal starať o mal.
syna. Dieťa bolo stresované zo správania sa odporcu a aj z tohto dôvodu ukončenie jej spolužitia
s odporcom je v záujme maloletého dieťaťa. Aj s prihliadnutím na záujmy dieťaťa váhala s podaním
návrhu na rozvod ich manželstva, ale vzhľadom k správaniu sa odporcu dospela k záveru, že iné
vhodné riešenie neprichádza do úvahy. Odporca stupňoval svoje návyky v nadmernom množstvepožívať alkoholické nápoje. Vyhlásila, že ich manželstvo ani do budúcna nebude plniť svoj účel a preto
trvala na jeho rozvode.

Odporca uviedol, že tvrdenia navrhovateľky sú pravdivé a skutočne požíval alkoholické nápoje v

nadmernom množstve. Ako dôvod požívania alkoholických nápojov uviedol náročnosť svojej práce ako
aj nezhody v ich manželstve s navrhovateľkou. Mal by záujem obnoviť riadne manželské spolužitie s
odporkyňou. Pracovné povinnosti si vykonáva v pracovných turnusoch, naposledy bol na pracovnej
ceste v trvaní 7 týždňov. Domov sa vrátil až teraz a preto nemohol podniknúť žiadne kroky v záujme
obnovenia spolužitia s odporkyňou. Pre prípad rozvodu manželstva súhlasil so zverením dieťaťa do

osobnejstarostlivostimatky. Uviedol,ževsúvislostisvýkonom pracovnýchpovinnostínajmävzahraničí
dostáva cestovné náhrady, z tejto sumy sa mu niekedy podarí ušetriť určitú čiastku, ale niekedy žiadnu
sumu. Uviedol, že v súčasnosti býva v rodinnom dome svojich rodičov, avšak táto nehnuteľnosť je
vedená na mene navrhovateľky, ona je vlastníčkou nehnuteľnosti, pretože počas trvania manželstva
nehnuteľnosť daroval navrhovateľke.

Súd vypočul účastníkov konania, vykonal dokazovanie konštatovaním obsahu písomného návrhu na

začatie konania, správ o príjmoch oboch rodičov ,správy kolízneho opatrovníka, sobášneho listu,
rodného listu dieťaťa a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:

Účastníci konania uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádza mal. dieťa W. W., K.
XX.XX.XXXX. Posledné spoločné trvalé bydlisko mali v Č. O. Č. XX.

Z výpovedí oboch účastníkov konania vyplýva, že v ich manželstve dlhodobo pretrvávajú rozpory

vyplývajúce zo sklonov odporcu k požívaniu alkoholických nápojov. Po požití alkoholických nápojov
odporca sa správal agresívne voči navrhovateľke aj voči svojmu okoliu. Stali sa prípady, keď kvôli
hrozbe z jeho strany museli volať hliadku polície. Je možné sa stotožniť s tvrdením matky, že tieto
prejavy správania sa odporcu dieťa zle znášalo a preto matka, t.j. navrhovateľka sa rozhodla opustiť
spoločnú domácnosť a v súčasnosti žije v podnájme s dieťaťom.

Z nájomnej zmluvy uzavretej 15.08.2014 vyplýva, že navrhovateľka v súčasnosti býva B. V..

Po zrušení spoločnej domácnosti účastníkmi konania ani jeden z nich neprejavil záujem o obnovenie
riadneho manželské ho spolužitia a neurobil kroky smerujúce k obnoveniu spoločnej domácnosti.

Podľa § 22 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť
len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 odsek 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 odsek 1 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 24 odsek 4 citovaného zákona , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa § 26 citovaného zákona, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 odsek 2 citovaného zákona, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 30 odsek 1 citovaného zákona, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa § 62 odsek 1 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 citovaného zákona ,pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 odsek 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Vyhodnotením priebehu spolužitia navrhovateľky a odporcu súd dospel k záveru, že vzťahy medzi nimi
sú do tej miery narušené a rozvrátené, že ich manželstvo neplní svoj účel a ani do budúcna nie je možné

očakávať kvalitatívnu zmenu v týchto vzťahoch. Podstatnú úlohu pri rozvrate ich manželstva zohrali
práve sklony odporcu k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov a jeho správanie sa pod vplyvom
alkoholu. Súd dospel k záveru, že vznikli zákonné podmienky na zrušenie ich manželstva rozvodom,
pričom je aj v záujme maloletého dieťaťa, aby žilo a vyvíjalo sa v prostredí ktoré je pre neho vhodné
najmä v prostredí kľudnom.Pri rozhodovaní o výške výživného plateného na otcom na maloletého W., súd vychádzal z
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj zo schopností a možností a majetkových pomerov
odporcu.

Odôvodnené potreby dieťaťa sú pritom vždy závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa
od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a spôsobe a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Výživné
pre dieťa pritom súži nie len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj
ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa.

Pre určenie výšky výživného sú pritom rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti ako aj
majetkové pomery každého z rodičov.

Súd mal zistené, že priemerný mesačný zárobok matky dieťaťa V. XX,XX Eur. Otec dieťaťa dosahuje
príjem z pracovnej činnosti priemerne mesačne XXX,XX Eur a priemerné mesačné cestovné náhrady
predstavujú sumu 842,50 Eur.

Matka zabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť, zabezpečuje dieťaťu bývanie a stravovanie.

Odlučné ako náhrada cestovných výdavkov, ktoré patria pri plnení pracovných úloh je mzdovou zložkou

v zmysle ustanovenia § 118 odsek 2 Zákonníka práce a nemožno z neho vyvodzovať čistý príjem
povinného rodiča za účelom určenia vyživovacej povinnosti stanovené podľa zásad uvedených v
ustanoveniach § 62 odsek 2 , § 75 odsek 1.( R55/1992).

Ustanovenie § 13 zákona číslo 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ustanovuje podmienky a výšku
stravného v eurách, alebo cudzej mene.

Ako uviedol samotný odporca zo sumy stravného má možnosť našetriť si finančné prostriedky
nepravidelne a v rôznej výške podľa jednotlivých mesiacov, avšak sú aj mesiace, keď tieto náhrady
spotrebuje počas pobytu na pracovnej ceste v zahraničí.

Je však potrebné pripomenúť, že poskytnutím týchto náhrad má odporca zabezpečené náklady na
stravovanie a zo svojej mzdy už náklady na stravovanie nehradí. Tak isto má možnosť ušetriť si na

nákladoch ubytovanie počas pracovnej cesty.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že vzhľadom na vek dieťaťa a na zárobkové možnosti
oboch rodičov primeraným výživným plateným otcom na dieťa je suma 140.-Eur mesačne. Čo sa týka
majetkových pomerov oboch rodičov je potrebné uviesť, že matka dieťaťa síce podľa udania účastníkov
konania je vlastníčkou nehnuteľnosti , avšak v súčasnosti aj spláca splátky úveru.

Platením výživného v tejto výške bude zabezpečená výživa dieťaťa a zároveň sú zohľadnené príjmové
pomery otca .

Matka aj doteraz zabezpečovala riadnu výchovu dieťaťa ,preto nevznikli pochybnosti v otázke, ktorý z
rodičov má osobne zabezpečovať ďalšiu výchovu.

Účastníci konania nežiadali upraviť styk otca s maloletým Sebastiánom.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s §144 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkov konania
nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.