Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114213298
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114213298.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky X., proti

odporcovi B., o výživné pre dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 220,00 eur mesačne, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 15.5.2014.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Zameškané výživné za obdobie od 15.5.2014 do 30.10.2014 vo výške 1.320,00 eur povoľuje súd
odporcovi splácať v splátkach po 50,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody
splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti na jej osobu zo strany
odporcu vo výške 300 eur mesačne na tom základe, že odporca je jej otcom, rodičia od februára 2013

spolu nehospodária a odporca ne jej výživu neprispieva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada určenie výživného 300 eur mesačne z dôvodu, že rodičia od
februára 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Ona žije striedavo s matkou a starou matkou, náklady jej
zabezpečuje matka. Otec na jej výživu neprispieva. Navštevuje 2. Ročník A., za učebnice platí asi 100
eur ročne. V máji mala tri mesiace liečbu stafylokoka, za lieky platila 50 eur. Na krúžku sebaobrany platí
30 eur mesačne. Matka jej dáva peniaze podľa potreby.

Odporca uviedol, že je ochotný platiť výživné v sume 50 eur mesačne. Má príjem 838 eur mesačne, na

výživu navrhovateľky neprispieva, chcel sa s ňou dohodnúť, ale zmenila číslo. Býva v rodinnom dome s
plnoletým synom B., ktorý má príjem asi 360 eur mesačne. Pokiaľ matka navrhovateľky dávala peniaze
starej matke /kým u nej navrhovateľka bývala/, mohla tak robiť z dôvodu, že bývala v spoločnom dome,
náklady hradil pritom on.Svedkyňa S. matka navrhovateľky, uviedla, že navrhovateľka od leta 2014 býva s ňou a jej priateľom
v jeho rodinnom dome. Dovtedy bývala od januára 2013 u matky a starej matky, ale svedkyňa dávala
starej matke na náklady 50-100 eur mesačne a platila všetky ostatné náklady navrhovateľky. Svedkyňa

má príjem asi 580 eur mesačne, jej priateľ rovnako a tento platí aj pôžičky na dom, v ktorom bývajú.
Navrhovateľke pravidelne neprispieva, tejto dala na účet peniaze po zrušení svojej životnej poistky a z
tohto si navrhovateľka čerpá prostriedky na stravu, školu, oblečenie, na domácnosť jej navrhovateľka
peniaze nedáva.

Podľa § 62ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov /§62 ods. 2 Zák. o rodine/.

Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Pri určení výživného je potrebné v rámci valorizačnej klauzuly zohľadniť výšku životných nákladov
napríklad z cien spotrebného koša, mieru inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj
životnýchnákladovjepritomobjektívnaokolnosť.Vprípadeurčeniavýživnéhonaplnoletédieťavzmysle
zaužívanej súdnej praxe sa zásadne určuje výška výživného v rozpätí 25-30% príjmu povinnej osoby.

V danom prípade súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie výživného v prospech

navrhovateľky od podania návrhu.. Odporca je jej otcom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti,
rovnako ako jej matka. Navrhovateľka preukázala, že študuje na vysokej škole, pripravuje sa na budúce
povolanie, a teda v zmysle citovaného ustanovenia zákona vyživovacia povinnosť rodičov na jej osobu
trvá. Štúdiom na vysokej škole sú dané jej zvýšené náklady, spočívajúce v nákladoch na učebné
pomôcky, cestovné /20 eur mesačne/, pričom na jej strane sú dané objektívne potreby v súvislosti s

vekom, kultúrnym, spoločenským alebo športovým životom. Je potrebné zachovať zásadu rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí. Výživné doposiaľ určené nebolo.

Odporca dosahuje priemerný zárobok 1.023 eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti so synom B.,
ktorý dosahuje zárobok cca 360 eur mesačne. Otec na výživu navrhovateľky neprispieva žiadnom
sumou. Matka dosahuje zárobok asi 580 eur mesačne, žije s priateľom, ktorý dosahuje zárobok v

rovnakej výške. Na strane matky nie je už možné zohľadniť osobnú starostlivosť o navrhovateľku ako
v prípade maloletého dieťaťa, je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že jej starostlivosť zabezpečuje /
starostlivosť o domácnosť, s tým spojené náklady a podobne/. Na strane oboch rodičov je potrebné
prihliadnuť na skutočnosť, že ani jeden nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a ani jeden sa nepodieľa na
nákladoch domácnosti, v ktorej žijú, výlučne sám, pretože každý z nich má spolužijúcu osobu, ktorá je

povinná sa na týchto nákladoch podieľať. Matka má rovnako vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke,
túto si plní i keď nie pravidelne tým, že navrhovateľke poskytla na účet čiastku 2000 eur asi pred rokom,
z čoho navrhovateľka svoje bežné osobné potreby pokrýva. Matka ako bolo uvedené, naviac poskytuje
starostlivosť navrhovateľke v domácnosti a pokrýva jej náklady na bývanie, stravovanie a podobne.
Spory rodičov navrhovateľky ohľadne ich bývalej spoločnej domácnosti a nákladov s tým spojených nie

sú predmetom konania, predmetom ktorého je určenie výživného a v tomto smere je potrebné poukázať
na skutočnosť, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami a je prvoradá.

Z uvedených dôvodov súd v súlade s citovaným ustanovením zákona v záujme zachovania rovnakej
životnej úrovne a úhrady potrieb navrhovateľky považoval návrh za dôvodný, avšak súd vyhovel návrhu
len sčasti s prihliadnutím na potreby navrhovateľky a možnosti odporcu. Výška určeného výživného

predstavuje rozpätie uvedené vyššie vzhľadom na príjem odporcu, ktorý sa na výžive navrhovateľky
žiadnym iným spôsobom nepodieľa.

Z uvedených dôvodov súd návrhu sčasti vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol.Výživné je možné priznať od podania návrhu, zameškané výživné od podania návrhu do rozhodnutia
vo veci súd povolil odporcovi splácať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka bola len čiastočne
úspešná /nebolo ani preukázané, že by im trovy konania vznikli/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).

Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.