Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Summary – najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a tohto konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas)
Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4T/43/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313010173
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6313010173.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD. v trestnej veci obžalovaného L. Z.,
stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa XX. T. XXXX, G.
r o z h o d o l :
obžalovaný L. Z. F. Y. Á. Ž. , nar. XX. W.V. XXXX O. Z., trvale bytom O.,
O.. O. XXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v období od X. T. XXXX X., G..V.. X. XX. T. XXXX si neplnil svoju povinnosť prispievať na výživu svojho
maloletého syna L. Z., I.. X. V.L. XXXX F. X. L. Z., I.. X. V. XXXX, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Z.,
M.. E.. XC XXX/XXXX E. X. XX. W. XXXX, právoplatným dňa 22. marca 2011, ako aj v zmysle zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zaviazaný prispievať na ich výživu
sumou vo výške 26 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, od 1. júla 2012 sumou vo výške 26,65 Eur
mesačne vopred na každé dieťa zvlášť a od 1. júla 2013 sumou vo výške 27,13 Eur mesačne vopred
na každé dieťa zvlášť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky N. Z., G. Z. K., V. XXX, O. M. Z. O.,
G. XX, B. O. L. XXXX zaplatil výživné vo výške 656 Eur v šiestich splátkach, v dôsledku čoho nezaplatil
za obdobie od 6. októbra XXXX do mesiaca október XXXX vrátane na výživnom na obe deti sumu vo
výške X.XXX,XX S., pričom tohto konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Brezno sp.zn. XT XXX/XXXX E. X. XX. M. XXXX, právoplatným dňa XX. októbra XXXX za prečin
zanedbania povinnej výživy odsúdený a tohto konania sa dopustil závažnejším spôsobom t.j. po dlhší
čas,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a tohto konania sa dopustil
závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ a c/ Tr. zák.,
a z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 49 ods.
2 Tr. zák., § 46 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný L. Z. zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa XX. F. XXXX obžalobu na obvineného L. Z. za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
Samosudca Okresného súdu Brezno vydal dňa XX. F. XXXX G. L. Č..N.. XT XX/XXXX-XXX.
Trestný rozkaz bol doručený obvinenému na doručovaciu adresu do Českej republiky a obvinený v
zákonnej lehote podal odpor proti trestnému rozkazu. Následne bol vo veci viackrát vytýčený termín
hlavného pojednávania, pričom obžalovaný nepreberal zásielky na adrese uvedenej vo svoje výpovedi
z prípravného konania. X. XX. marca XXXX bol podľa § 73 ods. X Tr. por. vydaný príkaz na zatknutie
na obžalovaného L. Z..
X.XX.septembraXXXXsaopatrenímsamosudcu4TXX/XXXX-XXXpodľa§360Tr.por. začalokonanie
v trestnej veci T. L. Z. ako proti ušlému a bol mu ustanovený obhajca. Termín hlavného pojednávania
bol oznámený na mieste verejnosti prístupnom.
Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledovný skutkový stav.
Podľa § 258 ods. 4 Tr. por. sa na návrh prokurátora čítala výpoveď obžalovaného L. Z. z prípravného
konania, v ktorej uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ktorú si plnil do apríla 2011.
Potom odišiel za prácou do J. republiky, kde mal zo začiatku nízku výplatu a preto výživné neplatil a
následne mal problémy s platením nájomného. S deťmi v kontakte nie je.
Svedok poškodená N. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej
bývalým manželom, s ktorým má spoločné deti - L. Z., I.. X. V. XXXX F. L. Z.Ž., I.. X. V. XXXX.
Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Z. zaviazaný prispievať na výživu oboch nezaopatrených
detí mesačným výživným vždy do 15 - teho dňa kalendárneho mesiaca vopred vo výške 30 % životného
minima na každé dieťa zvlášť. Od 6. októbra 2011 si obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplní, pričom
dňa XX. júna XXXX obžalovaný zaplatil XX S., dňa XX. júla XXXX obžalovaný zaplatil XX S., dňa 5.
septembra XXXX obžalovaný zaplatil XX S., dňa XX. októbra XXXX obžalovaný zaplatil 400 Eur, dňa
24. októbra XXXX obžalovaný zaplatil 54 Eur a naposledy dňa XX. novembra XXXX obžalovaný zaplatil
XX Eur. Teda od októbra 2011 do 22. októbra 2014 celkový dlh obžalovaného na výživnom je suma
X.XXX,XX Eur.
So súhlasom obhajcu a prokurátora sa čítala výpoveď svedka G. Š. z prípravného konania v ktorej
uviedla,že jezamestnanánaÚ.Z..Počnúcdňom1.júla2010boloN.Z.vyplácanénáhradnévýživné na
obe nezaopatrené deti sumou vo výške 30% z výšky životného minima. Svedkyňa nemá vedomosť, že
by obžalovaný začal platiť svoju vyživovaciu povinnosť a tak isto nemá vedomosť o tom, že by exekútor
od obžalovaného vymohol nejakú čiastku.
So súhlasom obhajcu a prokurátora sa čítala výpoveď svedka S. Z. z prípravného konania, v ktorej
uviedol, že spolu s obžalovaným býval v rodinnom dome, ktorý zdedili do júna 2010. Odvtedy obžalovaný
odišiel z tohto domu za prácou mimo SR a svedok o ňom nemá žiadnu vedomosť.
Z rodného listu samosudca zistil, že obžalovaný je otcom L. Z., ktorý sa narodil 2. januára XXXX. Z
rodného listu samosudca zistil, že obžalovaný je otcom L. Z., I.. X. V. XXXX.
Z rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. XC XXX/XXXX samosudca zistil, že maloleté deti boli
zverené do osobnej starostlivosti poškodenej a obžalovaný je povinný prispievať na každé dieťa sumou30 % životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, vždy do 15-teho každého mesiaca dopredu
k rukám matky.
Zo správy ÚPSVaR samosudca zistil, že obžalovaný nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Zo správy o povesti samosudca zistil, že v mieste trvalého bydliska sa obžalovaný nezdržiava a obec
neeviduje pripomienky spoluobčanov na jeho správanie. V evidencii priestupkov obžalovaný nemá
žiadny záznam.
Z kópií poštových poukážok samosudca zistil, že obžalovaný zaplatil poškodenej v období od XX. júna
XXXX do XX. októbra XXXX v 5 splátkach celkovo XXX Eur.
Z odpisu z registra trestov samosudca zistil, že na obžalovaného sa viackrát hľadí, akoby nebol
odsúdený. Trest odňatia slobody tri mesiace nepodmienečne obžalovaný vykonal v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia dňa 3. júla 2009.
Zo spisu Okresného súdu Brezno č.k. XT/XXX/XXXX-XX samosudca zistil, že trestným rozkazom zo
dňa XX. septembra XXXX bol obžalovaný uznaným vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 a pol roka,
ktorý sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Tento trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť XX. októbra XXXX.
Samosudca vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel
k záveru, že vina obžalovaného L. Z.Ž. je preukázaná. Obžalovaný spáchanie skutku v podstate
nepopieral, uvádzal na svoju obranu okolnosti, pre ktoré nemohol plniť vyživovaciu povinnosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené samosudca dospel k záveru, že dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach potvrdzujú verziu poškodenej N. Z., a preto obhajobu obžalovaného považuje za účelovú
so snahou zmierniť trestný dopad pre svoju osobu.
Samosudca skutok právne kvalifikoval ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ a c/ Tr. zák., pretože obžalovaný L. Z. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si
neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený (trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T XXX/XXXX)
a tohto konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas). Táto zákonná povinnosť
vyživovať dieťa L. Z. F. L. Z. bola obžalovanému uložená právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu Z. sp.zn. XC XXX/XXXX. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu spočíva najmä v
poskytovaní peňažného plnenia. Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená
osoba (L. Z. F. L. Z.) nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Pri prečine podľa §
207 ods. 1 Tr. zák. súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola povinnosť hradiť výživné určená v
občianskoprávnom konaní. Súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, pričom vychádza
nielen z rozsudku občianskoprávneho súdu, ale aj zo zákonných úprav sociálnej pomoci, životného
minima, prídavkoch a príspevkoch zo strany štátu na deti. V prípade obžalovaného, samosudca
konštatuje, že tento musí využiť všetky možnosti, aby si zákonnú povinnosť hradiť výživné plnil, bez
ohľadu na to, že mu zamestnanie dočasne neprináša príjem v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo
pri určení výživného. Samosudca zistil, že tu nie je žiadny dôvod vychádzať z iného rozsahu vyživovacej
povinnosti ako stanovil súd v civilnom konaní, pretože obžalovaný nebol v hmotnej núdzi a nepoberal
žiadne sociálne dávky. Avšak podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine má výživné prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Na základe tohto má samosudca za to, že rozsah vyživovacej povinnosti v prípade
obžalovaného je z hľadiska trestnej zodpovednosti rovnaký ako bol určený civilným súdom.
Konanie obžalovaného L. Z. samosudca vyhodnotil podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. ako priamy úmysel,
nakoľko chcel a aj porušil záujem spoločnosti na ochrane rodiny.
Samosudca zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a v tomto prípade zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval.Z uvedeného teda vyplýva, že poľahčujúce okolnosti u obžalovaného L. Z. prevažujú nad priťažujúcimi
v pomere 1:0 a preto sa mu horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, t.j. na rozpätie 12
až 44 mesiacov.
Pri úvahe o druhu a výške trestu, samosudca vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel k
záveru, že na obžalovaného L. Z. je potrebné pôsobiť výlučne represívnym i keď krátkodobým trestom.
Pri trestnej sadzbe samosudca uložil obžalovanému L. Z. trest odňatia slobody vo výmere dvanásť
mesiacov, čo pri rozpätí 12 - 44 mesiacov je na spodnej hranici a zároveň ho pre výkon uloženého trestu
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko obžalovaný vykonal trest 3 mesiace nepodmienečne dňa 3. júla 2009 a teda v predošlých
desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Dôvodom na tento postup je skutočnosť, že obžalovaný L. Z. sa trestnej činnosti dopustil počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za totožnú trestnú činnosť, pričom podľa § 49 ods. 2 Tr.
zák. je vylúčené ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody za trestný čin spáchaný práve počas
plynutia inej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Pri úvahe o druhu a výške trestu samosudca zvažoval aj uloženie iných trestov napr. peňažného trestu,
resp. trestu povinnej práce. Samosudca po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k
záveru, že uloženie tohto druhu trestu by bolo pre osobu obžalovaného L. Z. neprimerane mierne, a
priečilobysazásadámukladaniatrestupodľa§34ods.1Tr.zák.,najmäindividuálnejprevencii.Trestmá
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Poškodená N. Z. si včas a riadne uplatnila nárok na náhradu škody. Vychádzajúc z L. XX/XXXX
samosudca konštatuje, že dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo
škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. Preto nemožno uplatniť
dlžné výživné v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Tr. por.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a tohto konania sa dopustil
závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa svojho práva
na odvolanie výslovne vzdala.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.