Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8P/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414203943
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5414203943.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci navrhovateľky: S. S.

rod. S. nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom K. XX, adresa na doručovanie: Ž., S. XXX, zastúpená Mgr.
Milanom Migom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 29, proti odporcovi: S. S. nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpený JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne,
Radlinského 1729, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletým deťom S.: S. nar. XX.XX.XXXX a H. nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u
matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín,
Námestie slobody 1, Dolný Kubín, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky S. S. rod. S. a odporcu S. S. uzavreté XX. Z. XXXX v Ž., zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu Párnica, vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane 39, pod poradovým
číslom 13 r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave osobnej starostlivosti a styku na čas po rozvode
v tomto znení:

Maloleté deti S.: S. nar. XX.XX.XXXX a H. nar. XX.XX.XXXX sa zverujú na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. H. každý párny týždeň vždy od piatka od 18.00 hod. do nedele do

18.00 hod., taktiež počas letných prázdnin v čase od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod. a
tiež od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 20.00 hod., ako aj počas vianočných sviatkov každý nepárny
rok od 24.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 09.00 hod. do
02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok počnúc
veľkým piatkom od 09.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin každý
párny rok od prvého dňa začiatku týchto prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin
do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú dcéru v určených časoch prevezme v bydlisku matky s deťmi,

kde maloletú v určenom čase matke aj odovzdá.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. S. v každom prvom týždni v mesiaci vždy od soboty od 09.00 hod. do
18.00 hod., pričom otec si maloletého syna prevezme v bydlisku matky s deťmi a na rovnakom mieste
ho matke aj odovzdá.

V prípade vzniku prekážok, ktoré by bránili styku v rozsahu upravenom rodičovskou dohodou, je povinný
rodič oznámiť túto prekážku druhému rodičovi SMS správou resp. emailom minimálne dve hodiny pred
začiatkom stretnutia upraveného rodičovskou dohodou.Otec S. S. je povinný platiť na výživu mal. S. sumu 140,- EUR mesačne a na výživu mal. H. sumu 100,-
EUR mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc odo
dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky na určenie výživného z a m i e t a .

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/24/2014-49 zo dňa 08.04.2014.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdoručenýmsúduprostredníctvomprávnehozástupcunavrhovateľkažiadala,abysúdrozviedol
jej manželstvo uzavreté s odporcom XX.XX.XXXX. Maloleté deti z manželstva pochádzajúce a to S. nar.

XX.XX.XXXX a H. nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti s
tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a otcovi detí
uložiť vyživovaciu povinnosť k mal. S. v sume 180,- EUR a k mal. H. v sume 120,- EUR mesačne.
Úpravu styku otca s deťmi v návrhu neuvádzala. V odôvodnení návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli
v evanjelickom kostole v Ž., pričom u oboch ide o prvé manželstvo, ktoré bolo uzavreté po známosti

trvajúcej cca šesť mesiacov a z manželstva sa narodili dve deti. Spočiatku žili v spoločnej domácnosti s
rodičmi odporcu v ich rodinnom dome v K. a to po dobu asi sedem rokov. Od počiatku manželstva bolo
správanie odporcu problémové, keď sa k nej správal povýšenecky, nezmyselne a dookola jej vyčítal,
že sedí doma a nič nezarobí, neberúc do úvahy to, že sa starala o mal. S.. Pri vzájomných hádkach
už vtedy došlo aj k fyzickému napadnutiu navrhovateľky odporcom (facka navrhovateľke). Slúži však ku

cti matke odporcu, že dokázala zmierniť výbuchy hnevu odporcu a zastala sa navrhovateľky aj vnuka.
Zmena ešte k horšiemu nastala po tom ako manželia spoločne postavili rodinný dom v K. a začali žiť
v spoločnej domácnosti. Dom bol postavený svojpomocne bez nutnosti brania si úveru. Odporca si
však samostatnú domácnosť a hospodárenie v nej predstavoval tak, že je neprípustné míňať finančné
prostriedky, ktoré zarobí on, čo znamenalo, že navrhovateľka bola nútená nájsť si prácu a zamestnať

sa. Ani od času, kedy si navrhovateľka našla zamestnanie, sa situácia nezmenila. Naopak, stupňoval
sa psychický nátlak odporcu na ňu, neustále jej vyčítal, že málo zarába, nič čo urobila aj v domácnosti
nebolo dosť dobré a podobne. Okrem psychického ubíjania došlo bohužiaľ a to opakovane, aj k fyzickým
napadnutiam. Svedkami hádok a napadnutia boli aj maloleté deti. Agresivita a neznášanlivosť odporcu
presiahli akúkoľvek únosnosť vtedy, keď viackrát fyzicky napadol aj mal. S.. V októbri 2012 odporca

navrhovateľke zabavil všetky platobné karty a vykričal, že má všetky výdavky za domácnosť a deti
platiť sama. Vtedy sa aj s maloletými deťmi odsťahovala ku svojej matke do Ž.. Po troch dňoch ju však
odporca navštívil a po jeho prísľube, že zlepší svoje správanie, sa vrátili do spoločnej domácnosti v K..
To však bola obrovská chyba. Odporca namiesto toho, aby sa začal správať normálne, ju aj mal. S.
opakovane napadol. Mal. S. žijúci v takejto atmosfére si výrazne zhoršil výsledky v škole a bol nútený

navštevovať psychologickú poradňu (cca od októbra 2012 do februára 2013). Ona ľutuje, že zo strachu
pred ešte horšou a väčšou fyzickou agresiou odporcu, nepodala na neho trestné oznámenie za týranie.
29.06.2013 ju odporca napadol a zbil doma v rodinnom dome v K. a to po tom, ako sa zastala a bránila
pred agresiou odporcu voči mal. S.. Spôsobil jej početné podliatiny (opuch a modriny) v tvárovej oblasti.
Svedkami tohto napadnutia boli aj maloleté deti. Onedlho po tom, asi v polovici augusta 2013, došlo

k incidentu, kedy odporca v podnapitom stave začal kričať na navrhovateľku aj deti, nech vypadnú z
domu, že jemu bude lepšie samému, pričom ju znova fyzicky napadol. Ona potom o polnoci aj s deťmi
utiekla do domu rodičov odporcu, tiež bývajúcich v K.. Matka odporcu sa jej aj detí zastala a odporcu
vykričalaaumiernila.Životvspoločnejdomácnostisodporcomjevšaknemožný.Rozhodlasadefinitívne
opustiť spoločnú domácnosť 02.03.2014 a s oboma deťmi sa odsťahovala ku svojej matke do Ž.. Aj

pri svojom skromnom príjme sa plnohodnotne stará o obe maloleté deti, s ktorými aktuálne bývajú v
prenajatom dvojizbovom byte v O. H.. Finančne je však odkázaná na pomoc svojej matky, dôchodkyne.
Odporca totiž pri určení výživného cielene podnikal kroky k tomu, aby nebolo možné preukázať jeho
skutočné príjmy. Odporca si ponechal vo vlastníctve dve osobné autá (jedno staršie - Opel Zafira, ktoré
bolo zakúpené najmä za účelom dopravy mal. S. na futbalové tréningy do Ružomberka a odporca teraz

toto vozidlo využíva čisto pre svoju potrebu - dochádzanie do práce; druhé vozidlo - trojročnú ŠkoduOctavia, ktoré nadobudli kúpou na splátky na 1/3-iny, pričom odporca tvrdil, že na splátku nemá peniaze,
tak toto vozidlo nechal prepísať na svojho otca). Vozidlom Škoda Octavia bežne jazdí, použil ho aj
pri ceste na dovolenku do Chorvátska. Odporca denne pracuje na stavbe (stavbách) ako živnostník.

Otázne je akú časť svojho reálneho príjmu oficiálne priznáva. Napriek tomu, že s odporcom už nežijú
cca pol roka v spoločnej domácnosti, je zjavné, že tu nie je žiadna šanca na obnovenie spolužitia.
Odporca sa naďalej správa povýšenecky, uráža ju a používa oplzlé nadávky. Čo sa týka stretávania
sa detí s odporcom, styk je neobmedzený. S mal. H. sa stretáva pravidelne počas víkendov, maloletá
chodieva za otcom na víkendy do K.. Mal. S. sa s otcom nestretáva a to z dôvodu, že otec síce prejavuje

slovne o syna záujem, avšak vzhľadom na vek syna, ona necháva na jeho vôli či sa chce s otcom
stretávať. Mal. S. však doteraz stretávanie sa s otcom z pochopiteľných dôvodov odmietol. O úprave
rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom súd rozhodol v rozsudku z 08.04.2014 č.k.
8P/24/2014. Od posledného rozhodnutia o výške výživného došlo k podstatnej zmene pomerov najmä
v tom, že jej pravidelné mesačné výdavky vzrástli o 266,- EUR mesačne, nakoľko s maloletými deťmi
žije v prenajatom dvojizbovom byte v O. H., za ktorý platí 260,- EUR mesačne vrátane energií + 6,- EUR

internetaTV.Bezpomocipríbuznýchmáproblémvykryťnajnutnejšievýdavky.Vzmyslezákonaorodine
nie je možné pri určení výšky výživného na úkor dieťaťa prihliadať k neopodstatneným nákladom toho,
kto výživné platí. Maloleté deti majú právo na rovnakú životnú úroveň akú má odporca. Tu poukazujú
na to, že je zjavné, že odporca žije sám v rodinnom dome, má dostatočný príjem na to, aby si doprial
v Chorvátsku dovolenku a vlastnil dve osobné autá.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne a to prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným
súdu 18.09.2014 (čl. 34-42). Uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, nakoľko s navrhovateľkou
už dlhšiu dobu spolu nežijú a on má momentálne vážnu známosť, s ktorou však nezdieľa spoločnú
domácnosť. Nie všetky skutočnosti, ktoré uviedla navrhovateľka, sú pravdivé. V čase stavby rodinného
domuchodievalnatýždňovkydoBratislavy,kdeboljehopríjemveľmidobrýasnažilsazarobiťčonajviac,

keďže navrhovateľka bola doma na materskej dovolenke a starala sa o deti. Postupom času sa však
situácia zhoršila a on bol nútený odísť z Bratislavy a vykonávať zárobkovú činnosť v blízkosti domova
ako živnostník, čo sa značne odrazilo aj na jeho príjme. Približne po 10 rokoch, keď už deti boli väčšie a
samostatnejšie, niekoľkokrát žiadal navrhovateľku, ktorá bola stále doma, aby si čo najskôr našla nejakú
prácu, nakoľko už nebol schopný platiť všetky náklady na domácnosť sám. Začala pracovať približne

pred štyrmi rokmi v nemocnici v Dolnom Kubíne. Vôbec nebrala do úvahy fakt, že všetky financie,
ktoré zarobil ťažkou prácou, investoval do rodinného domu, ktorý stavali svojpomocne a pri výstavbe
im pomáhali jeho rodičia a jeho rodina. Podľa neho bolo ich manželstvo usporiadané. V prípade, že
sa medzi nimi vyskytli hádky, boli celkom bežné, väčšinou išlo o rutinné záležitosti. Agresivita a fyzické
napadnutiazjehostranyvočinavrhovateľkenebolitakéakotopopisujenavrhovateľkavnávrhu.Nedošlo

k viacerým fyzickým útokom voči navrhovateľke. Pokiaľ sa jedná o incident v polovici augusta 2013,
potvrdzuje, že navrhovateľke nadával, no k fyzickému kontaktu medzi nimi nedošlo. Túto skutočnosť
mu potvrdila navrhovateľka, keď sa ihneď v čase incidentu zdôverila jeho sestre Z. L.. V poslednej dobe
dochádzalo skôr k osočovaniu zo strany navrhovateľky, ktorá mu nadáva a uráža ho. Situácia sa medzi
nimi vyhrotila až po tom ako mal. S. začal mať problémy so školou, pohoršil sa v učení a on sa snažil,

aby mal dobré výsledky, tak ako to bolo v predchádzajúcom období. Preto bol na neho prísnejší, avšak
o tejto situácii sa dozvedel až s odstupom času, keďže navrhovateľka sa toto snažila pred ním zatajiť.
Neustále sa syna zastávala a postupne sa mu maloletý začal odcudzovať. Bez uvedenia akejkoľvek
príčiny sa navrhovateľka aj s maloletými deťmi 02.03.2014 odsťahovala zo spoločnej domácnosti do Ž.
ku svojej mame. Žiadal ich a prosil, aby sa vrátili naspäť domov. Navrhovateľka to odmietala s tým, že

potrebuje určitý čas, aby si to rozmyslela. Nakoniec však podala 05.03.2014 návrh na súd na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré konanie sa viedlo pod sp.zn. 8P/24/2014 a súd
o ňom rozhodol rozsudkom z 08.04.2014 č.k. 8P/24/2014-49. Po tomto rozsudku bol ešte v domnení,
že sa vzťahy medzi nimi upravia, k čomu však nedošlo. Čo sa týka úpravy styku jeho s maloletými
deťmi, tak mal. H. každý víkend býva s ním v rodinnom dome a on sa o ňu stará, kupuje jej oblečenie a

chodievajú na výlety. Maloletej zabezpečil všetky nevyhnutné veci, ktoré mu navrhovateľka zobrala z ich
domu, s čím mal spojené ďalšie nemalé výdavky. Nedávno bol s mal. H. a svojimi rodičmi na dovolenke
v Chorvátsku a tento zájazd financovala jeho mama. Chcel vziať so sebou aj mal. S., ale tento odmietol
s nimi ísť, nakoľko musí údajne trénovať futbal. Mal. S. sa pýtal, či by chcel ísť k nemu na víkend do K..
Navrhovateľka mu to ihneď zatrhla a vyjadrila sa, že na to môže zabudnúť, keďže kvôli nemu odišla zo

spoločnej domácnosti. Čo sa týka vozidla Škoda Octavia, toto používa výlučne jeho otec, ktorý vozidlopoužil aj na dovolenku do Chorvátska. Navrhuje, aby maloleté deti na čas po rozvode boli zverené
do osobnej starostlivosti matky s tým, že sa bude môcť s deťmi stretávať neobmedzene. Pokiaľ ide o
výšku výživného, v súčasnosti od 02/2014 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a stále sa

mu nedarí nájsť si prácu. Jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery mu nedovoľujú, aby na svoje
maloletédetiplatilvýživnévsúčasnostivtakejvýškeakopožadujenavrhovateľka.Jehofinančnásituácia
je neúnosná, nie je schopný s finančnými prostriedkami na živobytie. Je nútený si požičiavať financie od
svojej matky a taktiež nie je schopný platiť výživné na obe maloleté deti vo výške 185,- EUR mesačne. V
auguste 2014 musel požiadať manžela sestry - V. H., aby mu požičal finančné prostriedky pre jeho dve

deti, o čom súdu predložil doklad. Tieto financie bude musieť p. H. vrátiť. V súčasnosti má nasledovné
mesačné výdavky: rozhlas a TV 46,64 EUR, voda 7,- EUR, strava cca 120,- EUR, telefón 42,57 EUR (aj
za navrhovateľku), ošatenie cca 15,- EUR, hygienické potreby cca 15,- EUR, uhlie 25,- EUR (300,- EUR
ročne), drevo 16,67 EUR (200,- EUR ročne), internet 10,- EUR, poplatok za komunálny odpad 4,33 EUR
(52,- EUR ročne za všetky osoby), zubná a dentálna hygiena 4,17 EUR (50,- EUR ročne), cestovné za
hľadanie si práce, nákup a podobne 80,- EUR mesačne, poistka na rodinný dom 8,33 EUR (100,- EUR

ročne) a výživné na maloleté deti 185,- EUR mesačne. Ďalšie jeho výdavky predstavuje poistka PZP
na auto 104,39 EUR ročne a splátka úrazovej poistky aj na maloleté deti 39,32,- EUR + 40,24 EUR +
35,16 EUR štvrťročne. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje výživné na mal. S. v sume 85,- EUR a
na mal. H. v sume 60,- EUR mesačne.

Ďalšie vyjadrenie k veci doručil odporca prostredníctvom právnej zástupkyne 15.10.2014 (čl. 51-55).

V podaní doplnil, že v období približne od 26.09.2014 do 03.10.2014 bol mal. S. hospitalizovaný v
nemocnici v Dolnom Kubíne, nakoľko trpel zápalom pľúc. On ako jeho otec sa to však dozvedel až o pár
dní neskôr, nakoľko matka prikázala sestričkám na oddelení, aby jemu ako otcovi odmietli poskytovať
informácie o zdravotnom stave maloletého. Po tomto zistení, ihneď v nasledujúci deň bol osobne spolu
so svojou matkou navštíviť maloletého. Počas návštevy sa ho pýtal, kde má nový telefón, ktorý mu

daroval. Povedal, že v súčasnosti má starý telefón s novým číslom, nakoľko nový telefón je nefunkčný.
Následne on volal navrhovateľke, aby mu doniesla nový telefón, za účelom jeho reklamácie. Táto však
počas telefonátu reagovala agresívne, vulgárne mu nadávala, pričom tieto slovné útoky počul aj maloletý
a jeho matka. V ten istý deň vo večerných hodinách poslala matka navrhovateľky p. D. S. sms správu
jeho otcovi p. Z. S. v znení, aby neobťažoval a neprenasledoval maloleté deti a navrhovateľku. Na to

hneď jeho otec zavolal p. S. a požiadal ju o vysvetlenie, keďže tomu nechápal. P. S. však reagovala voči
jeho otcovi podráždene a začala mu vulgárne nadávať a tvrdila nepravdivé skutočnosti o jeho osobe.
Neskôr sa dozvedel, že navrhovateľka tvrdila, že ju údajne pred maloletým v nemocnici ohováral. Toto sa
však nezakladá na pravde a túto skutočnosť môže potvrdiť jeho matka aj maloletý. V súčasnej dobe má
problém s komunikáciou s mal. H. a to predovšetkým pri telefonovaní. Viackrát mu povedala, že môže s

ním volať iba po 16.00 hod. Po viacerých telefonátoch s ňou zistil, že pri ich rozhovore je vždy prítomná
navrhovateľka, ktorá počúva o čom sa rozprávajú a následne mu to vyčíta a neustále vykrikuje. Myslí si,
že do budúcna bude komunikácia s navrhovateľkou stále komplikovanejšia a nebude možné sa s ňou
dohodnúť pokiaľ sa jedná o stretávanie sa s maloletými deťmi. Obáva sa, že mu bude znemožňovať
styk s deťmi a preto navrhuje upraviť styk nasledovne:

„Otec je oprávnený stretávať sa s mal. H. každý víkend v čase od piatka od 18.00 hod. do nedele do
20.00 hod., pričom otec sa zaväzuje maloletú v prvý deň takto upraveného styku osobne vyzdvihnúť v
mieste trvalého bydliska matky a v posledný deň takto upraveného styku odovzdať maloletú v mieste
trvalého bydliska matky. Počas letných prázdnin je otec oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť
o mal. H. v čase od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod. príslušného kalendárneho roka, a

v čase od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 20.00 hod. príslušného kalendárneho roka. Ďalej je otec
oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. H. počas vianočných sviatkov každý nepárny rok
počnúc dňom 24.12. od 09.00 hod. do 26.12. vrátane do 20.00 hod. a každý párny rok od 30.12. od
09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 20.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny
rok počnúc Veľkým piatkom od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka vrátane do 20.00 hod., počas

jarných prázdnin vždy každý párny rok od prvého dňa začiatku prázdnin od 09.00 hod. do posledného
dňa jarných prázdnin do 20.00 hod. Matka sa zaväzuje informovať otca pravidelne vždy k poslednému
dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej, jej školských výsledkoch,
mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných
veciach týkajúcich sa maloletej.“Pokiaľ sa jedná o mal. S., aj tu navrhuje upraviť styk, nakoľko by chcel, aby sa ich vzťah, otec a syn,
upravil a zlepšila by sa súčasná situácia, keďže cez telefón nie je problém komunikovať s S.. Aj v
nemocnici počas hospitalizácie nemali problém sa s mal. S. rozprávať o bežných veciach, ako aj o jeho

aktivitách vo futbale. Maloletý sa k nemu správal normálne, bol priateľský. Z dôvodu zlepšenia vzťahov
preto navrhuje nasledovnú úpravu s maloletým:

„Otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 18.00
hod. do nedele do 20.00 hod., pričom otec sa zaväzuje maloletého v prvý deň takto upraveného styku
osobne vyzdvihnúť v mieste trvalého bydliska matky a v posledný deň takto upraveného styku odovzdať

maloletého v mieste trvalého bydliska matky. Počas letných prázdnin je otec oprávnený zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého v čase od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod. príslušného
kalendárneho roka a v čase od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 20.00 hod. príslušného kalendárneho
roka. Ďalej je otec oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. S. počas vianočných sviatkov
každý nepárny rok počnúc 24.12. od 09.00 hod. do 26.12. vrátane do 20.00 hod. a každý párny rok od
30.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 20.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý

nepárny rok počnúc Veľkým piatkom od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka vrátane do 20.00 hod.,
počas jarných prázdnin vždy každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 09.00 hod. do posledného
dňa jarných prázdnin do 20.00 hod. Matka sa zaväzuje informovať otca pravidelne vždy k poslednému
dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch,
mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných

veciach týkajúcich sa maloletého.“

Na pojednávaní matka uviedla, že pred manželstvom sa poznali krátko, zhruba pol roka. Po sobáši sa im
po krátkom čase narodil syn. Manžel od začiatku manželstva chodieval za prácou do Bratislavy a domov
sa vracal každý druhý víkend. Už v roku 2001 bola nezhoda, pri ktorej dostala od neho facku, nešlo o
nič vážne. Manžel malému synovi zakázal, aby sa šiel pozrieť na stromček, ona mu to dovolila a tým,

že bola proti názoru manžela, dostala. Takto to manžel riešil veľmi často. Ak ho deti resp. predovšetkým
syn nepočúvol, hoci podľa nej išlo o maličkosti, napr. keď nevrátil peniaze starému otcovi v deň, v ktorý
mu povedal otec, ale o niečo neskôr, tak najskôr dostal syn a keď sa ho zastala, tak dostala aj ona.
Manžel chcel robiť vždy po svojom. Ona nemala doma slovo. Zhoršila sa situácia okolo roku 2009,
2010. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla konflikt z roku 2004, kedy prebrala manželov doporučený list,

do vlastných rúk a manžel na to reagoval tak, že si má pobaliť veci a odísť. Aj si veci pobalila, ale
nakoniec nikam nešla. Problémy vznikli z toho, že začali stavať, stavali svojpomocne, manžel chodil za
prácou mimo domu a chýbali financie. Jej manžel vykrikoval, že nechodí do práce, že zarába len on.
Bola na predĺženej materskej dovolenke s dcérou jeden rok a našla si aj brigádu doma. Popri materskej
na brigádach zarobila okolo 4.000,- až 5.000,- Sk mesačne. Častejšie ju manžel zbil, ale to neriešila,

pretože sa ho bála. Nešla ani na lekárske ošetrenie. Napr. v decembri roku 2010 mal manžel preplatok
vo výške 20,- EUR na daňovom úrade a ona o tomto povedala jeho otcovi. Kvôli tomu ju manžel zbil
valčekom. V januári 2011 manžel rozbil synovi hlavu a bolo to kvôli tomu, že rozbil display na mobile.
Za to dostal facku a potom ho sotil do skrine a takto si chlapec rozbil hlavu. Nešli na lekárske ošetrenie
zo strachu pred ním. Tiež ďalší útok bol v máji 2012 na ňu, kedy mala podozrenie, že má zlomené aj

rebro, ale nešla hneď na lekárske ošetrenie, ale až po niekoľkých dňoch a nepriznala sa, že to bolo kvôli
bitke manžela, ale že spadla v hore. K tomu môže predložiť aj lekársku správu, ktorá sa týka uvedeného
zranenia z 10.05.2011. Problémy sa zhoršili v roku 2012 kvôli tomu, že S. bol jednotkár a potom sa
prudko zhoršil. Myslí si, že to bolo vyvolané tlakom zo strany otca, ktorý po synovi chcel, aby domov
nosil len jednotky, vyhrážal sa, že ak dostane horšiu známku, že bude zle. S. začal domov nosiť aj trojky,

aj horšie známky. Myslí si, že sa zhoršenie syna v škole dalo riešiť iným spôsobom ako prístupom, ktorý
zvolil otec, keď synovi začal dávať rôzne zákazy, napr. týkajúce sa počítača, alebo že nemôže chodiť
vonku. Vzťahy medzi nimi sa zhoršili. Vyvrcholilo to v októbri 2012, kedy jej manžel zobral platobné karty
s tým, že má naďalej platiť výdavky v domácnosti. Ona odišla kvôli nezhodám s deťmi k svojim rodičom
do Ž.. Manžel prišiel za ňou a prehováral ju. Ona sa na to k nemu vrátila, ale syn S. bol už vtedy proti

tomu, aby sa vrátili k otcovi. Už počas cesty domov otec začal znova hovoriť, že dom je jeho, že nič
nedostanú a podobné veci. Ďalší incident medzi otcom a S. bol pred Silvestrom roku 2012, vtedy sa otec
dozvedel, že S. dostal zlé známky, tak ho ráno zobudil o 04.00 hod. a syn od neho dostal, mal z toho
napuchnuté oko, všetci videli čo sa stalo. Jej manžel zakázal, aby sa stretávala so svojou rodinou, že sa
môže stretávať len s jeho rodinou. Nemohla svojim príbuzným ani volať. V júni 2013 sa stal konflikt kvôli

tomu, že S. nepovysával prach, ale ho len utrel. Kvôli tomu dostal a následne dostala aj ona. Vtedy malapodliate obe oči, mala čierny bok, dokopal ju do nôh, ale znova to nešla ohlásiť. Ostala doma týždeň
na dovolenke. Urobila si ale k tomu dokumentáciu, ktorú predložila na pojednávaní. V auguste 2013 po
jednej oslave keď si manžel vypil, tak ich začal vyháňať z domu. Na to mu povedala, že nech ich nechá

aspoň večer doma, ale musela s deťmi utekať už v noci k jeho rodičom, kde aj prespala. Aj vtedy S.
nechcel, aby sa vrátili domov, že stále len sľubuje, že od otca odídu. Problémy boli aj naďalej, ale si
dala podmienku, že ak sa jej manžel ešte raz dotkne, že ho udá, toho sa asi zľakol. Takže útoky voči nej
neboli, ale medzi ním a synom boli konflikty stále. Naďalej mu zakazoval a určoval čo má robiť, bolo to
kvôli zlému prospechu. Dával synovi rôzne tresty, napr. musel behávať do hory, niekedy mu povolil TV,

alebo niečo iné a následne sa ho pýtal, že prečo porušil jeho zákaz. Vyvrcholilo to 02.03.2014 kedy ich
z domu vyháňal, sama dcéra povedala, aby odišli. Tak si pobalila veci do igelitky a s deťmi odišli k jej
rodičom. Manžel sa stále pýtal, že kedy už odídu a kedy podá návrh na rozvod. Po tom ako z domácnosti
odišli, tak manžel sa snažil, aby sa domov vrátili, ale ona už s tým už nesúhlasila. Odkedy odišli, je to
pre nich lepšie po psychickej stránke, vidí to aj na S.. Otec má s dcérou dobrý vzťah, H. k nemu chodí
skoro každý víkend. S S. sa dokážu porozprávať, ale syn k otcovi nechce chodiť, ani od marca, ako

odišli, u neho nebol. V poslednom čase vidí na dcére zmeny v správaní. Dcéra jej povedala, že cez
víkendy chodievajú skoro stále do Bratislavy, kde má otec priateľku. Nechcela jej povedať viac, že otec
jej zakazuje s ňou o tom hovoriť. Často jej voláva, dcéra je potom rozladená. Bola pritom keď jej volal a
kázal jej, aby si hovor vymazala, aby ona nezistila, že si volali. Otec jej volá skoro každý deň. Nie je proti
tomu, aby si telefonovali, ale nie pred školou, čo nie je dobré pre dcéru, nech jej volá poobede. Zotrváva

na určitom zvýšení výživného na deti, pretože sa zmenili pomery odkedy bolo výživné upravené. V tom
časebývaliujejrodičov,kdemalijednuizbu,pretoževdomebývaajbratsrodinou.Totobololendočasné
riešenie a hľadali si nové bývanie. Uzavrela nájomnú zmluvu na byt, ktorú predkladá. Platí teda za byt
nájomné260,-EURmesačne.S.chodínaďalejdoškolydoRužomberka,cestovnéautobusomvychádza
mesačne zhruba 30,- EUR, ale syn chodí každý deň na tréningy, takže ďalšie výdavky sú na cestovné,

pričom sa striedajú viacerí rodičia pri zavážaní a výdavky sú aj na poplatok futbalovému klubu, ktorý sa
zvýšil, k čomu predložila doklad z 13.10.2014 o výške tohto poplatku. Tiež predložila kópie cestovných
lístkov do Ružomberka. H. nastúpila na druhý stupeň, na stravu v škole nechodí. Syn chodí na stravu
a platí mu mesačne zhruba 23,- EUR. Ešte predložila doklad o platbe za DSi data, čo platí nad rámec
dohodnutého nájomného. Ďalej predložila doklad o platbe stravného pre S. a to potvrdenie o zaplatení

prostredníctvom I. banky z 26.08.2014. Okrem príjmu zo zamestnania, dostáva už len prídavky. Otec
platí určené výživné na deti. Keď chodieva dcéra k nemu, tak jej kúpi čo treba. Keďže si zabezpečovala
bývanie, musela si zobrať úver a tento spláca vo výške 47,27 EUR mesačne a k čomu predložila výpis z
účtu vo I. a.s., kde je táto platba úveru vyznačená. Zdravotný stav detí je vcelku dobrý. H. nenavštevuje
žiaden krúžok. Nemá výdavky na cestovnom do práce, byt, v ktorom bývajú, je na G.. Vo výpise z účtu

je aj platba časti nájomného za september vo výške 100,- EUR dňa 18.09.2014 a nájomné doplácala,
pretože nemala na zaplatenie mesačnej úhrady naraz a k tomu predložila doklad o hotovostnom vklade
v N. a.s., z ktorého súd zistil, že matka vložila 14.10.2014 sumu 160,- EUR ako doplatok za nájom za
mesiac september 2014.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní zotrvávala na návrhu na určenie výživného, pretože otec

je stále bez práce. Výživné na deti platí, avšak na toto si musí požičiavať od švagra V. H. a k tomu aj
zdokladali potvrdenie o platbe menovaného otcovi. Taktiež predložili nový doklad o ďalšej pôžičke otcovi
od V. H. dňa 13.10.2014 vo výške 185,- EUR. Otec nemá robotu, a pokiaľ aj bol v lete na dovolenke,
tak na toto si musel požičať peniaze od svojej matky a príbuzných. Navrhované výživné je neadekvátne
pomerom otca a veku detí.

Odporca uviedol, že je stále bez práce. Živnosť neobnovil, pretože sa rozpadla ich predchádzajúca
partia, s ktorou podnikal a nedokázal si nájsť prácu. Vypomáhajú mu rodičia, musel si požičať väčšie
peniaze od mamy, zhruba 400,- EUR, tiež aj od spomínaného V. H.. Výdavky spojené s rodinným domom
platí, tieto sú uvedené v rozpise, ktorý doložil. Výdavky za elektrinu, TV, sú zhruba 50,- EUR mesačne.
Za kúrenie je úhrada mesačne tiež okolo 50,- EUR mesačne. Tiež platí telefón a internet, tak ako je

uvedené v rozpise. Tieto výdavky môže uhrádzať len tak, že mu vypomáhajú rodičia. Ako manželka
odišla s deťmi, tak kúpil komplet oblečenie pre dcéru, aby mala keď chodieva ku nemu a stálo ho to okolo
200,-EUR.Tiežkúpilpoodchodemanželkydcéretablet,začodal100,-EUR.Skutočnenikdenepracuje.
Príležitostne pomáha svojim rodičom, ktorí gazdujú a za to mu oni dosť vypomáhajú. Má auto zn. OpelZafira kúpené počas manželstva. Čo sa týka vozidla Škoda Octavia, ktorá bola na leasing, tak od zmluvy
bolo odstúpené a vozidlo bolo odovzdané. Vozidlo bolo odstúpené jeho otcovi a keď potrebuje, tak mu
toto auto požičia, rovnako ako aj manželke požičiava auto jej rodina. Nechodí za priateľkou do Bratislavy

každý víkend ako tvrdila navrhovateľka, bol tam za ňou celkovo 4x a išli autom. Je vyštudovaný stolár.
Nemá žiadne vážne zdravotné problémy. Nechce podrobne rozprávať o ich manželstve a o konfliktoch.
Priznal, že urobil chyby, nebude sa tu teraz očisťovať. Myslí si, že nie je potrebné to rozvádzať, keďže
obaja sa chcú rozviesť. Nemôže ale súhlasiť s výpoveďou matky, pokiaľ sa vyjadrovala k útokom v takom
rozsahu ako tvrdila. Čo sa týka S., vždycky sa snažil, aby si zhoršenie v škole zlepšil, aj sa s ním učil,

a potom ako sa s ním pripravoval, tak si na vysvedčení vždy o niečo zlepšil známky. Uznáva, že synovi
v minulosti facku dal.

Na pojednávaní 16.10.2014 rodičia maloletých detí uzavreli medzi sebou rodičovskú dohodu týkajúcu
sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti ich matky a tiež úpravy styku otca s maloletými
deťmi na čas po rozvode, v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou. Keďže od posledného pojednávania sa

zmenili sociálne pomery u matky, aj keď nedošlo od poslednej úpravy k dlhšej dobe, navrhol zvýšiť
výživné na S. na 150,- EUR a na H. na 100,- EUR mesačne.

Na záver právny zástupca navrhovateľky podotkol, že v zmysle Zákona o rodine súd pri určovaní
výšky výživného jednak nemá prihliadať na také výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynakladať na
zabezpečenie základných potrieb, a ktoré by boli na úkor výšky výživného. V tomto poukazujú konkrétne

na to, že otec potvrdil, že bol schopný platiť si trebárs cestu tam aj späť do Bratislavy autom a tak isto
poukazujú na to, že otec je zdravý a nepravdivo tvrdí, že vôbec nepracuje. I keď by toto jeho tvrdenie
bolo pravdivé, tak ak uvádza, že nepracuje z dôvodu, že sa rozpadla ich stavebná partia a je problém si
nájsť prácu, tak postačí vziať ktorékoľvek jedno vydanie týždenníka, či už regionálnych novín ako je My
Orava, alebo Oravsko, a je ľahko zistiteľné, že práve v stavebníctve je dostatok pracovných ponúk. Tak

isto poukazujú na to a zdôrazňujú, že súd by mal pri určovaní výšky výživného vziať v zreteľ skutočnosť,
že priamym zavinením zo strany otca bolo spôsobené, že tak navrhovateľka ako aj hlavne obe maloleté
deti, museli opustiť spoločnú domácnosť a nemôžu teda na svoje bývanie využívať rodinný dom, ktorý
bol nadobudnutý za trvania manželstva. V priamej príčinnej súvislosti so správaním otca je nutné vidieť
to, že navrhovateľka bola nútená riešiť bývanie seba a detí v prenajatom byte, naproti tomu v rodinnom

dome býva odporca sám a dovolia si podotknúť, že v prípade, že by jeho reálne zárobkové pomery boli
také ako tvrdí a trpel by majetkovou núdzou, tak isto mal možnosť vyriešiť svoje bývanie iným spôsobom,
napr. u rodičov a predmetný rodinný dom napr. prenajať a dosahovať z toho potrebný príjem. Žiadajú
preto, aby všetky tieto okolnosti súd starostlivo zvážil pri určení výšky výživného.

Právna zástupkyňa odporcu na záver uviedla, že s návrhom, ako bol prezentovaný právnym zástupcom

navrhovateľky, nemôžu súhlasiť vzhľadom k tomu, že reálne preukázali situáciu a finančné pomery,
ako aj výdavky odporcu. Tento, ako uviedli, finančné prostriedky niekoľkokrát si už požičal, aby mohol
zaplatiť mesačné výživné, od svojho švagra. Pokiaľ sa týka ďalších výdavkov a možností prežitia,
finančné prostriedky mu poskytujú rodičia, za čo on ako sa aj dnes vyjadril, im pomáha pri prácach
s hospodárstvom ako aj pri ich rodinnom dome. Chcela by poukázať na ďalšie skutočnosti a to, že

otec maloletej zabezpečil všetok komfort v rodinnom dome, na čo mu taktiež sčasti prispeli rodičia,
aby mohla v tomto rodinnom dome existovať. Ďalej chcú reagovať na bývanie v predmetom rodinnom
dome, kde odporca býva, že navrhovateľka má prenajatý byt. Vôbec nebol problém v tom, čo jej odporca
navrhol, mohla s deťmi ostať v rodinnom dome, kde by si boli vyčlenili každý svoje miestnosti k bývaniu
potrebné. Myslí si a je aj z praxe známe, že takéto riešenia manželov po rozvode sú adekvátne. Majú

za to, že výživné, ktoré navrhuje navrhovateľka, je neadekvátne, a taktiež navrhované výživné kolíznym
opatrovníkom, je taktiež neadekvátne. Odporca si prácu zháňa, snaží sa, bohužiaľ situácia v celom
regióne je značne kritická, takže vzhľadom k tomu trvá na svojom návrhu.Okrem výsluchu účastníkov konania a prednesov ich právnych zástupcov, súd vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, s rodnými listami maloletých detí, s
výpisom zo živnostenského registra na odporcu, s dokladmi predloženými odporcom o výške jeho

pravidelných výdavkov z čl. 38-42, so správami ÚPSVaR Dolný Kubín podanými na oboch účastníkov
z čl. 44-46, s potvrdením zamestnávateľa navrhovateľky s rozpisom jej príjmov z čl. 56, s Oznámením
ÚPSVaR Dolný Kubín o zaradení odporcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie z čl. 55, so Zmluvou
o nájme bytu uzavretou dňa 27.06.2014 medzi navrhovateľkou a prenajímateľom Z. L., s dokladmi o
výške výdavkov hradených navrhovateľkou z čl. 64-68, s výpisom z účtu navrhovateľky vo I. a.s. z čl.

57-60 a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Tiež sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 8P/24/2014.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX v Ž.; u oboch ide o prvé manželstvo a prvý návrh na jeho
rozvod. Z manželstva pochádzajú dve deti a to mal. S. nar. XX.XX.XXXX a mal. H. nar. XX.XX.XXXX.
Manželia posledne spolu bývali na adrese K. XX, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu pre

konanie. Manželstvo účastníkov bolo uzavreté po kratšie trvajúcej známosti a jeho uzavretie urýchlilo
tehotenstvo navrhovateľky. Spočiatku manželia žili u rodičov, potom sa presťahovali aj s deťmi do
nového rodinného domu v K.. Manželské nezhody sú už dlhodobého charakteru. Príčinou konfliktov boli
finančnéproblémy,keďžerodinnýdom,ktorýsipostavilipočasmanželstva,stavalisvojpomocneanajmä
z príjmov odporcu, ktorý vyčítal odporkyni jej nízky príjem. Ďalším vážnym problémom v rodine bol

rozdielny názor manželov na výchovu detí. Zhoršenie školského prospechu u syna S. vyvolávalo časté
incidenty rodičov, ktoré neostali len na úrovni hádok, ale prerástli až do fyzického napádania manželky
a syna odporcom. Navrhovateľka bola vo výchove syna mierna, až ochranárska, naproti tomu odporca
bol autoritatívny a nespokojnosť so správaním syna, ale predovšetkým so zhoršením jeho prospechu,
riešil rôznymi zákazmi a trestami. Neschopnosť rodičov prijať určitý spoločný jednotný postup pri riešení

problémov syna, pri jeho výchove, viedlo k stupňovaniu konfliktov. Pre opakujúce sa vzájomné konflikty,
navrhovateľka viackrát na určitú dobu odišla s deťmi zo spoločnej domácnosti (október 2012, august
2013). Pre definitívny odchod od odporcu sa rozhodla 02.03.2014, odkedy už spolu trvale nežijú. V
súčasnosti už ani jeden z manželov nepripúšťa možnosť obnovenia manželského spolužitia a odporca
po odchode navrhovateľky nadviazal novú známosť, ktorá pretrváva.

Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom a účinnom znení (ďalej len „ZoR“), manželia sú si
v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ZoR, ods.:

1/ O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná
starostlivosť o deti a domácnosť.

2/Oveciachtýkajúcichsarodinyrozhodujúmanželiaspoločne.Aksanedohodnúopodstatnýchveciach,
rozhodne na návrh jedného z nich súd.

3/ Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého

manžela.

Podľa § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ZoR, ods.:1/ Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3/ Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil, že v danom prípade manželstvo neplní svoj
spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní takého rodinného prostredia, kde manželia žijú vo

vzájomnej zhode, prejavujú si podporu, citovú náklonnosť a vo vytváraní takého prostredia, ktoré je
vhodné pre výchovu maloletých detí. Za daného stavu, keď už ani jeden z účastníkov nepripúšťa
možnosť obnovy spolužitia, pričom účastníci spolu nežijú trištvrte roka a odporca po odchode
navrhovateľky s deťmi z domácnosti, nadviazal vzťah s inou ženou, je teda daný zákonný predpoklad
pre zrušenie manželstva rozvodom v zmysle § 23 ZoR. Za stavu, keď manželia dlhodobo spolu nežijú,

nie je zachovanie takéhoto nefunkčného manželstva ani v záujme maloletých detí, ktoré boli v čase
spolužitia svedkami častých konfliktov rodičov, čo negatívne vplývalo na psychiku detí. Príčinu rozvratu
manželstva súd vidí v krátkej známosti predchádzajúcej uzavretiu manželstva účastníkov, čo bolo
príčinou nedostatočného poznania pováh, charakterových vlastností partnera. Táto rozdielnosť pováh,
názorov na spoločný život, spoločné hospodárenie a výchovu detí, sa čoraz viac v priebehu manželstva

prejavovala a spôsobila odcudzenie manželov a vážny rozvrat manželstva. Je neprijateľné, že odporca
tieto konflikty a názorové rozdielnosti riešil aj za použitia fyzického násilia voči manželke a synovi. Na
základe uvedeného súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa § 24 ZoR, ods.:

1/ V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2/ Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

3/ Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4/ Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

5/ Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.Podľa § 25 ZoR, ods.:

1/ Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia

o rozvode.

2/Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľaodseku1,súdupravístykrodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

3/ Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

4/Akjedenzrodičovopakovanebezdôvodneazámerneneumožňujedruhémurodičovistyksmaloletým

dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

5/ Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ZoR, ods.:

1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

2/ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

6/ Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ZoR, ods.:

1/ Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie.

2/ Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 78 ZoR, ods.:

1/ Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre

maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.2/ Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

3/ Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súčasťou rozsudku o rozvode manželstva je aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode týkajúca sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky,
zastupovania detí a úpravy styku otca s maloletými deťmi. Uzavretú dohodu za súhlasu kolízneho
opatrovníka súd s poukazom na citovaný § 24 ZoR schválil, pretože je v súlade so záujmami maloletých
detí.Obsahrodičovskejdohodyodrážareálnystav,keďosobnústarostlivosťomaloletédetizabezpečuje
od marca 2014, t.j. od odchodu navrhovateľky s deťmi od odporcu, matka detí a dohodnutá úprava

styku taktiež odráža súčasné vzájomné vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi. Medzi otcom a
mal. H. existuje blízky citový vzťah. Maloletá si s otcom rozumie, chodí k nemu často na víkendy a
prázdninové pobyty. Odlišná situácia je u mal. S., ktorý sa s otcom od odchodu matky s deťmi zo
spoločnej domácnosti nestretával, preto je potrebné, aby k nadviazaniu kontaktov dochádzalo postupne.
Súd poukazuje na úpravu v § 24 ods. 3, 4 ZoR, v zmysle ktorej obaja rodičia majú vo výchove

dieťaťa nezastupiteľnú úlohu a dieťa má právo na zachovanie (resp. obnovenie a zlepšenie) vzťahu s
oboma rodičmi. Uzavretá rodičovská dohoda sa netýka úpravy výživného, na čom sa rodičia nedokázali
dohodnúť. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom počas trvania manželstva bolo
rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/24/2014-49 zo dňa 08.04.2014, ktorým súd zveril obe
maloleté deti S. M. H. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté

deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal platiť na výživu mal. S. sumu 110,- EUR
mesačne a mal. H. sumu 75,- EUR mesačne od 01.03.2014 a zároveň vyčíslil zameškané výživné,
na doplatenie ktorého bol otec zaviazaný. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. V čase tohto
rozhodnutia žila matka aj s deťmi pri svojej matke v Ž.. Čistý mesačný príjem matky bol vo výške
303,31 EUR, k čomu poberala prídavky spolu vo výške 47,04 EUR. Mal. S. bol žiakom 8. ročníka

ZŠ v Ružomberku. Matka mu hradila stravné v priemere 20,- EUR mesačne, cestovné spojené s
dennou dochádzkou do školy mesačne v priemere 53,- EUR. Maloletý bol členom MFK Ružomberok s
úhradou členského poplatku 100,- EUR ročne a ďalšie výdavky mala matka na zakupovanie potrebného
športového oblečenia, kopačiek. Mal. H. bola žiačkou 4. ročníka ZŠ, na ktorú dochádzala do Pucova
a výška cestovných výdavkov vychádzala v priemere 36,- EUR mesačne, ďalej matka hradila stravné

dcére vo výške 17,- EUR mesačne. Zdravotný stav detí bol dobrý. Otec žil v rodinnom dome v K.,
ktorý patrí do BSM účastníkov. Hradil všetky výdavky spojené s bývaním, najmä poplatok za elektrinu
mesačne 55,- EUR, za vodu 7,- EUR, za uhlie a drevo po rozpočítaní mesačne 25,- EUR a 16,67
EUR, internet 18,- EUR, poplatok za odpad 4,33 EUR, poistné za dom, stavebné sporenie založené na
neho a maloleté deti. Platil úrazové poistky uzavreté aj na deti v celkovej výške 53,33 EUR, povinné

zmluvné poistenie za auto. Mal v čase rozhodnutia pozastavené živnostenské oprávnenie na základe
žiadosti od 24.03.2014, pričom v predošlom období podnikal nepretržite od 01.09.2004 do 30.11.2009
a následne od 01.04.2010 do 24.03.2014. Odôvodňoval pozastavenie živnosti nedostatkom práce. V
daňovom priznaní za rok 2013 vykázal príjmy zo živnosti vo výške 2.361,- EUR, pri výdavkoch 1.219,50
EUR,t.j.základdane1.141,50EUR,snárokomnavyplateniedaňovéhobonusuvovýške509,28EUR.Z

jeho výpovede bol zistený ešte lepší výsledok podnikania za rok 2013 ako vyplýva z daňového priznania,
keď priznal mesačné príjmy z podnikania v priemere 600,- EUR. Otec bol od 24.03.2014 vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal žiadne štátne dávky. Súd pri hodnotení možností a
schopností otca nezohľadňoval reálny preukazovaný stav, ale vychádzal z jeho potenciálnych možností.
Neboli preukázané žiadne vážne dôvody pre pozastavenie podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával

v predchádzajúcom období deväť rokov a v posledných rokoch bol schopný dosahovať zisk. Otec
napriek tomu, že tvrdil, že nemá žiadne príjmy, bol schopný platiť všetky výdavky spojené s bývaním
i ďalšie, ktoré preukázal dokladmi. Keďže nebolo zistené, že k prerušeniu podnikania došlo z vážnych
dôvodov, súd vychádzal pri určovaní výživného v zmysle § 75 ods. 1 ZoR, z jeho pomerov, ktoré
existovali v roku 2013, t.j. pred prerušením živnosti. V súčasnosti je mal. S. žiakom 9. ročníka ZŠ a H.

5. ročníka ZŠ. Potreby detí a výdavky matky na úhradu týchto potrieb sú v obdobnej výške ako v čase
posledného rozhodovania o výške výživného. Taktiež pomery otca sú v porovnaní s pomermi, z ktorých
súd vychádzal pri rozhodovaní v apríli 2014, nezmenené. Otec podľa vlastného tvrdenia neobnovil
podnikateľskú činnosť, ktorá bola pozastavená na základe jeho žiadosti do 30.09.2014. Naďalej žije sám
v spoločnom rodinnom dome a hradí pravidelné výdavky spojené s bývaním, so splácaním poistného

a to úrazového poistného, poistného na rodinný dom aj auto. Tiež hradí pravidelne určené výživné nadeti. Napriek tomu tvrdí, že nie je schopný platiť výživné ani v posledne určenej výške, spolu 185,-
EUR mesačne, od odchodu matky s deťmi kúpil dcére H. veci na oblečenie vo výške 200,- EUR,
tablet v hodnote 100,- EUR (uvedené vyplýva z jeho výpovede 16.10.2014). Okrem toho je schopný

hradiť aj ďalšie výdavky spojené s jeho cestovaním za priateľkou do Bratislavy. Súd teda rovnako ako
pri rozhodovaní vo veci sp.zn. 8P/24/2014 s poukazom na § 75 ods. 1 ZoR, vychádzal pri určovaní
výživného z pomerov otca existujúcich pred dočasným prerušením jeho živnostenského podnikania,
ktoré nebolo odôvodnené a preukázané vážnymi dôvodmi brániacimi pokračovaniu v podnikaní. K určitej
zmenevšakdošlonastranematky,ktorávčaseposlednéhorozhodovaniaovýškevýživnéhožilasdeťmi

pri svojej matke, kde žili aj ďalší jej príbuzní. Išlo len o dočasné bývanie a matka bývanie s deťmi vyriešila
uzavretím nájomnej zmluvy, ktorú uzavrela 27.06.2014 a na jej základe žije s deťmi od 01.07.2014 v
dvojizbovom byte, za ktorý hradí nájomné vo výške 260,- EUR mesačne, úhradu ktorého preukázala.
Jedná sa o nevyhnutný výdavok, nakoľko tento slúži na zabezpečenie základnej potreby matky aj oboch
detí a to potreby primeraného bývania. Priemerný čistý mesačný príjem matky vyčíslený za obdobie
mesiacov marec 2014 až september 2014 dosahuje výšku 358,- EUR, k čomu poberá prídavky na dve

deti, spolu vo výške 47,04 EUR. Súd môže v zmysle § 78 ZoR výživné zmeniť ak dôjde k vážnej zmene
tých okolností, z ktorých súd vychádzal pri poslednej úprave výšky výživného. Ako už bolo uvedené,
matke vznikli nové výdavky spojené so zabezpečením samostatného bývania pre seba a deti, ktoré v
apríli 2014 nemala a jedná sa o výdavky nevyhnutného charakteru, ktoré je potrebné pri posudzovaní
vyživovacej povinnosti zohľadňovať. Vzhľadom na nárast výdavkov matky, s prihliadnutím k tomu, že

došlo aj k čiastočnému nárastu príjmu matky zhruba o sumu 50,- EUR mesačne, súd určil výživné na
staršieho S. na sumu 140,- EUR mesačne a na mladšiu H.Í. na sumu 100,- EUR mesačne. Výživné je
určené diferencovane s prihliadnutím na vek detí, ale i na tú skutočnosť, že otec má s mal. H. vytvorený
blízky vzťah, s dcérou sa stretáva a takouto formou sa otec podieľa na výžive dieťaťa aj nad rámec
určeného výživného v čase stretnutí a pobytov. Pokiaľ matka žiadala o určenie výživného vo väčšom

rozsahu ako bolo rozhodnuté, súd jej návrh z dôvodu neprimeranosti možnostiam a schopnostiam
povinného otca zamietol.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/24/2014-49 zo dňa 08.04.2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V tomto prípade v troch
vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho

trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine ten z manželov, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).