Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613210232
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3613210232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľky O.. C.

G., bytom Y. nad E. č. XXX proti odporcovi Poľnohospodárske družstvo v Chynoranoch, Chynorany,
Bernolákova ulica 202/18, IČO: 00 205 214, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri,
s.r.o., Topoľčany, M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru s náhradou mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v
sume 974,94 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha proti odporcovi určenia neplatnosti skončenia pracovného

pomeru zo dňa 24.9.2013 a uloženia povinnosti nahradiť jej mzdu vo výške priemerného zárobku
od 22.11.2013 až do umožnenia pracovať u neho a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že
dňa 1.9.1984 uzatvorili pracovný vzťah s členstvom u odporcu na dobu určitú do 31.12.1984. Bola
prijatá do funkcie právnika odporcu. Na základe dohody o pracovných podmienkach zo dňa 1.1.1985
začala vykonávať funkciu u odporcu a v JRD Klátova Nová Ves, neskôr už len u odporcu. Popri funkcii
právnika a vedúceho osobného oddelenia vykonávala od 1.7.2005 aj dohľad nad ochranou osobných
údajov. Obsahom jej činnosti bol výkon funkcie právnika, personálneho referenta a osoby zodpovednej
za ochranu osobných údajov. Priemerná mzda k 24.9.2013 predstavovala 41,1312 € na deň. Dňa

24.9.2013 jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru a súčasne podľa článku 27 ods.
2 písm. c) stanov odporcu aj vylúčenie z členstva v družstve. Po telefonickom dohovore s U.. K. si
dohodla na 15.00 hod stretnutie v jeho kancelárii. Spolu s ním tam boli U.. S. A. a U.. A. I.. Bolo
jej oznámené, že odporca s ňou okamžite končí pracovný pomer z dôvodu, že ona dňa 1.8.2013 a
2.8.2013 telefonicky oznámila na sekretariát odporcu, že potrebuje voľno na doprovod matky C. K. k
lekárovi. Vyslaný zamestnanec odporcu mal osobnou návštevou ordinácie ešte dňa 1.8.2013 zistiť, že
lekár čerpal dovolenku. Odporca jej zároveň vyčítal, že až dňa 30.8.2013 predložila priepustky na tieto

dni. Odporcovi dňa 25.9.2013 doručila oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní. Predstavenstvo
odporcu i napriek tomu, že nemalo reagovať na oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, dňa
30.9.2013 prejednalo oznámenie navrhovateľky s tým, že trvá na svojom pôvodnom rozhodnutí o
okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 24.9.2013. Predsedom odporcu bol od roku 2006 U..
U. K.. Po jeho nástupe bolo zo začiatku pracovné prostredie pokojné. Funkciu vedúceho ekonomického
útvaru po ňom prevzala U.. W. I., s ktorou nemala navrhovateľka dobré vzťahy. Navrhovateľka sa
domnieva, že U.. W. I. si nevykonávala svoje pracovné povinnosti riadne, neodpracovala riadne

uplatnené nadčasy, sledovala, kto chodí k predsedovi, získavala informácie od sekretárky predsedu.
Navrhovateľka prekonala závažné ochorenia, už v roku 2003 resp. 2004 mohla požiadať o invalidnýdôchodok,avšaktakneurobilaapredčasnenastúpiladopráce.Prácajubavila,vykonávalausporiadanie
právnych vzťahov k stavbám odporcu, k pozemkom, zabezpečila pozemky pre výstavbu sušičky v
Rajčanoch,prevybudovaniehnojovicovéhohospodárstvavNorovciach,prerozšíreniesilážnehožľabuv

Chynoranoch, vyhotovila vnútorné právne predpisy. V roku 2012 až do 14.3.2013 bola práceneschopná,
dňa 6.3.2013 už odporca riešil jej absenciu, mal vyhlasovať, že navrhovateľka bude vyhodená. Odporca
nemá prehľad o jej celej práci, po skončení práceneschopnosti bolo veľmi fyzicky aj psychicky náročné
dobehnúť viac ako rok zameškanej práce. Za rok 2012 si v dôsledku práceneschopnosti prečerpala
dovolenku o 2 dni, náhrada za preplatenú dovolenku jej bola v mzde za mesiac marec a apríl 2013

zrazená za každý deň vo výške 56,25 €. Odporca jej nechcel poskytnúť dovolenku za odpracované
dni na svadbu syna. Bolo to pre ňu ponižujúce. Ona mala ťažko zdravotne postihnutú matku, ktorá
potrebovala celodennú opateru a ktorej zdravotný stav sa zhoršoval. Pri jej opatrovaní sa striedali
členovia rodiny. O jej zdravotnom stave informovala aj predsedu odporcu. V dňoch 1.8.2013 a 2.8.2013
sa jej stav rapídne horšil, ona musela byť v jej neustálej prítomnosti. Pre ospravedlnenie neprítomnosti
v práci použila potvrdené priepustky od lekára A.. O. D., klinického onkológa, ktoré obdržala pri

sprevádzaní chorej matky. Mohla síce požiadať o potvrdenie neprítomnosti obvodného lekára, ale
využila potvrdené priepustky od onkológa. Považovala to za dostačujúci doklad pre ospravedlnenie
neprítomnosti v práci. Pre ňu bol dôležitejší zdravotný stav matky. Mala za to, že pri umierajúcej matke
budú priepustky akceptované, ale podpory od odporcu sa nedočkala. Náhrada mzdy jej za tieto dva
dni priznaná nebola. Opatrenie z predstavenstva odporcu zo dňa 27.3.2013 považuje za kus papiera,

ktorý nemá právny základ. Predstavenstvo neprijíma žiadne opatrenia, ale rozhodnutia. Opatrenie bolo
vyvesené bez akéhokoľvek podpisu a pečiatky odporcu. Kontrolu jeho dodržiavania budú vykonávať
vedúci úsekov a útvarov, ale kto bude kontrolovať vedúcich? Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej
disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a ovplyvňuje ju osoba zamestnanca, funkcia,
ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia

konkrétnych povinností, situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa. K
porušeniu pracovných povinností došlo pri ťažkom zdravotnom stave matky, ktorá aj 26.8.2013 zomrela.
Pohreb sa konal 29.8.2013, hneď nasledujúci deň predložila odporcovi dve priepustky a doklad o
svojej práceneschopnosti. Predseda odporcu sa k priepustkám vôbec nevyjadril, až dňa 24.9.2013 jej
predložil okamžité skončenie pracovného pomeru a členského pomeru u odporcu. Jej konanie mu pritom

nespôsobilo žiadnu škodu. Ona si svoje pracovné povinnosti plnila riadne, zodpovedne. Jej plnenie
pracovných povinností kladne ohodnotil aj bývalý predseda odporcu, ktorý jej verejne poďakoval a
odovzdal kyticu kvetov. Poďakovania sa jej dostalo aj písomnou a telefonickou formou.

Písomným podaním zo dňa 26.6.2014, doručeným súdu dňa 4.7.2014 svoj návrh doplnila tak, že
sa domáha náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku v sume 1 279,55 € od 22.11.2013 až do

umožnenia pracovať u odporcu, eventuálne v sume 907,08 € od 25.9.2013 až do umožnenia pracovať
u odporcu.

Odporca k návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že ho považujú za nedôvodný
a navrhujú ho zamietnuť a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania. Navrhovateľka popisuje
skutočnosti, ktoré s predmetom sporu nemajú nič spoločné, nesúvisia s ním ani vecne, ani časovo.

Vyjadrenia týkajúce sa podstaty veci, t.j. skutočností, ktoré boli podkladom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, dôvodnosť ich postupu nevyvracajú. Je pravdou, že u nich pracovala od roku
1984, v posledných rokoch bolo hlavnou náplňou jej práce príprava a zostavovanie nájomných zmlúv,
úkony súvisiace s užívaním pôdneho fondu a personálna práca. V rokoch 2010 - 2011 mala problém
s požívaním alkoholu v pracovnej dobe. V novembri 2011 ju počas pracovnej doby podrobili skúške

na alkohol v dychu, ktorá bola pozitívna. Navrhovateľka im vtedy prisľúbila, že už sa to viac nestane.
V rokoch 2011 a 2012 robili dodatky nájomných zmlúv s vlastníkmi pôdy, ktorí ich splnomocňovali aj
na rokovanie so zástupcami poľovných združení. Dodatky nájomných zmlúv a zmlúv o využití práva
poľovníctva robila navrhovateľka v pracovnom čase, z údajov sústredených u nich. Za túto prácu, ktorá
bola súčasťou jej pracovnej náplne, vyžiadala v rokoch 2011 a 2012 od poľovných združení pre seba

značnú finančnú odmenu. Od marca 2012 sa stala práceneschopnou, čo akceptovali. Zaujímali sa o jej
zdravotný stav, o to, či žiada priznať invalidný dôchodok. Nakoniec nastúpila do práce 14.3.2013, čo
uvítali. Krátko po jej nástupe do práce sa začali opakovať jej výluky z práce buď z dôvodu ošetrovania
člena rodiny alebo vlastnej návštevy lekára alebo dovolenky. Po nástupe do práce v marci 2013 nemala
nárok na čerpanie dovolenky a v roku 2012 si ju prečerpala nad nárok. Výluky z práce robila tak, že im ich

neoznámilavopredaspoňjedendeň,vpríslušnýdeňránozavolalasekretárkepredsedu,žeideklekárovialebo si berie ošetrovanie člena rodiny alebo dovolenku. Niekedy tieto skutočnosti ani neoznámila a
riešila to dodatočne po nástupe. Takýto postup sa im nepáčil, pretože im neumožňoval plánovať si
prácu a bola narušená pracovná morálka v družstve. Nikto na ňu neútočil, ani Ing. I., navrhovateľka

nedodržiavala pracovnú disciplínu a jej postup vyvolával u odporcu nevôľu. Bola ústne upozornená,
že takýto postup je nesprávny a musí svoj úmysel čerpať výluku z práce oznámiť zamestnávateľovi a
odsúhlasiť si to s ním, ale na konanie navrhovateľky to nemalo vplyv. Dňa 1.8.2013 ráno podľa svojho
zvyku oznámila na sekretariát družstva, že na ten deň potrebuje voľno na ošetrovanie člena rodiny,
mala ísť s matkou k lekárovi a hneď v ten deň toto voľno aj čerpala. Táto situácia sa znovu ráno

2.8.2013 opakovala. V tieto dva dni navrhovateľka v práci nebola, išlo o štvrtok a piatok. Následne v
pondelok znova do práce neprišla, v utorok volala predsedovi, že je PN, lebo chytila nejakú virózu,
do práce však už neprišla celý august, len 30.8.2013 prišla a doložila dve priepustky na preukázanie
ošetrenia člena rodiny, keďže na ich rube bola pečiatka klinického onkológa A.. O. D. s poznámkou
„doprovod matky nutný“ a na prednej strane vyznačený čas odchod 7:00 hod a príchod o 15:30 hod.
Keďže už z dovtedajšieho konania mali voči navrhovateľke podozrenia, ešte dňa 1.8.2013 vyslali svojho

pracovníka k ambulancii A.. O. D., lebo sa pokúsili overiť pravdivosť telefonátu navrhovateľky. Vtedy
ich pracovník zistil, že MUDr. D. mal na 1.8. a 2.8.2013 dovolenku, o čom urobil fotodokumentáciu.
Navrhovateľka dňa 30.8.2013 doložila potvrdenie o OČR práve od A.. D.. Vtedy sa im preukázalo, že
na žiadnom ošetrení, vyšetrení alebo inom zdravotnom úkone s matkou u A.. D. nebola, táto im dosiaľ
nedoložila a nepreukázala žiaden iný dôvod svojej výluky z práce a vyhodnotili tieto dva dni ako jej

neospravedlniteľnú neprítomnosť v práci. V podstate ani navrhovateľka vo svojom návrhu nepopiera,
že na vyšetrení / ošetrení u A.. D. v tieto dni nebola, z kontextu návrhu možno vyrozumieť, že mala
potvrdené dopredu bianko priepustky, ktoré iba na dni 1.8.2013 a 2.8.2013 použila. Tento jej postup
považujú za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, že to odôvodňuje ich krok voči nej, t.j. okamžité
skončenie pracovného pomeru s ňou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vychádzali jej

dostatočne v ústrety, tolerovali je pochybenia, prípadne ich riešili len ústnym dohovorom, ale jej spôsob
jednania sa nezmenil, až to vyvrcholilo týmto podvodom voči zamestnávateľovi, čo už bolo také hrubé
porušenie pracovnej disciplíny, že z neho museli vyvodiť závery. Návrh navrhovateľky preto nie je
dôvodný, právom jej neprítomnosť vyhodnotili ako neospravedlnenú neprítomnosť a svojou povahou ide
o závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 Zákonníka práce. Preto navrhujú návrh proti

nim zamietnuť a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu odporcu, predsedu odporcu U..
U. K., svedka U.. S. A., svedkyne W. E., oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu na č.l. 1, dohody o
pracovných podmienkach na č.l. 8, členskej prihlášky na č.l. 10, dohody o pracovných podmienkach na
č.l.11,dohodynač.l.13,rozhodnutiaJRD„DRUŽBA“nač.l.14anač.l.15,okamžitéhovystúpenianač.l.

16, dohody o ukončení členského pomeru na č.l. 17, dohody o zmene pracovných podmienok na č.l. 18,
výplatnej listiny na č.l. 19, okamžitého skončenia pracovného pomeru na č.l. 20, oznámenia o trvaní na
ďalšom zamestnávaní na č.l. 22, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní v PD - vyrozumenia na č.l.
23,výplatnejlistinynač.l.38,39,správyošetrujúceholekáranač.l.40,priebežnejsprávyzhospitalizácie
na č.l. 43, lekárskej prepúšťacej správy na č.l. 45, prepúšťacej správy na č.l. 46, prepúšťacej správy

na č.l. 50, ambulantnej správy na č.l. 53, 54, opatrenia z Predstavenstva PD v Chynoranoch na č.l. 55,
úmrtného listu na č.l. 56, oznámenia OS Bratislava na č.l. 57, výplatnej listiny na č.l. 58, ambulantnej
správy na č.l. 59, vyjadrenia na č.l. 64, plnomocenstva na č.l. 66, výpisu z Obchodného registra na č.l.
67, vyjadrenia na č.l. 71, plnomocenstva na č.l. 75, rozhodnutia o uložení trestu na č.l. 91, doplnenia
žaloby na č.l. 97 - 109 a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľka sa dňa 1.9.1984 prihlásila za člena odporcu. Dňa 5.11.1984 uzavreli spolu Dohodu o
pracovných podmienkach, na podklade ktorej mala navrhovateľka od 1.9.1984 pracovať ako asistentka
vedeniaJRD.Dohodouopracovnýchpodmienkachzodňa1.1.1985boljepracovnýpomerzmenenýtak,
že mala vykonávať funkciu právnika v JRD Chynorany a JRD Klátova Nová Ves. Rozhodnutím odporcu
zo dňa 5.2.1990 bol zrušený útvar kádrovej a personálnej práce JRD a bolo vytvorené osobné oddelenie

JRD so začlenením do útvaru predsedu. Funkciu vedúceho útvaru kádrovej a personálnej práce
vykonával A. A., ktorý bol rozhodnutím odporcu zo dňa 15.2.1990 preradený na inú pracovnú pozíciu.
Okamžitým vystúpením zo dňa 13.3.1990 vystúpil z družstva a Dohodou o ukončení členského pomeru
zo dňa 14.3.1990 sa s odporcom dohodol na skončení členského pomeru dňa 14.3.1990. Dohodou o
zmene pracovných podmienok zo dňa 1.7.2005 sa navrhovateľka a odporca dohodli, že od 1.7.2005

vykonávala navrhovateľka prácu právnika, personálneho referenta a dohľadu nad ochranou osobnýchúdajov. Z výplatnej listiny vyplýva, že za mesiac september 2013 mala navrhovateľka hrubú mzdu 96,40
€. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 24.9.2013 vyplýva, že odporca s navrhovateľkou
okamžite skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce a zároveň navrhovateľku vylúčil z družstva. Okamžité skončenie pracovného pomeru
skutkovo zdôvodnil tým, že dňa 1.8.2013 ráno navrhovateľka telefonicky oznámila na sekretariáte
družstva,ženatenistýdeňpotrebujevoľnonaošetrovaniečlenarodiny(šlaúdajnesmatkoukdoktorovi)
a hneď v tento deň toto voľno aj celý deň čerpala. Dňa 2.8.2013 ráno znova telefonicky oznámila na
sekretariát družstva, že na ten istý deň potrebuje voľno na ošetrovanie člena rodiny (šla údajne s matkou

k doktorovi) a hneď v tento deň si toto voľno aj celý deň čerpala. Až dňa 30.8.2013 im predložila 2
priepustky na dni 1.8.2013 a 2.8.2013, vyplnené vlastnou rukou, obidve na čas od 7:00 hod do 15:30
hod, teda na celú pracovnú dobu, potvrdené MUDr. O. D., klinickým onkológom v K., kde mala byť ako
doprovod matky. Vyslaný zamestnanec odporcu však ešte dňa 1.8.2013 osobnou návštevou ordinácie
zistil, že A.. D. v dňoch 1.8.2013 a 2.8.2013 neordinoval, nakoľko mal dovolenku, preto jej neprítomnosť
a pracovisku v dňoch 1.8.2013 a 2.8.2013 považujú za neospravedlnenú. Písomným oznámením

zo dňa 25.9.2013, doručeným odporcovi dňa 25.9.2013 navrhovateľka oznámila, že trvá na ďalšom
zamestnávaníuodporcu,pretožeokamžitéskončeniesvojhopracovnéhopomerupovažujezaneplatné.
Z vyrozumenia odporcu zo dňa 1.10.2013 adresovaného navrhovateľke vyplýva, že predstavenstvo
odporcu prejednalo dňa 30.9.2013 jej oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní a zotrvalo na
svojom rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru. Z knihy príchodov a odchodov, ktorej

fotokópiu navrhovateľka predložila, súd nezistil žiadne informácie podstatné pre rozhodnutie o veci. Z
výplatnej listiny navrhovateľky súd zistil, že v mesiaci marec 2013 mala hrubú mzdu 500,72 €, pričom
odpracovaných mala 10 dní. V mesiaci apríl 2013 mala hrubú mzdu 902,86 € a odpracovaných 21 dní.
Z lekárskych správ o zdravotnom stave matky navrhovateľky vyplýva, že matka navrhovateľky trpela
viacerými zdravotnými problémami, okrem iného onkologického charakteru, vyžadovala si celodennú

starostlivosť. Od 8.8.2013 do 15.8.2013, od 15.8.2013 do 23.8.2013 a od 23.8.2013 do svojho úmrtia
dňa XX.X.XXXX bola hospitalizovaná v nemocnici. Predtým bola ambulantne liečená A.. O. D., klinickým
onkológom v J.. Opatrením Predstavenstva odporcu zo dňa 27.3.2013 odporca oboznámil svojich
zamestnancov o potrebe dodržiavania § 141 až 144 Zákonníka práce a o potrebe preukázania prekážok
v práci a ich trvania. Z výplatnej listiny navrhovateľky vyplýva, že v mesiaci august 2013 mala hrubú

mzdu 0 € a náhradu mzdy 146,20 €. Z fotodokumentácie priloženej k vyjadreniu odporcu vyplýva, že
od dňa 1.8.2013 do dňa 2.8.2013 mal lekár A.. O. D. dovolenku. Z priepustiek vystavených na meno
navrhovateľky a datovaných 1.8.2013 a 2.8.2013 vyplýva, že v oboch dňoch sa mala navrhovateľka
zúčastniť návštevy lekára v čase od 7:00 do 15:30 hod. Na rubovej strane priepustiek je uvedená
pečiatka A.. O. D., klinického onkológa a poznámka „Doprovod matky nutný“. Z potvrdení priložených k

vyjadreniu odporcu vyplýva, že navrhovateľka v rokoch 2011 a 2012 prevzala rôzne finančné čiastky za
sprostredkovanie zastupovania vlastníkov poľovných revírov v konaniach podľa zákona o poľovníctve
vrátane podpísania zmluvy o užívaní poľovného revíru.

Z výpovede navrhovateľky vyplývajú rovnaké skutočnosti ako z návrhu na začatie konania.
Navrhovateľka popísala náplň svojej práce u odporcu a svoje zlé vzťahy so zamestnankyňou odporcu

p. I.. Odporcu upozornila na zlý zdravotný stav svojej matky a na to, že nikdy nevie, či nebude musieť
na druhý deň zostať pri nej. Dňa 1.8.2013 aj 2.8.2013 zostala s matkou doma, pôvodne jej mala robiť
doprovod k lekárovi, ale ona už nevládala chodiť, preto s ňou zostala doma. Vždy mala potvrdenie od
A.. D., keď matku sprevádzala na vyšetrenie k nemu. Predseda vedel, že je doma s matkou, ale keby
ona chcela dovolenku, tak by jej ju nedal. Ona predložila priepustky od lekára, ktorý mal v tom čase

dovolenku z toho dôvodu, že i keď fakticky bola doma s matkou, o čom predseda družstva vedel, tak
potrebovala nejaký doklad do evidencie, prečo nebola v práci. Keby vedela, že bude nejaký problém,
vybavila by si potvrdenie od obvodného lekára na svoje meno pre seba. Dňa 30.8.2013 bola na družstve,
pričom predseda sa vôbec nevyjadril k priepustkám z 1. a 2.8.2013. Vôbec ju nekontaktoval, že by
sa prejednávalo porušenie pracovnej disciplíny. Tieto dva dni jej nepreplatil. Keď nebola v práci, vždy

ráno volala, že z akého dôvodu nepríde. Poukázala na to, že predseda kontrolnej komisie nemôže byť
vyslaný predsedom preveriť, či lekár A.. D. ordinoval alebo nie. Reči o tom, že mala požívať alkohol, sa
šírili z toho dôvodu, že ona užívala lieky, ktorých vedľajším účinkom bolo, že pôsobila ako pod vplyvom
alkoholu. Dňa 1. a 2.8.2013 bola doma s matkou a mala ísť na kontrolu, ale matka ostala bez pohybu. PN
sa jej začala 5.8.2013 a skončila 21.11.2013. Priepustky predložila 30.8.2013, ona ich mala čisté, bez

dátumu, vystavené na svoje meno. Dátum a čas na ne doplnila sama. Viac takýchto potvrdení nemala.
U zamestnávateľa bola aj podrobená dychovej kontrole na alkohol s pozitívnym výsledkom, vtedy nalieky požila alkohol, lebo bola vystresovaná, bolo jej nameraných 1,9 promile alkoholu. Rozhodnutím zo
dňa 6.12.2011 jej bola znížená mzda na tri mesiace o 10%. Od poľovných združení prevzala finančné
prostriedky za prácu, ktorá nebola jej pracovnou náplňou, účastníkmi zmlúv, ktoré vypracovala, boli na

jednej strane vlastníci poľnohospodárskej pôdy a na druhej strane družstvo. Obsahom zmlúv bolo, že
družstvo malo právo zastupovať vlastníkov aj vo vzťahu k poľovným združeniam z hľadiska ich výkonu
práva poľovníctva.

Z výpovede právneho zástupcu odporcu vyplýva, že dňa 1. a 2.8.2013 nebola navrhovateľka na
ošetrení u A.. D., a to ani sama, ani s matkou. Napriek tomu predložila priepustky potvrdené A.. D.

ako pravé na ospravedlnenie svojej neprítomnosti. A.. D. mal v tom čase dovolenku, preto nemohol
vykonať ošetrenie. Tým považujú skutok popísaný v okamžitom skončení pracovného pomeru za
preukázaný. Tvrdenia o skutočnostiach od roku 1984 sú nepodstatné, pretože sa sporu priamo netýkajú.
Tvrdenia o nevraživosti iných osôb voči nej, o používaní motorových vozidiel, o požívaní alkoholu
sú len spôsobom jej obrany a predmetu sporu sa priamo netýkajú. Nie je pravdou, že by u odporcu
vládla taká pracovná atmosféra, ako navrhovateľka popísala. Navrhovateľka nemohla byť vnímaná

odporcom ako zamestnankyňa bez závad, a to aj pre požívanie alkoholu, kedy bolo u navrhovateľky
zistené požitie alkoholu v stupni ťažkej opitosti. Poukázal aj na doklady od poľovníckych združení,
pričom je nepochybné, že si navrhovateľka len plnila svoje pracovné úlohy, keďže spracúvala podklady
týkajúce sa nájomných zmlúv. Postup, aký zvolila na ospravedlnenie svojej neprítomnosti dňa 1. a
2.8.2013 považujú za podvod na zamestnávateľovi, pretože boli predložené sfalšované doklady. Za

týchto okolností kvalifikovali neprítomnosť v práci dňa 1. a 2.8.2013 ako absenciu a zároveň závažné
porušenie pracovnej disciplíny. O vzťahoch v družstve vie zo svojej advokátskej činnosti, nikdy neriešil
problémy, ktorých základom by bola zlá pracovná disciplína, nevraživosť alebo alkohol na pracovisku.

Postup, keď odporca nepoužil miernejšie riešenie porušenia pracovnej disciplíny, považujú za
opodstatnený a primeraný. Odporca vo vzťahu k navrhovateľke postupoval opatrne pre zlé skúsenosti

s jej pracovnou disciplínou. O porušení pracovnej disciplíny zo dňa 1.8.2013 a 2.8.2013 by sa odporca
za normálnych okolností ani nedozvedel, nebyť jeho opatrnosti vo vzťahu k navrhovateľke.

Z rozhodnutia o uložení trestu zo dňa 7.12.2011 vyplýva, že u navrhovateľky bolo dňa 6.12.2011 zistené
o 14,30 hod požitie alkoholických nápojov v pracovnej dome, keď jej bolo zistené 1,9 promile alkoholu.
Bol jej uložený trest zníženia mesačnej odmeny za prácu o 10% po dobu troch mesiacov.

Z výpovede predsedu odporcu U.. U. K. vyplýva, že dňa 1.8.2013 ráno navrhovateľka sekretárke
oznámila, že chce čerpať voľno na ošetrovanie člena rodiny. On sa o tom dozvedel tak, že sa pýtal
sekretárky,kdesanavrhovateľkanachádzal,lebojejkanceláriabolazamknutá.Sekretárkamuoznámila,
že navrhovateľka si berie voľno na ošetrovanie člena rodiny, na jeho súhlas s voľnom sa nepýtala.
On to vzal na vedomie a viac sa o to nezaujímal. Nasledujúci deň bola zasa zamknutá kancelária

navrhovateľky, opätovne sa pýtal, kde je a sekretárka mu povedala, že opäť potrebovala voľno na
ošetrovanie člena rodiny. On sekretárke povedal, aby najbližšie, keď navrhovateľka zavolá, nech
zavolá jemu. On 1.8.2013 požiadal predsedu kontrolnej komisie, aby poslal zamestnanca preveriť, či
navštívila navrhovateľka ordináciu A.. D., ktorého ona zvyčajne navštevovala. Bol sa tam pozrieť sám
predseda kontrolnej komisie 1.8.2013 a keď sa vrátil, tak uviedol, že A.. D. má na dverách napísané,

že 1. a 2.8.2013 čerpá dovolenku. Toto mu oznámil dňa 2.8.2013. V utorok po týchto dátumoch mu
navrhovateľka oznámila telefonicky, že bola s matkou u lekára a že tam chytila nejakú virózu a že do
konca týždňa bude maródiť. V auguste už do práce nenastúpila. Dňa 30.8.2013 priniesla „maródku“
a dve priepustky od A.. D.. Dňa 30.8.2013 sa o priepustkách nebavili, navrhovateľka oznámila, že
je ďalej práceneschopná a už do práce ani nenastúpila. On ohľadom fingovaných priepustiek zvolal

na 24.9.2013 predstavenstvo družstva. Predstavenstvo sa dohodlo, že tieto dva dni považuje za
závažné porušenie pracovnej disciplíny a žiadalo okamžité skončenie pracovného pomeru. Následne
predstavenstvo rozhodlo, že on, U.. A. - podpredseda predstavenstva Ing. I. - člen predstavenstva pôjdu
za navrhovateľkou domov a dajú jej podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru. To aj urobili.
Keď boli u nej doma, tak jej syn povedal, že je navrhovateľka u lekára, preto jej nechali odkaz, aby ich

kontaktovala. Poobede im navrhovateľka volala, tak jej povedal, že potrebujú niečo prebrať, aby prišlana družstvo. Vtedy jej doručili okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré ona prevzala. Potom sa
viac spolu nerozprávali. Na druhý deň im zaslala podanie, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Z výpovede svedka U.. S. A. vyplýva, že je podpredsedom predstavenstva odporcu a je zamestnaný aj

ako mechanizátor. On bol prítomný dňa 24.9.2013 pri odovzdávaní okamžitého skončenia pracovného
pomeru navrhovateľke. Bol aj na zasadnutí predstavenstva, kde sa o okamžitom skončení pracovného
pomeru rozhodlo. Prihliadali na to, že navrhovateľka predložila priepustky od lekára, ktorý mal v tom
čase dovolenku a na to, že u nej už predtým došlo k porušeniu pracovnej disciplíny požitím alkoholu v
pracovnej dobe. Všetci hlasujúci členovia boli za okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa neho

mala navrhovateľka viackrát problémy s alkoholom na pracovisku a robila zmluvy pre poľovné združenia,
za ktoré si nechala zaplatiť. On pred okamžitým skončením pracovného pomeru ponúkol navrhovateľke
dohodu o skončení pracovného pomeru, že by to bolo pre ňu lepšie.

Z výplatných listín predložených navrhovateľkou vyplýva, že v mesiaci apríl 2013 mala hrubú mzdu
902,86 €, v mesiaci máj 2013 mala hrubú mzdu 904,63 €, v mesiaci jún 2013 mala hrubú mzdu 913,74
€, v mesiaci júl 2013 mala hrubú mzdu 1 279,55 €.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Topoľčany vyplýva, že od 5.8.2013 bola navrhovateľka
práceneschopná.

Z rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne vyplýva, že od 22.11.2013 bol navrhovateľke priznaný
invalidný dôchodok.

Z výpovede svedkyne W. E., sekretárky predsedu odporcu vyplýva, že navrhovateľka jej vždy, keď mala

nejakúprekážkuvpráci,zavolala.Onasinepamätá,žebyjejnavrhovateľkadňa1.a2.8.2013telefonicky
volala, spomína si, že jej 1.8.2013 volala a povedala jej, že má odkázať predsedovi, že nepríde do práce,
že ide k lekárovi s mamou. Na druhý deň povedala navrhovateľke, že predseda jej odkázal, že má volať
priamo jemu.

Súd nevykonal na návrh navrhovateľky dokazovanie výsluchom U.. W. I., a U.. A. I., pretože

navrhovateľka na ich výsluchu netrvala (č.l. 95 spisu).

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu
24.9.2013 pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d)
skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 až 3 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný
čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí
lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť

pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so
zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s
osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa
osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s
výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods.

1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možnézameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer zamestnanec je

povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť
pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na
prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné

predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v
ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu
zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o

ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať
iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré
sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého
pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa
so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj

zmenu bankového spojenia.

Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci
za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a
rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa
mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného

zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o
dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu
alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času
zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod 1. Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi
pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: sprevádzanie rodinného príslušníka do
zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred
určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému
z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak

bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Podľa § 141 ods. 7 Zákonníka práce náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku
zamestnanca.

Podľa § 144 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je
povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný

upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie
je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Súd na podklade vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
navrhovateľka nepreukázala základ uplatneného nároku, a preto jej návrh v celom rozsahu zamietol.Súd vychádzal z toho, že navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu. Dňa 1.8.2013 telefonicky v
rannýchhodináchoznámilaodporcovi,žeunejdošlokvznikuprekážkyvpráci,keďmusíošetrovaťčlena
svojej rodiny - svoju matku. Dňa 2.8.2013 opäť telefonicky oznámila odporcovi, že musí ošetrovať svoju

matku. Potvrdenia o prekážke v práci potvrdené lekárom MUDr. D. predložila odporcovi dňa 30.8.2013. Z
potvrdení vyplývalo, že dňa 1.8.2013 a 2.8.2013 odprevádzala svoju matku na vyšetrenie k A.. D., pričom
táto skutočnosť bola v konaní vyvrátená. Sama navrhovateľka potvrdila, že dňa 1.8.2013 a 2.8.2013 v
skutočnosti bola s matkou doma, pretože matka sa nemohla zo zdravotných dôvodov na vyšetrenie k
lekárovi dostaviť. Potvrdenia, ktoré predložila, mala vopred podpísané a opečiatkované lekárom s tým,

že dátum a čas doplnila dodatočne sama.

Z uvedených skutočností súd vyvodil záver, že potvrdenia predložené navrhovateľkou odporcovi dňa
30.8.2013 o sprevádzaní člena rodiny na vyšetrenie u lekára dňa 1.8.2013 a 2.8.2013 sú nepravdivé,
preto nimi navrhovateľka nepreukázala dôvodnosť prekážok v práci dňa 1.8.2013 a 2.8.2013 a svoju
neprítomnosť v práci dňa 1.8.2013 a 2.8.2013 ani nijakým iným preukázateľným spôsobom objektívne
neospravedlnila.

Skutočnosť, či dňa 2.8.2013 hovorila navrhovateľka priamo s predsedom alebo len so sekretárkou
(ktorá skutočnosť je medzi účastníkmi sporná) nie je právne podstatná, preto sa súd odstraňovaním
tohto rozporu bližšie nezaoberal. Je nepochybné, že navrhovateľka oznámila telefonicky odporcovi
najskôr dňa 1.8.2013 a potom aj dňa 2.8.2013, že potrebuje voľno na ošetrovanie člena rodiny. To
medzi účastníkmi sporné nie je. Navrhovateľka a odporca mali v prípade prekážok v práci na strane

navrhovateľky nepochybne takú prax, že navrhovateľka vznik prekážok oznámila odporcovi telefonicky.
Či to oznámila sekretárke, alebo predsedovi, v tomto prípade podstatné nie je, pretože pracovný pomer
nebol okamžite skončený z dôvodu neoznámenia prekážok v práci vopred príslušnej osobe. Sporné
je len to, či navrhovateľka preukázala dostatočným spôsobom dôvod a opodstatnenosť prekážky v
práci zo dňa 1.8.2013 a 2.8.2013 a či nedostatočné preukázanie dôvodu a opodstatnenosti prekážky

v práci je obzvlášť závažným porušením pracovnej disciplíny alebo nie, pretože dôvodom okamžitého
skončeniapracovnéhopomerubolonepreukázanieprekážokvprácinastranenavrhovateľky,respektíve
preukázanie prekážok nepravdivým potvrdením od lekára.

Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočne nepreukázala dôvod a opodstatnenosť prekážky
v práci dňa 1.8.2013 a dňa 2.8.2013 a jej neprítomnosť v práci v týchto dňoch je možné hodnotiť ako

neospravedlnenú absenciu.

Následne súd posudzoval, či je táto neospravedlnená absencia takým závažným porušením pracovnej
disciplíny navrhovateľky, ktorý má za následok možnosť odporcu okamžite s ňou skončiť pracovný
pomer.

Súd v prvom rade uvádza, že skutočnosti týkajúce sa celého priebehu zamestnania navrhovateľky od

roku 1984 a jej konfliktov s Ing. I. nepovažoval za právne podstatné, pretože neboli príčinou okamžitého
skončenia pracovného pomeru navrhovateľky. Súd za podstatné považoval len tie okolnosti, ktoré sa
týkali skutkových okolností, pre ktoré bol pracovný pomer navrhovateľky okamžite skončený (teda
týkajúce sa jej prekážok v práci dňa 1.8.2013 a 2.8.2013, údajnej návštevy lekára A.. D.). Skutkový
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľky bol vymedzený v okamžitom skončení

neospravedlnenou absenciou v práci v dňoch 1.8.2013 a 2.8.2013, nebol vymedzený inými dôvodmi,
ani neskorým predložením potvrdení lekára o sprevádzaní matky na vyšetrenie, ani skorším zistením
požívania alkoholu na pracovisku, ani neoprávneným prevzatím provízií za vypracovanie zmlúv, ktoré
malo byť v náplni práce navrhovateľky. Tieto skutočnosti boli odporcom tvrdené až neskôr, po okamžitom
skončení pracovného pomeru, nemôžu byť preto posudzované ako jeden z dôvodov pre okamžité

skončenie pracovného pomeru.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jedným zo spôsobom skončenia pracovného pomeru, a to
tak zo strany zamestnávateľa, ako aj zamestnanca. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý musí byť
doručený druhej strane a v ktorom musí byť nezameniteľným spôsobom vymedzený jeho dôvod. Všetkyformálne náležitosti okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré doručil odporca navrhovateľke,
spĺňa. Dôvody sú v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzené dostatočným spôsobom a
okamžité skončenie nepochybne navrhovateľke bolo riadne doručené.

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom v takom prípade, ak bol
zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo ak porušil závažne pracovnú
disciplínu. V posudzovanej veci odporca tvrdí, že navrhovateľka závažne porušila pracovnú disciplínu
neospravedlnenou neprítomnosťou v práci dňa 1.8.2013 a dňa 2.8.2013 a navrhovateľka tvrdí, že jej
porušenie pracovnej disciplíny nemá takú intenzitu, aby mohlo byť hodnotené ako závažné.

Porušením pracovnej disciplíny je aj neprítomnosť zamestnanca na pracovisku počas jeho pracovného

času (§ 81 písm. b) Zákonníka práce). V prípade, ak je zamestnanec neprítomný na pracovisku
pre prekážku v práci, je povinný, ak nemôže vopred včas požiadať o poskytnutie pracovného voľna,
prekážku v práci a jej trvanie zamestnávateľovi bezodkladne oznámiť a preukázať potvrdením vydaným
príslušným zariadením (§ 144 ods. 1, 2 Zákonníka práce). V prípade sprevádzania rodinného príslušníka
na vyšetrenie sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy (§ 141 ods. 2 Zákonníka práce).

V posudzovanej veci súd posúdil porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľky ako závažné. Vychádzal
pritom z toho, že navrhovateľka si uplatnila u odporcu ako zamestnávateľa prekážku v práci s náhradou
mzdy, hoci si musela byť vedomá, že k vyšetreniu jej matky dňa 1.8.2013 a dňa 2.8.2013 nedošlo.
Napriek tomu predložila nepravdivý doklad, ktorý si sama upravila, preukazujúci prekážku v práci a
tým aj právo na náhradu mzdy. Zamestnávateľa tak uviedla do omylu nielen v otázke vzniku prekážky

v práci, ale aj v otázke vzniku práva na náhradu mzdy. Ak by odporca skutočnosť, že navrhovateľka
sa ošetrenia u lekára so svojou matkou nezúčastnila, vlastným úsilím nezistil, navrhovateľka by sa
bezdôvodne obohatila o náhradu mzdy za tieto dva dni. Takéto úmyselné nepoctivé konanie súd
považuje za natoľko závažné, že dosahuje stupeň intenzity závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Ak by navrhovateľka mala neospravedlnenú absenciu v trvaní jedného pracovného dňa, ktorú by sa

nepokúšala preukázať nepravdivým dokladom, súd by to nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny
tak závažného charakteru, že by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru. Keďže ale
porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľky trvalo dva dni a hlavne sa ho navrhovateľka pokúsila
preukázať dokladom, ktorý sa ukázal ako nepravdivý, pozmenený navrhovateľkou, teda do značnej
miery sofistikovaným spôsobom, súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci ide u navrhovateľky o

závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Z uvedených dôvodov súd posúdil okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu
daného navrhovateľke odporcom dňa 24.9.2013 ako zákonné a platné a návrh navrhovateľky zamietol.
Keďže navrhovateľka nepreukázala základ nároku ( o určenie neplatnosti pracovného pomeru), súd sa
už jej nárokmi na náhradu mzdy nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi,
ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal právo na náhradu trov konania.

Trovy konania odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia za úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.12.2013

- vyjadrenie k veci samej dňa 8.1.2014

- zastupovanie na pojednávaní dňa 3.4.2014

- zastupovanie na pojednávaní dňa 5.6.2014

- zastupovanie na pojednávaní dňa 4.9.2014

- režijný paušál za úkon v roku 2013- štyri režijné paušály za úkony v roku 2014.

Súd pri určení základu pre výpočet odmeny právneho zástupcu odporcu vychádzal z ustanovenia § 11
ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, keďže predmet konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je
možné vyčísliť v peniazoch. V časti, v ktorej sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru je teda základná sadzba za odmenu právneho zástupcu vo výške 60,07 € za úkon
vykonaný v roku 2013 a 61,87 € za úkony vykonané v roku 2014.

V časti o priznanie náhrady mzdy súd vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1, ods. 2 citovanej vyhlášky
a výšku základnej sadzby odmeny právneho zástupcu určil zo základu, ktorým je výška náhrady mzdy

požadovaná ku dňu začatia poskytovania právnej služby, t.j. ku dňu 23.12.2013. Odo dňa 25.9.2013 do
23.12.2013 je 63 pracovných dní (súd vychádzal z pracovného kalendára zverejneného na internetovej
stránke http://calendar.zoznam.sk). Navrhovateľka sa domáha náhrady mzdy v sume 907,08 € za
mesiac, pričom priemernú mzdu vypočítala za mesiace apríl až jún 2013, kedy bolo 62 pracovných
dní, na jeden pracovný deň teda pripadá 43,89 € (907,08 € x 3 mesiace / 62 pracovných dní). Na 63

pracovných dní potom pripadá suma 2 765,07 € (43,89 € x 63). Základom pre výpočet odmeny právneho
zástupcu je teda v časti o zaplatenie náhrady mzdy suma 2 765,07 €, pretože to je výška uplatneného
peňažného plnenia ku dňu prevzatia právneho zastúpenia (§ 10 ods. 2 citovanej vyhlášky). Základná
sadzba v tejto časti predmetu konania je 111,21 €. Výška základnej sadzby sa v priebehu konania
nemení, a to ani pre splatnosť ďalších splátok mzdy, pretože sa vychádza z hodnoty sporu v čase začatia

poskytovania právnych služieb.

V časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je teda základná sadzba odmeny 60,07 € za
úkon vykonaný v roku 2013 a 61,87 € za úkony vykonané v roku 2014 a v časti o priznanie náhrady mzdy
je základná sadzba 111,21 €. Keďže sa v jednom konaní prejednáva aj určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, aj náhrada mzdy, podľa § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky sa zvýši základná sadzba

tarifnej odmeny za konanie o zaplatenie náhrady mzdy o 1/3 základnej sadzby v konaní o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. To znamená, že základná sadzba za úkony v
roku 2013 je 131,23 € (t.j. 60,07 € / 3 + 111,21 €) a základná sadzba za úkony v roku 2014 je 131,83
€ (t.j. 61,87 € / 3 + 111,21 €).

Súd teda priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony a v nasledovnej

výške:

- prevzatie a príprava zastúpenia 131,23 €

- vyjadrenie vo veci samej z 8.1.2014 131,83 €

- zastupovanie na pojednávaní 3.4.2014 131,83 €

- zastupovanie na pojednávaní 5.6.2014 131,83 €

- zastupovanie na pojednávaní 4.9.2014 131,83 €

- režijný paušál za úkon v roku 2013 7,81 €

- režijný paušál za úkony v roku 2014 (4 úkony) 32,16 €.

Spolu je odmena právneho zástupcu odporcu 658,55 € a režijný paušál 39,97 €.

Okrem toho patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada za stratu času v rozsahu 3 hodín (6

polhodín) za čas strávený cestou na pojednávania a späť podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške
6 x 13,40 €, t.j. 80,40 € a náhrada cestovného na trase Topoľčany - Partizánske a späť pri vzdialenosti21,5 km (súd vychádzal z údajov na stránke www.bing.com/maps) x 2 x 3, základnej náhrade 0,183 €/
km, spotrebe 5,7 l/100 km a cene paliva 1,338 € / l, 1,359 € / l a 1,343 € / l v sume 33,53 €.

Trovy právneho zastúpenia vrátane náhrady hotových výdavkov právneho zástupcu sú teda vo výške

658,55 € + 39,97 € + 80,40 € + 33,53 € = 812,45 €. Keďže je právny zástupca odporcu platiteľom DPH,
patrí mu podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky odmena a náhrady zvýšené o DPH v sadzbe 20% zo
základu 812,45 €, t.j. 162,49 €. Spolu sú trovy právneho zastúpenia odporcu v sume 974,94 € vrátane
DPH.

V súlade s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľka povinná odporcovi zaplatiť
trovy konania k rukám právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).