Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5P/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914205839
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5914205839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti: V. X., nar. XX.XX.XXXX a V. X., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov matky P. X., rod. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Jankou
Kantíkovou a otca R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX R., maloleté deti bytom
u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, o
návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.07.2014, sa otec maloletých detí domáhal zníženia

výživného zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne na každé maloleté dieťa počnúc od
02.07.2014, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že naposledy bol rozsudkom Okresného
súdu Ružomberok č.k. 7P/69/2013-53 zo dňa 23.01.2014 rozhodnuté o jeho vyživovacej povinnosti voči
maloletým deťom, a to vo výške 150 Eur na každé maloleté dieťa. Súd vychádzal z jeho príjmov v
roku 2013 a z predchádzajúcich rokov ako aj zo skutočnosti, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. Od
posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti, dňom 02.07.2014
zmenilzamestnanieapracujevspoločnostiF.M.O.V.,VeľkéZálužieakostrojníkavodičajehomesačný
hrubý príjem predstavuje 352 Eur. Okrem toho je nútený splácať nedoplatky voči exekútorom, ktoré

vznikli počas jeho manželstva s matkou maloletých detí.

Otec maloletých detí vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na písomne podanom návrhu ako
aj na dôvodoch v ňom uvádzaných, s tým, že v čase určenia výživného voči maloletým deťom bol
živnostník, podnikal v oblasti stavebníctva, jeho príjem predstavoval mesačne okolo 1000 Eur, s tým,
že k 01.07.2014 ukončil živnosť, nakoľko mu vznikla povinnosť platenia odvodov, od 03.07.2014 je
zamestnaný u zamestnávateľa Jozef M. O. V., Veľké Zálužie na základe pracovnej zmluvy, pracovný
úväzok je 40 hodín týždenne a jeho príjem v mesiaci júl 2014 predstavoval v hrubom 321,40 Eur,

v čistom 278, 36 Eur. Otec maloletých detí ďalej uviedol, že v súčasnosti býva v prenajatom byte v
rodinnom dome spolu s manželkou, s tým, že manželstvo uzavrel pred 2 a pol mesiacom, manželka je
nezamestnaná, za prenajatý byt uhrádza celkove čiastku 400 Eur mesačne vrátane energii. Manželka
pracuje na dohodu a jej príjem je 250 Eur mesačne. Otec maloletých detí ďalej uviedol, že je držiteľom
motorového vozidla Megan Scenic, ktorého vlastníkom je lízingová spoločnosť ČSOB leasing. Ďalšie
motorové vozidlo zakúpené za trvania manželstva a to Lacia bola písaná na bývalú manželku a on
platil za auto zákonnú poistku. Keďže matka maloletých detí za auto neuhrádzala poplatky, otec detí sizobral toto auto, nakoľko mu s tým vznikali iba náklady. Ďalej otec maloletých detí uviedol, že na základe
živnostenského oprávnenia podnikal 7-8 rokov, robil pre viaceré firmy, taktiež robil aj pre firmu kde je v
súčasnosti zamestnaný na základe pracovnej zmluvy. V podstate v súčasnosti robí pre tú istú firmu, pre

ktorú vykonával živnosť. Zamestnávateľ mu uhrádza ubytovanie ako aj cestovné náhrady a diéty.

Právna zástupkyňa matky maloletých detí s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila,
poukazujúc na skutočnosť, že na strane matky maloletých detí nedošlo k zmene pomerov, príjem matky
predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na deti, matka má výdavky na nájomné vo výške 270
Eur mesačne. Všetky výdavky predstavujú mesačne sumu 544,60 Eur. Poukázala ďalej na posudok o

dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave maloletého dieťaťa, pričom výdavky na maloletú dcéru Sabinu
sa zvyšujú. Otec dieťaťa bol živnostníkom do 01.07.2014, živnosť zrušil z dôvodu, že nemal príjem, ďalej
poukázala na zápisnicu z konania vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania dňa 23.01.2014 kedy
otec uviedol, že „ jeho príjem je nejakých 1000 Eur mesačne, ale niekedy sa dá zarobiť aj 1500 Eur,
dá sa povedať, že má pravidelný príjem a keď ho nemá, viem sito urobiť tak, že má príjem.“ Dôvodom
na zrušenie živnosti podľa vyjadrení otca je povinnosť platenia odvodov do sociálnej poisťovne, čo však

nie je odôvodnený dôvod na zníženie výživného. Otec detí prispieval na výživu maloletých detí 600 Eur
mesačne, pokiaľ otec tvrdí, že v súčasnosti zarába 270 Eur mesačne a jeho manželka 250 Eur mesačne,
z uvedeného príjmu uhrádza len za bývanie sumu 400 Eur mesačne , okrem toho sa musí stravovať,
má náklady na cestovné, čiže je zrejmé, že otec má príjem vyšší. Otec poberá i daňový bonus a to okolo
510 Eur ročne na obidve deti.

Matka maloletých detí na doplnenie uviedla, že býva v mestskom prenajatom byte na Kľačne, za ktorý
mesačne uhrádza 270 Eur, ďalej sú to platby na DIGI, elektrina, mobil a internet, po rozvode manželstva
jej otec zaplatil na výživu detí sumou 290 Eur mesačne na obe maloleté deti, rovnako aj v marci, v
mesiacoch máj a ž júl platil od 200 do 290 Eur, od podania návrhu na zníženie výživného zaplatil iba 100
Eur mesačne na obe maloleté deti. Otec sa s deťmi nestretáva, nekontaktuje, iba cez prázdniny si ich

jedenkrát prišiel zobrať od 13.00 hod. do 17.00 hod. Deti však s ním nechcú ísť z dôvodu, že nemajú
radi jeho súčasnú manželku. Nad rámec výživného otec deťom neprispieva žiadnou čiastkou.

Matka maloletých detí ďalej uviedla, že poplatok za byt jej bol vrátení v mesiaci jún 2014 tento si nechala
z dôvodu, že nemala z čoho uhradiť bežné nájomné, i keď v tom čase jej otec na výživu detí prispel
čiastkou 200 Eur na obe maloleté deti. Preplatok na byte predstavoval sumu 700 Eur.

Kolízny opatrovník uviedol, že v záujme maloletých detí nie je zníženie výživného, z dokladov
predložených otcom vyplýva, že na jeho strane došlo k poklesu príjmu, avšak je potrebné, aby si otec
hľadal výhodnejšie zamestnanie kde by dostával príjem, z ktorého by mohol uhrádzať požadované
výživné.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom

pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/69/2013, pričom zistil a ustanovil nasledovný skutkový a
právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 7P/69/2013-53 zo dňa 23.01.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 18.02.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, zároveň bola
schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloleté deti V. X., nar. XX.XX.XXXX a V. X., nar.

XX.XX.XXXX zvereili na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec maloletých detí sa zaviazal platiť na výživu
maloletých detí výživným vo výške 150 Eur mesačne na každé maloleté dieťa, počnúc právoplatnosťou
výroku rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený v neobmedzenom
rozsahu.

V tom čase bola matka maloletých detí poberateľkou rodičovského príspevku za rok 2013 vo výške
199.60Eurmesačneaprídavkovnadvemaloletédetivovýške46,20Eurmesačne.Otecmaloletýchdetípodnikal na základe živnostenského oprávnenia, za rok 2012 mu podľa potvrdenia o padaní daňového
priznania k daní z príjmov fyzickej osoby nevznikla daňová povinnosť. V konaní súhlasil s určením
výživnéhovovýške150Eurmesačnenakaždémaloletédieťa,keďpodľavyjadreníotcadieťaťavkonaní

7P/69/2013, počas letnej sezóny zarobí viac, v stavebných firmách zarobí od 100-1500 Eur mesačne,
v zime okolo 700 Eur mesačne, pokiaľ nemá otec takýto príjem, vie to urobiť tak, že má príjem.

V súčasnosti je matka maloletých detí poberateľkou rodičovského príspevku, ktorý v roku 2014
predstavuje sumu 203,20 Eur mesačne, poberá prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,04 Eur
mesačne. Za nájomné matka maloletých detí uhrádza sumu 270 Eur mesačne, DIGI služba 14,60

Eur mesačne a záloha za elektrinu 40 Eur mesačne. Škôlka pre maloletú Sabinu predstavuje 13 Eur
mesačne, strava 18 Eur mesačne, poplatok za stravu maloletému Samuelovi 16 Eur mesačne. Maloletá
V.mádlhodobonepriaznivýzdravotnýstavvyžadujúcisiosobitnú starostlivosť,akotovyplývazposudku
o dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa.

Otec maloletých detí ukončil živnostenské oprávnenie, podľa potvrdenia od jeho zamestnávateľa F. M.
O. V., Veľké Zálužie pracuje u uvedeného zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy od 03.07.2014,

pričom jeho príjem za obdobie 07/2014 predstavuje v čistom 278,36 Eur. Podľa potvrdenia o podaní
daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 mu nevznikla daňová povinnosť. Žije v
spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorej príjem predstavuje 250 Eur mesačne, za prenájom
nehnuteľnosti uhrádzajú mesačne 400 Eur.

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Zákon o rodine upravuje zákonné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom ako aj možnosť
zmeny stanoveného výživného v prípade, že sa zmenia pomery, či už na strane oprávneného alebo
povinného rodiča. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak

na strane povinného rodiča. Rozhodujúce sú reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča,
ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním,
pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných
príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol
v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného, môže

nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného. Ak sa tak stane, je možné previesť novú
úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením.

Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je potrebné rozumieť výraznú
zmenu takých okolností na jednej alebo druhej strane, to jest na strane oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú,
nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých sa vychádzalo pri

poslednom rozhodovaní o výživnom. Preto v konaní o zníženie výživného je potrebné vždy poznať
pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom a poznať ich s pomermi
v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je
dôvodný, nakoľko nebola preukázaná taká zmena pomerov na strane povinného, teda otca detí, ktorá

zmena by odôvodňovala zníženie výživného. V danom prípade otec detí odôvodňuje svoj návrh na
zníženie výživného tým, že dňom 02.07.2014 zmenil zamestnanie, keď k 01.07.2014 ukončil živnosť,
pričom z podnikania dosahoval príjem 1000 -1500 Eur mesačne, od 03.07.2014 je zamestnaný u
zamestnávateľa Jozef M. O. V., Veľké Zálužie pričom jeho príjem za mesiac júl 2014 predstavoval 278,
36 Eur. Vyššie citované ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine ukladá súdu povinnosť prihliadať na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, na
tieto súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku, majetkového prospechu. O takýto prípad ide vtedy, keď sa povinný bez závažného dôvodu
vzdá výhodnejšieho zamestnania, kde dosahoval vyšší príjem a zamestnal sa u zamestnávateľa
kde dosahuje nižší príjem, taktiež môže ísť o prípad kedy bez závažného dôvodu ukončí povinná

osoba podnikateľskú činnosť, následne dôjde k poklesu príjmu. Ak teda povinný zmení výhodnejšie
zamestnanie bez dôležitého dôvodu, posudzujú sa schopnosti, možnosti povinného podľa príjmu
pred zmenou zamestnania. Následkom uvedeného je skutočnosť, že súd pri určovaní výživného
vychádza z príjmu aký dosahoval otec v čase posledného rozhodovania o výživnom. V čase posledného
rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca bol otec živnostník, ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu

tunajšieho súdu sp. zn. 7P/69/2013 sám uviedol, že dosahuje príjem zo živnosti vo výške 1000 Eur
mesačne s tým, že sa niekedy dá zarobiť aj 1500 Eur mesačne. Na základe uvedeného bola schválená
rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec zaviazal platiť na výživu maloletých detí výživným vo výške 150
Eur mesačne na každé maloleté dieťa. Oproti predchádzajúcej úprave sa v súčasnosti pomery na strane
otca nezmenili. Súd nemôže prihliadnuť na okolnosť, že otec detí bez vážnych dôvodov ukončil živnosť

a teda stratil príjem, ktorý dosahoval výkonnom podnikateľskej činnosti a ktorý príjem mu umožňoval
uhrádzať stanovené výživné. Pokiaľ je otec schopný uhrádzať výdavky za prenájom bytu vo výške 400
Eur mesačne, uhrádzať náklady na motorové vozidlá, je v jeho schopnostiach poskytovať na výživu
maloletých detí výživné vo výške 150 Eur mesačne na každé maloleté dieťa.

Na základe uvedeného keďže súd nemal za preukázanú takú zmenu pomerov na strane otca maloletých

detí, ktorá zmena by odôvodňovala zmenu výživného, súd jeho návrh na zníženie výživného ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na §146 ods. 1písm. a/ OSP

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).