Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614202538
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4614202538.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTopoľčanysosamosudcomJUDr.VlastimilomValkovičom,vovecistarostlivostisúduomal.

M. S. A., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., K. XXXX/XX, a
otca Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., A. XXXX/D, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Slávikom a
Partneri s.r.o., advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Nám. M. R. Štefánika 3, o návrhu matky na zvýšenie
výživného na mal. dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Matka podala dňa 25.3.2014 návrh na zvýšenie výživného, ktoré odôvodnila tým, že posledná úprava
výživného bola rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, č.k. 5P17/2012 zo dňa 2.5.2012, ktorý sa stal
právoplatným dňa 21.5.2012, ktorý návrh odôvodnila tým, že náklady na mal. dieťa sa neustále zvyšujú
a určené výživné už nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb mal. dieťaťa, preto žiadala zvýšiť výživné
zo sumy 170 € na 400 €, s účinnosťou od 1.4.2014.

Na pojednávaní dňa 27.5.2014 matka uviedla, že trvá na podanom návrhu, avšak súhlasila by aj so

zvýšením výživného na sumu 300 €, s účinnosťou od 1.4.2014. Uviedla, že návrh podala preto, že
s otcom bola dohodnutá, že tento okrem výživného bude prispievať aj na oblečenie maloletej, čo
bolo v minulosti rešpektované spôsobom, že ona jeho matke poslala bloky o zakúpení vecí a tieto
jej otec potom preplatil. V poslednom čase to tak už nefunguje, čo je doba asi dvoch rokov a preto
podala návrh na zvýšenie. Sama je aktuálne evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, nepoberá
dávku v nezamestnanosti, ani inú, nakoľko jej nevznikol nárok na žiadnu dávku. Pracuje na dohodu
u zamestnávateľa Juraj N., s ktorým aj býva v spoločnej domácnosti a kde zárobok dosahuje asi 70

€ mesačne. Ona je na úrade práce evidovaná od r. 2009, hľadala si aj zamestnanie cez úrad práce,
je vyučená predavačka, a počas tejto doby sa jej nepodarilo nájsť žiadne vhodné zamestnanie, takže
pracuje na dohodu ako čašníčka. V obchodných veľkoreťazcoch si prácu hľadať nebola, z dôvodu
nevyhovujúcej pracovnej doby a veku mal. dieťaťa. V spoločnej domácnosti a s Z. N., ide o nájomný
byt, kde energie a nájomné hradí on a ona mu prispieva sumou 150 € mesačne minimálne na internet,
nájom a potraviny. Nemá žiadne dlhy a pôžičky a nie je vlastníkom motorového vozidla ani nehnuteľnosti,
pričom má iba jednu vyživovaciu povinnosť. Je pravdou, že v roku 2013 bola dcéra u otca po dobu 1

mesiaca, počas ktorej doby všetky náklady vrátane cestovného hradil otec.

Otec v písomnom vyjadrení na čl. 36-37 uviedol, že on s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí,
čo odôvodnil tak, že od posledného zvýšenia výživného síce uplynuli dva roky, ale má za to, že sa najej strane pomery nijako podstatne nezmenili. Matka maloletej spolu s ňou naďalej žijú v spoločnej
domácnosti s Z. N., u ktorého ona pracuje na dohodu. On okrem výživného platí aj telefón priemerne 24
€ mesačne, poistku vo výške 18,39 € mesačne a podľa potreby prispieva aj na oblečenie. Okrem toho

posledné dva roky dcéra trávila u neho v Nórsku počas letných prázdnin 1 mesiac, pričom všetky náklady
s pobytom, vrátane cesty jej hradil a zabezpečoval on, o čom predkladá aj dôkazy. Naopak finančné
pomery sa od posledného rozhodnutia o výživnom na jeho strane zhoršili, stále pracuje v Nórsku a jeho
zárobok je 27300 NOK mesačne brutto, z ktorého platí daň vo výške 36%, t.j. 9828 NOK, a jeho čistý
mesačný príjem je teda 17472 NOK, t.j. 2152 €, avšak pribudla mu aj ďalšia vyživovacia povinnosť na

ďalšie dieťa, mal. dcéru W., nar. XX.X.XXXX, na ktorú platí stanovené výživné 2710 NOK, t.j. 334 €. Ďalej
platí za ubytovanie čiastku 6500 NOK, t.j. 800 € mesačne. Okrem toho bol nútený zobrať si na pôžičku
auto, ktoré nevyhnutne potrebuje na dochádzanie do zamestnanie, ktoré je od jeho bydliska vzdialené
cca 6 km. Túto pôžičku spláca mesačne vo výške 3192 NOK, spolu s povinným poistením vozidla 630
NOK, čo celkovo predstavuje sumu 471 € mesačne. Okrem toho musí mesačne platiť povinný príspevok
na odbory vo výške 350 NOK, t.j. 43 €. Výdavky na stravu ho stoja mesačne cca 4000 NOK, t.j. 493 €.

Benzín v Nórsku stojí 15,39 NOK/L, t.j. 1,90 € za liter. Jeho mesačný príjem je síce vyšší ako je bežný
príjem na Slovensku, avšak aj životné náklady v Nórsku sú oveľa vyššie ako tu, a tak v súčasnej dobe sú
nižšie ako jeho mesačné výdavky a tento rozdiel vykrýva z toho mála, čo si v predchádzajúcom období
ušetril. Jeho finančná situácia mu teda neumožňuje, aby začal na výživné mal. prispievať viac a preto
navrhol, aby jeho výška zostala nezmenená.

Právny zástupca otca v záverečnom stanovisku dňa 26.6.2014 uviedol, že žiada, aby návrh na zvýšenie
výživného bol zamietnutý, nakoľko má za to, že pomery na strane účastníkov sa nezmenili, na strane
otca pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pribudli ďalšie náklady, takže jeho životná úroveň sa zhoršila.
Matka je 5 rokov nezamestnaná a za 5 rokov si mohla nájsť zamestnanie a pričiniť sa na zlepšení

životných podmienok a zlepšení životnej úrovne.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť, nakoľko je na prospech a v záujme mal. dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky ako aj prečítaním a oboznámením ostatného spisového

materiálu a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch, č.k. 5917/2012, zo dňa 2.5.2012 bola zvýšená vyživovacia
povinnosť otca na mal. M. S. zo sumy 100 € na sumu 170 € mesačne, s účinnosťou od 1.2.2012, pričom
rozsudok sa stal právoplatný dňa 21.5.2012.

V čase poslednej úpravy výživného bola matka nezamestnaná evidovaná na ÚPSVaR v Topoľčanoch,
pracovala na dohodu, a iné vyživovacie povinnosti nemala. Bývala aj s mal. dieťaťom u priateľa Z. N.
v dvojizbovom družstevnom byte.

Aktuálne matka je naďalej vedená ako uchádzač o zamestnanie a to od 23.4.2009, počas evidencie
pravidelne preukazuje hľadanie si zamestnania, odporúčanie do zamestnania jej v uvedenom období
vystavené nebolo. Pracuje na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa Z. N., pričom dohoda je
uzatvorená je na dobu určitú. Poberá prídavok na dieťaťa, pričom výška prídavku je v sume 23,52
€ mesačne, iné sociálne dávky vyplácané úradom práce nepoberá. Naďalej býva u svojho priateľa v

dvojizbovom byte aj so svojou dcérou, pričom na chod v domácnosti prispieva sumou 150 € mesačne.

Otec v čase poslednej úpravy výživného zarobil v hrubom 18000 NOK - v čistom 115220 NOK, čo bolo v
prepočte 2383 €, mesačne platil nájom 5000 NOK -728 €, daň 857 €, a v čistom zarobil 1526 €. Dvakrát
do mesiaca tankoval za 66 €, nakoľko dochádzal do práce 4 km, týždenný nákup potravín ho stál 100 €.

Aktuálne otec pracuje v Nórsku s čistým mesačným príjmom 2152 €, pribudla mu vyživovacia povinnosť
na ďalšie dieťa - mal. dcéru W., nar. XX.X.XXXX, na ktorú platí výživné vo výške 334 €, za ubytovanie
800 € mesačne, pôžičku na auto vrátane povinného poistenia 471 € mesačne, povinný príspevok na
odbory 43 mesačne,

Mal. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala V. ročník ZŠ, kde jej matky platila 1krát ročne
poplatok ZRP3 15 €, školské pomôcky 100 € ročne, školské výlety, navštevovala tanečný krúžok, za
ktorý jej matka platila poplatok 20 € štvrťročne.Aktuálne mal. je žiačkou 7. ročníka ZŠ na ulici Hollého v Topoľčanoch, pričom trpí dysgrafiou a
vzhľadom k tomu je integrovaná do školského a výchovného procesu. Dieťa sa stravuje v domácnosti,
nenavštevuje školskú družinu.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti, majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti, majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1-3 Zákona o rodine dohody a súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zvýšenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo k zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie

výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov,

ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za
celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu
zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62
ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už
v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods.

1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú
závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a
obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými

iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Hmotnoprávnou podmienkou toho aby mohol súd o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov (či
už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. Zákon o rodine
ani nevyžaduje tak ako OSP, aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť
na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v

porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď
subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo
objektívne - vývojom životným nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže
byť takouto zmenou strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru.Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;
právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka).

V tomto prípade súd zistil, že nedošlo k zmene pomerov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 78
ods. 1 Zákona o rodine a preto návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol. Dôvodom
podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti na strane matky, čo uviedla aj vo svojej výpovedi
dňa 27.05.2014 bola skutočnosť, že s otcom mal. dieťaťa bola dohodnutá, že tento okrem výživného

bude prispievať aj na oblečenie maloletej, čo bolo v minulosti rešpektované a v poslednom čase to
už nefunguje. Avšak rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch, sp.zn. 5P/17/2012 zo dňa 02.05.2014
takéto skutočnosti neobsahuje a matka okrem tejto skutočnosti už neuviedla ďalšiu okolnosť, ktorá by
preukazovala zmenu pomerov na strane účastníka, či už matky, alebo mal. dieťaťa. Na strane matky
od posledného určenia výživného nedošlo k žiadnej zmene pomerov, nakoľko má to isté sociálne a
bytové zázemie, príjem ako v čase poslednej úpravy výživného, naďalej je nezamestnanou, pracujúcou

na dohodu u svojho priateľa, kde dosahuje zárobok cca 70 eur. Súd je povinný skúmať aj potencionalitu
možnostíúčastníkačosatýkajehozárobkovýchamajetkovýchpomerovatuuvádza,žematkadosahuje
na dohodu zárobok 70 eur, pričom sama však uviedla, že prispieva svojmu priateľovi na energie a
domácnosť sumou 150 eur, z čoho je zrejmé, že musí mať aj iný príjem, než ktorý deklarovala a ktorý
má na základe dohody o vykonaní práce. Na strane mal. od posledného určenia výživného nedošlo

k žiadnej zmene pomerov, nakoľko navštevuje stále ten istý stupeň školskej dochádzky, t.j. základnú
školu, nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, pričom matka nemá ani ďalšie zvýšené náklady súvisiace
s návštevou základnej školy. Na strane otca došlo od posledného určenia výživného k zmene pomerov
v tom, že u tohto došlo k zvýšeniu jeho zárobku o sumu 626 euro, avšak zároveň mu aj pribudla
vyživovacia povinnosť k mal. dcére Unge, nar. XX.XX.XXXX, na ktorú platí výživné v sume 334 eur, čo

bolo preukázané listinným dôkazom na č.l. 46. Zároveň má naďalej zvýšené náklady z titulu nájomného,
platenia pôžičky na auto, ktoré náklady prakticky pokryli sumu o ktorú stúpol otcovi priemerný čistý
zárobok. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, čo bolo preukázané výsluchom účastníkov v rámci
pojednávania,žeotecokremriadnehoplateniavýživnéhoplatímal.poistkuvovýške18,39eurmesačne,
čo preukázal písomný doklad na č.l. 44, platí maloletej telefón vo výške 24 eur mesačne, pričom mal.

dieťa uňho strávilo aj v roku 2013 počas letných prázdnin letný mesiac, kedy všetky náklady spojené
s pobytom, vrátane cesty hradil otec, t.j. otec si plní vyživovaciu povinnosť aj v inej forme, než má
stanovenú súdom.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na
ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.