Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213082
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412213082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.
r. o.., so sídlom Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, v ktorej mene
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25.
10. 2013 č. k. 9C/122/2012 - 55, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody a súčasne
náhrady nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s
odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a teda
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom uvedeným v § 9 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval na to, že
okresný súd vo veci nesprávne postupoval, keď vo veci konal. V konaní totiž podal návrh na zrušenie
pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodol
o vylúčení sudcov Okresného súdu v Rimavskej Sobote aj ohľadom danej veci. Podľa jeho názoru
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu v
Rimavskej Sobote z prejednávania a rozhodovania veci nie je správne. Vo veci mali byť vylúčení všetci

sudcovia Okresného súdu v Rimavskej Sobote, pretože ak v exekučnej veci konal sudca Okresného
súdu v Rimavskej Sobote, potom ostatní sudcovia tohto súdu nemôžu byť nestranní pri rozhodovaní
v danej veci o nároku žalobcu. Súd mal urobiť preto len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad a mal
právoplatne rozhodnúť len o návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia
o prerušení konania nesprávne vo veci postupoval, pretože nemohol vydať vo veci konečné meritórne
rozhodnutie. Okrem toho žalobca trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak
okresný súd konal bez toho, že by takýto návrh zo strany žalobcu bral do úvahy. Okresný súd vykonal

dôkaz exekučným spisom ex offo bez toho, že by sa žalobca mohol k predloženému dôkazu vyjadriť a
ovplyvniť tak rozhodnutie okresného súdu. Súd totiž vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si
bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám a túto okolnosť nemohol žalobca ovplyvniť. Vzhľadom na
uvedené okolnosti preto nemal rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania. Okrem toho žalovanýnereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu a preto mal súd
rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p.. Okresný súd tiež ignoroval
všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, pretože žalobca mienil pred súdom predložiť dôkazy o

výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo a žalobcu nepoučil podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak
mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Rozhodnutie okresného súdu teda nie je správne
a preto žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

Na odvolanie žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala v podanom vyjadrení rozhodnutie okresného
súdu potvrdiť ako vecne správne.

V dôvodoch vyjadrenia poukazovala na to, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Podľa názoru
žalovanejbolisplnenévšetkypodmienkypreto,abymoholokresnýsúdkonaťajvneprítomnostižalobcu.

Pokiaľ žalobca vytýkal nestrannosť súdu pri rozhodovaní v danej veci, tak v tejto veci poukázala na
to, že o vylúčení sudcov okresného súdu bolo už rozhodnuté rozhodnutím Krajského súdu v Banskej
Bystrici. Pokiaľ súd zaujal názor, že je dôvod na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danej veci
len toho sudcu, ktorý rozhodoval v exekučnej veci, tak takéto rozhodnutie krajského súdu považovala za
vecne správne. Uvedená námietka je preto nedôvodná. Taktiež je nedôvodné odvolanie pokiaľ žalobca

vytýkal, že žalovaná sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadrila. Z obsahu spisu vyplýva, že takéto
procesné vyjadrenie zo strany žalovanej bolo súdu dané. Pokiaľ okresný súd nevyčkal právoplatnosť
rozhodnutia, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, tak mohol tak urobiť a vo veci vydať
aj meritórne rozhodnutie, pretože v prípade podaného odvolania do veci samej, ako aj proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania, len krajský súd mohol posúdiť správnosť procesného postupu

súdu prvého stupňa a v konečnom dôsledku aj správnosť rozhodnutia okresného súdu. Taktiež nie je
nedôvodná námietka žalobcu, že súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca sa mohol pojednávania
okresného súdu zúčastniť a prednášať svoje návrhy. Keďže sa tohto pojednávania žalobca nezúčastnil,
nedošlo na jeho strane k odňatiu možnosti konať pred súdom a porušeniu zásady kontradiktórnosti
konania. Ak okresný súd dospel k záveru, že nebol preukázaný nesprávny úradný postum v exekučnom

konaní, tak správne sa nezaoberal ani otázkou škody a nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie okresného
súdu preto považovala za vecne správne.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1,

2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods.
2 až 7 § 213 ods. 1 O. s. p..

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p., teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania.Krajskýsúdpretoprirozhodovanívychádzalzoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvého
stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že okresný
súdvdanejvecivdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavprerozhodnutie,vykonanédôkazyvyhodnotil
v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s.
p.. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vyporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu namietajúcevnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia aj úvah súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku nie sú opodstatnené.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods.
1, § 9 ods. 1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to tak ohľadom
nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty obsiahnuté v odvolaní spochybňujúce procesný postup
súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní
tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
predložilsúdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi,súdvrozporesozákonomkonalpodľaustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o

zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že žalobca v danej veci žiadosť o zrušenie pojednávania ani
na odročenie pojednávania nepodal.

Vzmysle§201ods.2O.s.p.súdpokračujevkonaníajkeďsúúčastnícinečinní.Aksariadnepredvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Keďže žalobca sa pojednávania okresného súdu nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil ani
nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a
súhlasil s pojednávaním aj v jeho neprítomnosti, správne okresný súd pristúpil k procesnému postupu
podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a uznesením vyhlásil, že bude pojednávať v neprítomnosti účastníkov
konania.

Pokiaľ žalobca namietal, že žiadal, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca žalobcu, tak
k tejto otázke krajský súd uvádza, že v samotnom odvolaní proti rozsudku okresného súdu je uvedené,
že žalobca sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené nestranným sudcom a na
nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené u Okresného súdu v Žiari

nad Hronom, tak nebol dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu, lebo nie je vedené
nestranným sudcom a na nestrannom súde.

Ak za daných okolností okresný súd konal aj v neprítomnosti žalobcu, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo k

odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, pretože žalobca mal možnosť sa pojednávania okresného
súdu zúčastniť, pričom svoje právo nevyužil a dôvod na odročenie pojednávania nebol daný.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s.
p. predtým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. bolo

obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, čo považoval krajský súd za dostatočné.

Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol žalobca a to exekučný spis, z
ktorého odvodzoval žalobca nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu škody a
nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz, ktorý navrhol žalobca a ak na základe takto vykonaného dôkazu

dospel k záveru, že nebol zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak
vychádzal len z podkladu, ktorý bol navrhnutý žalobcom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu
vyplýva.

Žalobca v podanom odvolaní tiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre

zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., lebo žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby predložila
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p.. Tento argument
žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné
stanovisko k žalobe a k uplatnenému nároku, ktoré bolo doručené žalobcovi.V danom štádiu konania sú tiež nepodstatné úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a nezaujatosti
zákonného sudcu a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu v Rimavskej

Sobote aj v danej veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uvedenú otázku vyriešil.
V rámci rozhodovania o námietke zaujatosti totiž dospel krajský súd k záveru, že pri posudzovaní
opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol právne významný len pomer toho sudcu,
ktorý konal v exekučnej veci, v ktorej sa namietaný nesprávny úradný postup týka. Pokiaľ bol žalobca
presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke zaujatosti, mal možnosť podať proti

rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v súlade s § 237 písm. g)
O. s. p.. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutie ochrany k základným právam
žalobcu. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 06. 02. 2013 č. k. 1ÚS/89/2013. Okrem
toho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľových námietok nezákonného
sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu v iných obdobných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie žalobcu za dôvodné a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému

účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila, ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.