Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 23, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713214537
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713214537.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci žalobcu: FACHMAN

CENTRUM s.r.o., sídlo: Kragujevská 11, Žilina 010 01, IČO: 36 438 553, proti žalovanému: AM GROUP
SK, s. r. o., sídlo: ČSA 1, Martin 036 01, IČO: 36 690 325, právne zastúpený JUDr. Ivicou Firstovou,
advokátkou so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 2.300,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.628,84 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9 %
ročne zo sumy 1.628,84 Eur odo dňa 4.11.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 57,96 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.300,-
Eur, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.300,- Eur od 4.11.2010 do zaplatenia a trovy
konania za zaplatený súdny poplatok.

V žalobe uviedol, že žalovaný si od žalobcu prevzal stroj BPR 35/60H: vibračná doska BPR 1 ks,
ktorý bol žalovanému odcudzený. Preto žalobca vyfakturoval cenu stroja vo faktúre (ďalej len „fa“)
č. 100100594 zo dňa 20.10.2010 s dátumom splatnosti 3.11.2010. Žalobca zaslal žalovanému dňa
26.8.2011 upomienku na splatnosť predmetnej faktúry vo výške 2.300,- Eur, nakoľko časť dlžnej sumy
bola žalovaným uhradená.

Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súdnapojednávaniachvykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,žalovaného,právnehozástupcu(ďalej
len „PZ“) žalovaného, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil:

Žalobca vo fa č. 100100594 zo dňa 20.10.2010 (č.l. 2) vyúčtoval žalovanému sumu 5.920,25 Eur za
krádež stroja BPR 35/60H: vibračná doska BPR 35/60H 1 ks, faktúra bola splatná dňa 3.11.2010.V liste zo dňa 26.8.2013 (č.l. 3) žiadal o vyrovnanie sumy 2.300,- Eur vyúčtovanej vo fa č. 100100594
celkom vo výške 5.920,25 Eur. Na liste je poznámka „uhradené 3.620,25“.

Žalovaný predložil nedatovaný rozpis fa a úhrad 2009-2013 (č.l. 22) s uvedením por. č., čísla fa, sumy

s DPH, dátum splatnosti, dátum úhrady, forma úhrady, uhradená čiastka, k úhrade a č. prílohy. Pri
hviezdičke je poznámka „preplatok 2.000,- Eur z 21.1.2010 priradený k fa 100100594“.

Vo fa č. 290100081 (č.l. 23) žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 773,50 Eur so splatnosťou
14.4.2009, uhradená 21.1.2010 (č.l. 24); vo fa č. 290100043 (č.l. 25) sumu 871,08 Eur so splatnosťou
16.3.2009, uhradená 21.1.2010 (č.l. 26) ; vo fa č. 290100150 (č.l. 27) sumu 559,30 Eur so splatnosťou

10.6.2009, čiastočná úhrada 21.1.2010 (č.l. 28) vo výške 355,42 Eur, doplatok 9.6.2010 vo výške 203,88
Eur (č.l. 29); vo fa č. 290100120 sumu 1.011,50 Eur so splatnosťou 14.5.2009, úhrada 19.6.2009 (č.l.
39); vo fa č. 290100146 (č.l. 40) sumu 476,- Eur so splatnosťou 5.6.2009, úhrada 6.7.2009 (č.l. 41); vo
fa č. 290100200 (č.l. 42) sumu 178,50 Eur so splatnosťou 14.7.2009, úhrada 9.6.2010 (č.l. 43); vo fa č.
100100062 (č.l. 44) sumu 149,94 Eur so splatnosťou 6.4.2010, úhrada 9.6.2010; vo fa č. 100100079 (č.l.
45) zo dňa 7.4.2010 sumu 386,75 Eur so splatnosťou 6.5.2010, úhrada 9.6.2010; vo fa č. 100100078 (č.l.

46) zo dňa 7.4.2010 sumu 357,- Eur so splatnosťou 6.5.2010, úhrada 9.6.2010; vo fa č. 100100145 (č.l.
47) zo dňa 6.5.2010 sumu 952,- Eur so splatnosťou 4.8.2010; vo fa č. 100100146 (č.l. 49) sumu 357,-
Eur so splatnosťou 4.6.2010; vo fa č. 100100221 (č.l. 50) sumu 952,- Eur so splatnosťou 29.6.2010,
uhradené 28.9.2010 (č.l. 51); vo fa č. 100100302 (č.l. 52) 952,- Eur so splatnosťou 29.7.2010; vo fa č.
100100350 zo dňa 27.7.2010 (č.l. 53) sumu 952,- Eur so splatnosťou 25.8.2010, uhradené 28.9.2010;

vo fa č. 100100359 (č.l. 54) sumu 523,60 Eur so splatnosťou 28.8.2010, uhradené 15.7.2011 (č.l. 55);
vo fa č. 120100076 (č.l. 56) 144,- Eur so splatnosťou 14.4.2012, uhradená 19.6.2012 (č.l. 57); vo fa č.
120100106 (č.l. 58) 450,- Eur so splatnosťou 26.5.2012, uhradené 29.6.2012; vo fa č. 120100119 (č.l.
59) sumu 519,- Eur so splatnosťou 30.5.2012, uhradené 29.6.2012 (č.l. 60); vo fa č. 120100194 (č.l.
61) 780,- Eur so splatnosťou 1.7.2012, uhradená 31.8.2012 (č.l. 62); vo fa č. 120100255 (č.l. 63) 390,-

Eur so splatnosťou 30.7.2012, uhradená 26.9.2012 (č.l. 64). Podľa príkazu na úhradu zo dňa 25.11.2011
(č.l. 33) bol daný príkaz na úhradu v prospech účtu žalobcu na sumu 1.645,85 Eur, VS: 100100594.

Lisom zo dňa 19.7.2010 (č.l. 34) žalobca oznámil žalovanému, že dňa 19.7.2010 mu bola nahlásená
žalovaným (p. A. - telefonicky) krádež stroja BPR 35/60, EČ: 101 690 45 1325 - reverzná vibračná doska,
Stroj bol zapožičaný žalovanému od žalobcu, nákup stroja v októbri 2008 bol za cenu, v tom čase platnej

mene 214.024,12 Sk s DPH, v prepočte 7.104,30 Eur. Podľa čl. VIII/d nájomnej zmluvy si žalobca bude
nárokovať úhradu nákladov spojených s nadobudnutím nového stroja podobných parametrov podľa
aktuálnej ponuky spol. NORWIT Slovakia. Náklady na obstaranie nového stroja sú 5.970,- Eur bez DPH.

Vo fa č. 14080032 (č. l. 35) zo dňa 19.10.2008 spol. NORWIT Slovakia spol. s r.o. vyúčtovala žalobcovi
cenu vibračnej dosky BPR 35/60D/H vo výške 214.024,12 Sk s DPH.

V ponuke na predaj rezervných vibračných dosiek BOMAG zo dňa 19.7.2010 (č.l. 37) od spol. NORWIT
Slovakia je cena vibračnej dosky 5.970,- Eur

Žalobca doložil zoznam všetkých vystavených fa na žalovaného (č.l. 68) podľa roku vystavenia, čísla fa,
vystavená suma, dátum vystavenia, dátum splatnosti, dátum úhrady, uhradená suma, dni po splatnosti
a spôsob úhrady. Všetky tam uvedené fa boli uhradené po lehote splatnosti, doba omeškania do

100 dní - 16 fa, do 300 dní 3 fa, nad 300 dní 5 fa, fa č. 2300 3 roky + 2 mesiace. Ani jedna z vystavených
faktúr nebola uhradená v lehote splatnosti.

Podľa príjmových pokladničných dokladov žalobcu (č.l. 80-82) žalobca prijal od žalovaného
dňa 21. 1. 2010 na úhradu fa 290100081 sumu 773,50 Eur, fa 290100043 vo výške 871,08 Eur (č.l.
81) a fa 290100150 vo výške 355,42 Eur (č.l. 82), spolu 2.000,- Eur.

Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 9.6.2010 (č.l. 95) žalobca prijal od žalovaného
zálohu, čiastočná úhrada, vo výške 500,- Eur (č.l. 55). Doklad je prečiarknutý. Prijatá úhrada bola podľa
príjmových pokladničných dokladov (č.l. 96-98) priradená na úhradu fa č. 290100150 vo výške
203,88 Eur (č.l. 96), fa č. 290100200 vo výške 178,50 Eur (č.l. 97), fa č. 100100062 vo výške
117,62 Eur (č.l. 98).Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.7.2010 (č. l. 107) žalobca prijal úhradu vo výške
2.085,07 Eur na úhradu fa s koncovým číslom 62, z ktorej zostáva uhradiť 32,32 Eur, fa s koncovým
č. 78 (357,-), fa s koncovým č.145 (952,- Eur), fa s koncovým č. 146 (357,- Eur) a fa s koncovým

č. 79 (386,75 Eur).

Podľa výpisu z účtu žalobcu (č.l. 116), žalovaný uhradil na fa č. 100100594, ktorá je predmetom sporu,
sumu 1.643,85 Eur dňa 25.11.2011, dňa 15.7.2011 sumu 1.976,40 Eur - príjmový pokladničný doklad
(č.l. 117).

Listom zo dňa 31.1.2011 (č.l. 127) žalobca zaslal žalovanému inventarizáciu pohľadávok k 31.12.2010,

č. fa 100100359, splatná 28.8.2010, suma 523,60 Eur, fa č. 100100594, splatná 3.11.2010, suma
5.920,25 Eur, spolu 6.443,85 Eur. List bol podaný na pošte dňa 14.2.2011 (poštový podací hárok na č.l.
118, pod podacím číslom 66629865).

Listami zo dňa 28.1.2013 (č.l. 129), zo dňa 26.8.2013 (č.l. 130) upomínal žalobca žalovaného na
zaplatenie nesplatenej sumy vyúčtovanej vo fa 100100594 vo výške 2.300,- Eur, podané na pošte
28.8.2013 (poštový podací hárok na č.l. 131).

Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca podpísali Nájomnú zmluvu č. 000155 (č.l. 162).
Predmetom nájmu je vibračná doska BPR 35/60-benzín 101690451315, doba nájmu od 2.7.2010, cena
nájmu je v závislosti od doby nájmu: 1-7 dní 30,- Eur, 7-21 dní 18,- Eur, nad 21 dní 29,- Eur.

Podľa Podmienok nájmu stavebnej mechanizácie - neoddeliteľná časť nájomnej zmluvy, čl. VIII. písm.
d/, pri odcudzení, strate, zničení alebo znemožnení nakladania so strojom sa nájomca zaväzuje uhradiť

prenajímateľovi náklady spojené s obstaraním nového stroja porovnateľných parametrov. Prenajímateľ
má právo na dohodnuté nájomné do doby, kým mu nájomca tieto náklady neuhradí.

Za rovnakých zmluvných podmienok (okrem ceny nájmu ) podpísali účastníci nájomnú zmluvu č. 3626
(č.l. 145), s dobou nájmu od 10.4.2012 do 10.5.2012, ukončený 25 6.2012.

Podľa podmienok nájmu stavebnej mechanizácie ako neoddeliteľnej časti nájomnej zmluvy, čl. VIII.

písm. d/ - pri odcudzení, strate, zničení alebo znemožnení nakladania so strojom sa
nájomca zaväzuje uhradiť prenajímateľovi náklady spojené s obstaraním nového stroja porovnateľných
parametrov. Prenajímateľ má právo na dohodnuté nájomné do doby kým mu nájomca tieto náklady
neuhradí (č.l. 135).

Podľa podmienok nájmu stavebnej mechanizácie, čl. IX. písm. c/, nájomné je účtované za každý aj

začatý deň nájmu. Cena za deň je platná pre osem hodín práce.

Podľa podmienok nájmu stavebnej mechanizácie, čl. IX. písm. g/, nájomné je splatné v hotovosti alebo
faktúrou podľa termínu splatnosti uvedenej na faktúre. Pri omeškaní platby za faktúru sa nájomca
zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý omeškaný deň.

Výzvou na zaplatenie zo dňa 23.1.2014, žalovaný prostredníctvom svojho PZ vyzval žalobcu na

zaplatenie sumy 2.000,- Eur s príslušenstvom na základe tej skutočnosti, že dňa 21.1.2010 poskytol
žalovaný žalobcovi zálohu vo výške 2.000,- Eur na úhradu faktúr, ktoré vystaví dlžník v rámci obchodno-
záväzkových vzťahov klientovi. Keďže aj napriek zálohovej platbe, z ktorej mali byť uhrádzané záväzky
klienta voči dlžníkovi, klient každú jednu fa vystavenú dlžníkom osobitne zaplatil, kým zálohová platba
nebola nikdy započítaná, vznikol nárok na jej vrátenie. Posledná fa z obchodného vzťahu medzi

účastníkmi bola splatná 30.7.2012, od tohto dátumu nebola vystavená iná faktúra, teda záloha vo výške
2.000,- Eur nebola dlžníkom nikdy započítaná. Z tohto dôvodu vznikol nárok na jej vrátenie. Na základe
uvedených skutočností vyzýva na vrátenie sumy 2.000,- Eur do troch dní od doručenia tejto výzvy na
účet PZ žalovaného (č.l. 154), žalobca prevzal list 27.1.2014 (č.l. 165).

Žalovaný doručil listinu - kniha analytickej evidencie jednoduchá - prehľad účtov (č.l. 174), kde sú

evidované doklady V-0005, dátum 21.1.2010, suma 355,42 Eur, úhrada došlej fa; V-0007, dátum
21.1.2010, suma 773,50 Eur, úhrada došlej fa; V-0006, dátum 21.1.2010, suma 871,08 Eur, úhrada
došlej fa; V-0008, dátum 21.1.2010, suma 2.000,- Eur, úhrada došlej fa.V prílohovej obálke sú žurnalizované originály príjmových pokladničných dokladov nájomných zmlúv
uzatvorených medzi účastníkmi. Výdavkový pokladničný doklad č. 1087008, s dátumom vyhotovenia
21.1.2010, celkom 2.000,- Eur, vyplatené žalobcovi, príjmové pokladničné doklady žalobcu č. 139418,

139417, 139416, každý z 21.1.2010, účelom platby je čiastočná úhrada fa s koncovým č. 150, suma
355,42 Eur, fa s koncovým číslom 081,suma 773,50 Eur a fa s koncovým číslom 043, suma 871,08
Eur, spolu 2.000,- Eur, príjmový pokladničný doklad bez čísla zo dňa 21.1.2010 na sumu 2.000,-
Eur, je vypísaný rukou, vyhotovil ako predchádzajúce p. W., s vlastnoručným podpisom (potvrdené aj
na pojednávaní svedkom p. W.), výdavkové pokladničné doklady žalovaného č. 1087005-007 všetky

zo dňa 21.1.2010, korešpondujúce so sumami vypísanými na príjmových pokladničných dokladoch č.
416-418, príjmové pokladničné doklady žalobcu, všetky zo dňa 9.6.2010, opatrené pečiatkou žalobcu
ako prijímateľa, čiastočná úhrada fa 062 vo výške 117,62 Eur, úhrada fa 0200 vo výške 178,50 Eur,
doplatok fa 0150 vo výške 203,88 Eur, vyhotovil W. a podpis, k tomu korešpondujúce výdavkové
pokladničné doklady žalovaného č. 130-132 na uvedené sumy. Nájomné zmluvy č. 003591 a 003626,
prvá na obdobie od 23.3.2012 do 28.3.2012 a druhá na obdobie od 10.4.2012 do 10.5.2012.

Súčasťou každej zmluvy sú podmienky nájmu stavebnej mechanizácie, neoddeliteľná časť nájomnej
zmluvy s rovnakým znením ako pri zmluve, ktorá tvorí predmet sporu.

Vofač.181004965(č.l.214)zodňa27.9.2010,sosplatnosťou27.10.2010,dodávateľNORWITSlovakia
spol. s r.o. vyúčtoval žalobcovi cenu za vibračnú dosku BPR 35/60D/H s krytom vo výške 5.249,09 Eur.
Bola uhradená započítaním vzájomných pohľadávok žalobcu a dodávateľa NORWIT Slovakia spol. s

r.o. započítacími úkonmi zo dňa 12.10.2010 vo výške 1.255,45 Eur, zo dňa 19.10.2010 vo výške 359,26
Eur, zo dňa 9.11.2010 vo výške 803,25 Eur, zo dňa 10.11.2010 vo výške 365,33 Eur, zo dňa 23.11.2010
vo výške 297,50 Eur, zostatok 2.168,30 Eur bol uhradený podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 2.12.2010
príkazom na úhradu, evidovaný ako doplatok na úhradu fa 181004965.

Na pojednávaní dňa 9.1.2014 (záp. o poj. na č.l. 18) žalobca uviedol, že nárok uplatnený v konaní je

vyúčtovaný vo fa č. 100100594, išlo o stroj, ktorý žalovaný prevzal na základe uzatvorenej nájomnej
zmluvy. Žalovaný čiastočne uhradil fa č. 100100594, neuhradená suma predstavuje žalovanú sumu
2.300,- Eur.

PZ žalovaného na tomto pojednávaní rozporoval výšku žalovaného nároku. Potvrdil, že stroj, ktorý bol
odcudzený, na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi účastníkmi žalovaný používal na stavbe,

na ktorej vykonával práce ako subdodávateľ. Potvrdil, že v čase trvania nájomného vzťahu medzi
účastníkmi bol stroj odcudzený žalovanému.

Uviedol, že žalovaný zaplatil žalobcovi s ohľadom na existenciu viacerých obchodno-záväzkových
vzťahov medzi účastníkmi zálohovú platbu 2.000,- Eur na budúce obchody. Účtovník žalovaného, ako
chodili fa od žalobcu, tieto priebežne platil bez toho, aby zohľadnil pri došlých fa od žalobcu už vyplatenú

zálohu 2.000,- Eur, z ktorého dôvodu sa stalo, že u žalobcu je úhrada od žalovaného 2.000,- Eur bez
právneho titulu. O tom predlžil príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.1.2010 (v kópii na č.l. 31, originál
prílohová obálka na č.l. 184). Uviedol, že žalovaný telefonicky započítal svoj nárok s nárokom, ktorý si
uplatňuje žalobca v tomto konaní, ktorý žalovaný akceptuje len do výšky 2.000,- Eur. Potvrdil, že suma
3.620,25 Eur bola zaplatená žalobcovi titulom ukradnutého stroja, ktorý mal žalovaný od žalobcu

požičaný. Žalovaný akceptuje nárok, ktorý klasifikoval ako škodu, ešte do sumy 2.000,- Eur. Rozdiel
300,- Eur neakceptuje, pretože nie je preukázané, že takáto škoda žalobcovi skutočne vznikla.

PZ žalovaného urobil započítací úkon v rámci súdneho konania aj na tomto pojednávaní, započítal sumu
2.000,- Eur, ktorú prijal žalobca na základe príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.1.2010 so
sumou, ktorá je uplatnená v tomto konaní. K splatnosti tvrdenej pohľadávky žalovaného uviedol, že sa

stala splatnou z dôvodu, že bola zaplatená bez právneho titulu bezprostredne po tom, ako
bola zaplatená. Žalovaný ku dňu pojednávania (9.1.2014) nepožiadal žalobcu o vrátenie tejto sumy.

Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že nie si je vedomý telefonického rozhovoru so
žalovaným ohľadne započítania. K tvrdenej úhrade vo výške 2.000,- Eur bez právneho titulu sa na tomto
pojednávaní nevedel vyjadriť. Uviedol len, že ak bola prijatá záloha vo výške 2.000,- Eur, tak

už bola zúčtovaná, tj. buď bola žalovanému vrátená alebo započítaná s iným nárokom žalobcu proti
žalovanému. K namietanej výške škody žalovaným uviedol, že nárok žalobcu vyplýva zo zmluvného
dojednania v zmysle čl. VIII. písm. d/. Uplatnená suma je cena stroja, za ktorú tento stroj žalobca kúpil,o čom bola predložená fa - poukázal na fa č. 148132, vystavenú dodávateľom NORWIT Slovakia, spol.
s r.o. zo dňa 19.10.2008.

PZ žalovaného namietal vyúčtovanú cenu stroja vo vzťahu ku skutočnosti, že stroj bol dva roky v

používaní a jeho hodnota po dvoch rokoch používania nemôže byť vo výške, ako je uplatnená žalobou,
nebola zohľadnená amortizácia stroja.

Na pojednávaní dňa 6.2.2014 (záp. o poj. č.l. 137) žalobca uviedol, že suma 2.000,- Eur, žalovaným
uplatnená na započítanie, bola spotrebovaná na úhradu iných fa, ktoré žalobca vystavil žalovanému.
Predložený príjmový pokladničný doklad vypísal zamestnanec žalobcu pred domom štatutárneho

zástupcu žalovaného, p. Zemánka, ktorým potvrdil, že prevzal od neho sumu 2.000,- Eur, pretože
žalobca mal voči žalovanému pohľadávky už po lehote splatnosti viac ako pol roka. Keď preberal od
žalovaného sumu 2.000,- Eur, nevedel, na úhradu ktorých faktúr bude započítaná, preto vystavil
príjmový pokladničný doklad bez uvedenia fa. Keď prišiel do podniku, sumu 2.000,- Eur rozdelil na
úhradu konkrétnych faktúr, vystavil tzv. „ostré príjmové účtovné doklady“. Príjmový doklad bez uvedenia
faktúr mal žalovaný zničiť, čo sa zrejme nestalo. Tento doklad žalobca od žalovaného nedostal ako

námietku úhrady na spornú fa ani na zaslanú inventarizáciu pohľadávok a záväzkov, kde bola uvedená aj
fa,ktorájepredmetomtohtokonania.Žalovanýnainventarizáciunereagoval,nepredložildokladohľadne
úhrady, ktorou sa bráni v tomto konaní.

K tomu PZ žalovaného uviedol, že žalobca tým potvrdil, že prijatá suma 2.000,- Eur podľa dokladu zo
dňa 21.1.2010 (č.l. 31) bola použitá na úhradu záväzkov žalovaného. Z tejto sumy 2.000,- Eur mala

byť použitá suma 203,88 Eur na úhradu fa č. 290100150, v tom čase splatná, suma 178,50 Eur na
úhradu fa č. 2901002000, v tom čase tiež splatná a zvyšná suma mala byť použitá na budúce záväzky
žalovaného, ktoré ešte len vzniknú, aby žalobca mal v zmluvnom vzťahu so žalovaným istotu úhrad do
budúcnosti. Poukázal na zoznam fa, ktoré vystavil žalobca (č.l. 68) a evidované úhrady dňa 21.1.2010
na fa č. 290100043 vo výške 871,08 Eur, po lehote splatnosti 311 dní, fa č. 290100081 vo výške 773,50

Eur a na fa č. 290100150 vo výške 455,42 Eur zo sumy 2.000,- Eur. Následne uviedol, že suma 203,88
Eur ako úhrada na fa č. 290100150 bola vykonaná nad rámec sumy 2.000,- Eur. K predchádzajúcej
svojej výpovedi, že táto úhrada mala byť odrátaná zo sumy 2.000,- Eur uviedol: „že sa asi pomýlil“.
Následne zasa uviedol, že „tieto dve faktúry, ktoré sú vyznačené žltým, ktoré som uviedol, potom mali
byť uhradené z tej sumy 2.000,- Eur, ktorú žalobca prijal 21.1.2010“. „Keďže si pracovníci žalobcu a

žalovaného odovzdali túto sumu, nevedeli presne účtovný stav, ale do budúcnosti mali byť zaplatené
najskôr splatné, ktorými boli práve tieto dve, s koncovým č. 150 a 200. Ďalšia fa je z roku 2010, ide o fa
100100062 na sumu 149,94 Eur, ktorá bola splatná 6.4.2010“. Ďalej uviedol, že táto fa bola uhradená
hotovosťou. K tomu, ako vznikol preplatok 2.000,- Eur ďalej uviedol, že „ekonóm žalovaného nevedel,
že došlo k vyplateniu sumy 2.000,- Eur na budúce záväzky žalovaného proti žalobcovi a videl splatné

fa, tak každú jednu fa, teda aj s koncovým č. 150, 200 a 062, ešte raz zaplatil v hotovosti ako aj ďalšie
nasledujúce fa a takto vznikol celkový preplatok 2.000,- Eur v prospech žalovaného“.

Žalobca uvedené rozporoval, argumentoval tým, že žalovaný neplatil v lehote splatnosti, vznikali dlžoby
po lehote splatnosti 311, 200 dní a viac ako pol roka a preto je nelogické, keď tieto záväzky mal žalovaný
vyplatiť hotovosťou, ešte zaplatil nad rámec svojej povinnosti 2.000,- Eur do budúcnosti.

Svedok Rastislav W. na pojednávaní dňa 6.2.2014 (záp. o poj. č.l. 127, str. 6), vypovedal, že je
zamestnancom žalobcu, v 90 % prípadoch komunikoval s p. Zemánkom ako zástupcom žalovaného
osobne, čo sa týka nájmu strojov. Žalovaný bol nedisciplinovaným platičom, fa za nájom strojov platil po
lehote splatnosti pol, trištvrte až jeden rok. Sám telefonoval s p. Zemánkom, mali aj osobné stretnutia,
urgoval, aby zaplatil nájom strojov. K prijatej úhrade dňa 21.1.2010 vypovedal, že k tomuto dátumu mal

žalovaný u žalobcu dlh cca 2.300,- Eur, telefonicky sa s p. Zemánkom dohodli, že k 21.1.2010 existujúci
dlh zaplatí. Preto išiel do Martina, kde býva p. Zemánek, ktorý mu dal sumu 2.000,- Eur. Svedok nemal
pripravené pokladničné doklady na túto sumu, ale na sumu 2.300,- Eur. P. Zemánek vošiel do domu a
priniesol vlastný príjmový pokladničný doklad, čistý, ktorý svedok vypísal, že prijíma od neho 2.000,- Eur
a dohodli sa, že túto sumu rozúčtuje na najskôr splatné fa. Toto urobil presne v ten istý deň, keď prišiel

do firmy, rozúčtoval sumu 2.000,- Eur na tri účtovné doklady. Telefonoval žalovanému, ako sa dohodli,
že mu zašle riadne účtovné doklady a žalovaný vráti zálohový príjmový doklad. P. Zemánek svedka
ubezpečil,žetentodokladzničilapretohoďalejodnehoneurgoval.Poprel,ževtendeň,21.1.2010,prijal
od p. Zemánka 4.000,- Eur. Uviedol, že prijal 2.000,- Eur, ktoré riadne následne dokladoval príjmovými
pokladničnými dokladmi na konkrétne fa, na ktoré bola úhrada použitá, ide o príjmové pokladničnédoklady s koncovým číslom 16, 17, 18 (č.l. 80), ktoré spolu predstavujú sumu 2.000,- Eur. Poukázal
na č.l. 80, na rukou písaný text, ktorý písal sám, ako bola rozúčtovaná suma 2.000,- Eur. Poukázal aj
na príjmový pokladničný doklad vypísaný na sumu 2.000,- Eur, že je úplne iný ako používa žalobca

- vyplýva to z porovnania príjmového pokladničného dokladu, ktorý poskytol p. Zemánek (č.l. 31) v
porovnaní s dokladmi žalobcu (č. l. 80). Uviedol, že aj z textu príjmového pokladničného dokladu, ktorý p.
Zemánkovi vystavil pri preberaní sumy 2.000,- Eur, vyplýva, že ide o čiastočnú úhradu faktúr, nie je tam
napísané, že ide o zálohovú faktúru, ale o čiastočnú úhradu faktúr, ktorú špecifikoval následne v troch
príjmových pokladničných dokladoch. Poukázal na nelogickosť tvrdenia žalovaného, že zaplatil sumu

2.000,- Eur na budúce svoje záväzky, keď je nesporné z ďalších účtovných dokladov, že dňa 9.6.2010
zaplatil 500,- Eur, dňa 1.7.2010 zaplatil 2.085,07 Eur v hotovosti - nelogickosť týchto úhrad vo vzťahu
ku tvrdenej skutočnosti, že mal predplatených 2.000,- Eur. Vypovedal, že vždy prijímal úhrady len od p.
Zemánka, nikdy neprijímal úhradu od ekonómky. Poukázal na úhradu prijatú 9.6.2010 podľa príjmového
pokladničného dokladu na č.l. 95 ako čiastočná úhrada a na následné rozúčtovanie tejto sumy v zmysle
č.l. 96 na úhradu konkrétnych faktúr s koncovým číslom 150, 200 a 062. Išlo o ten istý mechanizmus

úhrady ako pri sume 2.000,- Eur. Od p. Zemánka nikdy nedostali argumentáciu, že platba (mal na mysli
2.000,- Eur prijatá 21.1.2010) mala byť na nejaké budúce úhrady. Táto skutočnosť vyplynula až v tomto
súdnom konaní. Svedok sám posielal dve upomienky skôr ako sa žalobca obrátil na súd, od žalovaného
neprišla žiadna reakcia. Od 1.7.2009 do 5.3.2010 žalovaný nemal od žalobcu žiadny stroj v nájme, tzn.
že nemohol platiť zálohovo - imaginárne na niečo, čo neexistovalo. V r. 2009 bola vystavená posledná

fa s koncovým číslom 200 (č.l. 93) za obdobie nájmu od 26.6. do 1.7.2009, ďalšie fa boli vystavené až v
r. 2010, a to fa s koncovým č. 62 (č.l. 102) za nájom za obdobie od 5.3. do 10.3.2010. Medzi týmto
obdobím nemal žalovaný žiadny stroj a v tomto medziobdobí nebolo žalovanému nič účtované. Tzn.,
že nemal na čo platiť zálohou dňa 21.1.2010. Dňa 21.1.2010 mal svedok pripravené účtovné doklady
- príjmové pokladničné doklady na sumu 2.382,38 Eur, keďže p. Zemánek nedal dohodnutú sumu, ale

len sumu 2.000,- Eur, tieto bločky nesúhlasili s prijatou sumou, preto ich musel stornovať a odkázal na
postup, ktorý uviedol, ako konal po prijatí sumy 2.000,- Eur.

Na pojednávaní dňa 14.5.2014 (záp. o poj. č.l. 176), svedkyňa I. W. vypovedala, že je v príbuzenskom
vzťahu so štatutárnym zástupcom žalovaného, p. Zemánek je jej brat. V r. 2010 dozorovala účtovníctvo
žalovaného, nakoľko žalovaný zistil, že jeho účtovníčka robí chyby v účtovníctve, ktoré neskôr potvrdil aj

daňový úrad. Dozorovať začala niekedy na jar-leto 2010. Ku knihe analytickej evidencie, jednoduchá -
prehľad účtov (č.l. 174) uviedla, že k úhradám 21.1.2010 si urobila svoje poznámky na takejto istej listine,
že boli vykonané v prospech žalobcu. K úhradám pod V0005-8 svedkyňa v tejto evidencii poukázala na
príjmové pokladničné doklady od žalobcu č. 139416-418 a výdavkové pokladničné doklady žalovaného.
Na otázku súdu, prečo nie je č. fa alebo dôvod úhrady svedkyňa vypovedala, že evidencia úhrad musí

presne kopírovať situáciu, ktorá korešponduje s príjmovým dokladom. Ďalej bol poskytnutý svedkyni
diktafónzaúčelompresnejprotokolácie,svedkyňauviedla:„Keďmátedomomentuk21.1.,máteúhradu,
ktorá je v tomto prípade 4.000,- Eur, napárujete fa najprv podľa variabilných symbolov, pokiaľ sú uvedené
variabilné symboly, pokiaľ nie sú variabilné symboly uvedené, eviduje sa to vždy pri poslednej možnej
faktúre. V tomto prípade to bolo evidované do momentu 21.1. pri poslednej faktúre, ktorá bola

dostupná, ako náhle prišla ďalšia platba, čo boli ďalšie platby 9.6., 1.7. mám taký pocit, a tie ostatné
platby, pokiaľ tam nebol VS, teda pokiaľ tam bol VS tak sa to dávalo podľa VS, ja vám môžem dať tú
tabuľku...“ Svedkyňa poukázala na tabuľku na č.l. 22. Vypovedala: „pokiaľ bola vyplatená
suma 2.000,- Eur bez toho, aby bola priradená ku konkrétnej fa, tak sa suma 2.000,- Eur eviduje na
poslednú existujúcu fa prijatú od tohto dodávateľa, ktorému bola platba zrealizovaná“. Úhrada 2.000,-

Eurbolaevidovanánafasčíslom290100150.Pokiaľbolavjanuári2010vykonanáúhradažalovanýmna
neidentifikovanú úhradu, na príjmový pokladničný doklad bez VS, tak žalovaný si vykázal vykonanie tejto
úhrady na fa, ktoré mal v tom období splatné vo svojom účtovníctve. Dňa 21.1.2010 nebola zaplatená
fa 290100150, tzn. že z tej sumy 2.000,- Eur žalovaný použil sumu 559,30 Eur na úhradu tejto faktúry. K
tejto faktúre sú tri doklady: 21.1.2010 bola vykonaná úhrada 355,42 Eur na príjmový pokladničný doklad

u žalobcu č. 139418, u žalovaného je to výdavkový pokladničný doklad č. 1087005 a suma 203,88
Eur, tiež ako úhrad na túto faktúru, zvyšok sa registroval ako preplatok. Následne žalovaný vykonal
úhradu 203,88 Eur na fa č. 290100150. Na otázku súdu, či príjmový pokladničný doklad na sumu 203,88
Eur bol vystavený po tom, čo žalovaný vykonal nad rámec sumy 2.000,- Eur ešte úhradu 203,80 Eur,
ak áno, z akého dôvodu, keď evidoval preplatok, svedkyňa uviedla, že: „...to síce znie nelogicky, ale

zrejme asi urobili úhradu nad rámec 2.000,- Eur ešte sumu 203,88 Eur dňa 9.6.2010 a preto žalobca
poslal príjmový pokladničný doklad zo dňa 9.6.2010. Potom sa v účtovníctve v tabuľke (č.l. 22) preplatok
2.000,- Eur celý posunul na ďalšiu faktúru.“ Bolo konštatované zo strany súdu, že tento pohyb nie je vtabuľke zaznamenaný, svedkyňa k tomu uviedla, že „...je to z dôvodu, lebo z účtovníctva sa dá vytiahnuť
len aktuálny zaúčtovaný stav a spôsobom, aký opísala, sa úhrada sumy 2.000,- Eur bez VS posúvala
až na koniec roku 2010.“ Ohľadne predmetnej úhrady 2.000,- Eur svedkyňa komunikovala so žalobcom

v r. 2012, nepamätala si presne časové obdobie, informovala žalobcu o preplatku 2.000,- Eur, osoba,
ktorá s ňou za žalobcu komunikovala, nemala o tom vedomosť a na žiadosť žalobcu zaslala príslušné
účtovné doklady. Žalobca reagoval na to upomienkami. V r. 2012 prišli dve faktúry a upomienka, faktúru
č.120100255naupomienkudňa26.9.2012žalovanýuhradil,suma2.000,-Eurboladefinitívnepriradená
na konci roku 2010 na úhradu fa s koncovým č. 594, ktorá je predmetom sporu. Na otázku žalobcu,

prečo boli presúvané úhrady v rámci účtovníctva, svedkyňa priamo do diktafónu vysvetlila: „V rámci
účtovníctva, počas jedného roka, pokiaľ nie je urobená účtovná závierka, vy môžete úhrady presúvať na
to číslo, preto sme to presúvali ob-mesiac. Ako chodili faktúry ob-mesiac, ste predsa boli v nájme.
Tzn. mesiac po mesiaci chodili nové faktúry, takže sa mesiac čo mesiac presúvala úhrada, až kým sa
nepresunula úhrada v splatnej faktúre z 3.11.2010. To je v rámci jedného roka. Končil sa rok, v rámci
roku 2010 sa priradila automaticky platba na 2.000,- Eur, áno, tým pádom sme považovali faktúry za

uhradené v roku 2010. Potom v roku 2012, vidíte, ako chodili faktúry, tak sa aj platili. Nebola používaná
už žiadna suma 2.000,- Eur, vyrovnalo sa to v tom roku 2010, aj sa to v roku 2010 uzavrelo.“ Podľa
svedkyne príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.1.2010 (na sumu 2.000,- Eur) bol riadne vypísaný,
spĺňalvšetkynáležitostipodľaúčtovníctva.Naotázkužalobcu,ženatvrdenúzálohovúplatbu2.000,-Eur
žalobca nevystavil zálohovú faktúru, svedkyňa priamo do diktafónu vypovedala: „Ešte raz, dostala som

sa v období, kedy som sa dostala. Ešte raz vám hovorím, čo sa opakujem znova, pokiaľ nie je urobená
zálohová faktúra atď. účtuje sa to ako daný preplatok v danom momente. Platba sa páruje, neviem či si
to párujete počas roka, neviem, myslím ako preplatky, nedoplatky, či vaša účtovníčka naháňa ob-mesiac
alebotorobítenakonciúčtovnejzávierky.Viete,mysmetonaháňalinakonciroka2010,pretožeužvtedy
nám boli jasné, predpokladám, že v prvom mesiaci, keďže máte faktúry vystavené 23.3., to znamená,

že ste robili činnosť už v treťom mesiaci, hej, vy ste evidentne boli objednávaný na stavbu, na ktorú ste
dávali stroje ešte v roku 2012, no nechcite mi snáď povedať, že pri splatnosti, kedy ste mali nesplatené,
podľa tejto tabuľky, čo tu vidím, splatnosti v roku 2009, boli sme, akože bol AM GROUP v omeškaní
311 dní, no nechcite mi povedať, že ste dali stroje v roku 2010 bez zálohy.“ Sumu 2.000,- Eur na
výdavkový pokladničný doklad 21.1.2010 z pokladne nevydávala fyzicky, nevydávala ich p. Zemánkovi

ani účtovníčka p. Š., pretože pokladňu si viedol p. Zemánek sám. Účtovníčka nemala prístup k pokladni
vôbec.Aksipeniazezobral,doniesoldokladyúčtovníčke,ktorátozaúčtovala.Inventarizáciupohľadávok
k 31.12.2010 zo dňa 31.1.2011 neeviduje.

Žalobca spochybnil knihu analytickej evidencie jednoduchú - prehľad účtov (č.l. 174), že takúto tabuľku
je možné vyrobiť v počítači za jeden večer, tiež výdavkový pokladničný doklad č. 7008 k sume 2.000,-

Eur, nakoľko je na samostatnej listine, nie je spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi k dátumu
21.1.2010, vytlačený neskôr a na i. tlačiarni ako ostatné doklady žalovaného (príl. obálka č.l. 194), ktoré
sú na jednom liste pripnuté tri, čo znamená, že takto to bolo založené v pokladničnej knihe. Výdavkový
doklad pod č. 7008 je iný ako je typológia dokladov 7005, 7006 a 7007.

Svedkyňa k tabuľke na č.l. 174 vypovedala, že je vytlačená z riadneho účtovníctva, nie je vyrábaná

dodatočne. Poukázala na počítačový program OMEGA, ktorý používa účtovná spoločnosť žalovaného,
čo je vytlačené dole na liste, kde je tabuľka.

Svedok W. na pojednávaní dňa 14.5.2014 v konfrontácii so štatutárnym zástupcom žalovaného, p.
Zemánkom, trval na svojich predchádzajúcich svedeckých výpovediach na pojednávaní dňa
6.2.2014. P. Zemánek k úhrade k rukám svedka dňa 21.1.2010 uviedol, že toto s ním konzultovať

nebude. Na otázku súdu, akú úhradu prijal svedok od žalovaného dňa 21.1.2010, svedok uviedol:
„2.000,- Eur“. Na otázku súdu, akú sumu žalovaný odovzdal svedkovi, žalovaný uviedol: „Ja mám
doklady“. Na opakovanú otázku súdu žalovaný vypovedal, že svedkovi vyplatil 4.000,- Eur a má na to aj
doklady. Svedok obsahovo rovnako ako na pojednávaní dňa 6.2.2014 zopakoval okolnosti, za ktorých
mu bolo vyplatených 2.000,- Eur žalovaným. Žalovaný na výzvu súdu, aby opísal spôsob, ako došlo k

vyplateniu sumy 2.000,- Eur, resp. sumy 4.000,- Eur svedkovi, uviedol, že je to už štyri roky a nebude
si vymýšľať žiadne básničky, akým spôsobom vyplatil 4.000,- Eur svedkovi, že má na to relevantné
doklady. Žalovaný si nepamätal, ako dostal príjmové pokladničné doklady na sumu 4.000,- Eur.

K podpísaniu nájomnej zmluvy svedok vypovedal, že zmluva bola podpísaná po ukradnutí stroja, lebo v
čase, keď doniesli stroj na stavbu, p. Zemánek tam nebol a nemohol dať zmluvu podpísať komukoľvek

na stavbe. Žalovaný vedel o tom, že je na stavbe so strojom a žiadal svedka, aby tam stroj nechal.PZ žalovaného na tomto pojednávaní namietal hodnotu stroja. Poukázal, že ide o nárok, ktorý vyplýva
z nájmu a tento nemôže byť posudzovaný ako obchodno-právny vzťah v zmysle § 261 a 262 OBZ,
pretože všetky záväzkové vzťahy, ktoré sa týkajú nájmu, sa riadne podľa OZ. Potom aj na nárok na

náhradu škody sa musí aplikovať OZ, premlčacia lehota je dvojročná. Poukázal na rozhodnutie NS SR,
uznesenie z 26.2.2009, sp.zn. 2Cdo/118/2008 a z 18.3.2008 sp.zn. 4Obdo/2/2007. Žalobca sa o krádeži
stroja dozvedel dňa 19.7.2010, premlčacia lehota uplynula v roku 2012, žaloba bola podaná na súd až
8.10.2013, tj. po uplynutí premlčacej lehoty, z ktorého dôvodu nie je možné priznať žalobou uplatnený
nárok.

Žalobca uviedol, že hodnotu stroja zdokladoval cenovou ponukou na nákup nového stroja (č.l. 51) a fa,
na základe ktorej zaplatili ukradnutý stroj (č.l. 150 rub).

Na pojednávaní dňa 23.5.2014 PZ žalovaného namietol neplatnosť písomne uzatvorenej nájomnej
zmluvy medzi účastníkmi z dôvodu, že nebola uzatvorená v čase, keď bol stroj odcudzený, o čom
vypovedal svedok na minulom pojednávaní. Bola podpísaná až po krádeži stroja a preto v čase krádeže
nemohlabyťplatneuzatvorenávpísomnejforme,pretonárok,ktorýjeuplatnený,jedôvodnéposudzovať

ako nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ, tzn., že žalobcovi by sa mala uhradiť skutočná
škoda, súd mal vychádzať z hodnoty stroja v čase krádeže pri zohľadnení, že išlo o dvojročný stroj. V
prípade priznania celého uplatneného nároku by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu.
Poukázal na neobjektívnosť nadobúdacej hodnoty stroja, ktorú preukazuje žalobca z dôvodu, že
stroj kúpil od spoločnosti, v ktorej je zamestnancom a preto obe spoločnosti mali záujem na čo najvyššej

predajnej cene stroja. Vzniesol námietku premlčania, poukázal na rozhodnutia KS v Banskej Bystrici
41Cob/129/2012 vo vzťahu k otázke premlčania z nájomného vzťahu medzi subjektmi - podnikateľmi,
že ide o absolútny neobchod a preto je potrebné posudzovať nároky z nájomného vzťahu podľa OZ.

Žalobca na tomto pojednávaní poukázal na iné nájomné zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi, na ich
rovnaké znenie ako v prípade zmluvy v konajúcej veci, na nespornosť existencie nájomného vzťahu aj

predmetu nájmu. Nájomný vzťah existoval, pokiaľ stroj nebol ukradnutý. K namietanej neobjektívnosti
nadobúdacej ceny uviedol, že dodávateľ stroja aj žalobca vykonávajú svoju činnosť tak, aby vytvárali
zisk. Poukázal na fa, v ktorej bola vyúčtovaná cena stroja, ktorú žalobca riadne zaplatil a u žalobcu
nevznikne žiadne obohatenie. Pokiaľ stroj nadobudol za nižšiu cenu ako je uplatnený nárok, akceptuje
rozhodnutie súdu. K zmluvnému dojednaniu, podľa ktorého si uplatňuje nárok uviedol, že v tomto smere

je nájomná zmluva vyvážená, pretože žalobca prišiel o stroj, ktorý mu zarábal a potrebuje nadobudnúť
nový stroj, aby mohol zasa vykonávať predmet svojej činnosti.

Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 9 OBZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave

II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 OZ, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušeniu
zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne

(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

Podľa § 680 ods. 1 OZ, zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.Podľa § 393 ods. 1 OBZ, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba
plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená
osobitná úprava.

Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Podľa § 387 ods. 1 OBZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 OBZ, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne,
v písomnej forme uzatvorená Nájomná zmluva č. 000155 podľa § 663 a nasl. OZ - listinný dôkaz na

č.l. 162. Podpísanie nájomnej zmluvy potvrdil štatutárny zástupca žalovaného. Predmetom nájomnej
zmluvy bola vibračná doska BPR 35/60-benzín. Zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 2.7.2010 s
cenou nájmu v závislosti od počtu dní nájmu. Nájom na 1-7 dní za cenu 30,- Eur, na 7-21 dní za cenu
18,- Eur a nad 21 dní za cenu 20,- Eur/deň. Vychádzajúc z právnej úpravy zmluvného typu
nájomnej zmluvy podľa § 663 OZ, nájomná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi bola platne uzatvorená

v písomnej forme. Nesporne nájomná zmluva v písomnej forme v zmysle listinného dôkazu (č.l. 162)
obsahuje všetky obligatórne náležitosti nájomnej zmluvy, tj. zmluvné strany, prenajímateľa - žalobcu,
nájomcu - žalovaného, predmet nájmu - vibračná doska, doba nájmu - od 2.7.2010, od dĺžky doby
nájmu bola závislá aj výška nájomného, určeného v závislosti od počtu dní, a to 1-7, 7-21 resp. nad
21 dní. Nájomný vzťah zanikol dňom 19. 7. 2010 v zmysle § 680 ods. 1 OZ, nakoľko predmet nájmu

v dôsledku odcudzenia žalovanému nemohol slúžiť svojmu účelu. Súd sa nestotožnil s námietkami
žalovaného na pojednávaní dňa 23.5.2014 o neplatnosti písomne uzatvorenej zmluvy z dôvodu, že
bola uzatvorená v čase, keď bol stroj odcudzený. Vychádzal zo znenia písomne uzatvorenej zmluvy,
podpísanej prenajímateľom (žalobcom) a nájomcom (žalovaným), doloženej v spise ako č.l. 162, z ktorej
nespornevyplývadobanájmuod2.7.2010, t.j.včase,kedypredmetnájmuexistoval,keďpreukázateľne

podľa zhodných vyjadrení účastníkov konania a listinného dôkazu - listu zo dňa 19.7.2010 (č.l. 34) došlo
ku krádeži stroja až dňa 19.7.2010, teda v čase trvania písomne uzatvorenej Nájomnej zmluvy č. 000155
(zmluva zanikla dňom 19. 7. 2010 v zmysle § 680 ods. 1 OZ). Podľa zhodných vyjadrení účastníkov
sa predmet nájmu v čase odcudzenia nachádzal u žalovaného ako nájomcu od 2.7.2010, tj. od začiatku
účinnosti zmluvy o nájme. Na základe uvedeného sa súd nestotožnil s argumentáciou PZ žalovaného

na pojednávaní dňa 23.5.2014, že zmluva bola uzatvorená iba v ústnej forme.

Zmluvný vzťah vznikol v zmysle ust. 261 ods. 1 v spojení s § 261 ods. 9 OBZ ako obchodno-záväzkový
vzťah. Na zmluvu o nájme ako zmluvný typ, ktorý neupravuje OBZ, ale je upravený v OZ, sa budú
vzťahovať ustanovenia OZ (.... spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v OZ ....)
a ďalšie vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré priamo zmluvný typ neupravuje, sa budú spravovať

OBZ (...a týmto zákonom.) K rozhodnutiu KS v Banskej Bystrici súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie
sa vzťahuje na zmluvný vzťah - zmluvu o nájme s účinnosťou od r. 1995 do konca roka 2000, tj.
pred prijatím právnej úpravy v zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ (t.č. ods. 9 OBZ), podľa ktorého zmluvy
medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona a sú
upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto

zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Do účinnosti novely Zákona
č. 530/2003 Z.z. sa zmluvy, ktoré sú ako zmluvné typy uvedené len v OZ, v prípade ich použitia v
obchodnýchvzťahochpokladalizatzv.absolútneneobchodnézáväzkovévzťahy,pretožeprávnaúprava
podľa tohto výkladu pripúšťala na tieto vzťahy aplikovať iba OZ aj vtedy, keď takúto zmluvu uzavrú
osoby uvedené v ods. 1 a 2, tj. podnikatelia navzájom, prípadne podnikatelia pri ich podnikateľskej

činnosti so štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo verejnou inštitúciou zriadenou zákonom,
ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb. V týchto prípadoch bol režim OBZ vylúčený a preto
sa hovorilo o absolútnych neobchodných záväzkových vzťahoch, prípadne o absolútnych občiansko-
právnych vzťahoch alebo o tzv. absolútnych neobchodoch upravených v OZ. Po prijatí novely
Zákonom č. 530/2003 Z.z. bolo ust. § 261 ods. 6, (teraz ods. 9 OBZ) spresnené novelou v tom smere,

že použitie aj OZ sa obmedzuje len na zmluvy upravené ako zmluvné typy v OZ, ak budú uzavreté
medzi subjektmi uvedenými v ods. 1 a 2 a len na osobitné ustanovenia OZ o príslušnom zmluvnom type.
Všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami
OBZ o záväzkových vzťahoch (napr. splnenie, omeškanie, premlčanie, náhrada škody atď.) Potompre vysporiadanie sa s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v súdnom konaní, súd aplikoval
príslušné ustanovenia OBZ o premlčaní. Právna úprava premlčania v OBZ má ucelenú, resp. komplexnú
povahu a preto ust. OZ o premlčaní sa na obchodno-záväzkový vzťah nebudú aplikovať s ohľadom na

vyššie uvedené. Všetky ustanovenia OBZ o premlčaní (§ 387 - 408) majú kogentnú povahu, sú teda
záväzné a strany sa od nich nemôžu odchýliť ani ich dohodou vylúčiť. Základnou východiskovou otázkou
teda aj pre otázku premlčania je vyhodnotenie vzťahu medzi účastníkmi ako obchodný záväzkový
vzťah z titulu zmluvy o nájme, uzatvorenej medzi účastníkmi konania - podnikateľmi, nakoľko, ak ide
o vzťah medzi podnikateľmi a vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou (§ 261 ods. 1 OBZ),

je obchodno-právnym vzťahom a to aj napriek tomu, že sa naň v dôsledku absencie právnej úpravy
v OBZ bude aplikovať právna úprava OZ týkajúca sa zmluvného typu - zmluvy o nájme; všeobecne
platí, že nie je dôležité, ktorý právny predpis zmluvný typ upravuje, ale rozhodujúca je povaha vzťahu.
Hoci právnu úpravu nájomnej zmluvy obsahuje OZ a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, na tieto vzťahy
nemožno aplikovať aj právnu úpravu premlčania - osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu pri práve na
náhradu škody (§ 106 OZ), ako to namietal žalovaný (súdom však uplatnený nárok nebol vyhodnotený

akoškoda).ÚpravapremlčaniamávOBZcelistvýcharakter,premlčaniejesamostatnýinštitútanatomto
základe treba posudzovať aj jeho právnu úpravu v oboch zákonníkoch (OBZ a OZ) a s tým pristupovať
aj k výkladu a aplikácii OZ na obchodné vzťahy. T. z., že právo žalobcu uplatnené v tomto konaní sa
premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote podľa § 397 OBZ a začiatok plynutia sa spravuje ustanovením
§ 391 ods. 1 OBZ. Pokiaľ ust. § 387 ods. 2 OBZ hovorí o premlčaní práva zo záväzkových vzťahov a pri

závere, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 9, pri
aplikácii § 1 ods. 1 OBZ potom na premlčanie obchodno-záväzkového vzťahu sa aplikuje právna úprava
podľa § 397, teda štvorročná premlčacia doba a nie je správne aplikovať na obchodno-záväzkové vzťahy
ust. § 101 a nasl. OZ.

V zmysle čl. VIII. písm. d/ podmienok nájmu ako neoddeliteľnej časti nájomnej zmluvy (v písomnej forme)

vznikol žalobcovi zmluvný nárok vo vzťahu k žalovanému, aby mu žalovaný zaplatil náklady spojené s
obstaraním nového stroja porovnateľných parametrov. Vychádzajúc z ust. § 392 ods. 1 druhá veta OBZ
žalovaný mal splniť svoj záväzok po odcudzení predmetu nájmu, ktorý bol preukázateľne
odcudzený dňa 19.7.2010, tzn. prvým dňom nasledujúcim po odcudzení stroja, dňom 20.7.2010 vznikla
povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi nárok dohodnutý podľa čl. VIII. bodu d/ nájomných podmienok

- uhradiť náklady spojené s obstaraním nového stroja. Dňom 20.7.2010 začala plynúť premlčacia lehota
a uplynula 20.7.2014. Žaloba bola podaná na súd dňa 8.10.2013, tj. pred uplynutím premlčacej lehoty.

Uplatnený nárok žalobcu súd vyhodnotil ako zmluvný nárok žalobcu na základe platne uzatvorenej
písomnej zmluvy o nájme v zmysle ust. § 663 a nasl. OZ. Nárok bol dohodnutý písomne podľa
čl. VIII. písm. d/ obchodných podmienok zmluvy o nájme ako neoddeliteľnej časti nájomnej zmluvy.

Nevyhodnotil uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody, ako to namietal žalovaný na pojednávaní
dňa 23.5.2014, že súd by mal nárok vyhodnotiť ako škodu podľa § 420 a nasl. OZ; preto nebolo dôvodné
skúmať, aká skutočná škoda žalobcovi vznikla vo vzťahu ku skutočnosti, že stroj v čase krádeže bol
dvojročný a zaplatením hodnoty nového stroja by na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Nesporne žalobcovi v zmysle dojednania čl. VIII. písm. d/ obchodných podmienok vznikol zmluvný

nárok na úhradu nákladov spojených s obstaraním nového stroja porovnateľných parametrov. Žalobca
preukázalsplneniezmluvnýchpodmienok,zaktorýchžalovanýmalzmluvnúpovinnosťzaplatiťžalobcovi
náklady spojené s obstaraním nového stroja porovnateľných parametrov, a to listom zo dňa 15.5.2014
(č. l. 213), ktorým oznámil súdu, že v roku 2010 kúpil vibračnú platňu podobných parametrov v cene
4.411,- Eur plus DPH a listinným dôkazom, fa č. 181004965 (č.l. 214), ktorým mu bola vyúčtovaná

cena za dodávku tovaru - vibračnej dosky BPR 35/60 v celkovej výške 5.249,09 Eur spolu s DPH,
preukázateľne za dodávku stroja v čase po odcudzení, keď nesporne stroj bol odcudzený 19.7.2010
(č.l. 34) a fa bola vystavená 27.9.2010, so splnením povinnosti (dodávky tovaru) dňa 27.9.2010. Súd
zmluvné dojednanie podľa čl. VIII. písm. d/ podmienok nájmu vyhodnotil v zmysle ust. § 544 a nasl. OZ
o zmluvnej pokute, keď nesporne v tomto zmluvnom dojednaní dohodnutý nárok na náhradu nákladov

spojených s obstaraním nového stroja plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu za porušenie
zmluvnej povinnosti žalovaného ako nájomcu - po skončení nájmu prenajatú vec vrátiť. Zmluvná pokuta
o. i. plní aj funkciu uhradzovaciu. Pri preukázaní, že počas trvania nájmu došlo k odcudzeniu, tj. k
znemožneniu splnenia si povinnosti žalovaného po skončení nájmu vrátiť prenajatú vec žalobcovi, bola
pre tento prípad (o. i. aj pri odcudzení) dohodnutá zmluvná povinnosť - zmluvná pokuta v zmysle § 544

a nasl. OBZ vo výške nákladov spojených s obstaraním nového stroja porovnateľných parametrov. Súd
sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu na pojednávaní dňa 23.5.2014 (str. 4 zápisnice), keď uviedol,že v tomto smere je nájomná zmluva vyvážená, pretože žalobca prišiel o stroj, ktorý zarábal a potrebuje
nadobudnúť nový stroj, aby mohol vykonávať predmet svojej činnosti. Zmluvné dojednanie v čl. VIII.
písm. d/ bolo vyhodnotené v súlade s ust. § 544 a nasl., nakoľko plní uhradzovaciu funkciu, ktorú

zmluvná pokuta nesporne v zmysle ust. § 544 a nasl. tiež má. Boli naplnené zákonné predpoklady
ust. 544 OZ pre platné dojednanie o zmluvnej pokute. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalovaný má povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok vyúčtovaný vo fa č. 100100594 do výšky 5.249,09
Eur. Vykonané dokazovanie fa č. 181004965 preukazuje, že nie je dôvodný do výšky 5.920,25 Eur.
Pri preukázaní zhodnými vyjadreniami účastníkov, že žalovaný zaplatil žalobcovi titulom jeho nároku v

zmysle zmluvného dojednania čl. VIII. písm. c/ podmienok nájmu sumu 3.620,25 Eur, bolo dôvodné v
zmysle uvedeného zmluvného dojednania zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.628,84 Eur. Vo
zvyšku súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Žalovaný mal povinnosť zaplatiť zmluvný nárok -zmluvnú pokutu v zmysle § 544 a nasl. prvým dňom po
odcudzení stroja, tj. 20.7.2010, preukázateľne sa dostal do omeškania od tohto dátumu. Uplatnený
úrok z omeškania za dobu omeškania od 4.11.2010 je dôvodný. Uplatnenú sadzbu úroku z omeškania

súd priznal podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 369 ods. 1 OBZ účinného do 31.1.2013 v spojení
s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, pri
aplikácii prechodného ust. podľa § 768k ods. 2 OBZ.

K tvrdeniu žalovaného, že nárok žalobcu voči žalovanému zanikol započítaním - súd v konaní nemal
preukázaný základný predpoklad pre zánik započítaním v zmysle § 580 a nasl. OZ, a to vzájomnosť

pohľadávok spôsobilých na započítanie. Žalovaný v konaní nepreukázal existenciu pohľadávky vo
vzťahu k žalobcovi. Žalovaný v konaní tvrdil existenciu pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2.000,- Eur
ako plnenie bez právneho titulu v zmysle účtovného dokladu - príjmového pokladničného dokladu zo
dňa 21. 1. 2010 (č. l. 31). Pokiaľ žalovaný v konaní trval na tom, že žalobcovi na základe uvedeného
príjmového pokladničného dokladu vyplatil sumu 2.000,- Eur na budúce záväzky žalovaného voči

žalobcovi, súd vo vzťahu k ďalšiemu vykonanému dokazovaniu, najmä výsluchom svedka p. W. , ktorý
sám preberal sumu 2.000,- Eur a potvrdil prevzatie tejto sumy na uvedenom príjmovom pokladničnom
doklade od štatutárneho zástupcu žalovaného dňa 21.1.2010 (č. l. 31) prijal vysvetlenie tohto svedka
ohľadne sumy 2.000,- Eur dňa 21.1.2010 za vierohodné, tj. že vystavil dočasný účtovný doklad
žalovanému (č.l. 31)) - štatutárnemu zástupcovi p. Zemánkovi o tom, že 2.000,- od neho prevzal na

úhradu v tom čase splatných (resp. po lehote splatnosti) faktúr. Pretože túto sumu prijal mimo sídla
spoločnosti, po príchode do sídla toho istého dňa rozdelil prijatú sumu 2.000,- Eur na
úhradu konkrétnych faktúr, o čom vystavil riadne účtovné doklady, t. j. na úhradu fa č. 29010081 priradil
úhradu vo výške 773,50 Eur podľa pokladničného dokladu na č.l. 80, vo výške 871,08 Eur na úhradu fa
č. 290100043 (č.l. 81) a na úhradu fa č. 2901000150 (č.l. 82), spolu presne 2.000,- Eur.

Tvrdenie žalovaného o vyplatení 2x2.000,- Eur dňa 21. 1. 2010, podľa účtovného dokladu na sumu
2.000,- Eur na č. l. 31 a účtovných dokladov na č.l 80, 81 a 82 súd vyhodnotil ako nepreukázané.
Tvrdenie PZ žalovaného aj štatutárneho zástupcu žalovaného o duplicitnom vyplatení sumy 2.000,- Eur
v zmysle uvedených účtovných dokladov vyhodnotil v kontexte vykonaného dokazovania výsluchom
žalobcu, svedka p. W. na pojednávaní dňa 6.2.2014 ako nedôveryhodné. Vyjadrenia žalobcu a svedka,

pracovníka žalobcu p. W. k veci boli vždy jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, keď žalobca jednoznačne
a zrozumiteľne od začiatku konania tvrdil nárok uplatnený žalobou, svoje výpovede v priebehu konania
nemenil. Svedok W. na pojednávaní dňa 6.2.2014 dostatočne zrozumiteľne vysvetlil spôsob prijatia
úhrady 2.000,- Eur a okolnosti vystavenia duplicitných dokladov na prijatú sumu 2.000,- Eur, tj.
provizórneho dokladu (č. l. 31), ktorý odovzdal konateľovi žalovaného v deň prijatia úhrady a v ten istý

deň túto sumu v rovnakej výške rozúčtoval na riadne účtovné doklady, ktoré zahrnul do účtovníctva
( 80, 81,82) a tieto tiež zaslal žalovanému. Na podporu tohto tvrdenia opísal a dokladoval rovnaký
postup pri prijatej úhrade od žalovaného, sumy 500,- Eur (č.l. 95) následne rozúčtovanej v
zmysle účtovných dokladov na č. l. 96 - 98. Svedok vypovedal, že nikdy neprijímal úhrady na záväzky
žalovaného od jeho ekonómky, ako vysvetľoval existenciu pohľadávky žalovaného vo výške 2.000,-

Eur PZ žalovaného na pojednávaní dňa 9. 1. 2014, č.l. 18, str. 3 záp. „...účtovník žalovaného, ako
chodili faktúry od žalobcu, tieto priebežne platil bez toho, aby zohľadnil pri došlých faktúrach od žalobcu
už vyplatenú zálohu 2.000,- Eur a z tohto dôvodu sa stalo, že u žalobcu je úhrada od žalovaného 2.000,-
bez právneho titulu.“ Neskôr štatutárny zástupca žalovaného p. Zemánek na pojednávaní
dňa 3. 4. 2014 (záp. o poj. č. l. 155, str. 3 záp.) potvrdil pravdivosť svedeckej výpovede svedka W., keď

vypovedal, že ekonómka úhrady vo vzťahu k žalobcovi nerobila.Žalovaný na pojednávaní dňa 3.4.2014 uvádzal, že si nepamätá okolnosti vyplatenia sumy dňa
21.1.2010 svedkovi - zamestnancovi žalobcu, p. W. „...nemôžem si pamätať skutočnosti, či došlo alebo
nedošlo k duplicitnému vyplateniu. Poukazujem jednoducho na to, že máme účtovný doklad, že sme

vyplatili 2x takúto sumu.“ Tiež na pojednávaní dňa 14.5.2014 sa odvolával predovšetkým na účtovné
doklady (záp. o poj. č. l. 186, str. 12 záp.) ktoré dokladujú vyplatenie sumy 4.000,- Eur.

Preukázateľne žalovaný platil žalobcovi faktúry s oneskorením 200-300 dní, čo preukazuje tabuľka
žalovaného na č. l. 22 aj tabuľka žalobcu na č. l. 68. Táto preukázaná skutočnosť v kontexte tvrdenia
žalovaného o vyplatení sumy 2.000,- Eur podľa dokladu na č. l. 31 na jeho budúce záväzky dáva záver o

nedôveryhodnosti tohto tvrdenia. Nelogickosť postupu opísaného žalovaným, tj. úhrada dňa 21.1.2010
bez právneho titulu na budúce záväzky žalovaného je práve v tom, že v čase tejto úhrady bol v omeškaní
so zaplatením už splatných svojich záväzkov vo vzťahu k žalobcovi a následne po tomto dátume, ako
o tom vypovedal svedok W., zaplatil dňa 9.6.2010 sumu 500,- Eur, čo preukazujú aj účtovné doklady
v zmysle č.l. 96-98, pričom došlo k spôsobu úhrady a rozpísaniu tejto sumy rovnako ako pri prijatí
sumy 2.000,- Eur dňa 21.1.2010, a tiež vykonanie ďalšej úhrady vo výške 2.085,- Eur dňa 1.7.2010,

čo okrem výpovede svedka W. preukazujú účtovné doklady na č.l. 107. Prečo žalovaný vykonával
uvedené úhrady, keď mal dňa 21.1.2010 podľa neho zaplatenú sumu 2.000,- Eur na budúce záväzky,
žalovaný dôveryhodným spôsobom súdu nevysvetlil.

Naopak, argumentácia žalobcu a svedka W. k príjmovým účtovným dokladom zo dňa 21.1.2010 na č.l.
31a na tú istú sumu na č. l. 80 - 82, ktorý sám prijal a vystavoval všetky príjmové pokladničné doklady

a ktorý prijímal sám úhradu od žalovaného, a to len od štatutárneho zástupcu žalovaného
(nie od ekonómky), sa javila dôveryhodná a logická vo vzťahu k opísaným okolnostiam zmluvnej
spolupráce žalobcu a žalovaného, predovšetkým vo väzbe na jeho omeškanie s úhradami už splatných
pohľadávok k dátumu 21.1.2010. Potom vo väzbe aj k tejto skutočnosti tvrdenie žalovaného o vyplatení
sumy 2.000,- Eur na budúce záväzky, nad rámec jeho záväzkov splatných k tomuto dátumu sa javí ako

nelogické a veľmi nepravdepodobné.

Žalovaný nepreukázal vyplatenie sumy 2x 2.000,- Eur dňa 21.1.2010 ani svedeckou výpoveďou
svedkyne p. I. W. na pojednávaní dňa 14.5.2014. Svedkyňa sama len dozerala nad účtovníctvom
žalovaného, sama nebola svedkom vyplatenia sumy 2.000,- Eur žalobcovi, ani neviedla účtovníctvo
žalovaného, sama nevyplácala p. Zemánkovi sumu 2 x 2.000,- Eur z pokladne. Jej svedecká výpoveďou

preukazuje len, že účtovné doklady, na ktoré sa odvoláva žalovaný, sú dokladmi, na základe ktorých
môžeúčtovníčkazahrnúťtamuvedenúsumudoúčtovníctva,čosazrejmestalo,alenepreukazujereálne
vyplatenie sumy 2x 2.000,- Eur žalobcovi dňa 21.1.2010.

Pri tvrdení žalobcu, že 21.1.2010 prijal iba sumu 2.000,- Eur prostredníctvom svojho zamestnanca,
s rozumným vysvetlením tohto konkrétneho zamestnanca (v konaní vypočutý ako svedok), akým

spôsobom došlo k vystaveniu duplicitných účtovných dokladov na uvedenú sumu, pri preukázaní o
rovnakom spôsobe prijatia sumy 500,- Eur a jej rozúčtovania na úhradu konkrétnych fa (č.l. 95 a 96-98),
pri preukázaní omeškania žalovaného s plnením svojich záväzkov voči žalobcovi k dátumu 21.1.2010 a
rozporuplných vyjadreniach PZ žalovaného o úhradách splatných faktúr žalobcovi po vyplatení sumy 2x
2.000,- Eur súd prijal záver v zmysle vyjadrenia žalobcu a svedka W., že bola prijatá iba jedna úhrada

2.000,- Eur dňa 21.1.2010, potvrdená dokladom - príjmovým pokladničným dokladom na č. l. 31 a táto
suma bola rozúčtovaná na úhradu faktúr v zmysle príjmových pokladničných dokladov na č.l. 80-82.
Toto vysvetlenie preukazuje aj iný typ príjmového pokladničného dokladu (č. l. 31) oproti príjmovým
pokladničným dokladom na č. l. 80 - 82, tiež na č. l. 96 - 98 a dotvrdzuje svedeckú výpoveď svedka
W., že príjmový pokladničný doklad na č. l. 31 poskytol sám žalovaný, aby žalobca potvrdil príjem sumy

2.000,- Eur dňa 21.1.2010, ktorú následne rozúčtoval na príjmové pokladničné doklady žalovaného,
ktoré opatril pečiatkou a číslom príjmového pokladničného dokladu. Ten na č. l. 31 nie je opatrený
pečiatkou žalobcu ani číslom. K tvrdeniu žalovaného, že o vyplatení sumy 2x 2.000,- Eur má účtovné
doklady, súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, za akých okolností
žalobca vystavil duplicitné účtovné doklady na sumu 2.000,- Eur a samotné zaúčtovanie sumy 2x 2.000,-

Eur do účtovníctva žalovaného nepreukazuje, že tieto reálne žalobcovi dňa 21.1.2010 reálne vyplatil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.Žalobca bol v konaní úspešný čiastočne, z uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.300,- Eur bol
úspešný v časti 1.628,84 Eur, čo predstavuje cca 71 % úspechu žalobcu, neúspech žalobcu predstavuje
29 %, pomer úspechu je teda 71 ku 29, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu

jeho účelne vynaložených trov vo výške 42 % (71-29 = 42). Žalobca si uplatnil náhradu trov konania
titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 138,- Eur, súd priznal náhradu v rozsahu 42 %
zo sumy 138,- Eur, tj. sumu 57,96 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi ako trovy konania
titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.