Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814201021
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814201021.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: I. Y., nar. X.X.XXXX,
naposledy bytom U., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou V. U., zamestnankyňou
Okresného súdu v Prievidzi, o zaplatenie 246,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 246,- eur spolu s úrokom z
omeškania za obdobie od 21.2.2010 do 20.11.2010 v sume 8,28 eur a 9% ročným úrokom z omeškania

zo sumy 246,- eur od 21.1.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že odporca
uzatvoril s jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o úvere č. 372552826
dňa 13.12.2005. Na základe tejto zmluvy boli odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky a odporca sa
zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas.
Túto povinnosť si však odporca nesplnil a s úhradou dlžnej sumy sa dostal do omeškania. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. prešla pohľadávka voči odporcovi na navrhovateľa. Ku dňu podania návrhu
dlžná suma predstavovala 1.753,93 eur a pozostávala z istiny vo výške 1.441,05 eur, úroku vo výške

85,88 eur, úroku z omeškania v sume 227,- eur. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil iba nárok na
zaplatenie sumy 246,- eur, ktorá predstavuje neuhradené splátky úveru, ktorých splatnosť nastala v
období od 20.2.2010 do 20.11.2010 a nárok na úrok z omeškania. Uviedol, že v danej veci vznikol medzi
účastníkmi záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka,
pričom zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom
preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahu. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka preto neprichádza do

úvahy ani pri posudzovaní otázky premlčania, keďže Obchodný zákonník obsahuje právnu úpravu
premlčania v ust. § 387 a nasl.

Pobyt odporcu sa v konaní zistiť nepodarilo, preto bol uznesením zo dňa 29.4.2014 č.k. 5C/67/2014-45
odporcovi ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku. Opatrovníčka
odporcu v konaní s návrhom navrhovateľa nesúhlasila, poukázala na to, že vo veci ide o vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy a vzniesla voči nároku navrhovateľa námietku premlčania.Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Súd preto konal v jeho
neprítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky odporcu, oboznámením obsahu zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 13.12.2005, Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „Všeobecné

podmienky“), oznámenia o postúpení pohľadávky z 12.4.2011, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
24.3.2011 vrátane časti prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusu o zmier zo dňa 20.12.2013,
ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Odporca uzatvoril dňa 13.12.2005 s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou, a.s.
zmluvu o splátkovom úvere č. 372552826, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver v sume

27.000,- Sk, t.j. 896,24 eur. V zmluve si dohodli pevnú úrokovú sadzbu 17,3% ročne, RPMN bola
dohodnutá vo výške 10,12%. Odporca sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po
741,- Sk, t.j. 24,60 eur, splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na deň 20.1.2006, konečná splatnosť úveru
bola určená dňom 20.11.2010, splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Z návrhu navrhovateľa ako
aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že odporca neuhrádzal splátky riadne a včas a
s plnením sa dostal do omeškania.

Dňa 24.3.2011 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o
postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluvy vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči
odporcovi. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávku
tvorila suma vo výške 1.753,93 eur. Táto suma pozostávala z istiny 1.441,05 eur, riadneho úroku 85,88
eur a úrokov z omeškania v sume 227,- eur.

Ako vyplýva z návrhu navrhovateľa, odporca po postúpení pohľadávky navrhovateľovi neuhradil žiadnu
sumu.

V konaní opatrovníčka odporcu vzniesla voči nároku navrhovateľa námietku premlčania z dôvodu, že
ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy je potrebné postupovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie dlžných splátok, ktorých splatnosť nastala v

období od 20.2.2010 do 20.11.2010, pričom návrh bol podaný na súd až 24.1.2014, t.j. po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby.

Podľa názoru navrhovateľa je v danej veci potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka
vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere, ide teda
o tzv. absolútny obchod a postup podľa ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní otázky

premlčania neprichádza do úvahy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou o úvere, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval

jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom
na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že
zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k

Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď
nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne
upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho
zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné

vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia
o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta
druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by
inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. Súd teda dospel k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

V predmetnej veci vzniesol opatrovník odporcu námietku premlčania uplatneného nároku. Okrem

toho túto otázku musí súd skúmať aj bez návrhu v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa. Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Z
návrhu navrhovateľa vyplýva, že voči odporcovi si uplatňuje nárok na zaplatenie neuhradených splátok,
ktorých splatnosť nastala v období od 20.2.2010 do 20.11.2010. Ako bolo uvedené, na predmetný
vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je

trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je
absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže splatnosť
dlžnej sumy nastala od 20.2. do 20.11.2010, navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba
najneskôr 20.11.2013. Návrh vo veci samej podal dňa 24.1.2014, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej

lehoty, preto súd považoval jeho návrh za premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza kpremlčaniu aj jej príslušenstva, t.j. zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i
úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľ je premlčaný, súd rozhodol vo veci tak,
že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca, preto
mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Odporcovi však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd
rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať

označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..