Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 19, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813220386
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813220386.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: Profidebt

Slovakia, s.r.o., IČO: 35925922, so saídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, zast. spoločnosťou
Advokátska kancelária GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klincová 37/B, proti
odporcovi: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., XX. augusta X/X, zast. U. U., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom Q., t. č. bytom T. č. 188, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom
so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 295,68 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie sčasti, o zaplatenie istiny vo výške 28 eur z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, k rukám jeho právneho
zástupcu, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 279,48 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 19.9. 2013 domáhal od odporkyni zaplatenia sumy
455,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 297,33 eur od 16.12. 2011 do
zaplatenia s odôvodnením, že Všeobecná úverová banka, a.s. uzavrela v spolupráci so spoločnosťou

Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku s odporkyňou dňa 22.5. 2007 Zmluvu o vydaní a
používaní kreditnej karty (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky
prevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkariet(ďalejlen„OP“).Odporkynibolposkytnutýúverový
rámec vo výške 9.000 Sk (298,75 eur), ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v dohodnutých mesačných
splátkach po 300 Sk (9,96 eur). Odporkyňa si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnila. Na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12. 2011, uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, sa navrhovateľ stal nadobúdateľom pohľadávky

voči odporkyni. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky bola vo výške 455,61 eur a
predstavovala nesplatenú istinu vo výške 297,33 eur, poplatky podľa cenníka vo výške 125,82 eur a
úrok vo výške 32,46 eur.

Odporkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu (svojho zaťa), žiadala návrh ako
nedôvodný zamietnuť. Splnomocnený zástupca navrhovateľky na pojednávaní pred súdom uviedol, že
od odporkyni vie, že nutne potrebovala peniaze na spotrebný tovar, kúpu chladničky za účelom ktorým

jej bola poskytnutá úverová karta, po podpise Zmluvy aj kartu použila, nejaké peniaze prostredníctvom
karty vybrala. Keď však došlo k splácaniu, nemala to z čoho splácať. Ešte v novembri 2013 prišiel od
navrhovateľa do Poruby, do miesta jeho bydliska, kde sa v tom čase nachádzala aj odporkyňa, s ktorou
je v rodinnom vzťahu, od navrhovateľa, pán W., ktorý povedal, že je z Profidebtu, že má táto spoločnosťodkúpené pohľadávky a že ich vymáha. Tvrdil odporkyni, že nespláca splátky a že tieto treba platiť. Keď
odporkyňa povedala, v akej je situácii, že má príjem len 200 eur, že z tohto príjmu nie je v jej možnostiach
dlh uhrádzať ani v splátkach, bolo jej oznámené, aby posielala aspoň minimálnu sumu 13 - 14 eur.

Pán W. jeho svokre povedal, aby predloženú dohodu, ktorá bola nevyplnená, podpísala, že zvyšnú časť
dohody podopisuje, že tam dopíše splátky a že všetko jej pošle domov na jej adresu. Napriek tomu,
že svokru odhovárali od podpísania nevyplnenej zmluvy, táto Zmluvu podpísala nevyplnenú. Tvrdil,
že ak jeho svokra čokoľvek navrhovateľovi v minulosti podpísala, bolo to z dôvodu jej nevedomosti,
ovláda len maďarský jazyk. Asi nevedela, k čomu sa zaväzuje, čo podpisuje a aké to pre ňu môže mať

následky. Pochybuje, že vzhľadom na to, že jeho svokra má neukončené základné vzdelanie a sotva
ovláda slovenský jazyk, že je natoľko zdatná, aby porozumela nejakým právnym termínom. Pokiaľ jeho
svokra zaplatila len 2 splátky, bolo tomu tak preto, že nemá peniaze. V čase, keď svokra zaplatila 1.
splátku, mala vianočný dôchodok. Dohoda o uznaní dlhu jej bola doručená poštou. Pán W. sa pred
svokrou vôbec nevyjadril v tom zmysle, o aký dlh a z akej zmluvy ide. Spomínal len splátky, nehovoril
jej nič o premlčaní dlhu, nič bližšie k Zmluve neuviedol, nič nehovoril ani o premlčaní dlhu. Odporkyňa

so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane súhlasila a takisto sa pripojila k vznesenej
námietke premlčaného nároku navrhovateľa.

V priebehu konania, podaním zo dňa 7.10. 2013, vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, ako vedľajší účastník na strane odporkyne, ktoré vo svojom písomnom podaní

z 27.11. 2013 poukázalo na to, že pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských
zmlúv smerujúcich k ochrane spotrebiteľa treba vychádzať z „teórie výhodnosti“, ktorá v každom
konkrétnom prípade vždy odôvodňuje preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na
prospech spotrebiteľa. Odôvodnenie použitia „teórie výhodnosti“ je daná úmyslom zákonodarcu vyvážiť
objektívne existujúcu nerovnováhu v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa (nedostatočne informovaného so

slabou vyjednávacou pozíciou) a dodávateľa (odborne pripraveného so silnou vyjednávacou pozíciou).
V predmetnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú treba aplikovať ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Považoval za potrebné poukázať predovšetkým na
prvotný právny titul, zmluvu o úvere zo dňa 22.5. 2007 uzatvorenú s pôvodným veriteľom, VÚB, a.s.,
v ktorej nachádza viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so zákonom č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým s jeho ustanoveniami § 4, čo má za následok,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.).
má za to, že predmetná úverová zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/, písm. g/ cit. zákona
údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov (údaj o RPMN musí byť uvedený priamo v úverovej zmluve, pod ktorý sa podpisuje

dlžník a nie súčasťou voľným okom nečitateľných obchodných podmienok, pod ktoré sa dlžník ani
nepodpísal a ani neoboznámil). Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z.). Plnenie, ktoré
veriteľ poskytne bez platného právneho titulu spotrebiteľovi, zakladá na strane veriteľa právo, domáhať
sa od spotrebiteľa vydania bezdôvodného obohatenia. Preto je potrebné presne špecifikovať, z čoho

pozostáva uplatnená suma 455,61 eur, kedy sa stala tá ktorá splátka splatnou, z ktorých dlžných
splátok, za ktoré obdobie pozostáva pôvodná istina a kedy nastala splatnosť tej ktorej splátky a z
čoho sa skladajú, čo obsahujú jednotlivé splatné splátky. Súčasne vzniesol námietku premlčania nároku
navrhovateľa v konaní uplatnenú. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že konečná splatnosť
úveru, vychádzajúc z dátumu uzatvorenia Zmluvy (22.5. 2007) a počtu splátok úveru 30, v prípade

riadneho si plnenia povinností odporkyňou pripadala najneskôr na december 2009. Uplatnená suma
sa však stala na základe tvrdení navrhovateľa splatnou ešte v čase pred týmto dátumom. Všeobecná
premlčacia doba je podľa OZ trojročná. Pretože nárok navrhovateľa sa stal splatný ešte pred dátumom
konečnej splatnosti, t. j. december 2009 a navrhovateľ podal na súd návrh po uplynutí trojročnej
premlčacej dobe, t. j. 19.9. 2013, je jeho nárok premlčaný.

Navrhovateľ ani odporkyňa sa na pojednávanie nedostavili. S použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
pojednával súd vo veci v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím splnomocneného zástupcu odporkyne,

vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, oboznámením s návrhom, Zmluvou o vydaní a používaní
kreditnej karty zo dňa 22.5. 2007, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet splátkovým kalendárom, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12. 2211 s
dodatkom č. 1 zo dňa 8.3. 2012 a s prílohami č. 2 a 3, listom adresovaným Všeobecnou úverovoubankou a.s. odporkyni zo dňa 2.2. 2012, Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 6.11. 2013, písomným podaním
navrhovateľa zo dňa 22.1. 2014, Výpisom z Pôžičkovej karty Triangel, písomným podaním vedľajšieho
účastníka zo dňa 2.5. 2014, a ďalšími dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový

stav veci:

Všeobecná úverová banka, a.s. uzavrela v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a.s. so sídlom v Kežmarku s odporkyňou dňa 22.5. 2007 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty,
ktorejneoddeliteľnousúčasťousúObchodnépodmienkyprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobných

kariet. Odporkyni bol poskytnutý úverový rámec vo výške 9.000 Sk (298,75 eur), ktorý sa odporkyňa
zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach po 300 Sk (9,96 eur). Na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 19.12. 2011, uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, sa navrhovateľ stal nadobúdateľom pohľadávky
voči odporkyni. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky bola vo výške 455,61 eur
predstavovala nesplatenú istinu vo výške 297,33 eur, poplatky podľa cenníka vo výške 125,82 eur a

úrok vo výške 32,46 eur.

Podľa tvrdenia navrhovateľa, právny predchodca navrhovateľa vypovedal Zmluvu s odporkyňou dňa
2.10. 2008.

Odporkyňa úver riadne a včas nesplácala, čo je zrejmé i z Výpisu z Pôžičkovej karty Triangel. Ku dňu
postúpenia pohľadávky navrhovateľovi dlhovala na z neuhradenej časti úveru sumu 297,33 eur.

Po postúpení pohľadávky navrhovateľovi odporkyňa zaplatila na základe ňou podpísanej Dohody
navrhovateľovi dňa 13.11. 2013 sumu 14 eur a dňa 12.12. 2013 sumu 14 eur. Z týchto dôvodov vzal

navrhovateľ v časti žalovanej istiny 28 eur návrh na začatie konania späť.

Akceptujúc dispozičné právo navrhovateľa s predmetom konania, súd konanie sčasti, v žalovanej istine
vo výške 28 eur podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil.

Podaním zo dňa 2.5. 2014 vedľajší účastník uviedol, že predložená Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“) je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka
a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto Dohoda obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu. Tieto dojednania sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to,

aby pod zámienkou ponuky splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom
znení, pretože pri jej uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom
boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie
premlčacej lehoty. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby
navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú
obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona. Navrhovateľ chce
uzavretím Dohody pre potreby súdneho konania navodiť právnu domnienku perfektnosti pôvodných
zmlúv a získať titul aj na vymáhanie súm, na ktoré nemá právny nárok a ktorých zaplatenie právnemu

predchodcovi navrhovateľa resp. žalobcovi zakladá spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom
úvere), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené

v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ
a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom

úvere), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom
úvere), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený

zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase
uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom

v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do
oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený
záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich
riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch

podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho
zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou
nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako

celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného ku
dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná
a účinná norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k
záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol odporca námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku. Súd
sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Podľa Zmluvy pri
pravidelne realizovaných splátkach by v decembri 2009 mala byť zaplatená posledná úverová splátka.

Podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa však právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu s
odporkyňou dňa 2.10. 2008, čo je zrejmé i z výpisu z účtu, teda od vyššie uvedeného času sa odporkyňa
dostala do omeškania zo zaplatením všetkých splátok úveru.Ako bolo uvedené vyššie, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa
Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného
zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu

spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže úver sa stal ku dňu 2.10. 2008 v celom
rozsahu splatný (inak by bol splatný do decembra 2009) a navrhovateľ podal na súd návrh až dňa 19.9.
2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehote, bolo potrebné návrh navrhovateľa, pre vznesenú
námietku premlčania odporcom, ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Súd ďalej uvádza, že pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu, ktorá bola podpísaná odporkyňou,
podľa názoru súdu touto dohodou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia
premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú
dohodu, obsahom ktorej je vyhlásenie „odporcu“ o uznaní záväzku. Takéto konanie navrhovateľa súd
považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme
predĺženia premlčacej doby i keď odporkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie
urobiť a v skutočnosti ho ani neurobila, keďže podpísala nevyplnenú Zmluvu bez toho, že by zo strany
navrhovateľa bola s jej obsahom riadne oboznámená. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo
zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto

konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom
takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto
praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s
požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade,

ak je dlh premlčaný, je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“
je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné.

Na záver súd uvádza, že z obsahu Zmluvy vyplýva, že obsahuje viacnásobné neprijateľné zmluvné
podmienky a súčasne nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým

s jeho ustanoveniami § 4, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.). Zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/, písm.
g/ cit. zákona údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (údaj o RPMN musí byť uvedený priamo v úverovej zmluve, pod ktorý
sa podpisuje dlžník a nie súčasťou voľným okom nečitateľných obchodných podmienok, pod ktoré sa

dlžník ani nepodpísal a ani sa s nimi neoboznámil). Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z.). V
Zmluve v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zákona č. 258/2001 Z.z. nie je uvedená ani konečná splatnosť
úverového rámca (konečná splatnosť úverového rámca musí byť dátumovo špecifikovaná, t. j. vyjadrená
presným dátumom) a ani výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade, že

takéto náležitosti v zmluve o úvere chýbajú, považuje sa podľa § 4 ods. 3 cit. zákona poskytnutý úver
za bezúročný a bez poplatkov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa i vedľajší účastník na
jej strane boli v spore v celom rozsahu úspešní. Náhradu trov konania si v spore uplatnil len vedľajší

účastník na strane odporkyne. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vznikli v konaní trovy
právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „AT“). Vedľajšiemu účastníkovi vznikli
v konaní trovy za 4 úkony právnej služby po 31,54 eur - prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej
porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT), písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 22.11. 2013 a
zo dňa 29.4. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ AT, zastupovanie na pojednávaní pred súdom dňa 19.5. 2014

právnym zástupcom (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT) + 2 x režijný paušál po 7,81 eur a 2 x režijný paušál
8,04 eur. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy v konaní aj v súvislosti s cestou právneho zástupcu na
pojednávanie dňa 19.5. 2014 z Lučenca do Prievidze a späť pozostávajúce z náhrady cestovného v
celkovej výške 69,12 eur (pri 240 km, základnej náhrady za 1 km 0,183 eur, pri spotrebe 7 litrov na 100
km a pri cene za 1 liter paliva 1,50 eur) a z náhrady za stratu času vo výške 107,20 eur (8 začatých

polhodín x 13,40 eur náhrady aj za začatú polhodinu). Náhradu cestovného a náhradu za stratu času
si vedľajší účastník uplatnil len v polovici, teda vo výške 88,16 eur (1/2 zo sumy 66,12 + 107,20). Za
úkony za rok 2014 si právny zástupca navrhovateľa dôvodne uplatnil i 20 % - nú DPH (od apríla 2014je platiteľom DPH). Spolu vznikli v konaní vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy vo výške
279,48 eur.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v celkovej výške
279,48 eur k rukám jeho právneho zástupcu, rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.