Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/209/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210603
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 1790,52 eura, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1790,52 eura.
V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371385 dlžníkom U. R. v
zákonom stanovenej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnej U. R., U.. XX. X. XXXX. Súdny
exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 6062/2009. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd
Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 19. 3. 2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 971 dní).
Uvedený postup exekučného súdu je nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, konkrétne

dňa 2. 7. 2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, ktorou namietal porušovanie
svojich práv márnym plynutím času a žiadal oznámenie aktuálneho stavu konania a prekážky, ktorá
bráni súdu rozhodnúť, dňa 23. 9. 2009 žiadal opätovne o informáciu o stave konania, rovnako aj
dňa 13. 11. 2009 a dňa 25. 2. 2010. Dňa 30. 8. 2010 podal sťažnosť a podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 23. 11. 2010 a dňa 25. 5. 2011 opätovne podal
sťažnosť na prieťahy v konaní. O okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody, sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Uplatnená majetková škoda vo

výške 125 eur predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej, a to nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačnéhosystému vo výške 70 eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40
eur a nákladov na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na
publikačnévýdaje,spojenésvyhotovením urgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,sumunapoštovné

a telekomunikačné výdavky, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
vo výške 15 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil

tým, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe spolu s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením,vzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Márnymplynutímčasu
boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho

pohľadávky a došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii
povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v

spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských

plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako
ajnastranejehomajiteľov.Nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnilajehoďalšiepodnikateľské
postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur, t. j. 55 eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z.
písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do
podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 8NcC/22/2013-15, zo dňa 30. 1. 2013, rozhodol, že sudkyne

Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Gabriela Brišková a JUDr. Iveta Žišková sú vylúčené z
prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn.
7C/209/2012, ostatní sudcovia Okresného súdu Liptovský Mikuláš nie sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci.

Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13. 2. 2014, navrhol podanú žalobu zamietnuť, z
dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v časti označenia exekučného
konania, uvedenia relevantných údajov, ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k žalobe žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu

exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a celú dôkaznú povinnosť preniesol na
súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca síce uviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie prieťahov v konaní, avšak žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať
za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov. Všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto právomoc má iba

predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody z 23. 4. 2012 mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na
súdepredčasne.Navýzvunadoplneniežiadostiopredbežnéprerokovanienárokužalobca reagoval len

všeobecnou odpoveďou, ktorou nedoplnil žiadané informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné
prerokovanie nároku žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu
škody. Nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy,
potrebné pre posúdenie nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušenípovinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Samotný žalobca poukázal na zákonné
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1. 6. 2011, podľa ktorého 15-dňová lehota
na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 1. 6. 2011 znelo „vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“, pričom aj v samotnej dôvodovej
správe k novelizovanému ustanoveniu je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok osvedčila svojim autentickým výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Zo
samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie

rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Uvedená lehota sa týka prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných lehôt neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí

vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
vprávoplatnomrozhodnutíÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti.Žalobcasivovzťahukpredpokladu
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti

resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Preto nepovažuje za preukázanú
existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil škodu na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, pričom ho mala zaťažiť výlučne v období medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca neuvádza, či vecné
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov

nemožno považovať ani za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca ako
spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý využíva nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to
nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani

jej výšku. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje právnická osoba.
Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizoval. Je potrebné prihliadať
aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri

zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto
činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí napr.
článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie. Preto aj súdna
moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie
exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi

škoda vznikla postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil z

dôvodu hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým
podaním zo dňa 7. 5. 2014 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu, že doposiaľ
nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na
prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu a súčasne navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, do právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo
veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd uznesením zo dňa 14. 5. 2014 návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol. Vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby, by bolo v rozporeso zásadou hospodárnosti konania nerozhodnúť meritórne na nariadenom súdnom pojednávaní (aj keď
uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť).
Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a

žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Er/641/2009, súd zistil, že dňa 27. 8.

2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 22. 7. 2009
proti povinnej U. R., na vymoženie sumy 389,16 eura s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka bola
oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a. s. sp. zn. SR 02637/09 zo dňa 27. 5. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 6. 2009 a
vykonateľnosť dňa 18. 6. 2009. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 22. 9. 2009 vyzval súdneho

exekútora na predloženie zmluvy o úvere č. 5371385. Súdny exekútor dňa 3. 10. 2009 požiadal o
zaslanie zmluvy o úvere oprávneného. Oprávnený dňa 20. 10. 2009 doručil súdu žiadosť o predĺženie
lehoty na predloženie zmluvy o úvere o 60 dní. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 20. 1. 2010 pod
č. 5505 019388 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie v prospech
oprávneného na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 389,16 eura, úrok z omeškania vo výške 0,25

% denne zo sumy 326,64 eura od 18. 1. 2009 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo
výške 137,12 eura a trovy exekúcie. Dňa 18. 10. 2010 súd vyzval rozhodcovský súd na predloženie
rozhodcovského spisu sp. zn. SR 02637/09. Uznesením zo dňa 25. 11. 2010, č. k. 7Er/641/2009-16,
v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 1. 8. 2011, č. k. 7Er/641/2009-40 a uznesením Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27. 10. 2011, č. k. 9CoE/183/2011-45, bola exekúcia zastavená, nakoľko bola

vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý priznával zákonom nedovolené plnenie, ktoré bolo
súčasne v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za

škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento

zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1790,52 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku rozhodnutia

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 27.
8. 2009, po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty, a to uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe), ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody

a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní
neuniesoldôkaznébremeno,keďženepreukázalnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu(existenciu

prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn. 7Er/641/2009, plynulo a bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak

súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Žalobca v
konaní nepreukázal svoje základné tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 971 dní rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, nakoľko súd uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nevydal, ale dňa 20. 1. 2010 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Je potrebné uviesť, že samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002). Vzhľadom na to, že

exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok, rozhodovanie o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia, najmä z hľadiska posúdenia zákonnosti priznaného plnenia a
vykonateľnosti exekučného titulu, si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, s prihliadnutím na skutočnosť, že
medzi oprávneným a povinnou vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Na uvedenú skutočnosť reagoval
zákonodarca aj následnou právnou úpravou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď vylúčil

aplikáciu ustanovenia o lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípadoch, v ktorých
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Súd mal v konaní preukázané, že doba, uplynutá
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie, zohľadniac najmä vyššie uvedený charakter exekučného titulu,
vzhľadom aj na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie (keď prílohou

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebol spis príslušného rozhodcovského súdu, ani
zmluva o úvere, ktorá bola následne exekučným súdom od súdneho exekútora žiadaná a doručená
až dodatočne), najmä zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného titulu, nie je takej
povahy a rozsahu, aby bolo možné konštatovať žalobcom tvrdené porušenie práva na rozhodnutie vzákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Exekučný súd postupoval so všetkou opatrnosťou, keď ešte pred rozhodnutím o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžiadal zmluvu o úvere, uzavretú medzi
oprávneným a povinnou. Žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku tvrdenej majetkovej
škodyvsume125eur. Žalobcanepreukázalvynaloženiesumy70eurnasprávuvymáhanejpohľadávky,
nekonkretizoval, z čoho uvedená suma pozostáva, kedy a akým spôsobom uvedený náklad vznikol.

Rovnako si žalobca netvrdil, ani nepreukázal uvedené skutočnosti vo vzťahu k uplatneným nákladom
na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na
exekučnom súde vo výške 15 eur. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vykonanie uvedených
úkonov preukazoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne, teda bez akejkoľvek konkretizácie a reálneho vyčíslenia

nákladov v jednotlivých veciach. Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe ako dôvody
pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1790,52 eura. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku tvrdeného
nesprávneho postupu exekučného súdu došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným resp. k insolvencii povinného. Taktiež žalobca netvrdil, ani nepreukázal,
aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy, v

akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho ďalších
podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu. Pokiaľ ide o
žalovaným uplatnenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre nedostatok skutkových
tvrdení, uvedených v žalobe, nebolo možné uvedenú námietku premlčania posúdiť. V súlade so zásadou
hospodárnosti konania, prihliadajúc k dôvodom zamietnutia žaloby, súd ďalšie dokazovanie v tomto

smere nevykonával, nakoľko by bolo nadbytočným (keďže aj tak by bolo bez vplyvu na meritórne
rozhodnutie). Pokiaľ žalovaný namietal splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený
nárok v zmysle § 15 ods. l zákona o zodpovednosti za škodu, súd považuje za potrebné uviesť, že
žalobca v podanej žalobe tvrdil, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhrady škody a nemajetkovej

ujmy pri výkone exekúcie proti povinnej G. I.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, avšak žalobca na výzvu
na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorou
nedoplnil žiadané informácie. Vzhľadom na dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody žalovanému teda ku dňu vyhlásenia rozsudku už uplynula zákonná lehota 6 mesiacov

v zmysle § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy
konania mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.