Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Judgement was issued on Monday, May 5, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/463/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508204712
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2508204712.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade A.. Y.

Y., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž. XXX/XX, X. - M.á, v 2. rade A.. C.. Y. L., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, L., a v 3.
rade E. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. C.. P. XX/XX, J., spoločne zast. Mgr. Andrejom Bartovicom, advokátom,
AK so sídlom Kukučínova 8, Piešťany, proti odporcovi: Mesto Piešťany, IČO 00 612 031, so sídlom Nám.
SNP 3, Piešťany, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v obci a kat. úz. J., v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. J.
zapísaná ako pozemok - parc. registra „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2,
je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. až 3. rade, pričom

A.. Y. Y., X.. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/12-iny vzhľadom k celku,

A.. C.. Y. L., nar. XX.XX.XXX.0, je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/12-in vzhľadom
k celku a

E. Č., X.. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/12-iny vzhľadom k celku.

II. Odporca je povinný nahradiť spoločne a nerozdielne oprávneným navrhovateľom v 1. až 3. rade
titulom náhrady trov konania sumu 2 285,75 eura (pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume
a zo súdneho poplatku v sume 354,51 eura), do rúk právneho zástupcu navrhovateľov v 1. až 3. rade,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 3. rade (ďalej aj "navrhovatelia") sa podaným návrhom zo dňa 12.05.2008 (došlým
súdu dňa 14.05.2008) domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 44 m2, vedená na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. J., je v podielovom
spoluvlastníctvenavrhovateľov,pričomA..Y.Y.,X..XX.XX.XXXXvlastníspoluvlastníckypodieloveľkosti
1/6-iny, A.. Z. F., M.., X.. XX.XX.XXXX vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica a E. Č., X..
XX.XX.XXXX, vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-ina a zároveň sa domáhali náhrady trov
konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovatelia vlastnia v podielovom spoluvlastníctve pozemok - parc. č.

XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, vedený v tom čase v katastri nehnuteľností
Správou katastra J. na LV č. XXXX pre okres, obec a kat. úz. J. (ďalej aj "pozemok"), pričom navrhovateľ

v 1. rade vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6-ina, navrhovateľ v 2. rade vlastní spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/2-ica a navrhovateľ v 3. rade vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-ina.Uviedol, že

navrhovateľ v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku o veľkosti 1/12-iny po
jeho právnom predchodcovi C. Č., X.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. S. H.U.K. (V. C.. P.) XX/XX,

J., zomr. dňa XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve 20D/2395/2006, 11Dnot 12/2007,
vydaného dňa 03.05.2007 E.. Ľ. B., a spoluvlastnícky podiel na pozemku vo veľkosti 1/12-ina po právnej
predchodkyni MÁ. B., K.. J., X.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C.. P. XX/XX, J., B.. G. XX.XX.XXXX, a
to na základe Osvedčenia o dedičstve 20D 2398/06, Dnot 223/06, vydaného dňa 07.12.2006 E.. H. K.;

navrhovateľ v 2. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 1/6-ina po jeho právnej

predchodkyni K. F., K.. Č., X.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S.L.M. XX, Y. L., B.. G. XX.XX.XXXX, a
to na základe Osvedčenia o dedičstve 31D/2136/2006, Dnot 159/ 2006, vydaného dňa 30.04.2007 E..
A. Z., spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 1/12-ina po právnej predchodkyni E. F., K.. Č., X..
XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. X, J.Ť., B.. G. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve
D2397/2006, Dnot 224/2006, vydaného dňa 26.03.2007 H. F., spoluvlastnícky podiel na pozemku o
veľkosti 2/12-iny po právnom predchodcovi Ľ. Č., X.. XX.XX.XXXX, X. L. K. X, J., B.. G. XX.XX.XXXX,

a to na základe Osvedčenia o dedičstve 20D 2399/2006, 1Dnot 252/ 2006, vydaného dňa 09.05.2007
H. D., a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 1/12-ina po právnej predchodkyni J. P., K.. Č., X..
XX.XX.XXXX, X. L. P.T.G. XXXX/XX, L., B.. G. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve
2D/442/2006, Dnot 55/2006, vydaného dňa 23.05.2007 E.. H. F.S.Y.;

navrhovateľ v 3. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 1/12-iny po právnej

predchodkyni E. F., K.. Č., X.. XX.XX.XXXX, X. L. K. X, J., B.. G.Ň. XX.XX.XXXX, a to na základe
osvedčenia o dedičstve, sp. zn. D2397/2006, Dnot 224/2006, vydaného dňa 26.03.2007 H. F.,
spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 2/12-in po právnom predchodcovi Ľ. Č., X.. XX.XX.XXXX,
X. L. K. X, J., B.. G. XX.XX.XXXX, a to na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 20D 2399/2006,
1Dnot 252/2006, vydaného dňa 09.05.2007 H. D., a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 1/12-

iny po právnej predchodkyni J. P., K.. Č., X.. XX.XX.XXXX, X. L. P. XXXX/XX, L., B.. G.C. XX.XX.XXXX,
a to na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 2D/442/2006, Dnot 55/2006, vydaného dňa 23.05.2007
E.. H. F.S.Y..

Ďalej uviedol, že ako vlastník pozemku je na LV č. XXXX pre kat. úz. J. zapísaný odporca a jeho
vlastnícke právo k pozemku je spochybnené v LV č. XXXX pre kat. úz. J. (obmedzujúcou poznámkou).

Odporca však navrhovateľom nepreukázal, na základe akého právneho titulu mal nadobudnúť
predmetný pozemok do svojho vlastníctva. Navrhovatelia sa pokúsili uzatvoriť s odporcom mimosúdnu
dohodu listom z 08.03.2008 (doručeným odporcovi dňa 10.03.2008), avšak listom z 09.04.2008 (ktorý
bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľov dňa 16.04.2008) odporca návrh na dohodu odmietol.

Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva navrhovateľov osvedčuje skutočnosťou, že

odporca je v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník predmetného pozemku, čím sú
navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku v stave právnej neistoty. V závere
uviedli, že cena za 1 m2 pozemku bola určená v zmysle znaleckého posudku č. 9/2007, vypracovaného
dňa 20.01.2007 A.. R., znalcom pre odhad hodnoty nehnuteľností, na výšku 4 060,- Sk/m2.

K podanému návrhu ako listinné dôkazy pripojili navrhovatelia: Osvedčenie o dedičstve 20D/ 2395/2006,

11Dnot 12/2007, vydané dňa 03.05.2007 E.. Ľ. B., Osvedčenie o dedičstve 20D 2398/2006, Dnot 223/06
vydané dňa 07.12.2006 E.. H. K., Osvedčenie o dedičstve 31D/2136/2006, Dnot159/2006, vydané dňa
30.04.2007 E.. A. Z., Osvedčenie o dedičstve D2397/2006, Dnot 224/2006, vydané dňa 26.03.2007 E..
H. F., Osvedčenie o dedičstve 20D 2399/2006, 1Dnot 252/2006 vydané dňa 09.05.2007 E.. H. D.S.K.,
Osvedčenie o dedičstve 2D 442/2006, Dnot 55/2006 vydané dňa 23.05.2007 JUDr. H. F.A.Č., LV č.

XXXX pre kat. úz. J., LV č. XXXX pre kat. úz. J., list "Pozemky v centre J. zo dňa 08.03.2008 a list
"Pozemky v centre J. - odpoveď" zo dňa 09.04.2008.

Navrhovatelia zaplatili súdny poplatok za podaný návrh v sume 10 680,- Sk (= 354,51 eura).K podanému návrhu sa odporca písomne vyjadril podaním zo dňa 10.09.2012 (došlým súdu dňa
11.09.2012), ku ktorému ako dôkazy pripojil: Identifikáciu parciel - spätnú, vydanú Správou katastra
J.Š.Ť. dňa 06.09.2012; LV č. XXXX (parc. č. XXXX); zápis prechodu vlastníckeho práva potvrdenie zo

dňa 24.04.1992; rozhodnutie Výst. XXXX/XX- H. - D. zo dňa 16.12.1959; uznesenie Okresného súdu
Trnava zo dňa 02.03.1962.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinných dôkazov založených v spise,
výpoveďami účastníkov, resp. ich zástupcov, a zistil tento skutkový a právny stav:

Z navrhovateľom predložených rovnopisov osvedčení o dedičstve (sp. zn. 20D/2395/2006, 11Dnot
12/2007-33 zo dňa 03.05.2007, 20D 2398/06, Dnot 223/06 zo dňa 07.12.2006, 31D/2136/2006, Dnot

159/2006 zo dňa 30.04.2007, D 2397/2006, Dnot 224/2006 zo dňa 26.03.2007, 20D 2399/2006,
1Dnot 252/2006 zo dňa 09.05.2007 a 2D/442/2006, Dnot 55/2006 zo dňa 23.05.2007) súd zistil, že
navrhovatelia v 1. až 3. rade nadobúdali spoluvlastnícke podiely na predmetnom pozemku dedením tak,
ako je to uvedené v podanom návrhu (viď zhora).

Z výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. J. súd zistil, že ako vlastník parc. č. XXXX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 44 m2, je zapísaný odporca.

Z výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. J. z 12.05.2008 súd zistil, že podľa obmedzujúcej poznámky
"hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parc. č. XXXX v katastri nehnuteľností (pôvodná parc. reg.
E, t. č. parc. č. XXXX reg. C katastra nehnuteľností) je spochybnená LV č. XXXX".

Z listu právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 07.03.2008 adresovaného primátorovi mesta J. súd

zistil, že navrhovatelia prostredníctvom ich právneho zástupcu mali záujem vyriešiť spor o vlastnícke
právo k predmetnému pozemku dohodou s odporcom.

Z listu odporcu zo dňa 09.04.2008 adresovaného právnemu zástupcovi navrhovateľov súd zistil, že
odporca sa považoval za vlastníka predmetného pozemku a v prípade spochybňovania vlastníckeho
práva odporcu k predmetnému pozemku uviedol, že sú navrhovatelia oprávnení obrátiť sa so žalobou

o určenie vlastníckeho práva na súd, keď zastal názor, že spornosť vlastníckeho práva môže byť s
končenou platnosťou vyriešená iba súdnym rozhodnutím.

Z výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. J. zo dňa 12.07.2012 súd zistil, že ako vlastníci parc. reg. "E" č.
1XXX (t. č. parc. reg. "C" č. XXXX) zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2 sú zapísaní A.. Y.C.G.
Y., X.. XX.XX.XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/12-iny, titul nadobudnutia: 20D 2395/06, E.

Č., X.. XX.XX.XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/12-iny titul nadobudnutia: D 2399/2006, A..
Z. F., X.. XX.XX.XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/12-iny, titul nadobudnutia: D 2136/2006, E.
Č., X.. XX.XX.XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/24-iny, titul nadobudnutia: D 442/2006, A..
Z. F., nar. XX.XX.XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/12-iny, titul nadobudnutia: D 2399/2006,
E. Č., X.. XX.XX.XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12-ina, titul nadobudnutia: D 2397/07, A..

Z. F., X.. XX.XX.XXXX o veľkosti podielu 2/24-iny, titul nadobudnutia D 442/2006, pričom v poznámke je
uvedené "J. XX/XX - hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parc. č. XXXX v katastri nehnuteľností
je spochybnená LV č. XXXX a podľa § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 sa takéto údaje nesmú používať,
GP XX/XXXX-XXX/XX".

Z rovnopisu osvedčenia o dedičstve 31D 633/10, Dnot 80/10 zo dňa 22.03.2012 súd zistil, že

v dedičskej veci po poručiteľovi A.. Z. F., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, do aktív dedičstva okrem
iných patrí aj parc. reg. "E" č. XXXX zapísaná v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. J.Š.Ť. o veľkosti podielu
3/12-iny + 2/12-iny + 2/24-iny, ktorú podľa dohody dedičov nadobudla do vlastníctva dcéra poručiteľa
A.. C.. Y. L., K.. F., X.. XX.XX.XXXX, bytom L.A.R., R. XX.FV súlade s ust. § 107 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") v
konaní pokračoval s jeho dedičkou (teraz navrhovateľkou v 2. rade).

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 10.09.2012 súd zistil, že navrhol, aby súd určil, že predmetný pozemok

je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Uviedol, že predmetný pozemok pred ZMVM ako časť pozemku
parc. č. XXXX/X vznikol po ZMVM odčlenením z pozemku parc. č. XXXX/X (táto skutočnosť vyplýva
z priloženej identifikácie Správy katastra J. z 06.09.2012). Uviedol, že 01.05.1991 priamo zo zákona
prešla nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 10 040 m2 zo štátu ako
vlastníka priamo na odporcu, a to v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

Uviedol, že zápis prechodu vlastníckeho práva na odporcu vykonala Správa geodézie a kartografie,
stredisko geodézie v Trnave v zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. (zápis prechodu
vlastníckeho práva - potvrdenie zo dňa 24.04.1992). Ďalej uviedol, že pôvodná pozemnoknižná parcela
č. XXXX (vložka č. I.) bola zlúčená do pozemku parc. č. XXXX/X. Pôvodnú pozemnoknižnú parcelu
č. XXXX (vložka č. XXX) nadobudol do svojho výlučného vlastníctva štát na základe rozhodnutia
štátneho orgánu o vyvlastnení, a to rozhodnutia Odboru pre výstavu a vodné hospodárstvo rady MsMV

v J.C.X., zn.: Výst. XXXX/XX - H. - D., Vec: Vyvlastnenie nehnuteľností pre investičnú výstavbu na
J. N. v J. - II. etapa - Stred zo dňa 16.12.1959 (ďalej aj "vyvlastňovacie rozhodnutie"). V nadväznosti
a priame súvislosti s touto skutočnosťou Okresný súd Trnava dňa 02.03.1962 vo vyvlastňovacej veci
proti K. F.D.R. a spol. uznesením určil termín rozvrhového pojednávania za vyvlastnenie nehnuteľností.
Uvedený postup súdu vychádzal z § 20 vtedy účinného zákona č. 87/1958 Zb., to znamená, že v

čase vydania predmetného uznesenia súdu bolo rozhodnutie súdu už právoplatné a právne účinky
vyvlastnenia vo forme núteného pozbavenia vlastníckeho práva nastali. Poukázal na to, že z výrokovej
časti vyvlastňovacieho rozhodnutia, a to na strane 4 vyslovene vyplýva, že "rozvrhnutie čiastok pre
jednotlivých spoluvlastníkov po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia prevedie tunajší ľudový
súd podľa zásad exekučného konania". Uviedol, že spoluvlastníctvo navrhovateľov predmetného

pozemku nevyplýva z nimi predložených listín. Obsahom predložených listín nie je nadobudnutie
dedičského podielu k pozemku, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmer 44 m2 pre kat. úz.
PA. ako to uvádzajú navrhovatelia. V tomto poukázal na čl. IV osvedčenia o dedičstve 20D/2395/2006
z 03.05.2007 vydaného E.. Ľ.A.M. B., ktorý v tomto podaní aj citoval.

Zo spätnej identifikácie parciel, vydanej Správou katastra J. dňa 06.09.2012 pod č.j. XXXX/XX súd zistil,

že pôvodná parcela č. XXXX - zastavané plochy (pozemnoknižná vložka č. XXX) bola zlúčená do parcely
XXXX/X - ostatné plochy. Z tejto parcely potom vznikla sporná parc. č. XXXX - zastavané plochy o
výmere 44 m2, zapísaná na LV č. XXXX.

Z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a kat. úz. J. zo dňa 07.09.2012 súd zistil, že ako vlastník predmetnej
parcely č. XXXX zastavané plochy o výmere 44 m2 je zapísané mesto J. (teda odporca), pričom v

poznámke v tomto LV je pod J. uvedené: "Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parc. č. XXXX je
spochybnená listom vlastníctva č. XXXX a podľa § 71 ods. 3 zákona 162/1995 sa takéto údaje nesmú
používa D. XX/XXXX-XXX/XX".

ZlistuObvodnéhoúraduJ.zodňa24.04.1992,adresovanéhoMestskémuúradu,odd.majetko-právnych
vzťahov v J. súd zistil, že Obvodný úrad J. zaslal potvrdené zoznamy nehnuteľného majetku pre zápis

prechodu vlastníckeho práva štátu na mesto J. v zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., kde
podľa výpisu z evidencii nehnuteľností LV č. X je uvedená aj parc. č. XXXX/X o výmere 10 040 m2
ostatné plochy.

V rozhodnutí Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MSMV v J. zo dňa 16.12.1959, zn.: Výst.
XXXX/XX-H.-D. vo veci: "Vyvlastnenie nehnuteľnosti pre investičnú bytovú výstavbu na J. N. Y. J. - II.

etapa Stred" je okrem iného uvedené, že Odbor pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MsMV v J.
vyvlastňuje pre Čsl. štát - GI KNV Bratislava k realizovaniu jeho úloh vyplývajúcich z plnenia jednotného
hospodárskeho plánu pozemky a investície na nich sa nachádzajúce za náhradu takto: vložka č. XXX,
parc. č. XXXX k.ú. J., v celosti - výmera 926 m2, parc. č. XXXX, F..Ú.. J. - dom č. p. XXX a dvor, výmera
781 m2, ktorých vlastníkmi v tom čase boli K. F., 2/12, J., J., Č. Ľ., 4/12, J.C., J. XX, Č. C.U.I. a manž.

P. K.. H., X/XX, J., H., H. E., K.. Č., 2/12, J., K. XXXX C. Č. J., K.. P., 2/12-iny, L., P.N.F. XX.Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia je okrem iného uvedené, že "týmto rozhodnutím o vyvlastnení sa
prevádza vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam a investícií na nich existujúcich v prospech
vyvlastňovateľa - Čsl. štát - GI KNV Bratislava v zmysle § 108 a 114 zák. č. 141/1950 Zb. a súčasne

zanikajú práva tretích osôb k týmto nehnuteľnostiam. S užívaním vyvlastnených nehnuteľností a
hnuteľností pre účely investičnej výstavby započalo dňa 5.9.1959". V odôvodnení tohto rozhodnutia je
tiež uvedené, že "vyvlastňovateľ podal žiadosť na tunajší odbor na vyvlastnenie nehnuteľností v zmysle
ustanovení Vyhlášky 544/50 úradného vestníka zo dňa 17.08.1959. Vyvlastnenie sa prevádzalo za
účelom získania pozemkov pre bytovú investičnú výstavbu J., sídlisko stred II - etapa. V žiadosti uviedol

v podstate všetky potrebné doklady k vyvlastneniu, k dohode medzi ním a vlastníkmi nedošlo"; je tu
tiež poučenie, že "proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Slovenský výbor pre výstavbu v
Bratislave cestou podpísaného odboru do 15 dní odo dňa doručenia".

Vyvlastňovacie rozhodnutie je opatrené otlačkom pečiatky orgánu verejnej moci, ktorý toto rozhodnutie
vydal, nie je však na ňom vyznačená jeho právoplatnosť. Nakoľko proti nemu odvolanie bolo prípustné
(viď zhora), na ďalšie konanie (napr. aj na rozvrhové konanie) orgánov verejnej moci bola právoplatnosť

tohto rozhodnutia potrebná, a túto bolo možné zistiť iba z doložky právoplatnosti.

Z kópie uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. XNc XX/XX s dátumom 02.03.1962 súd zistil, že
Okresný súd Trnava vo vyvlastňovacej veci navrhovateľa Generálneho investora KNV v Bratislave proti
K. F. a spol. určil termín rozvrhového konania náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností v kat. úz. obce J.
určených pre investičnú bytovú výstavbu generálneho investora v J.. V tomto uznesení však absentuje

údaj, podľa ktorého by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, že rozvrhové konanie sa týkalo
zhora uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia; jediným pojítkom by tu mohlo byť meno K. F., čo je však
nepostačujúce, nakoľko menovaná mohla byť účastníčkou aj iného vyvlastňovacieho konania. Z tejto
kópie uznesenia súd ďalej zistil, že nie je opatrené doložkou právoplatnosti, pričom okrúhla pečiatka
Okresného súdu Trnava je pripojená.

Konajúci súd požiadal Okresný súd Trnava o zaslanie spisu XNc XX/XX, pričom podľa úradného
záznamu o žiadanom spise zo dňa 16.12.2013 spísaného pracovníčkou registratúrneho strediska OS
Trnava sa predmetný spis XNc XX/XXXX týkajúci sa navrhovateľa Generálne investora KNV v Bratislave
proti odporkyni K. F., sa v registratúrnom stredisku nenachádza. Bolo zistené, že balík so spismi, sp.
zn. 6NC z roku 1960 sa na OS Trnava nachádza, avšak konkrétny spis v balíku nie je. Ďalej uviedli, že

vzhľadom k tomu, že k uvedenému roku nie je pripojený register, nebolo možné overiť, kde by uvedený
spis mohol byť pripojený, príp. postúpený.

Z PKV č. XXX pre kat. úz. J. súd zistil, že v pod B22 (č. dokladu XXX) je zápis z 31.08.1959, kde
je uvedené, že na parc. č. XXXX podľa rozhodnutia Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady
MsMV v J. z 28.08.1959 pod zn. Výst. XXXX/XX poznamenáva sa zahájenie vyvlastňovacieho konania

pre Generálneho investora KNV v Bratislave.

Tu súd dáva do pozornosti, že zhora uvedené vyvlastňovacie konanie bolo zahájené vo vzťahu k parc.
č. XXXX a nie k parc. č. XXXX, a na základe rozhodnutia Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo
rady MsMV v J. z 28.08.1959 pod zn. Výst. XXXX/XX, pričom predmetnej parc. č. XXXX sa týkalo
vyvlastňovacie rozhodnutie tohto istého orgánu verejnej moci, ale zo dňa 16.12.1959. Jednoznačne tak

existovali dve vyvlastňovacie rozhodnutia, jedno zo dňa 28.08.1959 a jedno zo dňa 16.12.1959. Zápis
v PKV pod B22 sa celkom zjavne netýka predmetnej parc. č. XXXX.

Súdu nebol predložený (a ani označený) žiadny dôkaz o tom, že predmetné vyvlastňovacie konanie vo
vzťahu k parc. č. XXXX nadobudlo právoplatnosť, čo platí aj pre zhora uvedené uznesenie Okresného
súdu Trnava to dňa 02.03.1962.

Z výpovede právneho zástupcu navrhovateľov (ďalej aj "PZN") súd zistil, že na podanom návrhu trval.
Tvrdil, že predmetný pozemok zdedili navrhovatelia v rámci viacerých dedičských konaní, ktoré doložil
do spisu a na základe toho boli ako vlastníci tohto pozemku zapísaní aj do katastra nehnuteľností, čopotvrdzuje aj geometrický plán (ktorý krátkou cestou súdu predložil), z ktorého je zrejmé, že pozemok
parc. č. XXXX je časťou pozemku parc. č. XXXX, len tieto pozemky sú neidentické, nakoľko ide o
parc. reg. "E" a parc. reg. "C", ako je zrejmé z geometrického plánu na obnovu časti pôvodných hraníc

pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX (nové parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
X, X, X, X, XX, vyhotovený K. F. (ďalej aj "GP"). Na uvedenom základe došlo k vykonaniu zápisu
do katastra nehnuteľností (ďalej aj "KN") a došlo aj k prededeniu predmetného pozemku. K obrane
odporcu ďalej uviedol, že v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. J. (ďalej aj "PKV"), kde
boli pozemky - parc. č. 1779 a 1780 vedené, štát nikdy nebol zapísaný ako vlastník. V tejto PKV je

uvedené iba to, že v r. 1959 podľa rozhodnutia Odboru pre výstavbu a VH rady MsNV v PA. zo dňa
28.08.1959 sa poznamenáva iba zahájanie vyvlastňovacieho konania pre generálneho investora, teda
toto vyvlastnenie nikdy nebolo ukončené, k vyvlastneniu nikdy nedošlo a preto ani odporca nemohol
nadobudnúť na základe delimitačných protokolov v 90-tych rokoch vlastnícke právo k predmetnému
pozemku. Rozhodnutie, ktoré odporca predložil na svoju obranu, nenadobudlo právoplatnosť; keby sa
tak stalo, nebol by dôvod, aby kataster nezapísal vlastníctvo štátu do PKV a navrhovatelia by nikdy

nemohli uvedené pozemky (rozumej parc. č. 1799 a č. 1780) zdediť. Časti parcely č. XXXX tak, ako
sú rozparcelované v GP, už boli predané tretím osobám. Vlastnícke právo navrhovateľov čiastočne
spochybnené nebolo. Kataster si stojí za tým GP, ktorý aj overil v r. 2007, teda na uvedenom základe
došlo k prededeniu aj tohto sporného pozemku. Vlastnícke právo (rozumej navrhovateľov) k parcele č.
XXXX je čiastočne nesporné, Duplicitné vlastníctvo sa vyskytlo pri určitých častiach pôvodnej parcely.

Pokiaľ by štát bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, tak by musel byť vedený aj v KN a na základe
toho by mohlo prejsť vlastnícke právo na odporcu, čo sa však nestalo, nakoľko štát vlastníkom nebol.
Pozemok - parc. XXXX/X mala okolo 10 000 m2, v rámci delimitácie došlo k zlúčeniu do veľkého bloku
tak, ako sú tam domy postavené (nejde o klasické "sídlisko") a zrejme nikto neriešil, že vyvlastnenie sa
netýkalo všetkých tých pozemkov, ktoré tvoria zlúčenú parcelu.

Z výpovede povereného zástupcu odporcu (ďalej aj "PZO") súd zistil, že sa pridržiaval svojho písomného
stanoviska. K tvrdeniu PZN v tom smere, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť uviedol, že odporca takúto informáciu nemá, právoplatnosť na rozhodnutí zrejme
vyznačená nebola, keď ani z archívnych podkladov sa odporcovi nepodarilo zistiť vyhotovenie s
vyznačenou právoplatnosťou. K predmetnej PKV sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že kataster nezapísal

pozemok - parc. č. XXXX/X do vlastníctva mesta zrejme z dôvodu absencie vyznačenia právoplatnosti
na predmetnom rozhodnutí. Zastával názor, že rozhodnutie bolo právoplatné, nakoľko Okresný súd
(Trnava) vydal uznesenie o vytýčení rozvrhového pojednávania, čo mohol urobiť až po právoplatnosti
predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia.

PZN v reakcii na prednes PZO opäť zdôraznil, že štát nikdy nebol zapísaný ako vlastník sporného

pozemku, resp. pôvodného pozemku parc. č. XXXX, vyvlastnenie nikdy právoplatné skončené nebolo.
Poukázala na to, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal právoplatnosť predmetného rozhodnutia.
K nariadenému rozvrhovému konaniu (uznesenie Okresného súdu Trnava XNc/XX/XX zo dňa 02.03.
1962-viďzhora)uviedol,žetotosamoosebenepreukazuje,ževyvlastnenieboloprávoplatneskončené,
v opačnom prípade by bol štát zapísaný v PKV ako vlastník predmetného pozemku. Zrejme bola chyba

urobená pri delimitácii, kde boli pozemky zlúčené do veľkej parcely o výmere 10 000 m2 a niekto si nedal
pozor na to, že všetky tie pozemky neboli reálne vyvlastnené.

Z výpovede PZO ďalej súd zistil, že odporca vychádzal z ust. § 20 vtedy platného zákona č. 87/1958
Zb. a predpokladal, že v čase vydania uznesenia súdu (XNc/XX/XX) o nariadení rozvrhového konania
muselo byť vyvlastňovacie rozhodnutie právoplatné, a predpokladal, že súd postupoval v súlade so

zákonom. Uviedol, že v záujme získania listinných dôkazov bolo vykonané vyhľadávanie listiny v
Štátnom oblastnom archíve Bratislava - Trnava, kde sa v auguste 2010 podarilo nájsť iba rozhodnutie
Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MSNV v J. zo dňa 16.12.1959, ktoré aj dal súdu k
dispozícii; v archíve odporcu sa podarilo nájsť uznesenie Okresného súdu Trnava z 02.03.1962 iba
v kópii, ktorej kópiu doložil do spisu. Nič iné k veci odporca nenašiel. Uviedol tiež, že nevyznačenie

právoplatnosti na vyvlastňovacom rozhodnutí považuje za formálny nedostatok; neexistuje skutočnosť,
na základe ktorej by bolo toto rozhodnutie zrušené, či už formou odvolacieho konania alebo konania
podľa § 48 Vyhlášky 144/1959 - vykonávacej vyhlášky stavebného poriadku v tej dobe platného.
Tvrdil, že kataster nie na základe nejakého rozhodnutia/postupu spochybnil tento zápis (rozumej zápisvlastníckeho práva odporcu), ale na základe formálneho nedostatku listiny konštatoval právnu slabosť
tohto rozhodnutia, na základe ktorého bolo pôvodné vlastníctvo zapísané. Podľa jeho názoru orgány
verejnej moci (teda Okresný súd Trnava alebo MsNV) konali spôsobom, ktorý v tom čase bol v

súlade s právom. Vyvlastňovateľ sa vtedy správal ako vlastník a počas celej doby uskutočnil výstavbu
na týchto pozemkoch. Náhrada za vyvlastnenie nehnuteľností zrejme poskytnutá bola. Uviedol, že
má indície, že vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a všetky kroky/postupy, ktorými
mesto nadobudlo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, nemôžu byť spochybnené. Odporca je
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

PZO k uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. XNc XX/XXXX uviedol, že z neho nie je zrejmé, že
termín rozvrhového konania náhrad za vyvlastnenie nehnuteľnosti sa týka práve parc. č. XXXX, nakoľko
v uznesení to uvedené nie je. Tvrdil, že odporca práve pre nenadobudnutie právoplatnosti predmetného
rozhodnutia nebol zapísaný v katastri (rozumej ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti). Kataster pri
zápisepodľadedičskýchosvedčeníneriešil,žeby(rozumejspolu/vlastníckeprávonavrhovateľov)nemal
zapísať. Navrhol, aby súd určil, že predmetný pozemok (parc. reg. "C" č. XXXX zastavané plochy a

nádvoria o výmere 44 m2) vedený v KN katastrálneho odboru Okresného úradu Piešťany na LV č.
XXXX pre okres, obec a kat. úz. J. je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, pričom A.. Y. Y., X..
XX.XX.XXXX, L. Ž.G. XXX/XX, XXX XX X. - M. (navrhovateľ v 1. rade) vlastní spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1/6-ina; A.. Y. L., X.. XX.XX.XXXX, K.. F., X.. XX.XX.XXXX, R. XX, L. (navrhovateľka v 2. rade)
vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica a E. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. C.. P. XX/XX, J. (navrhovateľ

v 3. rade) vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-ina, a uplatnil si náhradu trov konania.

Podľa ust. § 80, písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Je nesporné, že navrhovatelia mali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti, nakoľko v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva k nej je ich právne postavenie

ako vlastníkov neisté. Práve rozhodnutím súdu sa tento stav právnej neistoty odstráni. Pokiaľ sa má
určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností, je tu vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

Ako je už zhora uvedené, navrhovatelia preukazovali ich vlastnícke právo k predmetnému pozemku
zhora uvedenými listinnými dôkazmi (osvedčenia o dedičstve, list vlastníctva č. XXXX pre obec a kat.

úz. J., PKV č. XXX pre obec a kat. úz. J.).

Odporca tvrdil, že vlastníkom predmetného pozemku sa stal na základe zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí (ďalej len "ZoMO").

Podľa ust. § 2 ods. 1 ZoMO, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem
hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného

predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Nevyhnutným predpokladom prechodu majetku z vlastníctva štátu (Slovenskej republiky) do vlastníctva
obcí je existencia vlastníctva štátu. V súdenej veci tak do majetku odporcu mohlo prejsť vlastníctvo
predmetného pozemku iba vtedy, ak by štát bol vlastníkom; teda, štát by niektorým zo zákonom
predpokladaných spôsobov musel nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku, a iba potom

by mohlo toto vlastnícke právo štátu prejsť na odporcu.

Podľa odporcu bol predmetný pozemok vyvlastnený pôvodným vlastníkom - právnym predchodcom
navrhovateľov (viď zhora). Na preukázanie uvedenej skutočnosti odporca predložil súdu list Obvodného
úradu J. zo dňa 24.04.1992, podľa ktorého boli odporcovi zaslané potvrdené zoznamy nehnuteľného
majetku pre zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na odporcu, v zmysle ust. § 14 ods. 2 ZoMO.Jednou z príloh tohto listu je výpis z evidencie nehnuteľností, LV č. X pre kat. úz. J., kde je zapísaný aj
pozemok - parc,. č. XXXX/X o výmere 10 040 m2.

Zo spätnej identifikácie parciel zo dňa 06.09.2012, vydanej Správou katastra J. pod č. j. XXXX/XX súd

zistil, že pozemok - pôvodná parc. č. XXXX, zapísaný v PKV č. XXX ako zast. plocha, bola zlúčená do
pozemku parc. č. XXXX/X ostatné plochy. Pozemok - parc. č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere
44 m2 vznikol po ZMVM odčlenením z pozemku parc,. č. XXXX/X. Táto skutočnosť medzi účastníkmi
sporná nebola.

Z PKV č. XXX pre kat. úz. J. súd zistil, že pod A3 je vedený pozemok - parc. č. XXXX o výmere 781 m2, a
pod A2 je vedený pozemok - parc. č. XXXX o výmere 926 m2. Pod B22 je zápis z 31.08.1959 (č. d. XXX)

o zahájení vyvlastňovacieho konania pre Generálneho investora komplexnej bytovej výstavby KNV v
Bratislave, podľa rozhodnutia Odboru pre výstavbu a VH rady MsNV v J. zo dňa 28.08.1959, pod Výst.
XXXX/XX. Predmetný zápis sa však netýka pozemku - parc. č- XXXX, ale pozemku - parc. č. XXXX.

Z vykonaného dokazovania tak mal súd za preukázané, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej nadobudli spoluvlastnícke podiely dedením tak, ako jem už zhora

uvedené.

Odporca tvrdil, avšak nepreukázal, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva prechodom z
majetkuštátupodľaZoMO.nepreukázal,žebysaštátniekedystalvlastníkompredmetnejnehnuteľnosti,
keď z predložených dôkazov bolo preukázané iba to, že bolo vydané vyvlastňovacie rozhodnutie, na
ktorom však absentuje doložka právoplatnosti; ani samotné uznesenie Okresného súdu v Trnave zo dňa

02.03.1962 (tiež bez doložky právoplatnosti) neosvedčuje skutočnosť, že vyvlastňovacie rozhodnutie
právoplatnposť nadobudlo a že sa tak štát stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Aj zhora uvedený
zápis v PKV č. XXX svedčí iba o zahájení vyvlastňovacieho konania vo vzťahu k parc. č. XXXX, teda
nie k predmetnej parc. č. XXXX. Táto poznámka v PKV č. XXX skôr svedčí o tom, že vo vzťahu k parc.
č. XXXX vyvlastňovacie rozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo, že štát sa vlastníkom par. č. XXXX

nestal, a teda ani odporca nemohol od štátu nadobudnúť vlastníctvo predmetného pozemku tak, ako
to tvrdil odporca.

Za zisteného skutkového stavu potom súdu neostalo iné, ako návrhu navrhovateľov vyhovieť, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ... a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa ust. § 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej aj "vyhláška"), vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady

hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na
základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. (2) Odmena advokáta sa určuje na
základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode,
na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). (3)
Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva

Slovenskejrepublikyzaprvýpolrokpredchádzajúcehokalendárnehoroka(ďalejlen"výpočtovýzáklad").

Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, aktáto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je suma 41,49 eura + 9,96

eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa Znaleckého posudku č. XX-XXXX zo dňa 20.01.2007, vypracovaného A.. C. R.U.F., znalcom pre
odhad hodnoty nehnuteľností, bola hodnota 1 m2 predmetného pozemku stanovená na sumu 4 06,- Sk
(= 134,77 eura); pri výmere predmetného pozemku (44 m2) potom hodnota predmetu sporu predstavuje
sumu 178 640,- Sk (= 5 929,76 eura).

V zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojitosti s ust. § 13 ods. 2 vyhlášky (zastupovanie troch osôb) potom tarifná

odmena za jeden úkon právnych služieb predstavuje sumu 301,23 eura (= 9 075,- Sk).

Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: a/ prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady
s klientom, b/ písomné podanie na súd ... vo veci samej.

Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál, ďalej len "RP") sumu vo výške jednej
stotinyvýpočtovéhozákladuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,
ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa ust. § 18 ods. 1 a 3 vyhlášky, advokát upozorní klienta pri rokovaní o zmluvnej odmene na to, že
pri určení trov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa

odmena advokáta určí podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene. (3) Ak je advokát platiteľom
dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty,
ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Žalobca sa v rámci náhrady trov konania domáhal náhrady zaplateného súdneho poplatku v sume
354,51 eura a trovy právneho zastúpenia vyčíslil sumou 1 931,24 eura za 6 úkonov právnych služieb

po 301,23 eura/úkon (1./26.11.2007 - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
2./ 07.03.2008 - písomné podanie protistrane - pokus o mimosúdnu dohodu, 3./ 09.05.2008 - rokovanie
s klientmi - ďalší postup po nedohode s mestom, 4./ 12.05.2008 - písomné podanie vo veci samej -
podanie návrhu na súd, 5./ 19.09.2012 - účasť na pojednávaní, 6./ 05.05.2014 - účasť na pojednávaní)
+ 1 úkon po 75,31 eura/úkon (04.04.2014 - účasť na pojednávaní, bez meritórneho prejednania veci, vo

výške 1/4-ina zo sumy 301,23 eura) + 1x RP vo výške 5,91 eura/úkon (r. 2007), 3x RP po 6,31 eura/
úkon (r. 2008) + 1x RP po 7,63 eura/úkon (r. 2012) + 2x RP po 8,04 eura/úkon (r. 2014).

Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.Nakoľko žalobca, ktorý mal vo veci plný úspech, vyčíslil trovy konania, náhrady ktorých sa domáhal, v
súlade ust. § 137 OSP a v súlade s ustanoveniami vyhlášky, za použitia ust. § 142 ods. 1 OSP a ust. §
151 ods. 8 OSP súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

1.vkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1OSP(rozhodlosavoveci,ktoránepatrídoprávomoci
súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),

2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),

6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok).